Komunikácia medzi rodičom a dieťaťom v puberte

Puberta je mimoriadne ťažké obdobie nielen pre deti, ale aj rodičov. Puberta patrí ku komplikovaným obdobiam ľudského života, ktoré nie je ľahké ani pre tých, ktorí ho prežívajú, ale ani pre rodičov a vychovávateľov.

Počas puberty sa komunikácia medzi rodičom a dieťaťom prirodzene mení, pretože dieťa prechádza hormonálnymi, kognitívnymi a emočnými zmenami. Nie je to odcudzenie ani „problém“, ale súčasť procesu hľadania identity a samostatnosti.

Dospievanie je čas medzi detstvom a dospelosťou. Prvou časťou dospievania je puberta a trvá asi od 11 do 15 rokov, po nej nasleduje adolescencia - asi od 15 do 22 rokov. Z hľadiska vývinovej psychológie ide o štádium, ktoré prebieha medzi 10. až 15. rokom života, pričom ako aj v iných obdobiach, aj tu existujú dosť výrazné individuálne rozdiely a tiež rozdiely medzi pohlaviami. Je známe, že dievčatá telesne, psychicky a pohlavne dozrievajú asi o dva roky skôr ako chlapci.

Prečo sa v puberte mení správanie a komunikácia

V puberte sa oveľa viacej rozvíjajú rozumové schopnosti, dieťa pomaly vstupuje do štádia formálnych operácií, vďaka čomu je schopné vidieť seba i svet v celej zložitosti, podobne ako dospelí.

Vytvára si vlastné schémy videnia sveta, buduje si svoje názory a postoje, ktoré v mnohom narážajú na to, čo bolo v jeho vnútornom svete v prvých rokoch života pevne zabudované od rodičov. Toto prepracovanie je náročné a spravidla sa nezaobíde bez búrlivých prejavov.

Prebúdzajú sa tiež funkcie pohlavných žliaz, čo podnecuje nové emocionálne a pudové zmeny a nárast agresívnych síl. Dieťa musí čeliť mnohým telesným i duševným zmenám. Puberta má svoje zákonitosti.

Dieťa v puberte túži po nezávislosti, samostatnosti, hľadá spôsoby vlastného sebavyjadrenia. Z tohto dôvodu sa snaží získať od rodičov odstup.

Keď deti vstupujú do obdobia dospievania, často svoju pozornosť presúvajú od rodičov ku svojim priateľom. Niektorí rodičia túto zmenu znášajú ťažšie, ale psychológovia zdôrazňujú, že netreba mať obavy, že by deti prestávali mať rady svoju rodinu. Ony chcú len viac preskúmať okolitý svet a túžia si budovať aj vzťahy so svojimi rovesníkmi.

V tomto procese spoznávania širšieho okolia a odpútavania sa od rodiny sa niektorým deťom môžu zdať rodičia akísi zvláštni. Toto je však normálny jav, väčšinou po čase zmizne.

Rodičia práve v tejto fáze mávajú strach, že sa im dieťa vzďaľuje a že ho nebudú môcť primerane usmerniť a ochrániť. Aj keď je veľmi časté, že sa pocit vzdialenia, stres a náročné emócie objavia, neznamená to však, že rodičia nevyhnutne strácajú spojenie so svojím dieťaťom.

Typické zmeny v komunikácii

• Krátke odpovede alebo ticho - dieťa skúša hranice, testuje, čo môže povedať.
• Rast argumentačných schopností - tínedžeri začínajú spochybňovať pravidlá a názory dospelých.
• Emocionálna intenzita - výbuchy hnevu, podráždenosť alebo citlivé reakcie na kritiku.
• Súkromie a samostatnosť - potreba hovoriť o niektorých veciach s rovesníkmi, nie s rodičmi.
• Hľadanie podpory a porozumenia - často cez neverbálne signály, menej cez priamy rozhovor.

V priebehu relatívne krátkeho obdobia sa dieťa mení na dospelého. Rodičia, ktorí s deťmi existujú dennodenne, nedokážu tieto zmeny často ani postrehnúť. Je to, ako keď pozorujete rast kvetov. Len s odstupom času si uvedomíte, že nežné púčiky už rozvinuli svoj tvar do plnej zrelosti.

