Dať či nedať dieťa do cirkevnej školy?

Rozhodnutie, či dať dieťa do cirkevnej školy, nemožno založiť iba na tom, či ide o školu cirkevnú alebo štátnu. Veľmi záleží na kvalite školy, jej programe formácie, vzťahoch a učiteľoch.

Rozdiel medzi cirkevnou a štátnou školou je predovšetkým prítomnosťou povinnej náboženskej výchovy a pravidelných náboženských aktivít; mnohí rodičia rozhodujú podľa praktickej blízkosti školy a bezpečnosti cesty.

Čo rodičov pri cirkevnej škole najčastejšie oslovuje

Cirkevné základné školy bežne zahŕňajú krátke modlitby na začiatku a konci vyučovania, modlitbu pred jedlom, pravidelné omše pri prikázaných sviatkoch a majú kaplnku a náboženské symboly v priestoroch školy.

Bežné sú krátke modlitby na začiatku prvej hodiny a na konci vyučovania, modlitba pred obedom, omše v kaplnke alebo v kostole pri prikázaných sviatkoch a príležitostne ruženec v októbri; v triedach býva aj kríž alebo obraz patróna školy.

V mnohých príspevkoch rodičia uvádzajú, že náboženstvo v cirkevných školách bolo povinné; na štátnych školách je alternatíva v podobe etiky alebo občianskej výchovy.

Niektoré školy žiadajú na začiatku roka podpísanie súhlasu, kto sa omší zúčastní, a deti, ktoré nejdú, prídu do školy na druhú vyučovaciu hodinu; v materských školách sa podľa diskusie niekedy dá dohodnúť individuálne vynechanie.

Rodičia si cirkevnú školu vyberajú najmä pre hodnotovú orientáciu, spoločenstvo, duchovný program a predstavu výchovy detí v súlade s vierovyznaním. Je to prirodzené hľadanie spoločenstva a nič zavrhnutiahodné. Práve naopak, toto je budovanie živého spoločenstva.

Do cirkevnej školy (menšej) sme ich dali z dôvodu podporného piliera na ceste vo viere, v snahe, aby zažívali spoločenstvo podobne zmýšľajúcich ľudí, pokiaľ možno bez drog, šikany a progresívneho zmýšľania v oblasti ľudskej identity.

V tomto prípade je pre nás už dôležitejšie ako renomé školy jej hodnotová orientácia a spoločenstvo.

„Bublina“ okolo katolíckych škôl mne osobne neprekáža, práve naopak. Ja žijem celý život vo „svätej bubline“ - spoločenstvo v Dolnej Súči, v Trenčíne, manželáky a vidím v tom len pozitívne veci.

Nie je rozhodujúci iba názov školy

Kvalita prostredia v cirkevnej škole výrazne závisí od vedenia a konkrétnych učiteľov, pričom rodičia v diskusii odporúčajú preveriť danú školu (web, rodičovské skúsenosti, rok skúšania) pred dlhodobým rozhodnutím.

Neodvažujem sa tvrdiť, čo je lepšie, veľmi záleží na kvalite školy, jej programe formácie, vzťahoch a učiteľoch.

Najkrajšie roky svojich školských čias som prežila na cirkevnej základnej škole. Prístup k vzdelaniu, ktorý som tam zažila pred tými skoro tridsiatimi rokmi, by som dnes zhodnotila ako kreatívny, individuálny a v mnohom alternatívny.

Napríklad „dievčenské“ hodiny s triednou, kde sme preberali okrem iného aj niečo, čo sa dnes nazýva vzťahová a sexuálna výchova - v tom najlepšom zmysle slova. Alebo hodiny varenia a pečenia.

Okrem klasickej telesnej výchovy aj bežkovanie v prírode alebo korčuľovanie na prírodnom jazere. Počas prestávok sme si hrávali na školskej gitare alebo hrali ping-pong na chodbách.

Chodievali sme na duchovné cvičenia. Škola ostala v mojom srdci, a prežívam veľkú radosť, že do nej môžu chodiť aj moje deti a s nimi znova aj ja.

