Mať svoju vlastnú rodinu a dieťa je prirodzeným snom každého človeka. Môže sa zdať, že počatie potomka je jednou z najjednoduchších vecí na svete, no nie je tomu vždy tak.
Až 1 zo 6 párov je v súčasnosti neplodný a až 17 % párov trpí vážnymi poruchami plodnosti. Niet sa čomu diviť, že po roku i viac, čo sa párom nedarí počať potomka, prichádza na rad oslovenie centier asistovanej reprodukcie.
Mimotelové, alebo hovorovo umelé oplodnenie (z angl. In vitro fertilization, skratka IVF) je jedným z typov techník asistovanej reprodukcie.

Cyklus, v ktorom vzniká a dozrieva vajíčko
Vznik každého nového života začína vo vajíčku.
Vajíčko dozrieva vo folikule, obale zloženom z buniek s vyživovacou a hormonálnou funkciou.
Pri narodení disponuje žena všetkými vajíčkami, ktoré kedy bude mať, a každé vajíčko je až po obdobie niekoľkých mesiacov pred ovuláciou v takzvanom pozastavenom stave.
U žien sa vajíčka vytvárajú už pred narodením. Vaječníky obsahujú približne 1 - 2 milióny nezrelých vajíčok, z ktorých počas života dozrie len niekoľko stoviek.
Na rozdiel od spermií, ktoré vznikajú až v puberte a tvoria sa neustále až do smrti, je najviac vajíčok v tele dievčaťa prítomných už pri narodení (asi 700 000). Odvtedy sa ich počet neustále znižuje a nové už nevznikajú. Do začiatku puberty sa ich počet zredukuje na približne 300 000 až 400 000. Medzi 16.-25. rokom je ich asi 150 000, medzi 26.-35. rokom asi 50 000, medzi 36.-45. rokom asi 34 000 a po menopauze (asi 45-55 rokov) vymiznú všetky.
Vajíčko je najväčšia bunka tela (asi 100 µm), má veľa cytoplazmy a je nepohyblivé.
V závislosti od toho, či sa vyvíjajú mužské alebo ženské pohlavné bunky, hovoríme o dvoch procesoch:
- spermatogenéza (spermiogenéza) - vznik mužských pohlavných buniek - spermií
- oogenéza (ovogenéza) - vznik ženských pohlavných buniek - vajíčok
Princípom vývinu pohlavných buniek je redukcia počtu chromozómov na polovicu v procese meiózy. Pred meiózou dochádza k zmnoženiu DNA (v S-fáze), takže každý chromozóm je zložený z dvoch chromatíd (2c). Potom sa počas I. meiotického delenia párujú homologické chromozómy, vymenia si úseky DNA (angl. crossing-over) a po rozdelení bunky vzniknú dve dcérske bunky s polovičným (haploidným) počtom (n) chromozómov, ale stále s dvojnásobným množstvom DNA (2c). V II. meiotickom delení dochádza k rozdeleniu aj týchto dvojchromatidových chromozómov, takže každá z dcérskych buniek získa len po jednej kópii DNA (1c).
Okrem redukcie počtu chromozómov na polovicu dochádza počas vývinu pohlavných buniek aj k výraznej morfologickej diferenciácii: spermie sú najmenšie bunky ľudského tela (hlavička má len 5 µm, bičík asi 50 µm), nemajú prakticky žiadnu cytoplazmu a sú pohyblivé, zatiaľ čo vajíčko je najväčšia bunka tela (asi 100 µm), má veľa cytoplazmy a je nepohyblivé.
Meiotické dozrievanie ženských pohlavných buniek
Z prvopohlavných (primordiálnych) buniek vznikajú diploidné oogónie, ktoré sa mitoticky množia do spomínaného počtu. Akonáhle ustane ich mitotická aktivita, diferencujú sa a vstupujú do meiózy. To je ďalší dôležitý rozdiel oproti spermiám, resp. spermatogóniám, ktoré sa meioticky začínajú deliť až v puberte.