Čo sa deje v dospievajúcom mozgu

V dospievajúcom mozgu sa uskutočňujú intenzívne procesy, ktoré vysvetľujú správanie dieťaťa v období dospievania.

V období dospievania sa mozog zbavuje svojich slabých synáps a ponecháva tie, ktoré sú užitočné. Využívané synapsy zosilnejú, slabé sú naopak potlačené.

Toto „prerieďovanie“ nadbytočných synapsií postupuje mozgom od jeho zadných častí dopredu smerom k čelu. Ako posledné sa reorganizujú čelné laloky zodpovedné za schopnosť plánovať, rozmýšľať, ovládať impulzy a robiť rozhodnutia. Preto sa dieťaťu v období puberty správanie „vymyká z rúk“.

Deti v období puberty majú tiež tendenciu vyhodnocovať situácie skôr negatívne a ľahšie potom strácajú nad nimi kontrolu. Častejšie sa v nich objavuje pocit bezradnosti.

U detí v období dospievania je teda charakteristická nižšia aktivita v čelných lalokoch, a naopak, viac aktivity v amygdale, teda v centre emócií. Práve amygdala dáva formu odpovediam útočným, slovne aj fyzicky, a útekovým odpovediam organizmu, a v tomto vývinovom období sa tiež ľahšie aktivuje.

Dochádza tak k situáciám, kedy dospievajúce dieťa svoj emočný základ a svoju stabilitu budovanú v ranom detstve konfrontuje s formou vhodného alebo nevhodného správania.

Vplyv raného detstva na pubertu

Nevhodné správanie dieťaťa v období dospievania takmer vždy pramení v nedostatočne vyvinutej emočnej stabilite ranného detstva.

Ak má dieťa dozrieť na osobnosť, potrebuje pevnú vzťahovú väzbu vytváranú práve v prvých rokoch života a prijatie rovnako zo strany matky aj otca.

Akonáhle prijatie neprebehne z jednej alebo z druhej strany, tak ten vnútorný pocit je pocitom necelistvosti, niečoho stále absentujúceho. Tento pocit ostáva v podvedomí a ovplyvňuje postoje a vzťahy dieťaťa v jeho budúcnosti, vplýva na vznik kompenzačných mechanizmov v puberte v záťažových stavoch.

Dieťa si tvorí obraz o sebe na základe toho, ako sa k nemu správa okolie, jeho najbližší. Dospelí dieťaťu zrkadlia to, aké to dieťa je.

Ak sa rodič správa negatívne, vyčítavo, kričí, tak dieťa si z toho odčíta svoju hodnotu, nadobudne pocit, že nie je dosť hodné lásky.

Silný vplyv na vytváranie si sebahodnoty ale nemá iba to, čo dieťa počuje, ale aj to, čo vníma vizuálne, alebo pocitovo z tónu hlasu. Človek takmer vždy uprednostní vnímanie toho neverbálneho, teda viac ho ovplyvní to, akým výrazom v tvári k nemu rodič prehovorí, než to, čo mu rodič hovorí.

Vždy si človek vyberie tú neverbálnu zložku komunikácie, napríklad akým tónom hlasu k nemu prehovoria. V prípade negatívneho vzoru si dieťa vzťahuje na seba to, čo vníma adresované k nemu samému, a dáva tomu významy.

Keď sa k dieťaťu správajú láskavo, tak si z toho vezme informáciu, že má hodnotu.

Hovoríme o nedostatočnej vzťahovej väzbe, traume z odlúčenia, neprijatia zo strany rodiča, o predčasnej separácii dieťaťa od matky, atď.

Keď sa takéto dieťa s nevyrovnaným ranným detstvom dostane do nejakej ťažkej životnej situácie v období dospievania, pomerne často zlyháva, a mnohé z nich sa obracajú k alkoholu, drogám, nevhodným partiám, ale aj k závažnejším sociálnopatologickým formám správania.

Narušené vzťahy medzi rodičmi ovplyvňujú duševné dozrievanie dieťaťa závažným spôsobom. Deti strácajú pocit bezpečia a istoty práve v období, keď ho nadmerne potrebujú.

Prečo je dôležitá väzba medzi rodičom a dieťaťom

Zostať v blízkom kontakte so svojím dieťaťom, ktoré je v puberte, je dôležité nielen pre spokojnosť rodičov, ale aj pre blaho dospievajúceho.

