Neočkované dieťa takmer zomrelo: príbeh z Modrého koníka a riziká infekčných ochorení

Príbehy o deťoch, ktoré vážne ochoreli alebo zomreli na infekčné ochorenia, vyvolávajú medzi rodičmi silné emócie a otázky o očkovaní, jeho účinnosti aj možných nežiaducich účinkoch.

V dostupnom materiáli sa spomína prípad trojročného neočkovaného dieťaťa z Česka, ktoré zomrelo na záškrt. Zároveň sa v diskusiách na Modrom koníku objavujú skúsenosti rodičov s epiglotitídou, čiernym kašľom, osýpkami, hepatitídou B a ďalšími závažnými infekciami.

Dieťa zomrelo na záškrt, išlo o prvé úmrtie po desaťročiach

V Česku zomrelo trojročné dieťa na záškrt a podľa vyjadrenia Krajské hygienickej stanice Moravskosliezskeho kraja išlo o neočkované dieťa; ide o prvé úmrtie na záškrt v krajine od roku 1969 a hygienici nariadili protiepidemické opatrenia a vyšetrenie rodiny.

Záškrt je v súčasnosti zriedkavý; v Česku bolo toto hlásené úmrtie prvé od roku 1969, pričom historické údaje na Wikipedii uvádzajú vysokú detskú úmrtnosť pred zavedením povinného očkovania.

Očkovanie proti záškrtu je súčasťou povinného očkovacieho kalendára a bežne sa podáva v rámci hexavakcíny (napr. Infanrix hexa) v 3., 5. a 11. mesiaci s preočkovaním v 6. a 13. roku.

Ako hygienici overujú očkovanie

Hygienici si overujú očkovaciu anamnézu v zdravotnej karte dieťaťa u obvodného pediatra a následne vykonajú epidemiologické vyšetrovanie; v prípade prípadu z Ostravska to potvrdil hovorca Krajské hygienickej stanice Aleš Kotrla pre iDnes.cz a ČTK.

Úrady nariaďujú protiepidemické opatrenia, posielajú na vyšetrenie všetkých blízkych (v tomto prípade bolo do vyšetrenia odoslaných päť súrodencov a rodičia) a hospitalizujú alebo izolujú postihnuté osoby podľa odporúčaní hygieny.

Otvorenou otázkou v konkrétnom prípade zostáva, kto presne dieťa nakazil a akým spôsobom došlo k prenosu.

Očkovací kalendár proti záškrtu

Záškrt sa očkuje v rámci hexavakcíny, typicky v 3., 5. a 11. mesiaci života s preočkovaním okolo 6. a 13. roku; v diskusii je spomenutá vakcína Infanrix hexa ako príklad hexavakcíny.

Hygienici a epidemiológovia odporúčajú kontrolu očkovacieho statusu u detí, pretože pokles zaočkovanosti znižuje kolektívnu imunitu a podľa odborníkov (Jan Kynčl) imunita po očkovaní proti záškrtu slábi a dospelým sa odporúča preočkovanie približne každých 10 rokov.

Vedúci oddelenia epidemiológie Státního zdravotního ústavu Jan Kynčl v diskusii uviedol, že imunita po očkovaní trvá približne 10-20 rokov a dospelým sa odporúča preočkovanie približne každých 10 rokov.

Pokles zaočkovanosti a kolektívna imunita

Očkovanie proti záškrtu je súčasťou povinného očkovacieho kalendára a znižuje riziko výskytu ťažkých ochorení v populácii.

Pokles zaočkovanosti znižuje kolektívnu imunitu a zvyšuje riziko návratu chorôb, ktoré boli dlhodobo zriedkavé.

Niektorí účastníci tvrdia, že neočkovanie vedie k návratu chorôb a ohrozuje kolektívnu imunitu; iní v diskusii tvrdia, že vakcíny môžu spôsobiť trvalé poškodenia a žiadajú odškodnenie za nežiadúce účinky.

Niektorí veria oficiálnym vyjadreniam hygieny (overenie zdravotnej dokumentácie), zatiaľ čo iní spochybňujú zdroje a volajú po bližších detailoch prípadu (napr. odmietanie informácií z Denníka N alebo potreba vyšetrovania úkonov pediatra).

Epiglotitída môže rýchlo ohroziť dýchanie

Epiglotitída (zápal hrtanovej príchlopky) je akútne bakteriálne ochorenie, ktoré môže viesť k rýchlemu upchatiu dýchacích ciest a vyžaduje urgentnú starostlivosť vrátane oxygenoterapie, intubácie a intravenóznych antibiotík.

Epiglotitída je závažné rýchlo progredujúce ochorenie, ktoré môže viesť k uduseniu a vyžaduje urgentnú lekársku intervenciu.

