Keď sa kedysi povedalo mimomanželské dieťa, znamenalo to veľkú pohromu. Babky sa pomaly prežehnávali a žena, ktorá priviedla na svet mimomanželské dieťa bola doživotne odsúdená na nepriazeň zo strany všetkých, ktorý ju poznali. Žiadna zábava to rozhodne nebola.
Našťastie (či naopak?), časy sa menia a dnes pojem mimomanželské dieťa nepredstavuje žiadnu tragédiu, navyše sa ich rodí čoraz viac. Prečo? Čo sa zmenilo?
Čo znamená nepriznané dieťa
Nepriznané dieťa je dieťa, pri ktorom muž, ktorý je biologickým otcom, otcovstvo neuznal alebo nie je ako otec zapísaný v rodnom liste. Samotné biologické príbuzenstvo preto ešte nemusí znamenať, že muž je z pohľadu práva otcom dieťaťa.
Ak otec nie je právne určený, dieťa nemá voči konkrétnemu mužovi automaticky všetky právne nároky vyplývajúce z rodičovstva. To sa týka najmä výživného, dedenia, zastupovania dieťaťa a úpravy styku s dieťaťom.
Odpoveď advokáta na majetkové vyporiadanie:
Ak sa rozhodne výživné viac neplatiť, potom ho od neho ani nemôžete viac vymáhať, nakoľko najprv by bolo potrebné určiť jeho otcovstvo k mal. synovi, či už súdnou cestou alebo súhlasným vyhlásením vás a jeho (otca mal. dieťaťa) na súde alebo na matrike.
Najskôr svadba, až potom dieťa
Kedysi nebolo možné, aby pár spolu existoval a intímne fungoval, ak neboli svoji alebo sa k tomuto cieľu aspoň neblížili. Nebolo mysliteľné, aby počali dieťa v čase, keď ešte neboli manželmi a ak sa tak stalo, veľmi rýchlo začali prípravy na svadbu. Akosi automaticky - dieťa a svadba spolu súviseli.
Dnes máme na sobáš iný pohľad. Pribúda párov, ktoré žijú ako sa kedysi hovorili „na divoko“. Načo svadbu, ak sa obaja majú radi, spolu prežívajú pekné chvíle. Veď žiť v jednej domácnosti môžu aj bez svadby, nie?
Navyše výrazne stúpol počet rozvodov, a tak sa vôbec netreba čudovať tomu, že mladých párom sa do manželstva veľmi nechce.
Partnerstvo nie je horšie ako manželstvo
Inštitút manželstva stráca na význame, ktorý mal pôvodne. I keď nie sme s partnerom manželmi, i tak môžeme vychovávať spoločné dieťa, a vôbec na tom nemusí byť nič horšie ako v prípade manželstva.
Veď koľko je manželov, ktorí sa o dieťa nestarajú, zanedbávajú ho - z jednej alebo druhej strany, koľko je ľudí, žijúcich v manželstve, ktorí spolunažívajú horšie ako partneri bez papierov, neraz v hádkach, kriku, nepochopení.
Voľnejší, ale zodpovednejší spôsob spolužitia
Spolužitie bez sobáša sa stáva v celom vyspelom svete uznávanejšou a častejšiu formou spolunažívania partnerov. Má to hneď niekoľko výhod.
Samotný sobáš dnes privádza mladých ľudí do stresu, pretože všade naokolo vidíme ako sa vzťahy rozpadajú, nefungujú a aké sú problémy pri rozvodoch. Preto je logicky jednoduchšou cestou žiť spolu ako manželia, ale bez papiera.
Navyše je to aj psychicky prijateľnejšie, necítime sa byť pod tlakom, pretože stále máme väčšiu mieru voľnosti a môžeme sa samy rozhodnúť bez peripetií čo a ako ďalej.
S väčšou voľnosťou súvisí aj väčšia zodpovednosť, i keby sa to tak spočiatku nemuselo vôbec javiť. Viac sa snažíme o partnera neprísť, ukazovať mu, že má o čo stáť a podobne. Po sobáši si mnohí začneme byť partnerom istí - už sme si ho ulovili, a tak pomaly, ale isto poľavujeme.
