Výživné na dieťa a príspevok na výživu: pravidlá, výpočet a vymáhanie

Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť je zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine.

Čo je výživné a na čo slúži

Výživné je pravidelne sa opakujúca platba, ktorou povinná osoba prispieva na výživu oprávnenej osobe, ak nie je schopná sa živiť sama.

Pojem výživné alebo alimenty nemá svoju definíciu v zákone o rodine, avšak je možné ho odvodiť z početnej rozhodovacej praxe súdov. Ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu.

Výživné vyplýva z vyživovacej povinnosti:

• rodičov k deťom,
• detí k rodičom,
• medzi ostatnými príbuznými,
• medzi manželmi,
• voči rozvedenému manželovi,
• voči nevydatej matke.

Výživné na dieťa sú peniaze určené pre dieťa. Platí ich obvykle jeden rodič druhému, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti.

Sú to vlastne mesačne sa opakujúce sumy, ktoré sa platia mesačne vopred a slúžia na zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa, na rozvoj jeho schopností, a pod.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom

Plnenie si vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov, ktorá existuje a trvá bez ohľadu na to, či rodičia sú manželia alebo či spolu žijú.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia (§ 62 zákona o rodine), bez ohľadu na to, ktorému z nich je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Rodič, ktorý vedie domácnosť, v ktorej sa stará o dieťa, prispieva k vyživovaniu dieťaťa týmto spôsobom.

Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

To znamená, že rodič sa tejto svojej povinnosti nemôže zbaviť, prípadne ju obmedziť zmluvou alebo dohodou s druhým rodičom, ktorý je platobným miestom výživného.

Výživné sa najčastejšie platí k rukám rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti.

Rodičia môžu o výživnom uzavrieť i rodičovskú dohodu.

Ak sa rodičia nedohodnú, je potrebné podať návrh na súd.

Kedy vzniká nárok na výživné

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Vyživovacia povinnosť rodiča sa neukončuje automaticky dovŕšením 18. roku dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, t. j. ani dosiahnutím plnoletosti, či presiahnutím veku 25. roku života ako to určuje Zákon o prídavku na dieťa.

Kým dieťa nie je schopné samo sa živiť - nie automaticky do 18 ani do 25 rokov.

Rozhoduje skutočná schopnosť dieťaťa živiť sa.

Dieťa môže byť schopné sa samostatne živiť po ukončení strednej školy, ak mu to podmienky na trhu práce umožňujú, alebo prípadne až po ukončení štúdia na vysokej škole.

Pri sústavnej príprave na povolanie, teda pri štúdiu na strednej alebo vysokej škole, povinnosť spravidla trvá.

V zásade platí, že deti sú schopné samé sa živiť po ukončení vzdelávania, t. j. stredoškolského resp.

Ak sa dieťa rozhodne študovať na ďalšej vysokej škole, súd spravidla určí, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu zanikla, práve z dôvodu splnenia zákonnej podmienky, ktorou je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť.

Neznamená to, že to dieťa môže zneužívať a študovať donekonečna.

Súdy ako limit používajú štandardnú dĺžku štúdia na vysokej škole a po tejto dobe obyčajne výživné zrušia.

Súdy však túto okolnosť posudzujú individuálne.

Existujú však výnimky, keď dieťa z objektívnych zdravotných dôvodov nie je schopné sa o seba postarať.

V prípade, ak potomok v prvom rade stratí schopnosť sa sám živiť, napríklad z dôvodu ťažkej choroby alebo úrazu, rodičom opäť vzniká povinnosť svoje dieťa živiť.

Výživné po dovŕšení plnoletosti

Procesne sa však konanie o výživnom na plnoleté dieťa vedie inak ako na maloleté - ide o sporné konanie podľa Civilného sporového poriadku, plnoleté dieťa je samostatným účastníkom konania.

Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi.

Len čo nadobudne plnoletosť, zákon určuje, že výživné je potrebné platiť priamo dieťaťu - aj keby bolo v pôvodnom rozhodnutí napísané, že výživné sa platí k rukám matky.