Je dokázané, že úzka väzba medzi rodičmi a dospievajúcimi je spojená so zdravým duševným zdravím, s rozhodovaním, úspechmi v škole, pocitmi spolupatričnosti a vysokou sebaúctou.

Inými slovami, silné spojenie môže pomôcť vášmu dieťaťu lepšie zvládať problémy v škole, šikanu, rizikové správanie a pocit samoty.

Nie je to vždy ľahké, ale pri dobrom plánovaní a premyslení si jednotlivých aktivít sa blízke vzťahy budovať dajú. A hlavne sa nevzdávajte.

Aj keď sa dieťa občas tvári tak, že vás nepotrebuje, v skutočnosti chce zostať nablízku. Možno budete určitý čas iba vy iniciovať komunikáciu a spoločné aktivity, ale ak vydržíte, výsledky sa dostavia.

Počúvajte viac, menej hovorte

Hoci sa dospievajúce deti snažia osamostatniť, potrebujú niekoho, s kým by sa mohli úprimne rozprávať, kto by ich so skutočným záujmom počúval.

Hlavne z tohto dôvodu sa tak rady rozprávajú s kamarátmi. Tvária sa síce ako samostatné bytosti, ale v skutočnosti si veľmi prajú byť s niekým, komu dôverujú.

Najviac zo všetkého túžia po tom, aby mohli dôverovať svojim rodičom a rozprávať sa s nimi o všetkom, čo majú na srdci.

Jedným slovom potrebujú niekoho, kto by sa rozprával s nimi, kto by ich skutočne vypočul a nie im len dával príkazy a ponaučenia.

Deti, keď rodičom nedôverujú, hovoria im len to, čo vedia, že chcú počuť. V hĺbke duše však túžia po tom, aby mohli hovoriť skutočnú pravdu a to, čo si naozaj myslia a čo cítia.

Ak chcete mať v tomto smere úspech, musíte byť pripravení, že budete počuť aj veci, ktoré sa ťažko počúvajú. A musíte byť schopní hovoriť s dieťaťom bez toho, aby malo z rozhovoru pocit, že sa previnilo, že je hlúpe alebo nezrelé.

To znamená, že musíte skúmať, ako sa cíti, čo si myslí a čo má v danom prípade v pláne urobiť.

Rodičia majú tendenciu neustále rozprávať a dávať rady. Lenže deti niekedy nechcú počúvať ponaučenia, chcú sa len vyrozprávať.

Aktívne počúvanie v praxi

Aktívne počúvanie zahŕňa opätovné parafrázovanie a overenie správnosti porozumenia dieťaťa.

Rodič ostáva otvorený pokračovaniu konverzácie a nevytvára uzavretú situáciu.

Pri kladení otázok dbáme na to, aby sme dieťa nezahrnuli gejzírom otázok. Želáme si, aby dieťa cítilo našu úprimnú zvedavosť a rešpekt.

Aktívne počúvanie môže znieť napríklad takto: „Chápem, že si nahnevaný, lebo…“

Otvorené otázky môžu mať podobu: „Ako si sa cítil, keď sa to stalo?“

Uznajte pocity, ale neospravedlňujte nevhodné správanie

Dieťa potrebuje cítiť, že jeho emócie sú normálne.

Ak je dieťa nahnevané alebo má ťažký deň, snažte sa k nemu pristupovať s empatiou, trpezlivosťou a súcitom. Keď sa jeho nálada zmení, ocení váš prístup.

Rodinná poradkyňa a terapeutka Aldortová hovorí o tzv. formulácii S.A.L.V.E, ktorá rodičom pomôže orientovať sa na dieťa vo chvíľach, keď prežíva negatívne emócie.

• S - Separate: oddeľte sa od správania dieťaťa.
• A - Attention: venujte dieťaťu pozornosť.
• L - Listen: počúvajte.
• V - Validate: uznajte pocity a potreby.
• E - Empower: povzbudzujte dieťa.

Príklad: Dievčatko nechce ísť domov z bazéna a plače. Mama sa snaží potvrdiť dcérkin zážitok, ale namiesto toho ju napojiť empaticky na realitu. Výsledok ukazuje, že dieťa sa upokojí a chce pokračovať v aktivitách doma.