Sobáš dvoch rodín
Mnohí mladí tento druh spolužitia uprednostňujú aj preto, že odmietajú angažovanosť do rodiny toho druhého.
Jednoducho chcú byť s partnerom a nemať záväzky ešte aj voči jeho rodine, pretože manželstvo je do istej miery aj záležitosťou rodiny oboch partnerov. Ide o spojenie dvoch rodín a rodov, čo nemusí byť vždy dobre prijímané.
Navyše svadba nie je ani lacnou záležitosťou. Načo to teda zbytočne komplikovať?
Zdravá rodina - aj bez manželstva
Na druhej strane odborníci tvrdia, že rastúci trend spolužitia bez papierov podporuje zdravú myšlienku úplnej rodiny. Partneri, ktorí spolu ešte nežijú a čakajú dieťa sa zväčša rozhodnú pre spoločné bývanie pod jednou strechou, a to je základom rodinného života, podobne ako aj vzájomná láska a harmónia.
Ako sa určuje otcovstvo
Otcovstvo možno určiť viacerými spôsobmi. Právne významné je najmä súhlasné vyhlásenie rodičov alebo súdne určenie otcovstva.
Ak muž otcovstvo uzná, môže vzniknúť právny vzťah medzi ním a dieťaťom. Ak sa rodičia nedohodnú, možno podať návrh na určenie otcovstva na súde.
Najistejšia metóda na zistenie biologického otcovstva je test DNA alebo súdne určenie otcovstva, ktoré právne potvrdí vzťah a umožní následné dedičské nároky.
| Situácia | Dôsledok |
|---|---|
| Otec je zapísaný v rodnom liste | Otcovstvo je právne určené. |
| Otec nie je zapísaný v rodnom liste | Otcovstvo treba určiť súhlasným vyhlásením alebo súdnou cestou. |
| Otcovstvo je určené súdom | Dieťa môže uplatňovať príslušné právne nároky voči otcovi. |
| Otcovstvo nie je určené | Výživné ani dedičské nároky voči konkrétnemu mužovi nemožno automaticky uplatniť. |
Ak by však bol určený ako otec, tak potom je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť (je to zákonná povinnosť každého rodiča) a však rovnako mu vznikajú aj rodičovské práva k mal. synovi, a to je napr. právo styku s mal. synom a tiež právo zastupovať mal.
Výživné a rodičovské práva
Ak nie je určené otcovstvo, muž nie je toho času povinný výživné hradiť, nakoľko nie je určené jeho otcovstvo k mal. dieťaťu.
Odpoveď advokáta na majetkové vyporiadanie:
Ak sa nechcete uplatňovať rodičovské práva, resp. nechcete, aby váš syn poznal svojho biologického otca, potom od otca ani nemôžete žiadať platby výživného.
On totiž nie je toho času povinný výživné hradiť, nakoľko nie je určené jeho otcovstvo k mal. dieťaťu.
Až potom by ste sa mohli domáhať určenia výživného napr.
Dohoda o výkone rodičovských práv a povinností, ktorú vám odporúčajú zo sociálnej kurately, je výhodná v tom smere, že ak je určené otcovstvo a s otcom mal. dieťaťa ste sa dohodli na konkrétnej výške výživného, na to, aby ste mohli toto výživné vymáhať súdnou cestou je potrebné, aby dohodu schválil súd rozsudkom.
Inak na jej podklade nemôžete viesť exekúciu v prípade, že otec mal.
Vo veci výživného odporúčame spísať dohodu medzi rodičmi o zverení maloletého dieťaťa Vašej dcére, s dohodou o pravidlách styku s maloletým dieťaťom a výške výživného. Predmetnú dohodu je treba dať na schálenie na príslušný okresný súd miesta trvalého pobytu dieťaťa.