Po osemnástke sa nemusí robiť zmena rozhodnutia o platobnom mieste.

Opýtajte sa preto svojho dieťaťa, kam mu máte výživné posielať - na jeho účet alebo na účet matky.

Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa nie je zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča; výživné na syna teda môžete posielať priamo na účet Vášho syna.

V prípade, ak je dieťa schopné sa samé živiť, povinný rodič musí podať návrh na zrušenie výživného.

Schopnosť dieťaťa samé sa živiť automaticky nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti rodičov.

Rozhodnutím súdu o zániku vyživovacej povinnosti však vyživovacia povinnosť nezaniká úplne.

Výživné počas manželstva

Výživné na dieťa nie je spojené iba s rozvodom.

Výživné na dieťa počas manželstva môže jeden z manželov požadovať, pokiaľ si druhý z manželov neplní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.

Obyčajne súd určí výživné na dieťa počas manželstva vtedy, ak rodičia stále nerozvedení spolu nežijú.

Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia.

V prípade, že všetko Vášmu dieťaťu financujete Vy a otec dieťaťa neprispieva žiadnym spôsobom, tak potom môžete podať návrh na súd, aby výživné určil.

Vyživovacia povinnosť je totiž zákonná povinnosť každého rodiča, ktorú si musí plniť mesačne aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Ak rodičia spolu žijú, ale jeden z rodičov si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, súd môže určiť výživné aj za trvania spoločnej domácnosti.

Určovanie výšky výživného

Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného.

Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne.

Súd stanovuje výživné ako peňažné plnenie.

Výška výživného na dieťa závisí od schopnosti rodiča platiť výživné a od potrieb dieťaťa.

Stanovuje sa podľa okolností konkrétnej veci.

Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

Životná úroveň rodiča

Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného.

Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna.

Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič.

Maximálne výživné zákon nepozná.

To znamená, že ak je rodič veľmi dobre situovaný, tak aj dieťa má právo na výživné v takej výške, aby malo rovnakú životnú úroveň ako rodič.

Odôvodnené potreby dieťaťa

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného.

Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne na kalendárny mesiac.

Ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov, napríklad výlety, športové aktivity a podobne.

Ak sa neviete na výživnom dohodnúť, bude potrebné preukázať, aké má dieťa náklady - koľko platíte škôlku, krúžky,...

Je dobré si postupne odkladať takéto dôkazy v prípade budúceho súdneho konania, aby ste mohli dokázať, prečo žiadate takú sumu, akú žiadate.

Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov

Pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča, teda mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok.

Súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča.

Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať alebo znižovať vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku.

Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov a to opäť individuálne u každého z nich.

Majetkové pomery sa preukazujú napríklad listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie motorových vozidiel ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi.

Súd bude zisťovať, kde je rodič zamestnaný, aký má príjem v čistom za posledných 12 mesiacov.

Ak rodič podniká, predkladá posledné daňové priznanie.

Súd zohľadňuje možnosti rodiča.

Neakceptuje, aby mal rodič málo platenú prácu, pričom je v jeho možnostiach aj na základe dosiahnutého vzdelania a profesie zabezpečiť si vyšší príjem.

Ak má rodič príjmy iné ako zo závislej činnosti, je povinný súdu predložiť doklady na zistenie príjmu, ak tak neurobí, za jeho priemerný mesačný príjem sa považuje 20-násobok sumy životného minima.

Do príjmu sa podľa súdnej praxe môžu započítať aj benefity z pracovného pomeru, ako sú cestovné náhrady.

Osobná starostlivosť o dieťa

V súdnom konaní, v ktorom súd rozhoduje o rozsahu a výške vyživovacej povinnosti, prihliada súd predovšetkým na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará po väčšinu času (§ 62 ods. 4 ZR).

Rodič, ktorý vedie domácnosť, v ktorej sa stará o dieťa, prispieva k vyživovaniu dieťaťa týmto spôsobom.

Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia.

Ak je životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti, nižšia alebo rovnaká ako druhého rodiča, možno tohto rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa.

Prednosť výživného pred inými výdavkami

Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča (§ 62 ods. 5 ZR).

Súd neberie do úvahy tie výdavky, ktoré nebolo nevyhnuté vynaložiť, napríklad kúpa drahého mobilného telefónu.

Nie je možné, aby si rodič platil hypotéku na luxusnú nehnuteľnosť alebo splácal auto, ktoré vyslovene nepotrebuje, a nebude mať na výživné na dieťa.

Súd tieto výdavky, ktoré rodič má, nemusí zohľadniť.

Minimálne výživné

Zákonom o rodine je určené minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa.

Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek či finančnú situáciu.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti je povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (§ 62 ods. 3 zákona o rodine).

Toto minimálne výživné platí aj pre rodiča bez príjmu.

V roku 2024 je minimálne výživné vo výške 37,53 € (30 % z 125,11 € životného minima pre nezaopatrené dieťa).

V roku 2025 je minimálne výživné vo výške 37,53 Eur.

Výška životného minima sa mení vždy k 1. júlu a platí do 30.

Tabuľkové výživné

V roku 2024 bolo do praxe zavedené tzv. tabuľkové výživné, ktoré už funguje vo viacerých európskych krajinách.

Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom je platná od roku 2024 pre odbornú aj laickú verejnosť.

Cieľom zavedenia tabuľkového výživného je zjednotenie súdnej praxe pri určovaní výšky výživného.

Vo väčšine štandardných prípadov metodika prináša rýchlejšie a predvídateľnejšie rozhodnutia súdov.

Tabuľka predstavuje pre laickú verejnosť možnosť zreálniť svoje očakávania, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča.

Slovenské súdy v praxi používajú orientačnú metodiku tabuľkového výživného - výživné sa určuje ako percento z čistého mesačného príjmu povinného rodiča, orientačne 8 až 26 % podľa veku dieťaťa a počtu vyživovaných detí.

Samotná tabuľka pozná 5 vekových kategórií detí, a to predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy a vysokej školy, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií.

Je nutné uviesť, že táto metodika určenia výšky výživného má odporúčací charakter, nie je záväzná.

Metodika má odporúčací charakter, nedá sa použiť vždy.

Určená je najmä pre štandardné prípady, kde okolnosti, najmä potreby maloletého dieťaťa, možno považovať za bežné, napríklad s poukazom na zdravotný stav účastníkov konania.

Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca.

Pre dieťa napríklad so špecifickými potrebami pri zdravotnom postihnutí či zvýšených výdavkoch pri mimoriadnom talente bude musieť sudca individuálne pristupovať.

Príklad výpočtu pri dvoch deťoch

Deti vo veku 6 a 12 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky.

Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 400 €.

Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom.

Výpočet výživného:

• dieťa 6 rokov - 14 % z 1400 € = 196 €,
• dieťa 12 rokov - 16 % z 1400 € = 224 €.

Kontrola: výživné na obe deti by malo byť vo výške 30 % z čistej mzdy povinného rodiča, t. j. 420 € (196 + 224 = 420 €).

Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.

Príklad výpočtu pri deťoch vo veku 3 a 8 rokov

Deti vo veku 3 a 8 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky.

Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 600 €.

Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom.

Výpočet výživného:

• dieťa 3 rokov - 12 % z 1600 € = 192 €,
• dieťa 8 rokov - 14 % z 1600 € = 224 €.

Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.

Striedavá a spoločná osobná starostlivosť

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča.

Súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Často sa v praxi stretávame so situáciou, keď pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd neurčí výživné k maloletému dieťaťu.

Toto však nie je pravidlo.

Ak sú na to odôvodnené okolnosti, súd môže určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Takýmito okolnosťami môže byť napríklad dĺžka starostlivosti rodičov, výrazný rozdiel v príjmoch rodičov a iné.

