Čo dať dieťaťu na hlavičku pri zležaní a ako mu pomôcť

Zležaná hlavička u detí, známa aj ako plochá hlavička, je bežný problém, ktorý sa môže vyskytnúť v prípade, že novorodenec trávi veľa času v jednej polohe, najmä na chrbte.

Tvar hlavy bábätka závisí od jeho vývoja v brušku počas tehotenstva, ale aj od pôrodu a genetiky. Dieťa pri narodení prichádza na svet s mäkkou lebkou, aby prešlo pôrodnými cestami a „uľahčujú“ to aj fontanely (mäkké miesta na hlave spájajúce kosti lebky - lebečné kosti, ktoré sa dieťatku uzatvárajú najčastejšie po prvom roku života).

V tomto článku si povieme aká je prevencia, a teda čo robiť, aby zležaná hlavička u detí nevznikala a tiež ako zležaná hlavička u bábätka vyzerá a kedy je dôležité vyhľadať pediatra.

Čo je zležaná hlavička u bábätka?

Zležaná hlavička u detí, odborne nazývaná plagiocefália (asymetrická deformácia lebky) alebo brachycefália (sploštenie zadnej časti hlavy), sa môže objaviť v dôsledku dlhodobého ležania v rovnakej polohe.

Táto deformácia vzniká preto, že lebka novorodencov je mäkká a poddajná, čo umožňuje rýchly rast mozgu, ale zároveň je náchylná na tvarové zmeny.

“Zležaná hlavička” zvyčajne vzniká v prvom polroku života dieťatka.

Malinké bábätká, ktoré sa ešte samé nedokážu pretáčať by mal rodič pravidelne polohovať.

Zležaná hlavička je väčšinou estetický problém, ktorý neovplyvňuje zdravie alebo vývoj dieťaťa.

Zležaná hlavička u dojčiat, známa ako plagiocefália alebo brachycefália, je vo väčšine prípadov kozmetický problém a nemá vážny vplyv na mozgový alebo fyzický vývoj.

Vo väčšine prípadov sa dá upraviť jednoduchými opatreniami v starostlivosti alebo fyzioterapiou.

Ako zležaná hlavička vyzerá?

Ak sa problém nelieči včas, asymetria alebo sploštenie hlavičky môže pretrvávať aj v neskoršom veku, čo môže mať vplyv na sebavedomie dieťaťa.

Posunutie uší, asymetrické čelo alebo nerovnomerné proporcie tváre, môžu byť esteticky nápadné.

Pri plagiocefálii ide o asymetrickú deformáciu lebky, zatiaľ čo pri brachycefálii dochádza najmä k splošteniu zadnej časti hlavy.

Ktoré faktory zvyšujú riziko vzniku zležanej hlavičky?

Spánková poloha na chrbte

Dlhodobé ležanie na chrbte s hlavou otočenou na tú istú stranu zvyšuje tlak na zadnú časť lebky.

Hoci spánok na chrbte je odporúčaný na prevenciu syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), spôsobuje vyšší tlak na zadnú časť lebky.

Nedostatočná variabilita polohy

Ak bábätko trávi veľa času v autosedačkách, ležadlách alebo hojdačkách, kde je hlavička stále v kontakte s tvrdým povrchom, riziko deformácie sa zvyšuje.

Nedostatok času na brušku (tzv. tummy time) môže zvýšiť riziko deformácie.

Tortikolis

Tortikolis (skrátené krčné svaly) spôsobuje, že dieťa má preferovanú stranu, na ktorú otáča hlavičku, čo vedie k jednostrannému tlaku a asymetrii.

Poloha v maternici a komplikácie pri pôrode

Stiesnené prostredie v maternici, napríklad pri viacpočetnom tehotenstve alebo ak je plod vo vysokej polohe, môže spôsobiť prednarodenú deformáciu.

