Charles Spencer Chaplin sa narodil 16. apríla 1889 v Londýne vo Veľkej Británii. Legendárny herec, režisér, scenárista, producent, geniálny mím a jeden z najväčších predstaviteľov americkej grotesky sa stal nesmrteľnou osobnosťou svetovej kinematografie.
Preslávil sa najmä postavou tuláka Charlieho - človiečika s fúzikmi, veľkými vyčaptanými topánkami, paličkou a čiernym klobúkom, večne bitého a hnaného osudom z miesta na miesto. Medzi jeho najznámejšie filmy patria Kid, Diktátor, Zlaté opojenie, Cirkus, Svetlá veľkomesta a Moderná doba.

Chaplinovo narodenie a rodinné zázemie
Charles Spencer Chaplin sa narodil 16. apríla 1889 v Londýne. Vo svojej autobiografii Môj život v obrazoch uvádza: „Prišiel som na svet 16. apríla 1889 o ôsmej večer v East Lane vo Walworthe na predmestí Londýna.“
Jeho rodičia Charles a Hannah sa živili ako varietní umelci. Rodičia boli varietní herci a od malička s nimi vystupoval na javiskách londýnskych kabaretov a predmestských divadiel.
Chaplinovo detstvo však nebolo bezstarostné. „Mal som smutné detstvo, ale zdá sa mi ako sen. Petrolej do lampy sme kupovali za deravý groš v jednej drevenej búde, ktorá patrila dvom starým dámam. Otec takmer hneď opustil rodinu, matka skončila po šiestich rokoch psychicky vyčerpaná v nemocnici,“ píše v autobiografii.
Jeho otec, Charles Spencer starší, bol bohém a alkoholik, ktorý rodinu krátko po Charlesovom narodení opustil. Zomrel na alkoholizmus ako tridsaťosemročný. Matka Hannah Harriette Hillová trpela duševnou chorobou a pre chudobu a psychické vyčerpanie nedokázala zabezpečiť stabilné rodinné zázemie.
Charles a jeho nevlastný brat Sydney prežívali detstvo plné bídy, hladovania a chudoby. Matka sa neskôr odsťahovala do londýnskeho chudobinca a obaja chlapci museli odísť do Hanwellskej školy pre siroty a chudobné deti. Keď sa vrátili k matke, už sa o nich nedokázala postarať.
Prvé vystúpenie na javisku
Charlie Chaplin sa na javisku objavil po prvý raz ako päťročný. Jeho matka počas vystúpenia náhle stratila hlas a syn ju musel zastúpiť. Jeho vystúpenie bolo také zábavné, že mu ľudia začali na javisko hádzať drobné mince.
Salvu smiechu vyvolalo aj to, ako Charles náhle prestal spievať, pozbieral mince a potom pokračoval v speve, akoby sa nič nestalo. Táto udalosť mu ukázala, že dokáže rozosmievať ľudí a že javisko môže byť spôsobom, ako sa uživiť.
O tri roky neskôr už vystupoval v muzikáli The Eight Lancaster Lads. Keďže na školu nemal čas a musel prežiť, ešte v trinástich rokoch mal problémy s čítaním a pravopisom. Postupne pracoval ako kamelot, poslíček, tlačiar a holič, pričom sa občas objavila aj epizódna divadelná úloha.
Od londýnskych kabaretov k Fredovi Karnovi
Ako osemnásťročný získal prvý stály angažmán a zanedlho vyrážal do sveta. Od sedemnástich rokov bol spolu so svojím nevlastným bratom Sydom členom pantomimickej spoločnosti Freda Karnoa, s ktorou absolvoval dve turné v Spojených štátoch.
Od roku 1908 bol členom pantomimickej spoločnosti Freda Karnoa, kde pôsobil aj Stan Laurel. V roku 1910 vycestoval do Ameriky a o dva roky neskôr pri ďalšom turné dostal prvú vážnu ponuku z Broadway.
V spoločnosti Freda Karnoa získal Chaplin skúsenosti s pantomímou, pohybovou komikou a presným načasovaním gagov. Práve tieto skúsenosti neskôr výrazne ovplyvnili jeho filmový štýl.
Prvé kroky vo filme
Počas jedného zo zájazdov do Spojených štátov si Chaplina všimol priekopník americkej grotesky Mack Sennett. V novembri 1913 podpísal kontrakt s filmovou spoločnosťou Keystone a odišiel do Hollywoodu.