I. meiotické delenie oogónií však zastane v štádiu profázy I. (v tzv. diktyoténnom štádiu) a pokračuje až s nástupom pohlavnej zrelosti. Takéto štádium bunky sa nazýva primárny oocyt (oocyt I. rádu). Primárny oocyt prekonáva rastovú fázu, počas ktorej sa v ňom ukladajú zásobné látky potrebné pre výstavbu vaječných a zárodočných obalov budúceho embrya a tiež ako zdroj energie. Tým dochádza, opačne ako v prípade spermií, k masívnemu zväčšovaniu cytoplazmy.
Zároveň sa primárne oocyty obaľujú okolitým tkanivom a spolu s ním vytvárajú primárny folikul. Primárne folikuly dozrievajú v pravidelných mesačných intervaloch počas ovariálneho cyklu, kedy dochádza k rastu a dozrievaniu niekoľkých primárnych folikulov a vzniku Graafovho folikulu.
Zároveň s uvoľnením vajíčka z Graafovho folikulu (ovulácia) dochádza k ukončeniu I. meiotického delenia a vzniku dvoch nerovnocenných buniek - veľkého sekundárneho oocytu (oocytu II. rádu) a malého prvého pólového telieska (polocytu). Ovuláciu, rast a zrenie vajíčok riadia gonadotropné hormóny predného laloku hypofýzy (najmä folikulostimulačný hormón - FSH a luteinizačný hormón) a tiež pohlavné hormóny, ktoré produkujú vaječníky.
Sekundárny oocyt následne okamžite vstupuje do druhého meiotického delenia, to sa však zastaví v štádiu metafázy II. V tomto stave je vajíčko schopné oplodnenia. Druhé meiotické delenie sa definitívne dokončí až v čase oplodnenia vajíčka spermiou, po ktorom vzniká už zrelé vajíčko - ootida (ovum), a druhé pólové teliesko.
Keďže vajíčko úplne dozrie (dokončí meiózu) až po oplodnení spermiou, kedy už vlastne vzniká zygota, u človeka sa prakticky so zrelým neoplodneným vajíčkom nikdy nestretávame.

Ovulácia, plodné dni a čas vhodný na oplodnenie
Oplodnenie je prvým krokom na ceste k zrodu nového života. Je to jemný, no nesmierne významný proces, ktorý si zaslúži pozornosť, rešpekt a pochopenie.
Ovulácia je názov procesu, ktorý sa deje zvyčajne jedenkrát počas každého menštruačného cyklu a pri ktorom zmeny hladiny hormónov aktivujú vaječník, aby uvoľnil vajíčko.
Dĺžka menštruačného cyklu sa líši od ženy k žene a od jedného cyklu k druhému, ale obyčajne cyklus trvá 23 až 35 dní. K ovulácii spravidla dochádza 12 - 16 dní pred začatím ďalšej menštruácie.
Mnohé ženy sa domnievajú, že k ovulácii dochádza v 14. dni cyklu, to je však len priemerný údaj. Väčšina žien v skutočnosti ovuluje v iný deň menštruačného cyklu a zakaždým to môže byť inokedy.
Ak máte žena 28-dňový menštruačný cyklus, tak k ovulácii dochádza približne na 14. deň od začiatku menštruačného krvácania.
Vajíčko môže byť oplodnené len do 24 hodín po ovulácii. Zatiaľ čo vajíčko dokáže prežiť najviac 24 hodín, spermia môže ostať aktívna až päť dní. Pokiaľ teda berieme do úvahy životnosť spermie aj vajíčka, plodné obdobie trvá približne päť dní.
Medzi tieto tzv. dni, v ktorých ste v rámci cyklu najplodnejšia, a teda v ktorých máte najvyššiu šancu otehotnieť pri nechránenom pohlavnom styku, sú deň ovulácie a deň pred ovuláciou. Tieto dva dni sú vrcholom plodnosti. Vysokú plodnosť, a teda aj príležitosť otehotnieť, máte aj niekoľko dní pred nimi.
Ak chcete otehotnieť, je dôležité mať pohlavný styk počas plodných dní.
Aby mohlo dôjsť k oplodneniu, musí spermia preniknúť k vajíčku v čase ovulácie. Ovulácia, teda uvoľnenie zrelého vajíčka, je u každej ženy veľmi individuálna a súvisí jednak s dĺžkou menštruačného cyklu a jednak s dĺžkou samotnej menštruácie.