Na strednú školu ma rodičia poslali na cirkevné gymnázium. Nechcela som tam ísť, ale nakoniec som bola veľmi spokojná. Bola to vynikajúca škola, taktiež s množstvom aktivít a s duchovným programom.

Ale dnes po odchode riaditeľa a viacerých pedagógov už neviem, či by som tam dala svoje deti.

Rozhodujúce bolo, že je to stále škola s dobrými výsledkami, možnosťami, a kvalitne formuje človeka nielen po duchovnej stránke. Tiež ukazuje, že viera sa dá žiť aj v mladom veku.

Skúsenosti rodičov so štátnymi a cirkevnými školami

Skúsenosti rodičov ukazujú, že dobrá aj zlá škola môže byť štátna i cirkevná. O výchove rozhodujú rodičia, no každodenné školské prostredie výrazne ovplyvňuje učiteľský kolektív, vedenie, spolužiaci a spôsob komunikácie.

Ja som chodila do štátnej školy ešte za čias komunizmu. Odhliadnuc od posmeškov mojej triednej učiteľky na prvom stupni pre navštevovanie náboženstva sa nemôžem sťažovať na nekvalitné vzdelanie alebo zlý prístup učiteľov.

Stále však prevládali morálne zásady a učitelia napríklad nefajčili na verejnosti, nepoužívali škaredé slová. Dnes sa tieto hodnoty strácajú a, žiaľ, v súčasnosti nedávajú všetci učitelia dobrý príklad.

Tlačí sa na výkony, ale vytráca sa úcta a láska ku žiakom.

Tomáš na štátnej umeleckej škole zažíva liberalizmus v esenciálnej forme, ale stále racionálny, ak nie, tak hľadajúci, tolerantný a tolerujúci.

Jediná negatívna stopa, ktorú to na ňom zanechalo, je alergia na náboženskú (ale aj tú opačnú) netoleranciu, dogmatizmus, necitlivosť, extrémizmus, nenávisť.

Dostala som tu prirodzene formáciu, za ktorú som veľmi vďačná a bola v mojom živote kľúčová, keďže som mala konečne okolo seba mladých ľudí s podobnými hodnotami, ktorí vnímali vieru ako ja.

Učitelia boli zanietení pre svoju prácu, no našli sa aj z druhého spektra, ale tých bolo naozaj málo. Záležalo im na nás.

Náboženstvo ma učili kapucíni, ktorí boli veľmi otvorení a priateľskí, čiže sme sa veľa rozprávali a diskutovali.

Chodila som na štátnu základnú školu u nás v dedine. Učiteľke som nebola sympatická, tak ma rodičia od tretieho ročníka dali do najbližšej školy v meste, kde sa vyučoval aj cudzí jazyk.

Jazyk ma veľmi obohatil, v štúdiu francúzštiny som pokračovala aj na štátnej strednej - bilingválnom gymnáziu. Niekedy to bolo náročné, ale za ten jazyk to stálo.

Myslím, že veľmi záleží na jednotlivcoch - pedagógoch aj žiakoch.

Blízkosť školy, dochádzanie a bezpečnosť

Praktická dostupnosť školy môže byť pri rozhodovaní dôležitejšia než samotný typ zriaďovateľa.

Chodila som do najbližšej školy a deti chodia tiež do najbližšej školy. Z praktických dôvodov. Ja som nemala nikoho, kto by ma vozil a platil by mi vzdialenú školu.

Momentálne sú na základnej škole v mieste bydliska, bohužiaľ, nemali sme možnosť dať ich na cirkevnú školu alebo na akúkoľvek inú školu kvôli dochádzaniu. Ale dali sme ich aspoň na ZUŠ.

Deti chodili na tú istú štátnu základnú školu z dôvodu blízkosti ku bydlisku.

Naše deti chodia do spádovej školy. Snažili sme sa dať dokopy triedu aspoň z niektorých z tých, ktorí sa poznali z kostola, a zároveň vybrať pani učiteľku, ktorá zdieľa naše hodnoty.

Veľmi sa nám to páčilo aj osvedčilo, rovnako deťom. Pani riaditeľka nám vyšla v ústrety, čo bolo perfektné. V niektorých otázkach sme sa vedeli rodičia podporiť.