Pri komunikácii je dôležité oddeliť dieťa od jeho správania. Rodič odsudzuje čin a nie dieťa ako také. Nepovie, že dieťa je zlé.

Najdôležitejšia veta, ktorú by malo počuť každé dieťa v puberte, je: „Ja som tvoj rodič a čokoľvek sa prihodí, vždy budem stáť pri tebe.“

Táto veta dáva dieťaťu maximálnu istotu a pocit dôvery. Táto veta veľmi pomáha aj rodičom. Keď rodičia myslia na túto vetu a keď sa niečo prihodí, tak odsudzujú čin a nie dieťa ako také.

Buďte pokojní v ťažkých časoch

Tínedžeri môžu byť náladoví, neslušní, podráždení alebo sa správajú rizikovo. Takže je pochopiteľné, že aj rodičia niekedy prichádzajú o dobrú náladu.

Je bežné, že dospievajúci rodičov vedia poriadne nahnevať. Snažte sa zachovať pokoj, a to aj napriek tomuto náročnému správaniu.

Vyvarujte sa kriku. V zásade sa snažte nenapodobňovať ich reaktívne správanie, ako sú napríklad zabuchnuté dvere, odmlčanie sa, nadávanie a podobne.

Je samozrejmé, že sa to nedá vždy zvládnuť. Ak sa vám to nepodarí, nevyčítajte si to. Buďte však vždy spokojní, keď dokážete náročnú situáciu zvládnuť pokojne.

Nie je cieľom vyhrať každý konflikt. Cieľom je zachovať vzťah a zároveň jasne pomenovať hranice.

Pred puberťákmi sú bezmocní najmä tí rodičia, ktorí zakladali svoju autoritu na nejakej umelej póze, alebo násilnom vynucovaní si poslušnosti. Od istého veku, kedy sa zvyšuje mentálna úroveň detí a ich kritičnosť, rodičom nič nedarujú.

Rešpektujúca komunikácia bez kriku a ponižovania

Pred dospievajúcim dieťaťom nič nezíska rodič, ktorý sa uchýli k ponižovaniu, zosmiešňovaniu alebo fyzickému trestu.

Pubertálne dieťa je extrémne citlivé aj na zosmiešňovanie a kritiku, hlavne v súvislosti so svojim meniacim sa telom.

Drobná poznámka otca typu „nenapchávaj sa toľko, máš tučnú riť“ dokáže spustiť psychickú poruchu typu anorexie či bulímie.

Dospievajúci taktiež neznáša, keď niekto bagatelizuje jeho problémy, neberie ho vážne a nepočúva, čo vraví.

Som presvedčená, že drzosť, arogancia, provokatérstvo je často len reakciou dospievajúceho dieťaťa na to, ako s ním komunikujú rodičia a iní dospelí.

Ak ho poučujú, napríklad „ja v tvojom veku…“, alebo usmerňujú zákazmi a príkazmi, bráni sa.

Zásady efektívnej komunikácie

Pri komunikácii s deťmi či dospievajúcimi existuje niekoľko zásad, ktoré zefektívnia zdieľanie našich potrieb a povinností voči nim:

• oslovenie menom;
• príjemný alebo vecný tón hlasu;
• zdvorilosť - slovíčko prosím;
• úsmev;
• udržiavanie očného kontaktu;
• jasné formulovanie požiadaviek;
• hovorenie o zmysluplnosti toho, čo vyžadujeme;
• vhodné načasovanie požiadaviek;
• dostatočný časový priestor;
• jasné stanovenie termínu, kedy má byť povinnosť alebo požiadavka splnená;
• rešpekt v komunikácii;
• priame a stručné vyjadrovanie;
• požiadavky, ktoré sú splniteľné;
• primerané informácie;
• zameranie sa na problém;
• používanie humoru.

Šesť komunikačných schopností

V nasledujúcom texte vám ponúkneme prehľad šiestich efektívnych komunikačných schopností podľa autorov rešpektujúcej výchovy, ktoré nám pomôžu lepšie komunikovať so svojimi deťmi.

1. Popis a konštatovanie

Autori kladú dôraz na to, aby sme hovorili o tom, čo vnímame bez posudzovania druhého.