Rodný list a údaje v matrike
Zápis v rodnom liste a údaje v matrike priamo preukazujú uvedeného otca, no prístup k údajom matriky je obmedzený (GDPR) a cudzi rodný list úradne "len tak" neukážu.
Matrika nevyhovie žiadosti o cudzí rodný list "len tak" a prístup k údajom je obmedzený GDPR; úradné overenie zápisu v rodnom liste vyžaduje oprávnený dôvod alebo právny postup.
Ak existuje nemanželské dieťa, ktoré nemá otca zapísaného v rodnom liste, jeho právne postavenie ako dediča nie je automaticky jasné a notár ho nemusí sám identifikovať.
Ak však o tomto dieťati viete, odporúčam, aby ste túto skutočnosť oznámili notárovi. Ten následne môže iniciovať ďalšie kroky, ako je dokazovanie otcovstva cez súdne rozhodnutie o určení otcovstva, čím sa právne vyjasní postavenie tohto dieťaťa v dedičskom konaní.
Nepriznané dieťa a dedenie
Na dedenie sú povolané všetky deti poručiteľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo manželstva.
Deti či manželské alebo nemanželské dedia rovnako.
Ak je zapísané dieťa v rodnom liste, tak nemusí preukazovať nič.
Nemanželské dieťa má rovnaké postavenie v dedičskom konaní ako deti z aktuálneho manželstva.
Tieto deti (bez ohľadu na, či ste zosobášený alebo nie) majú nárok iba na majetok, ktorý bude predmetom dedičstva v dedičskom konaní.
Ak otec zomrie a dieťa je právne uznané, môže patriť medzi jeho zákonných dedičov. To platí bez ohľadu na to, či sa narodilo v manželstve alebo mimo manželstva.
Ak nezanechá závet, dedičstvo po ňom prechádza na jeho dedičov zo zákona. Prvá dedičská skupina zahŕňa jeho deti a manžela či manželku, ak však nie je zosobášený, jeho podiel zdedia výhradne jeho deti, pričom každý dedí rovnakým dielom.
Ak má váš brat jedno nemanželské dieťa, toto dieťa by dedilo celý jeho podiel na nehnuteľnosti, čo znamená, že sa stane spoluvlastníkom vašej spoločnej nehnuteľnosti spolu s vami v rovnakom pomere, ktorý váš brat vlastnil.
Čo ak otec dieťa zatajuje
V dedičskom konaní platí zásada, že notár ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov aj na základe informácií od účastníkov konania.
Ak existuje nemanželské dieťa, ktoré nemá otca zapísaného v rodnom liste, jeho právne postavenie ako dediča nie je automaticky jasné a notár ho nemusí sám identifikovať.
Ak však o tomto dieťati viete, odporúčam, aby ste túto skutočnosť oznámili notárovi.
Ten následne môže iniciovať ďalšie kroky, ako je dokazovanie otcovstva cez súdne rozhodnutie o určení otcovstva, čím sa právne vyjasní postavenie tohto dieťaťa v dedičskom konaní.
Majetok prevedený ešte počas života otca
Z ustanovení zákonov vyplýva, že vlastník môže za svojho života disponovať so svojim majetkom podľa svojho uváženia, a teda aj previesť na inú osobu svoj majetok bez ohľadu na názor svojich prípadných dedičov.
Ak by ste darovali majetok synovi, tento majetok už nebude predmetom dedičského konania.
Platí však ust. § 484 Obč. "Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.
Ak by nebola dcéra vydedená a domáhala sa svojho práva na povinný podiel, mohla by žiadať započítanie daru na dedičský podiel Vášho syna ako potomka poručiteľa (tzv. kolácia darov podľa § 484 Občianskeho zákonníka).
Ak má Vaša súčasná manželka majetok (dom) vo svojom výlučnom vlastníctve (nadobudla ho pred uzavretím manželstva a Vy na LV nie ste vedený ako vlastník), tento majetok nebude patriť do dedičského konania, a preto nebude môcť Vaše nemanželské dieťa nadobudnúť k tomuto majetku žiadny podiel.