Napríklad naše deti nemali hneď mobily, viacerí sme boli ostražití pri schvaľovaní školských akcií (prednášok, filmov…), a deti mohli spolu chodiť von, keďže boli z jednej spádovej oblasti.

Individuálny prístup, talent a šikana

Pri výbere školy je dôležité zohľadniť nadanie a predpoklady dieťaťa.

Keď sme sa rozhodovali znovu, brali sme do úvahy nielen meno a zameranie školy, ale aj nadanie a predpoklady dieťaťa, na aké štúdium má vlohy.

Veľmi dôležitá je empatia učiteľa, má objaviť, na čo má dieťa talent, podporiť ho.

Ak je slabší napríklad v matematike, nezhadzovať ho verejne, že je slabé, pretože to ovplyvní aj jeho vývoj a sebavedomie.

Zle spomíname na naše rozhodnutie dať syna na hokejovú školu - zažil tam od 4. ročníka šikanu, hoci bol u učiteľov obľúbený ako múdre dieťa a aj u trénera - bol poslušný.

No pre priemerné výsledky v športe schytal posmech rovesníkov, a tam som tiež zakúsila charakter rodičov, bola to veľmi negatívna skúsenosť.

Na základnú som chodila na štátnu školu. Mali sme šťastie na perfektný kolektív, dobré vedenie, učiteľov, ktorí ponúkali množstvo krúžkov.

Aj cirkevná škola však môže mať svoje slabé stránky. Zatiaľ má z tej školy ľahkú fóbiu, verím, že sa to upraví.

Vieme však, že konkrétna škola nemusí vyhovovať každému dieťaťu a že kvalita sa môže meniť spolu s vedením a pedagogickým zborom.

Cirkevné školy a deti so špeciálnymi potrebami

Pán Križo vo svojom článku tvrdí, že cirkevné školy prestali plniť svoje poslanie, lebo vylučujú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) a deti zo sociálne vylúčeného prostredia.

Toto tvrdenie je však v rozpore s dátami ministerstva školstva aj dátami, ktorými pán Križo argumentuje.

Na štátne školy chodilo k 15. septembru 2024 až 50 356 detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, z toho 36 798 na základné školy, pričom na cirkevných školách bolo len 3 313 takýchto detí, z toho 2 541 na základných školách.

Prečo majú cirkevné školy tak málo detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami oproti štátnym školám?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Lebo majú výrazne menej detí.

Na štátne školy chodilo v ostatnom školskom roku 465 509 detí, pričom na cirkevné školy chodilo len 30 303 detí, z toho 388 do špeciálnych základných škôl zriadených cirkevnými zriaďovateľmi.

Je samozrejmé, že cirkevné školy nemôžu mať rovnaký počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ako štátne školy, lebo aj keby všetky deti s takýmito potrebami boli na cirkevných školách, aj tak by za štátnymi školami v absolútnych číslach zaostávali.

Je vhodnejšie pozrieť sa na podiel detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na školách.

Základné školy vrátane špeciálnych základných škôl navštevovalo 12,6 % detí so ŠVVP.

Tu si treba uvedomiť, že špeciálne základné školy a školy pre mimoriadne nadané deti tieto čísla deformujú a je problematické porovnávať malú špeciálnu školu výlučne so žiakmi so ŠVVP a veľkú základnú školu, kde deti so ŠVVP tvoria len malú časť celkového počtu žiakov.

Ak z porovnania vylúčime špeciálne základné školy a školy pre mimoriadne nadané deti, môžeme porovnať štátne základné školy a cirkevné školy, kde sú deti väčšinou integrované s ostatnými deťmi a len výnimočne sú na školách zriadené špeciálne triedy.

Pri tomto porovnaní zistíme, že detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je na základných školách 9,4 %, z toho 9,5 % na štátnych školách, 8,7 % na cirkevných školách, 8,8 % na súkromných školách.

Cirkevné školy teda majú naozaj menej detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ako štátne, konkrétne o 0,8 percentuálneho bodu menej.

Tvrdenie, že „cirkevné školy sú pod priemerom štátnych škôl v počte detí so špeciálnymi potrebami“, sa dá pochopiť rôzne.