Taktiež môže súd určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Zmena výšky výživného

Výživné nie je nemenné - pri zmene pomerov ho možno upraviť.

V prípade, že sa zmenia pomery, napríklad deti vyrástli, navštevujú iný stupeň školskej dochádzky alebo sa zmenili príjmy rodičov, je možné podať návrh na zvýšenie alebo zníženie výživného.

§ 78 ods. 1 zákona o rodine stanovuje, že ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom maloletých detí.

Najčastejšie dôvody predstavujú zmena príjmu povinného rodiča, zmena potrieb dieťaťa, napríklad nástup na strednú školu alebo zmena zdravotného stavu, a zánik vyživovacej povinnosti k inému dieťaťu.

Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov.

Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného, alebo objektívnymi okolnosťami, napríklad vývojom životných nákladov.

Súd porovnáva stav, ktorý tu bol v čase, keď sa určovalo výživné, so súčasným stavom.

Pre súd sú dôležité príjmy a výdavky rodičov, ako aj výdavky na dieťa v čase rozhodovania.

Súd si vyžiada obyčajne 12 mesiacov spätne.

Súd je povinný podrobne skúmať okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.

Spätné výživné na dieťa

Podľa ustanovenia § 77 zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Cieľom možnosti spätného priznania výživného len v prípadoch, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, bolo zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne od začatia konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti.

Súdy k tomu pristupujú veľmi zriedka, v osobitých prípadoch, napríklad ak bola matka v nemocnici a nemohla návrh o výživné podať.

S podaním návrhu preto netreba príliš dlho čakať.

Súd prizná výživné od začiatku konania, teda odkedy podáte návrh na súd.

Ako podať návrh na určenie výživného

V prípade, že sa rodičia nedohodnú, je potrebné podať návrh na súd.

Návrh sa podáva na miestne príslušnom okresnom súde, v ktorého obvode má bydlisko navrhovateľ.

Návrh na určenie výživného sa podáva na súd v obvode, ktorého má dieťa bydlisko.

V návrhu rozpíšte Vaše príjmy a výdavky a priložte k nim aj doklady.

Čo musí návrh obsahovať

• označenie účastníkov konania, teda osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča, respektíve dieťaťa, proti ktorému návrh smeruje,
• uvedenie toho, čoho sa domáhate, napríklad určenia výživného,
• odôvodnenie nároku, teda podrobné zdôvodnenie právneho nároku a výšky výživného,
• opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa,
• prílohy, napríklad rodný list dieťaťa, potvrdenia o príjmoch, výdavkoch a podobne.

Ak už súdnym rozhodnutím disponujete, avšak otec Vám neplatí, tak potom je možné celú vec rovno postúpiť na exekúciu.

V súdnom konaní súd vypočuje účastníkov, vykoná dokazovanie a následne rozhodne o výške výživného.

Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete.

Každá strana sa môže dať pred súdom zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí.

Týmto zástupcom môže byť ktokoľvek, kto má spôsobilosť na právne úkony.

Výsluch účastníkov konania však patrí v nesporových konaniach medzi základné dôkazy, a preto sa môže stať, že sudca nebude chcieť o Vašom návrhu rozhodnúť bez toho, aby Vás vypočul.

Dohoda alebo mediácia

Rodičia môžu o výživnom uzavrieť i rodičovskú dohodu.

Skôr ako sa obrátite na súd, môžete vyskúšať využiť služby tzv. mediátora, ktorý môže zrealizovať mediáciu ohľadom výšky výživného s cieľom dospieť medzi rodičmi k nejakej dohode.

Ďalšou možnosťou je využitie služieb advokáta, ktorý vie sprostredkovať a lepšie vysvetliť právne možnosti rodičov.

Vymáhanie nezaplateného výživného

Ak rodič výživné neplatí podľa súdneho rozhodnutia, možno platenie výživného vymáhať.

Pri neplatení výživného má oprávnený niekoľko prostriedkov ochrany.