Kliešťový alebo vákuový pôrod môže spôsobiť dočasné zmeny tvaru lebky.

Predčasný pôrod

Predčasne narodené deti majú mäkšiu lebku a často trávia dlhší čas ležaním kvôli zdravotnému stavu, čo zvyšuje riziko deformácie.

Veľká hlavička alebo nízky svalový tonus

Deti s veľkou hlavičkou voči telu alebo slabšími svalmi môžu mať ťažkosti s otáčaním hlavy, čo vedie k dlhodobejšiemu tlaku na jednu oblasť lebky.

Genetická predispozícia

V niektorých prípadoch môžu byť deformácie hlavičky ovplyvnené dedičnými faktormi, ako je tvar lebky alebo náchylnosť k svalovým poruchám.

Ako zabrániť zležanej hlavičke?

Čiže dieťatko pravidelne otáčať, nenechávať dieťatko ležať len na chrbátiku, pretože v tejto polohe sa hlavička prirodzene splošťuje.

Keď bábätko spí na chrbte, čo je odporúčané na prevenciu SIDS, jemne mu otáčajte hlavičku na jednu a potom na druhú stranu.

Od prvých týždňov života kladieme bábätko denne na bruško, keď je hore a pod dohľadom.

Pravidelné kladenie bábätka na bruško, keď je hore a pod dohľadom, je veľmi dôležité.

Tým sa posilňujú krčné a chrbtové svaly a znižuje tlak na zadnú časť hlavy.

Pri dojčení či kŕmení z fľaše striedajte ruky, aby sa dieťa naučilo otáčať hlavu na obe strany.

Pri nosení používajte rôzne polohy, napríklad klokanku alebo ergonomické nosítko.

Minimalizujte čas strávený v autosedačkách, ležadlách a hojdačkách, kde je hlavička opretá o pevný povrch.

Podporujte pohyb a občas motivujte bábätko hračkami, aby sa otáčalo na rôzne strany.

Umiestnenie hračiek, svetla alebo zaujímavých predmetov na stranu, na ktorú bábätko menej otáča hlavu, môže podporiť rovnomernejšie používanie oboch strán.

Čo dať dieťaťu na hlavičku?

Pri korekcii zležanej hlavičky bábätka je kľúčové odstrániť príčiny nadmerného tlaku na určitú časť lebky a podporiť symetrický vývoj hlavičky.

Liečbu zležanej hlavičky by mal vždy určovať odborník.

Zležaná hlavička sa môže liečiť helmou, rehabilitáciami, alebo rôznymi metódami, ktoré určí fyzioterapeut a ortopéd.

Nie každé dieťa potrebuje špeciálnu pomôcku. Vhodný postup závisí od veku dieťaťa, rozsahu deformácie, príčiny a toho, či je prítomný tortikolis alebo oneskorený motorický vývoj.

Striedanie polohy hlavičky pri spaní

Počas spánku na chrbte sa odporúča jemne otáčať hlavičku bábätka na opačné strany.

Striedanie polohy pri dojčení alebo kŕmení

Striedajte ruky, na ktorých držíte bábätko, aby sa naučilo otáčať hlavu na obe strany.

Poloha na brušku

Pravidelné kladenie bábätka na bruško, keď je hore a pod dohľadom, pomáha znižovať tlak na zadnú časť hlavy.

Nosenie

Nosenie bábätka v ergonomických nosičoch alebo šatkách, častejšie však držanie na rukách, môže znížiť čas, počas ktorého hlavička spočíva na pevnej podložke.

Fyzioterapia

Cvičenia na zlepšenie pohyblivosti krku a vyrovnanie svalovej sily patria pod dohľad fyzioterapeuta.

Ortotická prilba

Používanie špeciálnej prilby na korekciu tvaru hlavy prichádza do úvahy v závažnejších prípadoch.

Špeciálne tvarované prilby (ortotické prilby) jemne usmerňujú rast lebky.