Prvý raz sa na striebornom plátne objavil vo filme Chaplin si privyrába na živobytie v roku 1914. Jeho prvý film Making a Love mal premiéru v novembri 1914.
Počas roka 1914 natočil neuveriteľných 35 krátkych grotesiek, z ktorých sa len jedna nezachovala. V prvých štyroch filmoch iba hral, k ôsmim ďalším dodal aj námet, ďalších sedem spolurežíroval a od dvadsiateho filmu režíroval samostatne.
Vznikli vtedy snímky Chaplin hasičom, Chaplin zlodejom, Behind the Screen a One A. M. Všetky tamojšie hviezdy však čoskoro zatienil.
| Obdobie | Udalosť |
|---|---|
| 16. apríl 1889 | narodenie Charlesa Spencera Chaplina v Londýne |
| 1908 | členstvo v pantomimickej spoločnosti Freda Karnoa |
| 1913 | angažmán vo filmovej spoločnosti Keystone |
| 1914 | filmový debut a 35 krátkych grotesiek |
| 1919 | založenie spoločnosti United Artists |
| 1921 | celovečerný film Kid |
| 1972 | Oscar za celoživotné dielo |
| 25. december 1977 | úmrtie vo švajčiarskom Corsier-sur-Vevey |
Vznik postavy tuláka Charlieho
V roku 1914 sa Chaplinova značkou stal tulák so štetkou fúzov, paličkou, príliš voľnými nohavicami a obrovskými topánkami. Charlieho zvykli prezývať Charlot alebo Malý tramp.
Preslávil sa filmami o človiečikovi Charliem, tulákovi s fúzikmi, veľkými vyčaptanými topánkami, paličkou a čiernym klobúkom, večne bitom, hnanom osudom z miesta na miesto.
Charlie bol čudný chlapec, sentimentálny aj ľahostajný, zlodej aj poctivec, zbabelec aj odvážlivec, veselý aj smutný, opilec aj triezvy. Táto protichodnosť mu umožnila byť súčasne komickou, tragikomickou aj ľudsky dojemnou postavou.
O svojom vzhľade neskôr povedal: „Nemal som ponětí, ako by mala moja postava vyzerať. Jednoducho som otvoril skriňu a navliekol som na seba, čo som videl. A keďže som sa nemohol rozhodnúť, či má byť tulák mladý alebo starý, pridal som mu ešte fúzy, aby nebolo také ľahké určiť vek.“
Herec, scenárista a režisér
Chaplin sa stal obľúbeným komikom, ale zároveň aj nadaným scenáristom a režisérom, ktorý dokázal pracovať úplne samostatne až do vyčerpania. Rozvíjal svoj vlastný štýl a jeho herecké polohy boli veľmi rôznorodé: komická, tragikomická, sociálno-kritická i psychologická.
Vznikali filmy Chaplin v boxerskom ringu, Chaplin na vohľadoch, Chaplin bankovým sluhom, Chaplin námorníkom, Chaplin tulákom a Chaplin sa vracia z flámu.
Obrovský úspech množstva krátkych príbehov, ktoré nakrúcal ako na bežiacom páse, radikálne zmenil jeho život, nie však jeho osobnosť. V roku 1917 už bol najlepšie plateným hercom na svete.
V roku 1918 sa stal členom spoločnosti First National, ktorú neskôr pohltil filmový gigant Warner Bros. Do roku 1921 účinkoval najmä v krátkometrážnych filmoch.
Spoločnosť United Artists
V roku 1919 založil Chaplin spolu s Douglasom Fairbanksom, Mary Pickfordovou a D. W. Griffithom spoločnosť United Artists. Založenie spoločnosti mu umožnilo výraznejšie kontrolovať vlastnú tvorbu a pokračovať v práci nielen ako herec, ale aj ako scenárista, režisér a producent.
Jeho prvým filmom, ktorý produkoval, režíroval a zároveň v ňom hral pre združenie United Artists, bola Parížska maitressa z roku 1923.
Najvýznamnejšie filmy
Kid
Zmenu v jeho kariére predstavoval celovečerný film Kid z roku 1921. Ide o príbeh dojemného tuláka a podomového sklenára, ktorý prichýli malého chlapca a niekoľko rokov ho vychováva.
Za film získal prvý úžasný honorár vo výške 1 200 000 dolárov. Snímka ukázala, že Chaplinova komika dokáže fungovať aj v dlhšom filmovom formáte a že humor môže byť úzko prepojený s citovým príbehom.