„Vidím, že si skoro oblečená.“ namiesto „Tebe to obliekanie ale trvá.“

Zameriavajme sa na to, čo sa stalo a nie na to, kto to urobil: „Eva, dvere zostali otvorené.“ namiesto „Zasa si nezavrela dvere.“

„Vidím, že ti prišla upomienka z knižnice. Čo s tým?“

Popis používajme najmä pri prebiehajúcich činnostiach, aby sa dieťa mohlo na vec pozrieť z iného uhla pohľadu a videlo súvislosti.

Popisovať môžeme problémy aj úspechy: „Posledné tri dni bol v tvojej izbe poriadok. Teraz to už tak nie je. Čo by ti pomohlo dať to do poriadku?“

2. Informácia a zdieľanie

Informácia predstavuje správu o tom, prečo, ako či kedy sa niečo odohráva alebo robí, čo sa očakáva, aké sú dôsledky určitých činností alebo správania sa.

Informácia má byť pravdivá, nehodnotí a neohrozuje. Núti nás premýšľať a porovnávať možnosti.

Informácia rozvíja zodpovednosť, naopak rady a pokyny rozvíjajú najmä poslušnosť.

Kategórie informácií súčasná situácia, zvyky, pravidlá, dôsledky a postupy môžu pomôcť rodičovi hovoriť vecne a pokojne.

Napríklad: „Anička, za 15 minút je večera. Do tejto doby je potrebné uložiť hračky.“

3. Vyjadrenie vlastných potrieb a očakávaní

Vyjadrujeme sa pozitívne, čo potrebujeme alebo očakávame, a nie to, čo nechceme.

„Očakávam, že…“ alebo „Pomohlo by mi, keby…“

Dá sa napríklad povedať: „Priala by som si, aby sme sa mohli porozprávať v pokoji.“

4. Možnosť voľby

Keď dávame druhým na výber, považujeme druhú osobu za kompetentnú a dávame jej možnosť rozhodnúť sa.

Výber musí byť prijateľný pre obe strany a musí byť myslený vážne.

Ak dieťa nevie rozhodnúť sa, reagujeme empaticky a ukazujeme výhody a nevýhody alebo navrhneme, čo by sme robili my a prečo.

• „Pôjdeme v nedeľu plávať alebo do lesa?“
• „Vezmeš si sveter alebo mikinu?“
• „Najprv vyluxuješ podlahu a potom umyješ vaňu alebo naopak?“

5. Dve slová

Niekedy stačia dve slová s oslovením a jasným nesúhlasom namiesto kriku: „Žiadne bitky!“ alebo „Žiadne klamstvá!“

6. Priestor pre spoluprácu a aktivitu detí

„Čo s tým urobíme? Čo si o tom myslíš ty?“

Dávame deťom priestor na dialóg a premýšľanie.

Tieto spôsoby môžeme kombinovať podľa situácie. Niekedy aj pri správnom prístupe nemusí ísť o cieľ a môžeme nechať dieťa dopadnúť prirodzené dôsledky jeho konania, čím sa buduje zodpovednosť.

Ja-výrok a otvorené srdce

Teória Gordona o otvorenom srdci zdôrazňuje „pozvanie k rozhovoru“ a aktívne počúvanie.

Ja zdieľanie namiesto Ty zdieľania pomáha znížiť obviňovanie a zvyšuje ochotu komunikovať.

Rodič hovorí o svojich pocitoch a o tom, ako sa správanie dieťaťa dotýka jeho alebo celého kontextu rodiny, napríklad: „Cítim sa znepokojený, keď sa na stretnutí nevieš sústrediť.“

Pri pragmatických technikách odporúča Gordon nenechať dieťa bez odpovede a využiť pasívne aj aktívne počúvanie.

Hranice, pravidlá a sloboda

Aj keď môže byť lákavé upustiť od svojich pravidiel, aby ste si nenarušili vzťah so svojimi dospievajúcimi deťmi, odborníci to neodporúčajú.

Dôležité je postupné rozširovanie hraníc. Každé dieťa je iné a tempo, akým sa bude od rodičov odpútavať, závisí od jeho zrelosti a vyspelosti.

V tomto období sa v deťoch nachádzajú protichodné túžby - v jednej chvíli chcú byť už dospelé a vzápätí chcú, aby ich niekto chránil, upokojoval a bral opäť ako deti.

Preto je veľmi dôležité vedieť v deťoch neustále „čítať“, aby rodičia vycítili, kedy ich privinúť k sebe a kedy nechať ísť po svojom.