Prilba znižuje tlak na sploštené miesta a umožňuje lebke dorásť do správneho tvaru.

Vďaka helme detská hlava rastie len do miest, kam to ortéza svojím tvarom dovoľuje.

Je prispôsobená tomu, aby jej nízka hmotnosť a prirodzený tvar neobmedzoval dieťa v pohybe a nedochádzalo k nadmernému zaťaženiu svalov krčnej chrbtice.

Najúčinnejšie sú medzi 4. a 12. mesiacom veku, keď je lebka mäkká a rýchlo rastie.

Helma sa pre deti využíva od 4 do 18 mesiacov, a to v priemere 4 mesiace.

Dĺžka nosenia: 20 - 23 hodín denne počas niekoľkých mesiacov, pod dohľadom odborníka.

Podporné vankúšiky a polohovacie podložky

Využívanie podporných vankúšikov, ktoré sú navrhnuté tak, aby znižovali tlak na hlavičku, môže patriť medzi možnosti korekcie.

Ergonomické vankúše so špeciálnym tvarom znižujú tlak na zadnú časť hlavy.

Môžu byť v tvare podkovy alebo s vybraním uprostred na zníženie kontaktu hlavičky s povrchom.

Pozor: tieto vankúše sa neodporúčajú používať počas spánku v noci, pokiaľ to vyslovene neodporúča pediater, kvôli bezpečnosti dieťaťa a riziku SIDS.

Polohovacie podložky pomáhajú meniť polohu hlavy bábätka a podporujú symetrické ležanie.

Šatky a ergonomické nosiče pomáhajú predchádzať tlaku na hlavičku tým, že bábätko sa nosí vzpriamene.

Vitamín D a tvar hlavičky

Bábätko by malo od 2. týždňa po narodení do minimálne jedného roka, najlepšie až do 3 rokov, prijímať vitamín D.

Aké sú riziká zležanej hlavičky?

Zležaná hlavička je vo väčšine prípadov kozmetický problém a nemá vážny vplyv na mozgový alebo fyzický vývoj.

Estetické dôsledky

Ak sa problém nelieči včas, asymetria alebo sploštenie hlavičky môže pretrvávať aj v neskoršom veku, čo môže mať vplyv na sebavedomie dieťaťa.

Posunutie uší, asymetrické čelo alebo nerovnomerné proporcie tváre, môžu byť esteticky nápadné.

Poruchy funkcie čeľuste a zubov

V prípadoch výraznej asymetrie lebky môže dôjsť k miernemu ovplyvneniu vývoja čeľuste.

To môže následne spôsobiť problémy so zhryzom alebo asymetriu úst.

Riziko spomalenia motorického vývoja

Ide o riziko, ktoré sa vyskytuje u detí so zležanou hlavičkou spôsobenou tortikolisom (skrátením krčných svalov) iba sporadicky, avšak aj napriek tomu sa môže objaviť:

• oslabenie svalov na jednej strane tela,
• omeškanie schopnosti otáčať hlavu, sedieť, loziť alebo stáť,
• preferencia používania jednej strany tela, čo môže narušiť rovnomerný vývoj motorických schopností.

Riziko nesprávneho vývoja lebky a mozgu

Zležaná hlavička zvyčajne neovplyvňuje mozog, pretože deformácia sa týka kostí lebky, nie mozgového tkaniva.

Ak však deformácia vzniká v dôsledku vzácnych genetických alebo zdravotných problémov, napríklad kraniosynostózy, kde sa lebkové švy predčasne zrastajú, môže byť potrebná špecializovaná liečba, aby sa predišlo problémom s rastom lebky a tlakom na mozog.

Problémy s nosením prilieb alebo okuliarov

Deformácia hlavičky môže spôsobiť, že dieťa bude mať problémy s nosením niektorých pomôcok, napríklad okuliarov alebo športových prilieb, keďže nebudú správne sedieť.