V tele sa zvyšuje hladina progesterónu, ktorý pripravuje sliznicu maternice na prijatie embrya.
Po ovulácii nasleduje vo vaječníku fáza luteálna - miesto na vaječníku, kde bol predtým folikul, sa premieňa na žlté teliesko (corpus luteum) a začne produkovať hormón progesterón (gestagén).
Práve gestagény spôsobujú, že sa výstelka maternice premení tak, aby mohla prijať a živiť oplodnené vajíčko. Ide o sekrečnú fázu menštruačného cyklu. A tu sa dostávame k jednej z najdramatickejších biologických udalostí tehotenstva - správnemu uhniezdeniu, ktoré je podmienkou jeho úspešnosti.
Výpočet ovulácie: optimálny čas na otehotnenie
Stretnutie spermie a vajíčka
Spermie sa po pohlavnom akte - koitus (coitus = pohlavný, sexuálny styk, súlož) - dostávajú cez pošvu a maternici do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 1-2 dni.
Spermie sa po pohlavnom akte - koitus - dostávajú cez pošvu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 3 dni a sú pripravené na spojenie s vajíčkom. Spermie až počas transportu získavajú oplodňovaciu schopnosť.
Čas pobytu spermií v ženských pohlavných cestách je zároveň potrebný pre ich fyziologickú úpravu pre následné oplodnenie vajíčka - tzv. kapacitácia spermií. Ak v tomto čase nastane ovulácia, je oplodnenie vysoko pravdepodobné.
Pohybu spermií napomáha aj sekrét vajíčkovodu, tvorba ktorého je zvýšená práve ku koncu folikulárnej fázy ovariálneho cyklu.
K vajíčku sa dostáva z počiatočného počtu 200 miliónov spermií na miesto oplodnenia len asi 10 000, a do bezprostrednej blízkosti vajíčka prenikne len asi 100 z nich. Len 1 spermia však vajíčko reálne oplodňuje.
Pri styku spermie s vajíčkom dochádza k enzymatickej akrozómovej reakcii, rozrušeniu glykoproteínového vajíčkového obalu - zona pellucida - a prieniku spermie do vajíčka.
Každá spermia nesie enzým, ktorý rozpúšťa vonkajší povrch vajíčka a uľahčuje tak prienik spermie.
Súčasne vajíčko reaguje tzv. kortikálnou reakciou (uvoľnením látok z vezikúl nad plazmatickou membránou), ktorá zabráni prieniku ďalších spermií.
Prienik spermie je zároveň impulzom k dokončeniu druhého meiotického delenia vajíčka, ktoré je zatiaľ ustrnuté v štádiu oocytu II. rádu.
Krátko na to (približne po 20 minútach) dochádza k splynutiu oboch haploidných jadier, čím je oplodnenie dovŕšené a nastupujú procesy pripravujúce vajíčko na prvé brázdenie.
Po oplodnení ostatné spermie hynú.
Ak dôjde k súčasnému oplodneniu dvoch dozretých vajíčok (dvomi rôznymi spermiami), narodia sa dvojvaječné (dizygotné) dvojčatá. Majú odlišnú genetickú informáciu, preto sa na seba nemusia vôbec podobať.
Jednovaječné (monozygotné) dvojčatá majú rovnakú genetickú informáciu, pretože vznikajú oddelením a samostatným vývinom blastomér (tento jav sa nazýva aj polyembryónia).
Výnimočne môže dôjsť aj k rozdeleniu blastocysty alebo zárodkového prúžku, a potom majú dvojčatá spoločnú placentu alebo dokonca aj amniovú dutinu. Ak však nedôjde k úplnému oddeleniu zárodkového prúžku, vznikajú siamské dvojčatá.
Prvé dni po oplodnení
Oplodnené vajíčko (zygota) sa začína deliť asi 30 hodí po oplodnení - dve blastoméry - delenie - 16 blastomér (morula), ktorá sa posúva do maternice (75 - 80 hodín).
Vajíčko sa začína deliť na množstvo buniek, ktoré sa zároveň zmenšujú a spájajú, pričom postupne vzniká útvar podobný moruši, tzv. morula.