Vaše deti budú mať nárok na majetok, ktorý bude predmetom dedičstva v dedičskom konaní. Tzn. že nárok budú mať na majetok, ktorý je vo Vašom výlučnom vlastníctve a prípadne majetok, ktorý Vám bude patriť z titulu vyporiadania BSM v dedičskom konaní (BSM v tomto prípade zaniká Vašou smrťou).
Vydedenie potomka
Dobrý deň, ak chcete vydediť svojho potomka musí nastať jedna zo zákonom predvídaných skutočností.
Vydedenie musí spĺňať rovnaké formálne náležitosti ako závet. Tzn. vydedenie musíte napísať vlastnou rukou (prípadne inak, avšak pred svedkami alebo formou notárskej zápisnice), musí byť uvedený deň, mesiac a rok podpísania a tiež musíte uviesť presný dôvod vydedenia.
Vydedenie potomka je podľa § 469a Občianskeho zákonníka možné len zo zákonom presne stanovených dôvodov, napríklad ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, neprejavuje o neho opravdivý záujem, vedie trvalo neusporiadaný život alebo bol odsúdený za úmyselný trestný čin.
Vydedenie musí byť urobené písomne a musí jasne uvádzať dôvod.
Ak dôvod nie je dostatočne konkrétny alebo nie je pravdivý, vydedený potomok môže vydedenie napadnúť na súde.
Súd potom skúma, či dôvod na vydedenie skutočne existoval.
V praxi sa často stáva, že vydedenie je napadnuté a nie vždy je úspešné, ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky.
Nepriznané dieťa a podiel na nehnuteľnosti
Som nemanželské dieťa a rád by som sa opýtal na otázku týkajúcu sa dedenia.
Môj otec je vlastníkom domu so záhradou na dedine a tiež vlastní byt v meste, ktorého vlastníctvo, ako som nedávno zistil, presunul na moju nevlastnú sestru.
Mám v prípade otcovej smrti nárok uplatniť podiel z tohto bytu?
Z ustanovení zákonov vyplýva, že vlastník môže za svojho života disponovať so svojim majetkom podľa svojho uváženia, a teda aj previesť na inú osobu svoj majetok bez ohľadu na názor svojich prípadných dedičov.
Ak bol byt platne prevedený na inú osobu ešte počas života otca, nemusí byť súčasťou dedičstva.
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania.
Nepriznané dieťa a dlhodobý nezáujem otca
Chápem, že môže pôsobiť sebecky riešiť takéto veci, a to najmä v čase, keď otec ešte žije. Avšak on sa o mňa nikdy nezaujímal, iba platil výživné.
Samotný fakt, že otec sa o dieťa osobne nezaujímal, neznamená, že dieťa stráca právne postavenie potomka, ak je otcovstvo určené.
Rovnako platí, že biologické dieťa bez právne určeného otcovstva nemusí byť automaticky účastníkom dedičského konania ako dedič po konkrétnom mužovi.
Vytesňovanie otca zo života dieťaťa
Článok sa zameriava na tabuizovaný, ale v rodinách reálne existujúci problém, kedy sa matky s nízkou mierou emocionálnej zrelosti snažia vytesniť otca zo života dieťaťa.
Popisuje možné vplyvy i motívy pôsobiace na také matky a taktiež uvádza súčasti vytesňovacieho systému.
Zmieňuje sa i o dvoch sesterských stratégiách a to o hyperprotektivite a narcistickom zneužití.
Problém vytesňovania otcov z citového života detí skutočne existuje.
Potvrdí to väčšina manželských či rodinných poradcov, sociálnych pracovníkov alebo opatrovníckych sudcov.
Hlavnými postavami, resp. aktérmi našej štúdie sú matky, kde ich podstatnou charakteristikou je osobnostná a emocionálna nezrelosť, teda matky z hľadiska dosiahnutého stupňa osobnostného a citového vývoja podpriemerné.
Avšak je ľahostajné, do ktorej kategórie vytesňovaný otec patrí; väčšinou si nebýva vedomý, čo sa vlastne deje.