Kedy vyhľadať pediatra alebo špecialistu?

Odbornú pomoc vyhľadajte najmä vtedy, ak:

• je sploštenie zreteľné a spôsobuje nerovnováhu v tvárových proporciách,
• si všimnete, že sploštenie hlavičky sa zhoršuje napriek tomu, že dieťa strieda polohy, trávi čas na brušku a má dostatok pohybu,
• dieťa má problém otočiť hlavičku na jednu stranu alebo preferuje jednu polohu hlavy,
• deformácia hlavy pretrváva aj po zavedení preventívnych opatrení, najmä počas obdobia, keď je lebka ešte mäkká a poddajná (4 - 6 mesiacov),
• má dieťa oneskorený motorický vývoj, preferuje jednu stranu tela alebo sa zdá byť inak fyzicky asymetrické,
• sú sploštené časti hlavy sprevádzané nezvyčajnými tvarmi lebky, napríklad úzkym alebo predĺženým tvarom hlavy, alebo výraznými hrbolmi,
• pediater počas preventívnej prehliadky upozorní na deformáciu hlavy.

Ak pediater počas preventívnej prehliadky upozorní na deformáciu hlavy, môže odporučiť konzultáciu so špecialistom, napríklad s ortopédom, fyzioterapeutom alebo neurochirurgom.

Ako odlíšiť zležanie od úrazu hlavy?

Zležaná hlavička vzniká postupne v dôsledku dlhodobého tlaku a nie je to to isté ako náhle vzniknutá deformita po páde alebo údere.

Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté.

Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého.

Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého.

Úraz hlavy môže ostať bez akýchkoľvek následkov, môže však viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť.

Patria k častým javom obzvlášť v dojčenskom veku.

Napriek tomu, že mozog je v lebke dobre chránený, pri úraze môže dôjsť k mozgovému pomliaždeniu, opuchu, krvácaniu i trieštivej zlomenine lebky.

Čo robiť po páde alebo údere do hlavy?

Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc.

Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný, napríklad pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny alebo autonehoda, v takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí.

Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.

Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa.

Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie.

Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu.

Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu.

Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí.

Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.

Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu.

Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu.

Tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter.

Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať.

Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače.

Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné.

Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím.

Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí.

Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.

Príznaky, pri ktorých treba vyhľadať lekára

Úraz spojený s poruchou vedomia a poruchou pamäti vždy patrí na vyšetrenie do nemocnice a traumatologickej ambulancie.

Ak pri úraze dôjde k strate vedomia a poruche pamäti, je nutné vyhľadať lekársku pomoc.

Pri otrase mozgu sa môže objaviť spätná strata pamäti.

Pri otrase mozgu sa môže objaviť aj niekoľko ďalších príznakov, ktoré sa môžu, ale nemusia vyskytovať s rôznou frekvenciou výskytu, a to sú bolesti hlavy, pocit na vracanie, vracanie, nespavosť, poruchy spánku či poruchy sústredenia.

Prejavy sa môžu objaviť v momente od pádu okamžite.

Po úraze a páde z výšky je potrebné komunikovať s dieťaťom a opýtať sa ho, čo sa stalo a čo robilo.

Keď to dieťa vie popísať, čo viedlo k tomu úrazu a čo robilo tesne pred tým, ako spadlo, tak nemá spätnú stratu pamäti.

Keď odpovedať nevie, teda stratilo pamäť a nevie popísať, čo sa stalo a čo predchádzalo tomu úrazu, tak je tam otras mozgu.

Pri menších deťoch a škôlkaroch musíte mať po úraze hlavy oči na stopkách a nespustiť z nich zrak.

Dieťa, ktoré nemá otras mozgu, si bude pýtať jesť, piť, bude sa hrať a komunikovať.

Keď sa dieťa správa inak ako bežne, tak ho treba zobrať na vyšetrenie.

Keď je dieťa v bezvedomí, treba volať záchranku.