Zlaté opojenie
Zlaté opojenie patrí medzi najznámejšie Chaplinove filmy a medzi diela, ktoré upevnili slávu postavy tuláka. Chaplin v nich spájal fyzickú komiku, dobrodružstvo, sentiment a sociálne pozorovanie.
Svetlá veľkomesta
Celovečerný film Svetlá veľkomesta sa smeje z konvencií a dvojakej morálky. Chaplin už nechcel iba baviť, jeho filmy žalovali.
Film vznikol v období, keď sa zvukový film rýchlo presadzoval, Chaplin však zostal verný obrazovej pantomíme. „Zvuk prišiel do filmu preto, aby zničil najstaršie umenie na svete - umenie pantomímy, veľkú krásu ticha,“ hovoril Charles Spencer Chaplin.
Moderná doba
Moderná doba je satirou na pretechnizovaný život. Chaplin v nej upozornil na odcudzenie človeka, tlak priemyselnej práce a mechanizáciu každodenného života.
Chaplin tým Ameriku zaujal, ale bola to hra s ohňom: objavili sa otázky, či sa nezahráva s komunizmom. „Nedávam prednosť komunistickému režimu a neviem, či o tom, čo má byť naozaj demokraciou, majú v Moskve správnejšiu predstavu než vo Washingtone, Londýne či Paríži,“ bránil sa.
V Taliansku a Nemecku bola Moderná doba úplne zakázaná a chladne ju prijali aj vo Francúzsku.
Diktátor
Keď v roku 1938 ohlásil začiatok prác na novom, tentoraz už otvorene protifašistickom filme Diktátor, nemecká diplomacia mohutne protestovala.
Film bol jeho prvým hovoreným filmom a zosmiešnil Adolfa Hitlera. Adolf Hitler mal vraj po súkromnej projekcii filmu niekoľkohodinový záchvat zúrivosti.
Aj napriek politickým kontroverziám zarobil film päť miliónov dolárov a vyslúžil si päť nominácií na Oscara. V tom čase Chaplina v Amerike obvinili z neamerickosti.
Monsieur Verdoux a Svetlá rámp
Útoky neprestávali ani po uvedení jeho ďalšieho filmu Monsieur Verdoux. Koncom štyridsiatych rokov ho začala pozorovať takzvaná Komisia pre vyšetrovanie neamerickej činnosti.
Charlie Chaplin ešte stačil začiatkom 50. rokov v Spojených štátoch dokončiť film Svetlá rámp, ale jeho premiéra už bola v Londýne. Týmto filmom sa vrátil do čias londýnskych predmestských kabaretov.
Kráľ v New Yorku
V Londýne nakrútil v roku 1957 film Kráľ v New Yorku, v ktorom odsúdil činnosť Komisie pre skúmanie protiamerickej činnosti, ale aj svet reklamy a iné aspekty amerikanizácie života.
Za toto dielo dostal Medzinárodnú cenu mieru.
Grófka z Hongkongu
O deväť rokov neskôr nakrútil Grófku z Hongkongu. Príťažlivosť diela spočívala predovšetkým v hlavných predstaviteľoch - Sophii Loren a Marlonovi Brandovi.
Konflikt s Hollywoodom a odchod do Európy
Po prvej svetovej vojne sa Chaplin názorovo rozišiel s Hollywoodom. Napriek tomu, že si v Amerike vybudoval obrovskú kariéru, táto krajina mu nikdy úplne neprirástla k srdcu. Nikdy si nezažiadal o americké občianstvo.
Šéf FBI J. Edgar Hoover a Rada pre kontrolu protiamerickej činnosti, známa ako HUAC, ho podozrievali, že do svojich filmov podsúva idey komunizmu. Chaplina sledovali aj v súvislosti s jeho podporou Rusom proti Nemecku počas druhej svetovej vojny.
V roku 1952 Chaplin odišiel do Európy, aby sa usadil v Corsier-sur-Vevey na brehu Ženevského jazera. Keď odcestoval do Británie na premiéru svojho filmu Svetlá rámp, dostal ešte na lodi správu, aby sa už do Ameriky nevracal, pretože ho tam nepustia.
Hrdý Charlie Chaplin sa s celou rodinou presťahoval do Švajčiarska. V Amerike na neho vydali zatykač a svoje bydlisko vo Vevey nezmenil ani po tom, čo v roku 1953 dostal cenu Svetovej rady mieru.