Podstatné súvislosti si uvedomuje až veľmi neskoro, niekedy vôbec nie.
Pokúsime sa zodpovedať otázku, prečo to nezrelé matky robia, a taktiež podáme prehľad postupov, ktorými sa v rodinnom živote snažia tento cieľ dosiahnuť.
Keď sa z rodičovského konfliktu stáva problém dieťaťa
Najskôr niekoľko viet o zdravom základe materskej funkcie.
Snáď všetky matky, ktoré existovali či existujú, sa najskôr snažili vytvoriť si s dieťaťom základný pozitívny citový vzťah.
Matka sa dieťaťu venuje, kŕmi ho, odstraňuje nepohodlie, "fúka na boľačky", hrá sa s ním, sprostredkúva príjemné veci.
Načúva detskému džavotu alebo rozprávaniu a tiež rozpráva o svojom detstve: " To keď som ja bola malá ako ty, tak som...."
Taktiež poučuje, varuje, rozkazuje: " Tú žihľavu nechytaj, spáliš sa!"
Dovtedy je všetko v poriadku.
Avšak u emocionálne nezrelých matiek nastupujú infantilné postoje, vedúce k odklonu od optima a jeho pozitív, k patológii.
Pravidelným zámerom týchto matiek je eliminovať otca zo života dieťaťa a dieťa si privlastniť.
Používajú k tomu už vyskúšaný systém s rôznymi situačnými variantmi.
Výsledkom takejto aktivity nezrelej matky je, že sa dieťa vo všetkom obracia len na ňu, otec ako keby doma ani nebol.
Neskôr prichádza k prejavom devalvácie otca, nepriateľstvu, k urážkam, niekedy i k fyzickému napadnutiu otca matkou.
Za tejto situácie často prichádza k postihnutiu dieťaťa nazvaného syndróm zavrhnutia rodiča (v anglosaskej literatúre PAS).
Ide o závažné poruchy vo vývoji dieťaťa, preto nezostáva než sa pýtať po ich pôvode.
Motívy vytesňovania otca
Čo ich k tomu vlastne vedie?
Máme tu niekoľko možných vplyvov a motívov, vzájomne sa posilňujúcich, avšak zatiaľ nevieme, v akom sú vzájomnom pomere.
Inými slovami, zatiaľ nevieme vedeckou metódou zmerať, aký vplyv/motív je rozhodujúci a aký prípadne len doplnkový.
Ak je matka nezrelá, potom má len obmedzené spektrum ku klasifikácii okolitých ľudí a len obmedzený repertoár emocionálnych reakcií.
Tie majú skôr archaický charakter, napr. vlastniť všetko, rozhodovať o všetkom, zvíťaziť na celej čiare.
V záležitosti detí to potom znamená "mať deti vo výlučnom vlastníctve".
Druhotne sem patrí i potreba nášho nezrelého rodiča "byť výlučným architektom duše svojho dieťaťa", vytesniť druhého rodiča na perifériu vplyvu.
Prioritu má úzky, sebecký záujem typu " po nás potopa".
Ak je matka naopak osobnostne a emocionálne zrelá, potom dokáže okolitých ľudí jemne diferencovať, používa široký repertoár emočných, citových a postojových reakcií (vrátane kompromisných) a do svojich úvah a rozhodnutí začleňuje celú radu informácií o prípadných pozitívach a negatívach, ale najmä o pozitívach pre svoje deti.
Praje im dobrý vzťah o otcovi, s ktorým je schopná spolupracovať a oceňovať jeho podiel v rodine.
Zhrnieme: čím nezrelšia matka, tým skôr uplatňuje archaické mechanizmy a reakcie, a nie jemnú diferenciáciu.
Systém vytesňovania
Doteraz sme sa zaoberali vplyvmi na matku a jej dispozíciami, ktoré v súhrne vedú k jej jednaniu, vytesňujúce otca zo života detí.
Teraz sa zameriame na rôzne aktivity, ktorými taká matka žiadaného stavu dosahuje - aj keď často bez vedomého zámeru.