Sledovanie dieťaťa po úraze

Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín.

Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia.

Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí.

V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí.

Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne.

Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne alebo v rovnakej miere.

Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčia jednoznačne o závažnosti poranenia.

Vo všeobecnosti ale platí, že pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí.

Nepodceňujte úraz hlavy, po ktorom sa dieťa uloží a zaspáva.

Sledujte jeho spánok, nenechajte dieťa spať dlhšiu dobu a bez dozoru.

Závažnejšie poranenia hlavy

Otras mozgu

Otras mozgu je najčastejší typ poranenia.

Otras mozgu je funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu.

Otras mozgu u detí zvyčajne nastáva po tupom poranení hlavy.

Strata vedomia pri otrase mozgu nastáva bezprostredne po úraze hlavy a je krátkodobá.

Obyčajne trvá niekoľko sekúnd, maximálne 30 minút.

Epidurálny hematóm

Epidurálny hematóm je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou.

Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog.

Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu.

Subdurálny hematóm

Subdurálny hematóm je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.

Intracerebrálna hemorágia

Intracerebrálna hemorágia znamená krvácanie priamo do mozgu a môže byť spojená s pomliaždením mozgu.

Difúzne axonálne poškodenie

Následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny, teda výbežky nervových buniek v mozgu.

Pri závažnom náleze môže viesť až k tzv. bdelej kóme.

Lineárna prasklina lebky

Jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke.

Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie.

Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti.

Impresívna zlomenina lebky

Pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra.

Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie.

Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.

Kedy volať záchranku?

Pri závažnom páde, páde z výšky vyššej ako je výška tela alebo pri páde z bicykla môže byť prítomné aj poškodenie chrbtice.

S takým dieťaťom nehýbať, nechať ho ležať, chytiť mu dvomi rukami hlavu a krk a držať ho v takej polohe, aby nehýbalo krkom a hlavou.

Keď sa dieťa samé dvihne, treba mu povedať, nech si ľahne a nech má čo najmenej pohybov hlavou.

Rodičia by mali pristupovať opatrne, nehýbať s dieťaťom, snažiť sa, aby bola chrbtica v jednej rovine, s dieťaťom sa neotáčalo a volať záchranku.

Rovnako sú mimoriadne rizikové pády bábätiek, lezúňov či štvornožkujúcich detičiek, ktoré padajú z prebaľovacích pultov, gauča či postele.

Vyšetrenia po úraze hlavy

Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia.

Pri negatívnom náleze poučí rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí.

V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky.

Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania.

Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlastné kritériá.

CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča.

Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania.

V prípade, ak má dieťa niektoré z uvedených symptómov, je možné realizovať neurologické vyšetrenie.

Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici.

Ako predchádzať úrazom hlavy?

Žiadne dojča nemožno nechať ani na chvíľku bez dozoru na posteli bez zábradlia ani na prebaľovacom stole.

Každý rodič má mať informácie o tom, kde a akej činnosti sa jeho dieťa venuje.

Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok, napríklad prilby na bicykel, by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí.

Jednorazové aj opakované bitie po hlave rodičmi či cudzími osobami sa hodnotí ako syndróm týraného dieťaťa.

Dôsledky úrazu s odstupom času

Niektoré úrazy je potrebné posudzovať aj s odstupom viacerých rokov, nielen bezprostredne po úraze.

Niekedy je možné zhodnotiť trvalé následky úrazu len s odstupom času.

Na to by rodičia nemali zabúdať aj vo vzťahu k poisťovni, kde majú dieťa poistené.

Pokiaľ sa nejedná o stavy komplikované mozgovým krvácaním, úprava stavu je takmer vždy úplná.

Závažnejšie poranenia môžu spôsobiť trvalé poškodenie mozgu s určitým stupňom telesného alebo duševného poškodenia.

tags: #co #dat #dieta #na #hlavicku