V diskusii sa uvádza, že najčastejším bakteriálnym pôvodcom je Haemophilus influenzae typu b (Hib), proti ktorému sa očkuje v Hexa vakcíne.

Očkovanie proti Haemophilus influenzae typu b (Hib) v rámci hexavakcíny (HEXA) výrazne znížilo výskyt ťažkých prípadov epiglotitídy a vo viacerých popisoch v diskusii malo očkované dieťa miernejší priebeh než neočkované.

Diskusia i lekári uviedli, že očkovanie proti Hib výrazne znížilo výskyt ťažkých epiglotitíd, pričom niektoré príspevky opisovali očkované deti s miernejším priebehom; zároveň viacerí diskutujúci pripomenuli, že očkovanie nie je 100% zárukou a protilátky nemusia vzniknúť u každého.

Príznaky, pri ktorých treba konať okamžite

Diskusia uvádza príznaky ako bolestivé prehĺtanie, biely povlak v ústach, husté sliny/slinenie, zvýšená teplota a ťažké dýchanie; inkubačné obdobie v príspevkoch bolo uvádzané ako 24-72 hodín a niektoré hlásili nástup príznakov aj do 6 hodín (toto rýchlejší nástup je v diskusii uvedený ako skúsenosť účastníkov).

Pri podozrení na opuch hrdla s ťažkosťami s prehĺtaním a slinením treba okamžite volať záchranku (155), informovať lekára o stave očkovania dieťaťa a vyvarovať sa sondovania príchlopky palicou, pretože to môže podľa diskusie zhoršiť opuch.

V diskusii viacerí odporúčajú okamžite volať záchranku na čísle 155, nechať dieťa v sede, nechať ho dýchať chladnejší vzduch, nechať dieťa nejesť a neležať a pri kontakte s lekárom oznámiť, či dieťa nie je očkované; tiež sa v diskusii varovalo pred vyšetrovaním príchlopky palicou, lebo to môže zhoršiť opuch.

Nemocničná liečba

V diskusii sú spomenuté oxygenoterapia, adrenalin, urgentná intubácia a mechanická ventilácia, intravenózne antibiotiká (v jednom príspevku spomínané Penbene) a podanie kortikosteroidu Rectodelt (prednizón) na zníženie opuchu; účastníci zároveň uvádzali, že dostupnosť Rectodeltu môže byť lokálne obmedzená.

Otvorenou otázkou zostáva, aká je aktuálna lokálna dostupnosť Rectodelt (prednizón) a náhradných kortikosteroidov v lekárňach v rôznych regiónoch.

Ďalšie príbehy o následkoch neočkovania

Na Slovensku zatiaľ veľké skúsenosti s neočkovaním nemáme, pretože tu bola veľmi vysoká zaočkovanosť a podarilo sa choroby držať pod kontrolou.

Vo svete bohužiaľ detičky doplácajú na neočkovanie, tých príbehov je veľmi veľa, všetko po anglicky, takže drvivá väčšina Slovákov sa o nich nedozvie.

Osobne ma najviac dojal príbeh chlapca nakazeného hepatitídou B, v 8 rokoch má cirhozu pečene a bude musieť podstúpiť transplantáciu, jeho rodičia sa mu o tom boja povedať, boja sa, že sa v škole stane úplnym outsiderom a že sa ho ostatní budú báť, že sa nakazia, teraz za ním lietajú, aby nikoho nenakazil, ked sa zraní.

Za 10 hodín prešla od hry s bratom do náručia svojej mamy, umierajúc po ceste do nemocnice.

Abigail mamla všetky očkovania, okrem tomu proti pneumokom.

Zomrela 18.

Teraz je beznádejne chorý, s pridruženou komplikáciou -zápalom pľúc, Osman potrebuje podporu dýchania 24 hodín za deň.

Jeho kašeľ je hlboký, vytrvalý a trýznivý.

Nie je žiadna liečba čierneho kašľa, antibiotiká iba zastavia šírenie infekcie.

Kristina Leatherbarrow je zvyčajne zaneprázdnená mama a sestra, ktorá pracuje v Liverpool Univerzitnej Nemocnici.

Ale dnes je pacient, ktorý sídli v izolačnom oddelení a je vážne chorá na osýpky.

Neočkovaná kvôli obavám z alergie, ona je jedna 500 ľudí nakazených v oblasti Liverpoolu v roku 2012 - počas najväčšej epidémie osýpok za viac než 25 rokov.

Skutočnosť, že je mladá dospelá znamená, že vírus osýpok je postihne ju ťažšie, než by zasiahol väčšinu detí.

Keď sa zdravotný problém nesprávne pripíše očkovaniu

Bolo to zdravé, šťastné a viditeľne zdravé dieťa až kým v 6 mesiacoch nedostal prvú dávku očkovania.

Za 17 hodín dostal záchvat, kvôli ktorému musel byť hospitalizovaný.