Tieto aktivity sú pozoruhodným spôsobom maskované.
Sú prezentované ako prirodzené, potrebné, oprávnené alebo len "náhodné", prípadne tolerované v rámci širšej normy výkyvov nálad u stresovaného rodiča a pod.
Nepoučený vonkajší pozorovateľ - i dosť bystrý - nepostrehne, že majú spoločný cieľ.
Až pri bližšej analýze väčšieho množstva popisov takýchto rodinných situácií si tieto súvislosti uvedomíme a môžeme matkine aktivity správne označiť ako vytesňujúci systém.
Do vytesňujúceho systému matky patria:
- Málo kontaktov dieťaťa s otcom.
- Priebežný tok informácií od matky k dieťaťu vrátane hodnotenia (kladné, či devalvačné) ďalších osôb a ich kategorizácie.
- Vytváranie postojov dieťaťa, jeho emočných reakcií, priateľstvo či spojenectvo s ďalšími osobami.
- Korupcia dieťaťa.
- Odhaľovanie vinníka.
Málo kontaktov dieťaťa s otcom
Rozsah rodinných činností je koncipovaný tak, aby dieťa malo len málo kontaktov s otcom, a to preto, aby dieťa nemohlo z vlastnej skúsenosti korigovať nepravdivé informácie.
I keď matky majú na deti v priemere viac času ako otcovia, mnohé nezrelé matky sú s deťmi - v rámci vytesňujúceho programu - až do svojho vyčerpania, len aby zabránili ich širšiemu kontaktu s otcom.
Dieťa je tak oberané o prežitie v triangulárnej rodinnej mikrosociete, namiesto toho žije prevažne v zdeformovanom duálnom vzťahu s matkou.
Mužský svet sa stáva cudzím a v podaní matky často nepriateľským priestorom.
Negatívne informácie o otcovi
Postava otca je komentovaná v negatívnom svetle.
Dieťaťu sú opakované skutočné alebo i fiktívne pochybenia otca, jeho nedostatky sú prehnane komentované, rovnako ako nedostatky jeho rodičov.
Má tiež pochybných priateľov, zamestnanie, kolegov.
O zaujímavých aspektoch otcovho zamestnania či koníčkoch nepadne ani zmienka, rovnako ako o jeho úspechoch.
Čokoľvek, čo s otcom nejako súvisí, je v lepšom prípade priebežne ignorované, v horšom devalvované.
Vytváranie postojov a spojenectiev
Táto časť systému musí vychádzať zo zmienených informácií, ktoré sú opakované, sprevádzané emočnými prejavmi, hodnoteniami, kategorizáciami.
V psychike detí je zakotvená rola otca ako opatrovateľa (pomerne chatrného) a často i dehumanizovaného robota.
Prichádza k úplnej absencii pozitívneho hodnotenia ľudských stránok otca.
Tím vzniká deťom veľké ublíženie; nevidia láskyplné chovanie a ak nemajú taký model, nemôžu sa tak ani chovať v dospelosti ku svojim partnerom, manželom.
Ich vzťahy potom podľa toho vyzerajú.
Tieto informácie sú mimoriadne závažné, lebo priamo útočia na jadro detských emócií a formujú ich budúce zameranie.
Sú zradné, lebo dieťa si tieto informácie v neskoršom veku nemôže preveriť.
Korupcia dieťaťa
Rodičia by mali dieťa viesť k jeho zdravému vývoju telesnému, citovému, rozumovému a morálnemu.
Tak hovorí zákon o rodine.
Avšak, ak chce rodič získať dieťa na svoju stranu, potom mu úplne toleruje prehrešky, dieťa nie je potrestané za previnenie, nevyžaduje plniť povinnosti, ukazuje, že je ten lepší rodič ako druhý.
A to samozrejme i za cenu, že bude mať dieťa rozmaznané, oneskorené vo vývoji, menej kompetentné vo svojom prostredí (napr. školnom).