Potrebujú často istotu, že ich máte radi a že im veríte.

Ak dovolíte deťom v tomto veku robiť vlastné rozhodnutia, pomôžete im stávať sa samostatnými.

Môžete im dopriať voľnosť v oblasti účesu, obliekania, míňania vreckového alebo zariadenia v izbe. Deti túžia po tom, aby si mohli slobodne vytvoriť priestor, ktorý odráža ich osobnosť.

Je niekedy naozaj ťažké zakryť podráždenosť, keď uvidíte pomaľované steny a polepené plagáty, ale po rokoch sa dá izba zmeniť. Radšej im dovoľte, nech sa realizujú.

Deťom treba dať príležitosť rozhodovať sa v takých veciach, v ktorých, keď urobia chybu, nepôjde o nič vážne.

Ak urobia niečo nevhodné, učia sa znášať následky vlastných rozhodnutí a niesť zodpovednosť za svoj výber.

„A hlavne nezabudnite upozorniť svoje deti na to, že ak chcú samostatnosť, musia prijať aj zodpovednosť.“

Ako nastavovať hranice

Pri stanovení hraníc je lepšie začať prísnejšie a neskôr, keď deti dokážu, že sa im dá dôverovať, rozšírte im privilégiá.

Ak sa správajú dobre, pochváľte ich a pridajte im ešte viac voľnosti. Môže ich to motivovať k ďalším pozitívnym krokom.

Najlepšou cestou, ako stanoviť správne hranice, je často sa s deťmi rozprávať o hraniciach, ktoré ste im stanovili.

Rozprávajte sa tiež o ich snoch a túžbach, aby ste im prehnane nezakazovali niečo, po čom naozaj veľmi túžia, pretože by mohli ostať zatrpknuté.

Ak veľmi túžia po nejakom dobrodružstve, po dôkladnom rozhovore a stanovených podmienkach dovoľte im aspoň niečo zo snov zrealizovať.

Dôležité je tiež stanoviť určité hranice, ktoré vyplývajú z bezpečnosti dieťaťa.

Samozrejme, občas môže rodič aj niečo prísne zakázať, ale ak už raz niečo zakáže, tak by tú vec už nemal po premyslení alebo po určitom čase povoliť. V opačnom prípade stráca autoritu.

Rodič by si mal ustrážiť, aby jeho tvrdosť či prísnosť bola vyvážená láskou a úctou k dieťaťu.

Nechajte dieťa rozhodovať, ale učte ho zodpovednosti

Aby sa z detí nestali sebci, je dobré ich postupne poverovať rôznymi povinnosťami, ktoré súvisia so starostlivosťou o iných.

Je dobré starať sa aj o potreby iných a nielen vlastné. Môžu napríklad umývať riad, kosiť záhradu, hrať sa s mladšími súrodencami a podobne.

Niektoré situácie si vyžadujú strpenie a čas na to, aby dieťa otvorilo svoje vnútro. Vždy je lepšie počkať a ponúknuť podporu neskôr, než tlačiť dieťa do konfrontácie.

Keď dávame druhým na výber, považujeme druhú osobu za kompetentnú a dávame jej možnosť rozhodnúť sa.

Podporujte hľadanie identity

Dospievanie je aj obdobím hľadania vlastnej identity, bojom s neistotou a pochybnosťami o sebe.

Dieťa potrebuje vyriešiť otázky: „Kto som, čo viem a kde patrím?“

Dospievajúci sa usilujú o rozvoj svojej identity, ktorá by bola špecifická a odlišovala ich od ostatných ľudí.

Tento proces, ktorý sa nazýva individualizácia, začína v dospievaní a pokračuje v dospelosti.

Podľa psychológov je rozvoj identity hľadaním odpovedí na množstvo otázok.

Rodičia by mu pri tom nemali klásť prekážky. Mali by pochopiť a následne rešpektovať, že genetické vybavenie dieťaťa, jeho názory a postoje nemusia byť zhodné s ich postojmi a ponechať dieťaťu primeranú mieru slobody.

Je pochopiteľné, že čím väčšie prekážky v tomto období rodičia deťom kladú, tým búrlivejšie sa deti bránia ich nátlaku.

Ak bolo vytvorené silné puto medzi rodičom a dieťaťom, tak aj tento boj dieťa úspešne zdolá.