Ak sa pozrieme na priemerný počet detí so ŠVVP a z porovnania opäť vylúčime špeciálne základné školy a školy pre mimoriadne nadané deti, na štátne školy chodí v priemere 23 detí a na cirkevné v priemere 22 detí so špeciálnymi potrebami.

Teda pán Križo si myslí, že cirkevné školy prestali plniť svoje poslanie, lebo na ne chodí priemerne o 1 dieťa so špeciálnymi potrebami menej ako na štátne.

Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia

Pri počte detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) budem vychádzať z dát ministerstva školstva a počtu žiakov, na ktorých školy dostanú tento rok od ministerstva príspevok na skvalitnenie podmienok ich vzdelávania.

Tu sú počty detí uvádzané k rovnakému dátumu, ale sú vyššie ako v prípade dát CTVI, ktoré niektoré deti nezapočítalo.

Na Slovensku máme 1 008 základných škôl s aspoň jedným dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Z nich je 42 cirkevných, 9 súkromných, 957 škôl je štátnych.

Na štátnych školách je podiel detí zo sociálne znevýhodneného prostredia 8 %, na cirkevných 3 %.

Teda naozaj podiel detí zo SZP na cirkevných školách je nižší ako na štátnych.

Príčinou však nie je to, že by cirkevné školy vôbec tieto deti neprijímali, ale sú tu ďalšie faktory, ktoré tieto čísla ovplyvňujú.

Umiestnenie cirkevných škôl

Prvým faktorom je umiestnenie cirkevných škôl.

Ak sa pozrieme na obce, v ktorých sa nachádza viac ako 500 detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, z 23 základných škôl s deťmi zo SZP je len jedna cirkevná.

Katolícke školy nemajú rovnomerné pokrytie ako štátne školy v lokalitách s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.

To sa však má zmeniť, keďže v Trebišove sa plánuje stavať cirkevná škola pre 810 rómskych detí za 11 mil. eur z prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti, ktorá odstráni dvojzmennú prevádzku na Základnej škole na Ulici I. Krasku.

Podiel detí zo SZP na cirkevných školách sa sprevádzkovaním tejto školy zdvojnásobí.

Na tomto projekte spolupracovalo množstvo miestnych organizácií a treba držať palce, aby priniesol očakávané výsledky.

Toto sa môže ukázať ako cesta spolupráce štátu a cirkví.

Ak by sa postavila ešte jedna podobná škola, ktorej stavbu by zafinancoval štát alebo Európska únia, podiel detí zo SZP na cirkevných školách by bol vyšší ako na štátnych.

Chce to len zmysluplnú spoluprácu štátu a cirkví, nie tvrdohlavé presadzovanie nezmyselných obvodov a devastačné znižovanie financií pre cirkevné školy.

Metodika evidovania detí

Druhým faktorom spôsobujúcim nepresnosti je metodika.

Ak má dieťa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, objaví sa v štatistikách ako dieťa so ŠVVP.

Ak je dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia, objaví sa v štatistikách ako dieťa zo SZP, pokiaľ nemá špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.

Čo v prípade dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré tieto potreby má a potrebuje asistenta?

Započíta sa medzi deti so ŠVVP, ale už sa nepočíta medzi deti zo SZP.

To znamená, že na takéto dieťa škola už nedostane príspevok 150 eur.

Príspevok na deti zo SZP nie je nárokovateľný, takže kedykoľvek v rámci konsolidácie nemusí byť vyplatený.

Presný počet všetkých detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v štatistikách neuvádza.

Chudoba, viacdetné rodiny a štatistiky

Okrem detí zo sociálne znevýhodneného prostredia existuje množstvo detí ohrozených chudobou.

Najviac sú chudobou ohrozené deti z neúplných rodín a viacdetných rodín.

Na cirkevných školách tieto deti sú, nespĺňajú však podmienky na priznanie príspevku pre deti zo SZP.

Koľko týchto detí na školách je? Nikto presne nevie.

Keďže nemajú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby ani nie sú v hmotnej núdzi, objavia sa v štatistikách Štatistického úradu SR, ale ministerstvo školstva ich počet na jednotlivých školách nezisťuje.

