Dieťa s diabetom 1. typu môže navštevovať školu, škôlku, školský klub aj záujmové krúžky. Potrebuje však dobre nastavený režim, dostupnú hypo výbavu, možnosť kontrolovať si glykémiu a spoluprácu rodičov, školy, školskej jedálne a diabetologického tímu.
Jedným zo základných pilierov liečby je strava, ktorá sa vlastne ničím nelíši od bežnej racionálnej stravy. Nie je to nijaká špeciálna „diéta“. Dôležité je vedieť, koľko čoho môžem zjesť a kedy. Ako správne stravu kombinovať, aby sa cukor v krvi držal čo najstabilnejšie na dobrých hodnotách.
Čo znamená diabetes 1. typu v školskom prostredí
Diabetes mellitus 1. typu je jednou z najčastejších chronických ochorení detského a mladého dospelého veku. U prevažnej väčšiny je ochorenie spôsobené autoimunitnou deštrukciou beta buniek pankreasu (podžalúdkovej žľazy) a následným absolútnym nedostatkom vlastného inzulínu.
Inzulín je zodpovedný za spracovanie cukrov, ktoré v strave prijímame. Ak tento inzulín telu dodáme, telo dokáže fungovať ako predtým.
Liečba inzulínom má niekoľko špecifík. Jedným je kolísanie hladiny krvného cukru (glykémie) v priebehu dňa. Tomu sa nedá zabrániť. Niekedy ide glykémia dole (väčšinou pred jedlom, alebo po väčšej fyzickej námahe), niekedy stúpa (po jedle, alebo pri strese..).
Diabetické dieťa sa preto môže potrebovať najesť alebo napiť sladkého nápoja aj počas vyučovania, zmerať si glykémiu mimo prestávky alebo si aplikovať inzulín v dohodnutom čase. Ide o životne dôležité činnosti, nie o výhodu či porušovanie školských pravidiel.
Sacharidová jednotka ako základ plánovania jedla
Základnou veličinou v strave je tzv. sacharidová jednotka. Predstavuje 10 g sacharidov v danej potravine.
Ako prvé sa rodič naučí, ktoré potraviny cukor obsahujú, a teda sa „počítajú“, a ktoré ho neobsahujú, a teda sa „nepočítajú“.
Diétna sestra rodičom pomôže zostaviť aj vzorový jedálniček. Počet sacharidových jednotiek v jedálnom lístku určuje diabetológ.
| Jedlo | Uvedené množstvo SJ |
|---|---|
| Desiata | 2 SJ |
| Obed | 4 SJ |
| Olovrant | 1 SJ |
Podľa predpisu diabetológa (ak neurčí inak) má dieťa na desiatu zjesť 2 SJ, na obed 4 SJ, na olovrant 1 SJ.
Starší diabetici sú odkázaní na seba. Aj v takýchto podmienkach je podľa nej možnosť zorientovať sa v pripravovaných jedlách a odhadnúť počet sacharidových jednotiek v jedle na svoju dávku inzulínu.
„Snažiť sa zjesť z porcie na tanieri len toľko, koľko môže. Štefáková vysvetľuje, že nie je SJ ako SJ, napríklad buchty v porovnaní s vlákninou a s porciou zeleniny.
„Na spresnenie - jedna parená buchta zodpovedá asi trom SJ, a to by diabetika dve buchty za šesť SJ nezasýtili.
Ako pripraviť stravovanie v škole
Raňajky a desiata
Najlepšie je nastaviť stravovací režim podľa školských zvonení, prestávok, telesnej výchovy a krúžkov. Koncom augusta je tiež dobré postupne dieťa pripravovať na školský režim - najlepšie je zistiť si zvonenia po jednotlivých vyučovacích hodinách a podľa toho nastaviť dieťaťu stravovací režim (ak to jeho glykémie umožnia).
Učiteľku je vhodné informovať, kedy bude dieťa desiatovať (či s ostatnými alebo potrebuje jesť v inom čase, ako je v škole desiatová prestávka).
Dieťa by malo mať v školskej taške desiatu, prípadne olovrant, čerstvú zeleninu v miske, ak by bolo hladné, hypo výbavu a náhradné jedlo pre prípad mimoriadnych situácií.
V škole môže byť praktické rozdeliť desiatu na pevnú a pohyblivú časť. Väčšiu pevnú časť desiatej dcérka zje vždy, menšiu pohyblivú časť len vtedy, keď idú von.
SJ určené na desiatu upravujeme aj podľa toho, kde dcérka obeduje - doma obyčajne obedujeme po dvanástej, v škôlke ale majú deti obed už okolo 11:15, takže doobedie je z hľadiska glykémie veľmi krátke.
Dcérka má normálne na desiatu 2 SJ, ktoré sme rozdelili v pomere 1.5 SJ a 0.5 SJ.
Na desiatu deti dostávajú najčastejšie nátierky, vtedy dcérke odvážim celozrnnú žemľu (v škôlke deťom dávajú biely chlieb) a pribalím zeleninu, nátierku dostane od kuchárky.
Na pitie si nosí v termoske nesladený čaj (každý deň, aj keď majú mlieko, aby mohla mať väčší kúsok žemle).
Obed v školskej jedálni
Veľkosť porcie a čas stravovania zohrávajú dôležitú úlohu v živote ľudí s cukrovkou.
Spojte sa s vedúcou jedálne a dohodnite sa na tom, aby vaše dieťa dostalo obed prednostne v prípade hypoglykémie. Je možné, aby vám jedálniček posielali vopred? Mohli by ste ho prerátať na sacharidové jednotky, a tak určiť presnú gramáž vhodnú pre vašu ratolesť.