Zygota sa počas niekoľkých dní mení na blastocystu - zhluk buniek, ktorý sa následne zahniezdi v sliznici maternice. Tento proces trvá približne 5 - 7 dní od oplodnenia.
Vznik moruly (1.-4. deň).
V čase, keď sa embryo ďalej delí (pozostáva z niekoľkých desiatok až približne 100 buniek), časť buniek začína migrovať a z plného útvaru sa stáva dutý útvar - blastocysta (blastula).
Presakovaním tekutiny do moruly vzniká blastocysta (guľovitý útvar s dutinou), ktorá má vonkajšiu stenu, vo vnútri vyplnený tekutinou a na okraji dutiny je bunkový uzlík - embryoblast.
V blastocyste sa diferencujú povrchové bunky, ktoré zabezpečujú nidáciu a majú vyživovaciu funkciu v ranom embryonálnom štádiu - trofoblast, a vlastné bunky embrya, ktoré sa koncentrujú vo vnútri blastocysty pri póle orientovanom k sliznici maternice - embryoblast.
Blastocysta sa následne zbavuje obalu zona pellucida, čím je umožnená jej nidácia (implantácia) v maternici.
Tento deň sa blastocysta prilepí na stenu maternice. Tento deň sa ukončuje uhniezdenie vajíčka v maternici.
Implantácia a hormonálne zmeny
Embryotransfer je prenos embrya do maternice, ktorý nasleduje po jeho úspešnej kultivácii v inkubátore. V prípade transferu už predtým mrazeného embrya hovoríme o tzv. kryoembryotransfere.
Implantácia sa začína prenikaním výbežkov trofoblastu do endometria maternice. Povrchové bunky trofoblastu sa spájajú medzi sebou a vytvárajú mnohojadrový útvar - syncytiotrofoblast, ktorý postupuje ďalej do endometria a zároveň so sebou vťahuje aj blastocystu. Vrstva samostatných buniek trofoblastu, ktorý prilieha k embryu, sa nazýva cytotrofoblast.
V tejto fáze sa mení aj sliznica endometria, v ktorom sa zmnožia cievy a zvyšuje sa aktivita žliazok.
Počas zahniezdenia embrya pravdepodobne viacero mechanizmov zabezpečuje potláčanie imunitnej reakcie matky (protizápalové faktory, maskovanie antigénov vrstvou mukoproteínu, zvýšená lokálna hladina progesterónu).
Implantácia zároveň spúšťa v mnohojadrovom trofoblaste syntézu ľudského choriového gonadotropínu (hCG), ktorý zastavuje dozrievanie ďalších folikulov, resp. dáva signál žltému teliesku, aby nezaniklo a ďalej produkovalo progesterón.
Pacientka otehotnie, ak sa niektoré z embryí uhniezdi na sliznici maternice.
Po transfere je vhodné odpočívať a zbytočne nezaťažovať telo fyzickou aktivitou.
Desiaty až štrnásty deň po embryotransfere príde pacientka na tehotenský test (odberom krvi sa zistí hladina hormónu hCG).
Oplodnenie vajíčka ešte neznamená, že si môžete gratulovať k tehotenstvu. K tehotenstvu vedie ešte jeden dôležitý krok: úspešné uhniezdenie oplodneného vajíčka do maternice.
Uhniezdenie vajíčka je doslova jeho implantácia do tehotenskej sliznice v dutine maternice.
Najskôr si nájde vhodné miesto na maternici, putuje a „okukáva“ ju a keď si miesto vyberie, vajíčko sa implantuje-pripevní-vniká na miesto, ktoré sa stane jeho „domovom“ na nasledujúcich 9 mesiacov.
To je moment, kedy otehotniete - teda o pár dní sa bude dať na základe pozitívneho tehotenského testu potvrdiť vaše tehotenstvo a o ďalších pár týždňov vám ho lekár či lekárka v ambulancii klinicky potvrdia ultrazvukom.
Časovo sa to dá predpokladať v závislosti na menštruačnom cykle ženy - ak máte pravidelnú menštruáciu a 28-dňový cyklus, k uhniezdeniu dochádza približne medzi 5.-11. dňom po oplodnení (2-8 dní pred očakávanou menštruáciou alebo 20-26 dní od prvého dňa poslednej menštruácie).