Vieme, že živá viera výrazne pomáha dostať sa zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Je celkom prirodzené, že deti z veriacich viacdetných rodín sú síce možno chudobné, ale nie sú sociálne odkázané, a tak nespadajú do tejto kolónky ministerstva.

Ešte som nepočul o prípade, že by cirkevné školy odmietali chudobné deti.

Inklúzia a poslanie cirkevných škôl

Z uvedených dát vyplýva, že cirkevné školy prijímajú deti so špeciálnymi potrebami aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Cirkevní zriaďovatelia prevádzkujú aj špeciálne školy zamerané len na deti so zdravotným znevýhodnením alebo pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, hoci ich nie je veľa.

Ďalšie tvrdenie znie, že cirkevné školy prijímajú deti z marginalizovaných skupín, napr. 3 cirkevné školy v Bardejove majú množstvo takýchto detí a vzdelávajú inkluzívne.

Cirkevná škola, ktorá robí nadštandardnú prácu, vzdeláva, zavádza inovatívne metódy, robí inklúziu a supluje štát, je ťahúňom v tom, čo na Slovensku vo vzdelávaní potrebujeme.

Ak štát niekde situáciu nezvláda a potrebuje pomoc od cirkví, môže o ňu požiadať, musí však počítať s tým, že cirkevní zriaďovatelia si nedokážu sami postaviť nové školské budovy, a tak potrebujú pomoc od štátu.

Spolupráca sa tu môže ukázať ako prospešná cesta pre všetkých.

Sloboda voľby školy a školské obvody

Jednou z najvýraznejších otázok je sloboda rodičov vybrať pre dieťa školu podľa vlastného presvedčenia.

Podpora na vzdelávanie má ísť za dieťaťom, teda príspevok na žiaka od štátu na vzdelávanie má byť rovnaký bez ohľadu na to, v akej škole sa žiak vzdeláva.

Vyhodiť 56 miliónov eur ročne na službu, ktorú rodičia nechcú, teda na povinné predškolské škôlkovanie detí, ale zobrať možno až 35 miliónov eur ročne žiakom cirkevných škôl alebo prakticky znemožniť mnohým veriacim rodičom zabezpečiť ich deťom výchovu v súlade s ich vierovyznaním je prezentované ako „pokrok“.

Najmenej 80 % detí musí byť z určeného obvodu, inak rovnako príde o 20 % z prideľovaných financií na dieťa.

Takže do cirkevnej školy, ak by prijala obvod budú možno nanútene chodiť aj tí, čo tam nechcú byť a nedostanú sa tam deti, ktoré o náboženskú výchovu majú záujem.

Obec, ktorá zriaďuje svoje školy, teda je v konkurenčnom postavení, bude určovať aj aký veľký a aký obvod dostane cirkevná škola.

Ak príde zlé alebo progresívne vedenie obce bude to mať cirkev ťažké.

Takto vedia znížiť počet detí v škole, vedia ovplyvniť to, že škola bude neperspektívna, ak jej dajú zlé ulice, napr.

Spádové školy boli školy obce alebo mesta. Po novom to majú byť aj cirkevné školy alebo súkromné školy, ak chcú plný normatív.

Ak tieto školy nepríjmu aspoň 80 % žiakov zo stanoveného obvodu, nebudú mať nárok na plný normatív, ale iba na 80 % z neho.

Zároveň je aj možnosť rodičov, ktorí chcú zabezpečiť svojim deťom aj formáciu podľa svojho vierovyznania obmedzená na maximálne 20 % z kapacity cirkevnej školy.

Takže škola buď príde o svoje poslanie a charizmu alebo príde k jej finančnej likvidácii.

Všetky školy sa budú usilovať naplniť prijatie detí z konkrétneho obvodu, lebo musia prijať 80 % detí len z daného obvodu, ak nechcú prísť o normatív.

Čo znamená, že voľných miest na presuny aj v iných školách bude maximálne 20 % a aj to je len fiktívne číslo, nakoľko riaditelia okolitých škôl musia prednostne prijať žiakov z ich konkrétneho obvodu, čím sa počet voľných miest v iných školách automaticky znižuje.