Exekúcia

Civilnoprávnym prostriedkom je exekúcia na základe vykonateľného rozsudku alebo súdom schválenej dohody podľa Exekučného poriadku, teda zákona č. 233/1995 Z. z.

Ak bývalý manžel opakovane neplní povinnosť platiť výživné včas a nezaplatil ani splátku zameškaného výživného, odporúča sa písomne vyzvať bývalého manžela na úhradu dlžného výživného a úrokov z omeškania a určiť mu primeranú lehotu na zaplatenie.

Ak nezaplatí, obráťte sa na súdneho exekútora.

Návrh na vykonanie exekúcie môžete podať priamo cez súdneho exekútora alebo prostredníctvom elektronického formulára na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, ak disponujete elektronickou schránkou.

Exekúciu je možné vykonať prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý môže siahnuť na jeho príjmy, napríklad mzdu, účet v banke, prípadne iný majetok.

Bez súdneho rozhodnutia nie je možné začať exekúciu.

Úroky z omeškania

V prípade omeškania s platbou výživného máte právo požadovať aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Trestnoprávna zodpovednosť

Trestnoprávnym prostriedkom je zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona.

Ak si rodič neplní vyživovaciu povinnosť, dopúšťa sa trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle ustanovenia § 207.

Náhradné výživné

Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba, teda rodič alebo iná fyzická osoba, neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu.

Náhradným výživným sa prispieva aj v prípade, ak sirota nemá nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, prípadne je suma takéhoto dôchodku nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.

Pred žiadosťou o náhradné výživné je potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie.

Až keď je aj exekúcia neúspešná a nie je možné od povinného rodiča vymôcť výživné, je možné celú vec vybaviť tzv. náhradným výživným prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Žiadosť spolu s prílohami sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.

Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Oprávnená osoba má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky.

To neplatí, ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.

Oprávnená osoba je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.

Takýmito skutočnosťami sú napríklad zmeny rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie.

Oprávnená osoba je povinná na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie v lehote určenej úradom.

Cezhraničné vymáhanie výživného

So žiadosťou o pomoc pri vymáhaní výživného zo zahraničia je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

Centrum plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie upravujúcich cezhraničné vymáhanie výživného zo zahraničia.

Pri prvotnom kontakte žiadateľ opíše svoj problém a následne zašle Centru žiadosť o pomoc pri vymáhaní výživného z cudziny a rozsudok o určení výživného.

Referent Centra vysvetlí žiadateľovi postup vymáhania zo zahraničia, ktorý sa líši v závislosti od krajiny, kde sa nachádza povinná osoba.

Žiadateľovi je vysvetlené, aké dokumenty je potrebné pripraviť a akým spôsobom si ich môže zabezpečiť.

Keď je žiadosť kompletná, Centrum ju postúpi do zahraničia na ďalšie konanie.

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže je dostupné na webovej stránke www.cipc.gov.sk.

Príspevok na výživu nevydatej matke

Ak s otcom maloletej nie ste zosobášení, je otec dieťaťa povinný Vám prispievať primerane na úhradu Vašej výživy, a to po dobu najviac dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu.

Otec dieťaťa je povinný matke dieťaťa, s ktorou nie je zosobášený, primerane prispievať na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa súdnej praxe a znenia zákona je výška príspevku daná primeranosťou.

Výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom.

Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky.

Výšku príspevku obmedzujú majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca dieťaťa.

V tomto prípade musíte súdu preukázať, aké boli Vaše zárobkové pomery pred tehotenstvom a aké sú teraz, teda materská a rodičovský príspevok.

Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka.

Výživné medzi manželmi

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.

Podľa § 71 zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá počas celého manželstva.

Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.

Výživné na manželku je potrebné požadovať osobitným návrhom na súd.

Výživné na manželku alebo manžela sa týka osobných potrieb, ako sú strava, ošatenie, bývanie, kultúrne vyžitie a prípadne iné potreby.