Rozprávajte sa o fyzických zmenách

Ešte skôr, ako dieťa vstúpi do puberty, by malo vedieť, že okrem psychických zmien bude na sebe pozorovať aj určité fyzické zmeny.

Uvedené telesné zmeny môže u obidvoch pohlaví sprevádzať únava, skleslosť, nízky tlak, bolesti končatín a kĺbov, porucha rovnováhy, bolesti chrbta.

Ak dievčatá a chlapci nie sú dobre oboznámení s tým, aké telesné zmeny ich čakajú, môžu mať veľké problémy s ich psychickým prežívaním.

Napríklad pri prvej menštruácii alebo pri prvom výrone semena môžu prežívať pocity viny, hanby, zľaknutia či strachu.

Náročné témy môžu zahŕňať vzťahy v triede, učiteľov, sex, smrť, peniaze, drogy, lásku, známky, priateľov a svoje plány.

Niekedy je naozaj ťažké hovoriť o týchto veciach pri prvom pokuse.

Podporujte dobré kamarátstva

Nájsť si dobrého kamaráta je niekedy veľmi ťažké.

Ešte pred tým, ako dieťa vstúpi do puberty, je dobré mu vysvetliť zásady dobrého kamarátstva a to, čo je to vlastne kamarátstvo.

Je dobré to deťom vysvetliť skôr preto, lebo v puberte sa môže stať, že vás už do svojho sveta nevpustia, uzavrú sa a potom sa vám to bude ťažko vysvetľovať.

Ak dieťa vstupuje do puberty s osvojenými zásadami, ľahšie pochopí, čo sa občas v jeho vzťahoch v triede či medzi kamarátmi deje.

Občas urobte zo svojho domu miesto, kde sa vaše deti rady schádzajú so svojimi kamarátmi.

Poskytnite im občerstvenie a doprajte aj trochu súkromia. Poskytnite dostatočný dohľad, aby ste vedeli, čo chystajú, ale aj dostatok slobody, aby si mohli svoje aktivity užiť.

Naplánujte si pravidelný rodinný čas

Skvelým spôsobom, ako udržiavať blízkosť medzi vašimi deťmi, je naplánovať si po dohode so všetkými členmi rodiny nejaké spoločné aktivity.

Môže to byť spoločné varenie, sledovanie filmov, športovanie, cvičenie, turistika, hranie spoločenských hier alebo videohier, nakupovanie alebo prechádzka so psom.

Nezáleží na tom, čo sa rozhodnete robiť, aj keď je ideálne vybrať si niečo, o čom si myslíte, že sa vášmu dieťaťu bude páčiť.

Najdôležitejším prvkom je vytvorenie rodinnej tradície, na ktorú si časom všetci zvyknú.

Stačí, aby sa z aktivity stal rodinný rituál a nikto viac nebude protestovať. Práve zdieľanie spoločných rituálov vytvára silné sociálne spojenie.

Podporujte záujmy dieťaťa

Povzbudzujte hlavne tie deti, ktoré si neveria a ktoré sú voči sebe veľmi kritické.

Naučte ich, aby sa neporovnávali so svojimi spolužiakmi a kamarátmi.

Dôležité je, aby si všímali svoj vlastný posun v určitej oblasti za určité časové obdobie.

Dovoľte dieťaťu experimentovať a hľadať nové cesty.

Nebuďte sklamaní, keď si dieťa každý rok vyberie iné krúžky. Patrí to k veku a k procesu skúmania.

Dnešný svet ponúka nekonečné množstvo možností. Deti sa často cítia zmätené, a tak hľadajú.

Často to, čo ste im vybrali vy, ich prestane baviť. Hľadajú vlastnú cestu. Čím skôr ju nájdu, tým lepšie.

Najhoršie je, keď dieťa nebaví nič.

Ak športujú, spievajú, tancujú alebo hrajú hry, snažte sa byť pri tom, ak môžete.

Dovoľte im robiť to, čo ich zaujíma, poskytnite im v tom voľnosť, ale v rozhodujúcich chvíľach buďte dobrým pozorovateľom alebo divákom.

Ak sa to dá, zúčastňujte sa spoločne na činnostiach, ktoré zaujímajú vaše deti. A potom ich pozvite na podujatie, ktoré zaujíma vás.