Pri vyššom počte rodičov odmietajúcich konkrétne cirkevnú formáciu, budú mať teda rodičia z obvodu, ktoré patrí cirkevnej škole zníženú šancu premiestniť sa do iných škôl.

Cirkevné školy sú výberové školy, ktoré zbierajú detí z väčšieho priestoru obcí a miest, čo a contrario znamená, že iba menšina rodičov z daného stanoveného úzkeho obvodu je stotožnená s výberom cirkevnej školy.

Čím sa paradoxne nerešpektuje aj ich sloboda, ktorú majú garantovanú v Ústave na výchovu detí podľa svojho filozofického presvedčenia.

A tak uvedený návrh ubližuje obom stranám a je zárodkom zbytočných konfliktov.

Obec bude určovať obvod pre konkurenčné cirkevné a súkromné školy pričom môže pri nízkom počte rodiacich sa detí nastať situácia keď deti bývajúce v školskom obvode nebudú postačovať ani na otvorenie jednej triedy.

Takáto situácia môže nastať napríklad v mestskej časti Bratislava-Staré mesto kde sa nachádza 5564 miest v základných školách, avšak podľa sčítania obyvateľov domov a bytov 2021 v tejto mestskej časti žije 3699 detí, ktoré budú počas školského roku 2025/2026 navštevovať 1. až 9. ročník základnej školy.

To znamená, že žiaci s bydliskom v tejto mestskej časti dokážu naplniť len 66,5% kapacity základných škôl v ich obvodoch.

Školské obvody majú negatívny vplyv na rodiny nakoľko na niektorých cirkevných školách až 60% žiakov tvoria súrodenci z veriacich rodín.

Výber riaditeľa a postavenie zriaďovateľa

Riaditeľ cirkevnej školy má byť vyberaný komisiou, v ktorej má mať cirkevný zriaďovateľ len jedného člena.

Ak ho odmietne dvakrát vymenovať potom ho vymenuje štátny úrad.

Materiál sa snaží zlikvidovať slobodu právnych foriem, v ktorých fungujú školy a školské zariadenia a súčasne obmedzovať samotných zriaďovateľov pri výbere ich vedenia.

Dokonca pri neúspešných výberových konaniach, v ktorých zriaďovateľ, ktorý školu zriadil nesúhlasí s osobou, ktorá má školu riadiť má aj v cirkevných a súkromných školách získať štát právo vymenovať riaditeľa.

Rodičia, ktorí kritizujú tieto návrhy, požadujú, aby podpora na vzdelávanie išla za dieťaťom a aby bol príspevok na žiaka od štátu na vzdelávanie rovnaký bez ohľadu na to, v akej škole sa žiak vzdeláva.

Martin Šmilňák, poslanec za KDH: „Pán minister Drucker, nie je pravda, že cirkevné a súkromné školy mali rovnaké podmienky! Majú za posledných 35 rokov o 10-15% menej ako štátne, pretože musia sami investovať do opravy budov, do výstavby telocviční a podobne, lebo sa nemôžu uchádzať o čerpanie eurofondov, pretože ste ich z toho vylúčili.“

Za 35 rokov, odkedy existujú, mali len 65 % z toho, čo mali štátne, a potom 88 %.

Milan Majerský, predseda KDH: „Zákernejšie by to nevymysleli ani komunisti. Ale jedno je isté: Žiadna kresťanská škola sa nikdy nevzdá svojho poslania.“

„Vláda Roberta Fica vytvára dve kategórie detí. Jednému dieťaťu dáva 100% podporu a druhému iba 80 %. A to len preto, že jeho rodičia pre neho vybrali školu, ktorá zohľadňuje ich vieru a hodnoty.“

„Vláda Roberta Fica diskriminuje deti na základe viery. Pretože dôsledok rozdielneho financovania dopadá na deti podľa viery a presvedčenia ich rodičov.“

„Okradnutie o 300 000 eur ročne neprežije žiadna cirkevná škola. Vláda Roberta Fica chce vydierať cirkevné školy.“