Prejavom korupcie môže byť preceňovanie dieťaťa („Ty si môj malý rytier“) a poskytovanie takých satisfakcií, ktoré môžu nadobudnúť charakter emočného zvádzania dieťaťa.
Odhaľovanie vinníka
Do systému vytesňovania patrí i príprava detí na to, kto zlyháva, neskôr potom na to, kto je vinníkom všetkého nedobrého, nepríjemného, zlého.
Je to subsystém hodnotenia - kto sa snažil, kto mal dobré úmysly, kto sa naopak chcel chváliť, kto riskoval, nebral ohľad na city druhých, kto ich poškodil a pod.
Línia uvažovania sa dieťaťu prefabrikuje, previnenia sa odkrývajú postupne, aby potom v závere mohol byť otec odmaskovaný ako vinník a odhalený s definitívnou platnosťou.
Hyperprotektivita a narcistické zneužitie
Vytesňovanie otca nezrelými matkami, ak ako sme to popísali, má dve „sesterské“ stratégie, ich cieľ sa v podstatných veciach prekrýva a často vyústi do ešte prepracovanejšej stratégie vedúcej k vypestovaniu syndrómu zavrhnutého rodiča.
Hyperprotektivita
Jav materskej hyperprotektivity (nezdravá nadmerná starostlivosť) je v odbornej literatúre zmieňovaný len veľmi zriedka.
Skôr sa s ním stretávame v hovorovej reči, napr. „mamičkin maznáčik“, „opičia láska matky k deťom“, „neurobí bez mamičky ani krok“.
Jej prejavom sú:
- nadmerný kontakt medzi matkou a dieťaťom,
- stále sprevádzanie dieťaťa,
- nadmerné láskanie,
- infantilnosť dieťaťa pri obliekaní, kŕmení,
- odradzovanie od nezávislého chovania,
- marenie vývoja dieťaťa k spoliehaniu na seba samého,
- oslabovanie sebadôvery.
U hyperprotektívnych matiek autori zistili vysokú mieru úzkosti, nutkavé myšlienky a zvýšenú potrebu ovládať.
„Materská hyperprotektivita viedla paradoxne k nízkej miere skutočnej materskej starostlivosti“!
Hyperprotektívne matky vždy očakávajú, že sa ich dieťaťu môžu stať hrozné veci.
Hyperprotektivita môže byť - a často býva - akýmsi tréningom, predstupňom pre vypestovanie Syndrómu zavrhnutého rodiča.
Trnka študoval súbor 200 detí (150 hospitalizovaných a 50 ambulančných) z rozvedených rodín s poruchami adaptácie.
| Vzťah matky k dieťaťu | Percento zle adaptovaných detí |
|---|---|
| Správny, normálny citový vzťah matky k dieťaťu | 11,9% |
| Matka zverila dieťa príbuzným, otcovi alebo i cudzím ľuďom | 25% |
| Chladný citový vzťah matky k dieťaťu | 25% |
| Citové prejavy matky k dieťaťu veľmi nevyrovnané, striedavé | 28% |
| Nezdravá nadmerná starostlivosť matky o dieťa | 45,4% |
Z tabuľky je viditeľný výrazne škodlivý vplyv nezdravo nadmernej starostlivosti!
Vypytovanie sa na všetko, najmä na citové záležitosti, stála príprava jedál, znepokojenie matky, ak je dieťa (resp. už dospelý človek) neprítomný a nemá matka priebežné informácie.
Hyperprotektívny rodič predáva dieťaťu v podstate toto posolstvo: „Svet je nebezpečným miestom a pohromy v ňom prichádzajú naďalej. Drž sa mňa a ja ťa pred nimi ochránim. Odtrhni sa a môžeš skoro umrieť, ani si neuvedomíš, čo sa vlastne stalo.“
Narcistické zneužitie dieťaťa
Narcistické zneužitie dieťaťa rodičom je popísané v rovnako nazvanej subkapitole štúdie W. Andritzkého.
Pocit „vnútorného prázdna“ je typický pre hraničné osobnosti.
Tieto pocity sú kompenzované stále prítomným pudením po uznaní a po narcistickej „výžive“ či uspokojovaniu.