Východiskom je v zásade rovnaká životná úroveň manželov.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela

Výživné medzi rozvedenými manželmi upravuje § 72 zákona o rodine.

Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podmienkou je, že bývalý manžel sa z objektívnych dôvodov nedokáže sám uživiť, napríklad je ťažko zdravotne postihnutý alebo sa stará o takéto dieťa.

Ak sa bývalej polovičke len nechce pracovať, súd by také výživné zamietol.

Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.

Súd prihliadne aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Možno ho priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Výnimkou je len prípad, keď rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť z dôvodu závažnej choroby alebo invalidity, vtedy môže súd túto dobu predĺžiť.

Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom

V rámci zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti netreba zabúdať na to, že nejde iba o výživné na maloleté deti, ale aj plnoleté deti a ďalšie osoby.

Zákon o rodine v ustanovení § 66 upravuje možnosť určenia primeraného výživného detí, ktoré sú schopné sa samy živiť, voči svojim rodičom, ak to potrebujú.

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú, v rámci svojich možností a majetkových pomerov.

Táto povinnosť však neznamená, že ste povinní osobne sa o rodiča starať alebo obetovať vlastné zamestnanie.

Vyživovacia povinnosť sa spravidla realizuje finančne, teda prispievaním na výživu rodiča, nie osobnou starostlivosťou, pokiaľ sa rodina nedohodne inak.

Zákon neukladá deťom povinnosť ukončiť pracovný pomer alebo sa vzdať zamestnania, aby sa osobne starali o rodiča, ktorý je schopný samostatného života.

Ak rodič nie je schopný sa o seba postarať, je možné obrátiť sa na obec alebo mesto, ktoré má podľa zákona o sociálnych službách povinnosť zabezpečiť sociálne služby osobám, ktoré to potrebujú a nemajú nikoho, kto by im túto starostlivosť poskytol.

Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

Ak má rodič viacero detí, každé dieťa sa má na výžive rodičov podieľať v takom rozsahu, ktorý zodpovedá ich pomerom.

Nie je vylúčené, že by sa výživné žiadalo len od jedného dieťaťa, ale musí sa skúmať, či sú schopné samy sa živiť aj ostatné deti a aké majú majetkové pomery.

Ak sú schopné sa samy živiť aj ostatné deti a ich pomery sú dobré, potom by povinné dieťa mohlo namietať, že uhradí len svoju časť a zvyšok nech si žiadajú od ostatných detí.

Pri určení výživného súd zisťuje odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 ZR).

Ak by rodič svojím konaním, napríklad alkoholizmom alebo neužívaním liekov, sám spôsoboval svoj zdravotný stav, súd môže pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj na túto skutočnosť a môže ju primerane znížiť alebo dokonca vylúčiť, ak by išlo o hrubé zavinenie zo strany rodiča.

Úmrtím otca ako povinného platiť výživné vyživovacia povinnosť zo zákona zaniká a neprechádza na inú osobu, lebo je viazaná na osobu povinného, teda neprechádza na dedičov poručiteľa.

Kam sa obrátiť o pomoc

• Advokát - zoznam nájdete na stránke Slovenskej advokátskej komory, kde je ich možné vyhľadať podľa rôznych filtrov.
• Centrum právnej pomoci - tu si môžete dohodnúť konzultáciu, prípadne za splnenia ďalších podmienok vám vedia pomôcť so zastupovaním alebo s podaním návrhu na súd.
• ÚPSVaR.
• Organizácie pomáhajúce mamičkám v núdzi.

V rozhovore s JUDr. Máriou Dvončovou nájdete odpovede na otázky, čo je výživné a na čo slúži, kto má povinnosť platiť výživné, čo robiť, keď sa rodičia na výške výživného nevedia dohodnúť, aká je minimálna a maximálna výška výživného, podľa čoho sa stanovuje výška výživného a ako riešiť neplatenie výživného.

tags: #vyzivne #na #dieta #prispevok #na #vyzivu