Ján Horecký, poslanec za KDH: „Cirkevná škola, ktorá robí nadštandardnú prácu, vzdeláva, zavádza inovatívne metódy, robí inklúziu a supluje štát, je ťahúňom v tom, čo na Slovensku vo vzdelávaní potrebujeme, bude odmenená trestom, že jej bude znížený normatív o 5 až 10%?“

„Nemala by, naopak, dostať niečo navyše, keď robí navyše?“

Erik Nicerle, Kresťankodemokratická mládež Slovenska: „Ide o zásadný zásah do slobody vo vzdelávaní!“

„Návrh zákona trestá snahu rodičov dopriať svojim deťom kvalitné a hodnotové vzdelávanie podľa ich výberu.“

Povinné predprimárne vzdelávanie a právo rodičov

Právo na škôlku je fajn, a to už existuje, ale donucovanie do škôlkovzdelávania nie je v poriadku!

Ak bude rodič chcieť nechať trojročné dieťa doma, musí to oznámiť obci, ktorá nahlási osobné údaje jeho dieťaťa ministerstvu školstva.

Ministerstvo školstva to bude evidovať.

Rodič má hlásiť, kto bude dieťa vzdelávať a či si splnil „kvalifikáciu“ na vzdelávanie vlastného trojročného dieťaťa!

Ak náhodou nemá rodič strednú školu tak ani to mu nepomôže a musí povinne odovzdať dieťa do škôlky už od troch rokov.

Len zlé možnosti na výber!

Rodičia zásadne nesúhlasia s povinným predprimárnym vzdelávaním a preto odmietajú aj to, aby riaditeľ materskej školy rozhodoval, či je rodič dostatočne kompetentný, aby vychovával svoje dieťa a pripravil ho okrem iných dôležitých vecí aj na školskú dochádzku.

Obmedzovať toto právo podmienkou úplného stredoškolského vzdelania vidíme ako diskrimináciu.

Žiadneho rodiča ba ani toho, ktorý nemá strednú školu nevie nahradiť žiaden odborník.

Nesúhlasíme s tým, aby bol obsah štátneho vzdelávacieho programu, ktorý je určený pre staršie deti používané pre deti do troch rokov.

Je nevhodné, aby vo veku nižšom ako tri roky sa kládol dôraz na vzdelávanie namiesto získavania pocitu istoty a hravosti, ktoré sú oveľa viac v tomto veku do troch rokov dôležité, ako čokoľvek iné.

Nepovažujeme za vhodné vypúšťať z § 7a možnosť individuálneho vzdelávania.

Plošné riešenia sa neosvedčili. Sú drahé a zaťažujúce.

Riešením pre deti zo znevýhodneného sociálneho prostredia určite nie je povinná škôlka pre všetky deti, ale práca s konkrétnymi rodičmi na základe dobrovoľnosti už po narodení dieťaťa.

Treba však začať pracovať už s rodičmi maloletých detí na báze dobrovoľnosti a stability rodinných centier.

Zbytočné náklady vo výške 56 miliónov eur ročne na prinútenie rodičov, ktorí odmietajú dať svoje dieťa do materskej škôlky by sa v časoch, keď sa zavádzajú nové dane dali využiť aj inak, napríklad na cielenú pomoc, ktorí výchovu svojich detí nezvládajú a pomoc potrebujú.

To by vyriešilo problém, ktorý bol indikovaný s nedostatočne pripravenými deťmi na vzdelávanie a pomohlo pri vytrhnutí z generačnej chudoby.

Nevidíme vôbec žiadny dôvod, aby obec odovzdávala štátu údaje rodičov, ktorí požiadali o výchovu svojich vlastných detí do piateho roku doma.

Vypracovaná doložka nie je založená na evidence-based science.

Za úplný výsmech a dehonestáciu zákonnej normy upravujúcej povinnosť vypracovať doložku vplyvov na rodinu preto považujeme vypracovanie rodinnej doložky spôsobom, že povinné odtrhnutie dieťaťa od matky spôsobí posilnenie osobnej väzby, alebo skutočnosť, že matka si oddýchne a budú mať kvalitnejší čas.