To je dôvod, prečo taký rodič lipne na dieťati silou osoby, ktorá sa topí.
Narcistické vzťahy sú charakterizované svojou symbiotickou povahou a exploatáciou.
Aké kroky možno podniknúť
Najistejšia metóda na zistenie biologického otcovstva je test DNA alebo súdne určenie otcovstva, ktoré právne potvrdí vzťah a umožní následné dedičské nároky.
V prípade sporu je možné podať návrh na určenie otcovstva a viesť dedičské konanie u notára.
Právne kroky zahŕňajú podanie návrhu na určenie otcovstva na súde, následné priznanie príbuzenského vzťahu a vedenie dedičského konania u notára.
Tieto postupy umožňujú právne nároky na výživné a dedenie.
Súkromný detektív dokáže podľa diskusie vykonať sledovanie, preveriť sociálne siete, získať biologický materiál a zabezpečiť odoslanie vzoriek na test DNA, ale také pátranie stojí peniaze a nie je garantované.
Diskusia uvádza, že súkromný detektív môže podľa prípadu zabezpečiť použiteľný biologický materiál a odoslať ho na test DNA, čím sa dosiahne jednoznačné určenie otcovstva.
Kontrola výpisov z účtu a hľadanie platieb za hotely, letenky alebo iné výdavky môžu naznačovať financovanie druhej rodiny.
Pri právnych otázkach týkajúcich sa otcovstva, výživného, dedenia alebo vydedenia je potrebné posúdiť konkrétne dokumenty a okolnosti prípadu.
Časté otázky
Ako najrýchlejšie zistiť, či je manžel biologickým otcom cudzieho dieťaťa?
Možnosti sú: konfrontovať muža priamo, kontaktovať matku dieťaťa, objednať súkromného detektíva na sledovanie a zisťovanie kontaktov alebo získať test DNA; právne definitívne riešenie je súdne určenie otcovstva prostredníctvom testu DNA.
Môžem získať informácie z matriky o tom, kto je zapísaný ako otec?
Matrika nevyhovie žiadosti o cudzí rodný list "len tak" a prístup k údajom je obmedzený GDPR; úradné overenie zápisu v rodnom liste vyžaduje oprávnený dôvod alebo právny postup.
Čo znamená zápis otca v rodnom liste pre dedenie?
Ak je otec zapísaný v rodnom liste, dieťa je právoplatný dedič; ak nie je zapísané, dieťa môže iniciovať súdne určenie otcovstva a následné dedičské konanie u notára.
Môže súkromný detektív získať biologický materiál pre test DNA?
Diskusia uvádza, že súkromný detektív môže podľa prípadu zabezpečiť použiteľný biologický materiál a odoslať ho na test DNA, čím sa dosiahne jednoznačné určenie otcovstva.
Pomôže kontrola bankových výpisov alebo platenie leteniek odhaliť paralelný vzťah?
Áno, odporúčané kroky zahŕňajú kontrolu výpisov z účtu a hľadanie platieb za hotely, letenky alebo iné výdavky, ktoré by naznačovali financovanie druhej rodiny.
Ak sa otec neprizná, aké právne kroky sú k dispozícii pre dieťa alebo partnerku?
Právne kroky zahŕňajú podanie návrhu na určenie otcovstva na súde, následné priznanie príbuzenského vzťahu a vedenie dedičského konania u notára; tieto postupy umožňujú právne nároky na výživné a dedenie.
Dá sa zabrániť, aby nemanželské dieťa dedilo po otcovi?
Vydedenie potomka je podľa § 469a Občianskeho zákonníka možné len zo zákonom presne stanovených dôvodov, napríklad ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, neprejavuje o neho opravdivý záujem, vedie trvalo neusporiadaný život alebo bol odsúdený za úmyselný trestný čin.
Ak dôvod nie je dostatočne konkrétny alebo nie je pravdivý, vydedený potomok môže vydedenie napadnúť na súde.

tags: #co #znamena #nepriznane #dieta