Záchvaty ďalej pokračovali a jeho rodičia verili, že príčinou je očkovanie až kým po mesiacoch zisťovania, neprišli nato, že chlapec trpí formou epilepsie, tzv. Dravetovým syndrómom, geneticky podmieneným ochorením.

Táto skúsenosť ukazuje, že časová súvislosť medzi očkovaním a zdravotným problémom sama osebe ešte nepotvrdzuje príčinnú súvislosť.

Obavy rodičov z očkovania

Objavujú sa aj obavy z vedľajších účinkov očkovania.

„Prečítala som si veľa toho o očkovaní dobre aj zle chcem pre svoje dieťa to najlepšie ako každá matka keď nezaockujem možno budem ľutovať keď zaockujem bojím sa nejakých následkov 😭 už o týždeň mame prvé očkovanie ja naozaj neviem už som tu riešila tuto tému ale chcem sa opýtať znovu máte nejaké podľa vás viditeľne následky po ockovaniach?“ pýta sa jedna z mamičiek.

Iná žena zdieľa negatívnu skúsenosť: „Jakuba v 5-tich rokoch zaočkovali MMR vakcínou (živou vakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole) po tom, ako prekonal salmonelózu. Nedopadlo to dobre - najprv začal mať problémy s rečou, potom upadol na 2 mesiace do kómy a lekári ho považovali za neurologicky mŕtveho, pretože sa mu rozpadli bazálne ganglie.“

V diskusii sa viacerí účastníci volali po zavedení zákona o odškodnení následkov očkovania, ale žiadny konkrétny právny postup, úrad alebo kontaktné údaje na uplatnenie nároku v tejto diskusii nevznikli.

Čo robiť pri podozrení na infekciu

• Pri ťažkostiach s dýchaním okamžite volať záchranku na čísle 155.
• Nechať dieťa v sede a nesnažiť sa násilne prezerať hrdlo.
• Informovať zdravotníkov o príznakoch a stave očkovania dieťaťa.
• Pri podozrení na závažnú infekciu rešpektovať pokyny lekára a hygienikov.
• Pri potvrdenom prípade počítať s epidemiologickým vyšetrovaním blízkych kontaktov.

Pri úmrtí na infekčnú chorobu by mali rodinu a ľudí, ktorí boli v úzkom styku s nakazeným, kontaktovať epidemiológovia z Ústavu verejného zdravotníctva.

Ich povinnosťou je, aby všetkým, ktorí s dieťatkom prišli do kontaktu, boli podané preventívne antibiotiká čo najskôr, ako je to možné.

A ich úlohou by malo byť aj to, aby pátrali po nosičovi.

Otázka je, či to naozaj robia, v našom prípade sa na to úplne vykašľali, píše jedna z diskutujúcich.

Strata dieťaťa a dlhodobý smútok

Strata dieťaťa je jedna z najťažších skúseností, ktorú môže človek prežiť.

V momente, keď sa rodičia tešia z príchodu nového života, môže sa všetko zmeniť na nepoznanie.

Článok z Denníka SME opisuje príbehy žien, ktoré sa vyrovnávajú s bolesťou zo straty svojich detí, a zdieľajú svoje skúsenosti s ostatnými, aby našli silu a podporu.

Príbeh Mileny

Milena popisuje, ako jej pred rokom zomrela dvojročná dcérka na herpetickú encefalitídu.

Aj po roku je pre ňu táto strata nesmierne bolestivá a cíti, že sa s ňou nikdy celkom nevyrovná.

„Si pre mňa (ako aj mnoho inych z vas) dokazom toho, ze ani po rokoch sa tazoba tychto dni nezmensi ☹ mrzi ma to za nas vsetky, neviem cim sme si zasluzili taketo utrpenie na cely zivot 😔,“ píše Milena, ktorá našla útechu v zdieľaní svojich pocitov s ostatnými ženami, ktoré prešli podobnou skúsenosťou.

Milena spomína: „Takmer pred rokom sa nám skoro rozpadlo manželstvo, nevedeli sme spolu niesť tú bolesť, iba každý sám. Myslím ale, že sme sa nejako vnútorne s tým vyrovnali aj keď to stále strašne bolí a Dianku nám nikto a nič nenahradí.“

Strata dieťaťa pri pôrode

Ďalšia zo žien, ktorá prišla o synčeka v 41. týždni tehotenstva, opisuje svoju bolesť:

„Dňa 4.8. 2011 som zažila ten najkrajší deň v mojom živote. Narodila sa nám nádherná dcéra Bibianka, ktorá mala 3670g a 51cm. Bola som veľmi šťastná 🙂, lebo 2 roky sa nám nedarilo mať bábo a nakoniec som ho mala. Dňa 6.8. som si prišla po dcérku na kojenie a povedali mi, že Biba mala problém s dýchaním tak mi ju nedajú. Boli to hrozné chvíle ☹ nevedela som čo sa deje, čo vlastne s ňou je a tak ďalej... o 2 hodiny mi povedali, že im je veľmi ľúto, ale o dcérku prišli, umrela im pod rukami. ☹ Dva dni jej nevinného života, dva najkrajšie dni v mojom doterajšom živote a potom tie najstrašnejšie sekundy, minúty, hodiny a dni.....“

Táto strata ju poznačila na celý život, no napriek bolesti sa snaží hľadať silu v spomienkach a v podpore ostatných.