Tvrdenie, že zníženie času stráveného s dieťaťom prinesie možnosť stráviť spolu skutočne kvalitný čas je nielenže nepreukázané, ale najmä úplne drzé správanie štátu.

Pri otázke o súdržnosti členov rodiny doložka tvrdí, že škôlka bude dokonca viesť k posilňovaniu väzieb so starými rodičmi.

Pripomíname, že rodičia, ktorých deti nechodia do škôlky využívajú často práve pomoc starých rodičov a ich väzba so starými rodičmi je určite silnejšia ako keď deti chodia do škôlky.

Vzťah viery, formácie a slobody

Pán Križo hovorí o vytrácaní evanjeliového ducha pri cirkevných školách.

Zdá sa mi, že jeho článok je viac obhajobou plánu ministerstva ako skutočnou snahou o evanjelizáciu.

Evanjelizácia neznamená, že veriacemu zoberieme právo na výchovu jeho dieťaťa v katolíckej viere v katolíckej škole.

Ani evanjelizácia „nasilu“ nebude tou správnou cestou, ak dieťa z geografického obvodu prinútime chodiť do cirkevnej školy.

Povinné obvody preto ublížia cirkevným školám a ich poslaniu viac ako čokoľvek iné.

Je dôležité rešpektovať aj rodičov, ktorí nechcú svoje dieťa zaradiť do cirkevnej školy.

Zároveň je rovnako dôležité rešpektovať veriacich rodičov, ktorí chcú svojim deťom zabezpečiť formáciu podľa svojho vierovyznania.

V súvislosti s ďalšími zmenami, ktoré sú navrhované v iných zákonoch predloženými do pripomienkového konania vnímame stanovenie verejných školských obvodov za neprípustné.

Aj zmluvy so Svätou stolicou sú ľudskoprávne medzinárodné zmluvy, ktoré majú prednosť pred našimi zákonmi a obsahujú ľudské práva, voči ktorým Slovenská republika vyjadrujú svoj plný rešpekt.

Cirkevná škola nemusí byť správnou voľbou pre každé dieťa ani pre každú rodinu. Rovnako však nemožno tvrdiť, že je nesprávnou voľbou iba preto, že má náboženský charakter.

O výchove rozhodujú rodičia!

Ako si preveriť konkrétnu cirkevnú školu

Ak sa rodič rozhoduje pre cirkevnú školu, mal by si overiť nielen jej názov a zriaďovateľa, ale aj každodenné fungovanie školy.

• pozrieť školský web;
• pýtať sa rodičov detí v škole;
• skontrolovať hodnotenia;
• zistiť, aký je program formácie;
• overiť, ako škola rieši šikanu a konflikty;
• zistiť, aký je prístup učiteľov k deťom so ŠVVP;
• opýtať sa na náboženské aktivity a účasť na omšiach;
• preveriť dochádzanie a bezpečnosť cesty;
• zistiť, či škole vyhovuje povaha a nadanie dieťaťa;
• porozprávať sa s vedením školy ešte pred podaním prihlášky.

Ak rodič hľadá školu pre dieťa z neveriacej rodiny, odporúčané kroky sú: pozrieť školský web, pýtať sa rodičov detí v škole, skontrolovať hodnotenia.

Rozhodnutie by nemalo vychádzať iba z predstavy o cirkevnej škole, ale z konkrétnej skúsenosti s konkrétnou školou.

Cirkevná škola môže ponúknuť kvalitné vzdelávanie, duchovný program, spoločenstvo a individuálny prístup. Môže však mať aj nevhodné vedenie, slabých pedagógov, problémy s dochádzaním alebo prostredie, ktoré konkrétnemu dieťaťu nesadne.

Rovnako štátna škola môže mať výborný kolektív, dobré vedenie a empatických učiteľov, ale aj problémy, ktoré rodič pri výbere nechce prehliadnuť.

Najdôležitejšie preto nie je iba to, či je škola cirkevná alebo štátna, ale či konkrétna škola rešpektuje dieťa, podporuje jeho schopnosti, poskytuje bezpečné prostredie a zodpovedá hodnotám a možnostiam rodiny.

tags: #dat #ci #nedat #dieta #do #cirkevnej