Oficiálne sa však za začiatok vášho tehotenstva bude považovať prvý deň vašej poslednej menštruácie, hoci tieto dva týždne, počas ktorých sa rozhoduje, či sa vajíčko oplodní a úspešne zahniezdi, ešte prakticky tehotná nie ste.
Tu je skvelé TED-Ed video, vysvetľujúce funkciu a dôležitosť hormónov počas tehotenstva:
Výpočet ovulácie: optimálny čas na otehotnenie
Príznaky úspešného uhniezdenia
Podľa MUDr. Ladislava Balíka „neexistujú žiadne jasné príznaky úspešného uhniezdenia olodneného vajíčka pre rannú graviditu“.
Niektoré ženy ani nezistia, že sú tehotné, pretože ich tehotenstvo nesprevádzajú žiadne výrazné príznaky. Iné prisahajú, že presne vedeli, kedy k uhniezdeniu došlo - jednoducho to cítia - možno poznajú svoje telo tak dobre, že vedia postrehnúť akékoľvek zmeny či náznaky.
Mnoho žien si zamieňa kŕče a slabé krvácanie ako dva najtypickejšie príznaky implantácie vajíčka s menštruačnými kŕčmi a krvácaním.
Slabé krvácanie alebo špinenie na začiatku tehotenstva je úplne bežné. „Tehotenská sliznica je bohatá na mikrocievy a pri uhniezďovaní blastocysty môže porušiť steny ciev a nastáva slabé špinenie, tzv. implantačné krvácanie. Objavuje sa približne týždeň po ovulácii a väčšinou býva prvým príznakom oplodnenia. Zažíva ho asi 25% tehotných žien,“ vysvetlil MUDr. Balík.
„Takéto krvácanie, resp. špinenie sa ukazuje o 2-4 dni skôr ako predpokladaný termín menštruácie, je kratšie a slabšie než menštruačné krvácanie. Ženy sa ho nemusia báť. Nepotrebujú na to žiadne lieky ani výživové doplnky. Krvácanie po niekoľkých dňoch prestáva.“
Niektoré ženy počas implantácie len krvácajú bez kŕčov, iné majú kŕče bez krvácania, ďalšie zažijú aj krvácanie sprevádzané kŕčmi.
Predpokladá sa, že za kŕčmi stojí práve hormón progesterón. Na rozdiel od menštruačných kŕčov tieto popisovali ženy ako „pichanie, ťahanie, brnenie“, sú miernejšie a nie tak intenzívne a netrvajú dlho. Kŕče cítia v podbrušku, bolesti aj v spodnej časti chrbta alebo panve.
Podľa štúdie z r. 2010 28% žien z tých, ktoré zažili krvácanie počas zahniezdenia, zažili aj bolesti a kŕče, 8% žien krvácalo silno a z nich viac ako polovica zažívala aj bolesť. Väčšina krvácania trvala menej ako 3 dni.
Faktom je, že ak sa vajíčko úspešne uhniezdi, začne sa produkovať hormón hCG, známy to tehotenský hormón, ľudský choriový gonadotropín, ktorému spolu s ďalšími hormónmi vďačíte za príznaky tehotenstva.
Stúpajúca hladina progesterónu znemožní vaječníkom produkovať ďalšie vajíčka a endometriu znemožní rozpad, teda sa stará, aby nedošlo k potratu.
Spôsobuje tiež nárast telesnej teploty (v čase oplodnenia sa zvýši približne o 1 stupeň a zostane zvýšená počas celého tehotenstva - ak opäť klesne, znamená to, že je na ceste menštruácia, implantácia sa neuskutočnila a nie ste teda tehotná).
Ďalšie príznaky tehotenstva: citlivosť prsníkov (sú navretejšie, stmavnuté bradavky), citlivejší čuch, bolesti hlavy, spomalenie trávenia teda nadúvanie, plyny, zápcha alebo hnačky, podráždenosť alebo náhle zmeny nálad, extrémna únava (vďaka progesterónu, ale aj zvýšenému prietoku krvi).