Rola matky a otca

Vďaka matkám sa vytvára v rodine príjemná atmosféra a vďaka nim sa rodina stáva bezpečným prístavom, do ktorého sa večer všetci môžu vracať.

Po takomto mieste pohody, pokoja a lásky túži každé dieťa.

Otcovia sú tí, ktorí dieťa povzbudzujú vo výkonoch a motivujú ich k určitým cieľom.

Ako reagovať na konkrétnu požiadavku alebo konflikt

Dieťa v puberte sa snaží diskutovať o problémoch, ale nie tak, že vy mu budete radiť, ono chce, aby ste ho hlavne počúvali.

Keď vás dieťa postaví pred hotovú vec, napríklad vám povie, že chce ísť na tri dni na chatu, tak nepovedzte hneď „nie“.

Povedzte, že si to musíte premyslieť. Takto sa vyhnete zbytočným výbuchom hnevu.

Psychologička odporúča rodičom, aby deťom občas dovolili urobiť aj to, čo si neželajú alebo vedia, že v určitej situácii môže nastať aj problém.

Je to dôležité kvôli tomu, aby dieťa získalo určité ponaučenie do života.

Ak si niektoré veci neprežijú v puberte, tak to potom skúšajú ešte aj po dvadsiatke ako mladí dospelí ľudia.

Dôležité je tiež stanoviť určité hranice, ktoré vyplývajú z bezpečnosti dieťaťa.

Keď dieťa odmieta rozhovor

Ak dieťa odpovedá na zvedavé otázky iba jednoslovne či vyhýbavo, je načase zamyslieť sa nad vzájomnými vzťahmi a taktiež nad sebou samým.

Nie vždy je možné dosiahnuť dokonalú komunikáciu, no pravidelné cvičenie týchto stratégií zlepšuje vzťah a otvára cestu k otvorenej konverzácii.

Nehľadajte dokonalý rozhovor každý deň - aj malé momenty sú cenné.

Rešpektujte potrebu súkromia, ale buďte dostupní, keď dieťa príde za vami.

Sledujte neverbálne signály - občas dieťa komunikáciu presúva do činností, ako sú spoločné varenie alebo šport.

Ak dieťa v puberte odmieta komunikovať, netreba ho tlačiť do okamžitého rozhovoru. Vždy je lepšie počkať a ponúknuť podporu neskôr, než tlačiť dieťa do konfrontácie.

Súkromie a bezpečie

V tomto období je tiež veľmi dôležité rešpektovať súkromie dieťaťa.

Rešpektovanie súkromia však neznamená ľahostajnosť. Rodič má zostať dostupný a má jasne pomenovať, že v prípade ohrozenia bude konať.

Táto veta dáva dieťaťu maximálnu istotu a pocit dôvery.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Extrémne správanie je mnohokrát následkom extrémneho prostredia, v ktorom dieťa žije, a výchovy, ktorá nespĺňa požiadavky pre zdravý rast.

V terapii je potom potrebné zaoberať sa nielen dieťaťom samotným, ale celým rodinným systémom a ďalšími vplyvmi okolia.

Ak dieťa hovorí, že sa mu nechce žiť, ak sa objaví sebapoškodzovanie, pokus o samovraždu, násilie voči súrodencom, užívanie alkoholu alebo drog, úteky z domu či závažné rizikové správanie, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.

Pri rozhovoroch o sebapoškodzovaní, kybergroomingu či samovražde je dôležité zostať pokojný, počúvať, nebagatelizovať problém a zabezpečiť podporu odborníka.

Komunikácia s deťmi a mladými ľuďmi je dôležitým prvkom ich rozvoja a adaptácie do spoločnosti.

Praktický komunikačný prehľad

Podľa dostupných údajov a skúseností sa potvrdzuje, že vzťah založený na rešpekte a prijatí je efektívnejší pri komunikácii s pubertami než autoritatívny štýl.

Výber hierarchického prístupu často vedie k uzavretiu dieťaťa; aj preto je dôležitá flexibilita a empatia zo strany rodičov.

Treba si uvedomiť, že puberty sú obdobím, kedy dieťa hľadá svoju totožnosť a potrebuje priestor na nezávislosť.

Dôvera a vzájomný rešpekt sú kľúčom.

tags: #komunikacia #rodic #dieta #v #puberte