Ďalšie tehotenstvo po strate dieťaťa

V diskusii sa objavujú aj otázky týkajúce sa ďalšieho tehotenstva po strate dieťaťa.

Mnohé ženy sa obávajú, či sa tragédia nezopakuje.

„Nám lekári odporučili čakať 6 mesiacov a tak sa začať snažiť. Veľmi túžime po bábätku, aj keď Ondríka nám to nenahradí. Už teraz sa však strašne bojím tehotenstva a hlavne pôrodu, že sa to zopakuje. Tiež sa bojím, či s novým bábätkom nepríde aj to naozajstné uvedomenie toho, o čo sme prišli a či to neovplyvní našu radosť z bábätka. Mali ste niektoré také pocity? Ako ste to zvládli?“ pýta sa jedna z diskutujúcich.

Iná žena zdieľa svoju skúsenosť: „Ja viem, teda rozum vie, že dieru po malej nikdy nezacelím ďalším dieťatkom, ale viem aj to, že sa s tým definitívne zmierim až vtedy, keď tá situácia nastane. Inak by to bolo ako čakanie na Godota.“

Táto myšlienka naznačuje, že prijatie straty je proces, ktorý sa často spája s novými životnými etapami.

Ako muži prežívajú smútok

Dôležitou témou je aj spôsob, akým muži prežívajú smútok.

„A súhlasím s tým, že chlapi, aj ak ich to bolí, to prežívajú úplne inak, mnohokrát pôsobia, že sa ich to ani nedotýka, aj keď viem, že to tak nie je. Nemôžeme na nich tlačiť, ale mne by napríklad veľmi pomohlo, keby som z úst MM častejšie počula, ako veľmi mu malinka chýba a ako veľmi ho to bolí,“ píše jedna zo žien.

Rozdielne prejavy smútku môžu v partnerstve vytvárať napätie, najmä ak jeden z rodičov potrebuje o strate hovoriť a druhý sa s ňou vyrovnáva skôr mlčaním alebo praktickou činnosťou.

Vzájomná podpora v komunite

Napriek všetkej bolesti a neistote ženy v tejto komunite nachádzajú silu vo vzájomnej podpore.

„Posielam ti objatie a vedomie, že nie si sama s boľavým srdcom. A tiež myšlienku na tvojho anjelika 😔,“ píše jedna z nich.

Táto spolupatričnosť a možnosť zdieľať svoje najhlbšie pocity s tými, ktorí rozumejú, je neoceniteľná.

„Ja sa o svojho synčeka stále bojím. Či mu nie je zima, alebo teplo, či sa nebojí búrky. Bojím sa a zožiera ma, že ho nemôžem chrániť ☹ ☹ To je najväčšia časť mojej bolesti, nemoct ho ochrániť ☹,“ píše ďalšia matka, ktorá cíti neustály strach o svoje dieťa.

Táto neustála ostražitosť je súčasťou procesu vyrovnávania sa so stratou a strachom z budúcnosti.

„Je to bolestné, ale je pravdou, že sa svet nezastaví a musíš bojovať ďalej. Verím, že na každého jeho šťastie čaká a aj ty sa ho dočkáš!“

Otvorené otázky v diskusii

• Kto presne dieťa nakazil a akým spôsobom došlo k prenosu v konkrétnom prípade?
• Bolo možné pri prvej návšteve pohotovosti (diagnóza „angína“) včas podať protitoxín alebo iný zásah, ktorý by zabránil fatálnemu priebehu?
• Aký legislatívny mechanizmus alebo úrad by mal riešiť odškodnenie za preukázané závažné následky očkovania?
• Aká je aktuálna lokálna dostupnosť Rectodelt (prednizón) a náhradných kortikosteroidov v lekárňach v rôznych regiónoch?
• Aké je skutočné percento úmrtnosti pri nediagnostikovanej epiglotitíde v súčasnej praxi v Slovenskej republike?
• Do akej miery sa epiglotitída v praxi vyskytuje spôsobená inými baktériami (Streptococcus, Staphylococcus, Moraxella) oproti Hib v súčasnom prostredí?

tags: #dennik #sme #neockovane #dieta #takmer #zomrelo