Ďalej zmenené chute až nechutenstvo, nevoľnosť, nutkanie na močenie, upchatý nos, pálenie záhy, insomnia, kovová pachuť v ústach (raritnejší príznak tehotenstva, ďakujte aj estrogénu).
Aj tieto príznaky tehotenstva si však ženy môžu zameniť za menštruačné - podobné si všimnete aj pri PMS. Alebo naopak má žena PMS a zamení si príznaky s tehotenskými, najmä ak snaží otehotnieť a čaká na akýkoľvek dôkaz.
Najlepším a neklamným príznakom tehotenstva je meškajúca menštruácia.
Pozor však - hodnoty hCG hormónu sú na začiatku tehotenstva nižšie a ak si kúpite menej citlivý tehotenský test, alebo si ho spravíte z riedeného moču, môže vám vyjsť falošne negatívny výsledok. Pritom ste tehotná.
Pripomíname, že hodnoty hCG sa každé 2-3 dni zdvojnásobujú, preto odporúčame počkať niekoľko dní a test zopakovať.
Dovtedy nepoužívajte tampóny (zvýšené riziko zanesenia infekcie) či lieky na bolesť, kým sa nepotvrdí, či vám menštruácia len mešká, alebo máte pozitívny tehotenský test.
Čo si možno pomýliť s implantáciou
Vyššie sme spomínali, že si mnohé ženy zamieňajú uhniezdenie vajíčka aj s jeho prípadnými kŕčmi a špinením alebo nasledujúcimi príznakmi skorého tehotenstva s PMS.
Je možné, že to je aj naopak - máte PMS, no myslíte si, že ide o príznaky tehotenstva.
Nezameňte si s tehotenstvom ani ďalšie veci ako napr. plyny a nafukovanie kvôli rôznym potravinám, ktoré to môžu spôsobovať (strukoviny, niektoré druhy zeleniny ako kapusta, karfiol…), digestívne problémy, žalúdočnú chrípku.
Niektoré ženy cítia vypustenie vajíčka z vaječníka ako bolesť na tej strane bruška, kde vaječník leží - ide pritom len o ovuláciu a nie implantačné kŕče. Táto bolesť má aj svoj názov - z nemčiny Mittelschmerz, čo znamená stredná bolesť. Udeje sa zvyčajne 14 dní pred menštruáciou, resp. 14 dní od prvého dňa poslednej menštruácie, ak máte pravidelný 28-dňový menštruačný cyklus.
Krvácanie môže niekedy spôsobiť aj pohlavný styk alebo nastane po vaginálnom vyšetrení. V týchto dvoch prípadoch môžete byť tehotná, no krvácanie nie je dôsledkom implantácie vajíčka, ale môže nastať v súvislosti s citlivosťou krčka maternice.
Kedy spozornieť a navštíviť lekára/lekárku?
Ak nejde o vyššie spomínané prípady, vo vašom cykle sa nachádzate v okolí menštruácie, no bolesti a kŕče sú príliš veľké a netypické pre menštruáciu, alebo sa pridruží aj silné krvácanie, je namieste navštíviť lekára či lekárku, pretože to môže súvisieť aj s inými problémami.
Intenzívne krvácanie v prvom trimestri môže signalizovať potrat - 10% všetkých tehotenstiev (klinicky rozpoznaných) sa končí potratom. Na vložke nájdete aj krvné zrazeniny a bolesti cítite aj v podbrušku aj krížoch.
Ďalšou možnosťou je tzv. molárne tehotenstvo, mimomaternicové tehotenstvo, endometrióza (typická medzimenštruačným krvácaním a pšinením), polypy, infekcie a zápaly, sexuálne prenosné ochorenia ako herpes, chlamýdie, gonorrhea. Ďalej ochorenia štítnej žľazy, polycystický ovariálny syndróm, infekcie močového mechúra.
Lekára či lekárku určite kontaktujte, ak krvácanie a kŕče v brušku sprevádzajú aj horúčka, zimnica či nevoľnosť až zvracanie.