V pokojnom a tichom prostredí vznikli scenáre k jeho dvom ostatným filmom - Kráľ v New Yorku a Grófka z Hongkongu. Neskôr popri ďalších projektoch komponoval hudbu k starším nemým filmom.
Osobný život a rodina
Charlieho život sprevádzalo množstvo škandálov, série neúspešných manželstiev a osobné kontroverzie. V roku 1918 sa zosobášil s Mildred Harrisovou, narodili sa im syn Norman Spencer Chaplin, ktorý zomrel ako trojročný. V roku 1920 sa rozviedli.
O štyri roky sa zosobášil s Litou Greyovou, matkou jeho dvoch synov - Charlesa Jr. a Sydneyho. V roku 1927 sa aj toto manželstvo skončilo krachom.
Treťou ženou jeho života bola Paulette Goddardová a napokon Oona O'Neillová. V júni roku 1943 sa oženil so svojou štvrtou a poslednou ženou, osemnásťročnou dcérou dramatika Eugena O'Neilla. Oona mu porodila osem detí a vydržala s ním až do jeho smrti.
Mal jedenásť detí. Chaplin bol v súkromí veľmi tichý, utiahnutý a žil skromne.
Ocenenia a posledné roky
V roku 1972 mu v Hollywoode udelili Oscara za celoživotné dielo. Popri mnohých iných oceneniach mu britská kráľovná Alžbeta II. udelila šľachtický titul.
Podľa iného záznamu dostal v roku 1973 Oscara za scenár k filmu Svetlá rámp a o dva roky ho kráľovná Alžbeta povýšila. Od roku 1975 sa mohol pýšiť Rytierskym rádom britského impéria a titulom Sir.
V roku 1964 publikoval svoje memoáre a o osem rokov neskôr sa vrátil do Hollywoodu, aby si prevzal Oscara za celoživotné dielo. Bol dojatý, ale ani tak tam nechcel zostať. Vrátil sa domov do Vevey.
Charlie Chaplin recebendo o oscar (1972)
Úmrtie Charlesa Chaplina
Charles Chaplin zomrel 25. decembra 1977 vo švajčiarskom Corsier-sur-Vevey. Zomrel vo veku nedožitých 89 rokov, respektíve ako osemdesiatosemročný, keďže sa narodil 16. apríla 1889 a zomrel pred svojimi deväťdesiatymi narodeninami.
Odišiel pokojne v spánku, obklopený rodinou. „Tento svet nie je svetom radosti - preto je treba v ňom udržiavať smiech všetkými silami...,“ znelo jeho krédo.
V marci 1978 niekto ukradol jeho telo z rodinnej hrobky.
Chaplinov odkaz
Chaplinova filmová kariéra tuláka, ktorého zbožňoval celý svet, je opradená legendami, ale jeho úprimná autobiografia odkrýva aj inú stránku. Chaplin sa narodil v divadelnej rodine, jeho otec zomrel na alkoholizmus a matka, ktorá nezvládala chudobu, trpela záchvatmi šialenstva.
Z detstva, ktoré prežil v chudobe v južných londýnskych slumoch, našiel únik v ranom debute na javisku music hallu. Po ňom nasledoval úspech v Amerike, založenie United Artists s D. W. Griffithom a Douglasom Fairbanksom, boj o udržanie umeleckej kontroly nad vlastnou tvorbou, osobné škandály a nakoniec vyhnanstvo z Hollywoodu po prenasledovaní za jeho ľavicovú politiku počas McCarthyho éry.
„Je až neuveriteľné,“ písali New York Times, „že po vojne vyrástla generácia, ktorá nikdy nevidela Chaplinove filmy.“ Väčšina jeho veľkých filmov sa znova objavila v kinách až roku 1972.
Zdá sa, že to bol ďalší z Chaplinových geniálnych gagov, pretože on sám nedovolil, aby sa jeho filmy nejaký čas premietali. A tak mýtus, ktorý ho obklopoval, pomaly slabol, aby sa opäť naplnil filmovými dielami o človiečikovi Charliem, večnom tulákovi s fúzikmi, veľkými vyčaptanými topánkami, paličkou a čiernym klobúkom.
Richard Attenborough nakrútil v roku 1992 životopisný film Chaplin s Robertom Downeym Jr. Chaplinova postava sa stala všeobecne známou a kultovou a po celej Európe sa v jeho dobe konali súťaže v napodobňovaní Charlieho Chaplina.
Charlie sa raz do podobnej súťaže pod falošným menom prihlásil. Vypadol hneď v prvom kole.