Mimotelové oplodnenie a jeho postup
1. Prvým krokom je úvodná konzultácia v centre asistovanej reprodukcie.
2. U žien ide štandardne o hormonálne, imunologické a ultrazvukové vyšetrenie.
3. Pre podstúpenie mimotelového oplodnenia je nevyhnutné získať väčší počet zrelých vajíčok. Preto sa vaječníky stimulujú podávaním hormónov.
4. Po hormonálnej stimulácii nasleduje odber vajíčok, ktoré dozreli vo folikuloch. Vajíčka sa odsajú z vaječníkov (ovárií) vpichom cez pošvu pod ultrazvukovou kontrolou. Folikulárna tekutina s vajíčkami sa zbiera do skúmavky, ktorá sa odovzdáva do embryologického laboratória. Zákrok sa robí v krátkej celkovej anestézii.
5. Odber spermií najčastejšie prebieha v rovnaký deň ako mimotelové oplodnenie v tzv. odberovej miestnosti v centre asistovanej reprodukcie.
6. Po úspešnom odbere vajíčok a spermií sa vajíčka oplodnia v laboratóriu. Najúčinnejšou metódou pri liečbe ťažších foriem mužskej neplodnosti je metóda ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermie do vajíčka). Ide o mechanické vpravenie jednej spermie do vajíčka pomocou mikroihly pod špeciálnym mikroskopom.
7. Kultivácia prebieha po odbere vajíčok, presnejšie po ich oplodnení spermiami a trvá dva až tri dni.
8. Embryotransfer je prenos embrya do maternice, ktorý nasleduje po jeho úspešnej kultivácii v inkubátore. V prípade transferu už predtým mrazeného embrya hovoríme o tzv. kryoembryotransfere.
9. V centrách asistovanej reprodukcie sa používajú aj doplnkové metódy, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť otehotnenia hneď počas prvého cyklu mimotelového oplodnenia. Medzi tieto metódy patrí napríklad preimplantačné genetické vyšetrenie embryí alebo špeciálne vyšetrenia spermií (EmbryoGlue).
Mimotelové oplodnenie môže byť emocionálne náročné ako pre pár, tak i pre celú rodinu. Nie je výnimkou, že páry, ktoré podstúpia mimotelové oplodnenie bojujú počas celého procesu s obavami a strachom z neúspechu.
Možné zdravotné riziká spojené s liečbou neplodnosti sa dajú vďaka odbornosti lekárov a moderným technológiám redukovať na minimum.
Mimotelové oplodnenie už nie je tak drahé a neodstupné ako tomu bývalo v minulosti. Svoj postoj k úhrade IVF zmenili zdravotné aj komerčné poisťovne.
Na Slovensku existuje komerčné poistné krytie neplodnosti, pričom zdravotné poisťovne hradia tri cykly mimotelového oplodnenia ženy do dovŕšenia 39.
Mimotelové oplodnenie je zložené z množstva krokov a celý proces môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Prehľad hlavných etáp oplodnenia
| Etapa | Charakteristika |
|---|---|
| Ovulácia | uvoľnenie zrelého vajíčka z Graafovho folikulu |
| Oplodnenie | splynutie spermie a vajíčka, vznik zygoty |
| Brázdenie | mitotické delenie oplodneného vajíčka |
| Morula | útvar podobný moruši |
| Blastocysta | dutý útvar pripravený na nidáciu |
| Implantácia | uhniezdenie do sliznice maternice |
| Embryonálny vývin | od oplodnenia do 8. týždňa |
| Fetálny vývin | od 9. týždňa do pôrodu |
Ontogenetický vývin - ontogenéza - je komplexný proces, ktorý zahŕňa všetky fázy života organizmu od jeho začiatku až po koniec. Tento vývin sa u pohlavne sa rozmnožujúcich organizmov, vrátane človeka, začína tvorbou pohlavných buniek, pokračuje oplodnením a vývojom nového jedinca, a končí smrťou. Ontogenéza zahrnuje obdobia rastu, dozrievania, reprodukcie a nakoniec aj starnutia.
Aby sme pochopili celý tento vývin, musíme sa vrátiť na úplný začiatok, kde sa tvorba nového jedinca začína procesom tvorby pohlavných buniek, tzv. gametogenézou.
tags: #cyklus #ludskeho #vajicka #oplodnenie