V školskej jedálni musí rodič dohodnúť nielen to, aby dieťa dostalo obed podľa potreby a načas, ale osvedčilo sa i upravovať jedálny lístok cez víkend tak, že v ňom rodičia presne určia gramáž konkrétnych obedov po prerátaní na SJ.
Rodič, ktorý už má potrebné vedomosti o SJ, dopíše na kópiu jedálneho lístka na ďalší týždeň (väčšinou je už hotový vo štvrtok predtým) ku každému obedu množstvo jedla, ktoré budú kuchárky servírovať pre jeho dieťa.
V prípade jedla, ktoré dieťa nemá rado, nezabudnite pribaliť aj desiatu tak, aby bolo sacharidov dosť.
Rodič prípadne k jednotlivým obedom, ktoré sú menej vhodné alebo neobľúbené, pribalí dieťaťu zvyšné SJ.
U prváčikov je zo začiatku nevyhnutný dozor vychovávateľa, aby dieťa porciu jedla skutočne skonzumovalo.
Poproste zamestnancov školy, aby dozreli, že ich dieťa zje.
Diabetik si môže upraviť jedálny lístok sám alebo má možnosť doručiť ho elektronicky svojej poradkyni - asistentke výživy, ktorá mu na začiatku zavádzania SJ do praxe pomôže radou a usmernením.
Ešte malá rada: vhodná je konzultácia s vedúcou jedálne prostredníctvom triedneho učiteľa a so súhlasom riaditeľa školy.
Keď školské jedlo dieťaťu nevyhovuje
Ak sú na obed plánované napríklad parené buchty, rodič donesie náhradné jedlo a odovzdá ho kuchárke.
Detský diabetik by teoreticky mohol zjesť aj parenú buchtu, no z takého obeda by sa nenajedol, lebo toto jedlo nezodpovedá určeným hodnotám na obed detského diabetika.
Ak veľmi nevychádza v ústrety, najjednoduchšie je nosiť do škôlky kompletný obed.
Naša kuchárka je veľmi ochotná, takže ak majú zemiaky alebo zemiakovú kašu, prílohu mi odváži.
Ak majú ryžu, cestoviny alebo knedľu, nosím odváženú prílohu z domu (ryžu natural zmiešanú s bielou v pomere 2/3 natural a 1/3 biela, celozrnné cestoviny alebo cereálnu knedľu), od kuchárky dostane dcérka zvyšok obeda vrátane porcie zeleninového šalátu.
Ak sú na obed halušky, placky, zapečené zemiaky alebo zapečené cestoviny, robievam dcérke rovnaké, resp. podobné jedlo doma a kuchárka jej ho potom len zohreje.
Ak je v škôlke sladký obed, nosievame kompletný obed z domu, najčastejšie kuraciu polievku s mäsom a celozrnnými rezancami a k tomu orechovník (nakrájaný na tenké plátky, aby ich bolo viac) alebo dúbravské koláčiky (sú podobné ako moravské, ale podstatne menšie, takže môžem dcérke dať dva celé kúsky, čo zodpovedá 3 SJ - pretože nemajú na obale sacharidy, skúsili sme odhadnúť 20 g na 1 SJ a presne to zodpovedá).
Sladkosti a jedlo od spolužiakov
Spolužiakov treba informovať aj o tom, že dieťaťu nemôžu ponúkať cukríky a sladkosti, ani mu odjesť z jeho desiatej alebo obeda.
Treba im tiež vysvetliť, že diabetik musí dodržiavať presné pravidlá stravovania a že sa môže stať, že bude musieť jesť i počas vyučovania.
Ak je v škole zvykom, že deti dostávajú ako odmenu za svoju prácu sladkosti, je potrebné vopred sa dohodnúť, či rodičia triednej učiteľke prinesú sladkosti vhodné pre ich dieťa alebo bude dieťa odmeňované inak.
V škôlke je obrovskou výhodou, že deti si bežne sladkosti so sebou nenosia, s výnimkou dní, keď majú sviatok.
Dohodla som sa s dcérkou, že keď blahoželajú oslávencovi a potom sa rozdáva niečo sladké, môže si tiež zobrať a odloží si to do skrinky.
Rovnako ako ostatné deti, môže jesť všetko, aj sladkosti, len musí vedieť, kedy a koľko.
Čo má mať dieťa v školskej taške
Naučte dieťa, aby si glukomer a inzulínové perá ukladalo po každom použití do školskej tašky vždy na to isté miesto.
Rovnako aj v prípade „hypo výbavy“ (napr. krabicový džús, hroznový cukor, prípadne gél), aby ju v prípade potreby vedelo dieťa rýchlo nájsť.
Ku glukomeru je dobré priložiť aj kartičku, na ktorej je uvedené, že dieťa má diabetes.
Na toto miesto uložte aj lístok s menom dieťaťa a informáciou, že má cukrovku a môžete priložiť aj telefonický kontakt na seba.
Je tiež dobré do obalu od glukomera a inzulínového pera pre istotu vložiť lístok s menom dieťaťa, jeho diagnózou a kontaktom na rodičov.
Osvedčilo sa tiež v obale inzulínového pera okrem samotného pera nosiť pre istotu aj náhradné ihly (do pera aj do pichátka).
Deti sú väčšinou praktické bytosti - najmä budúci prváčik určite ocení, keď mu vopred ukážeme, čo všetko bude mať okrem školských vecí v taške (glukomer, inzulínové pero, desiatu, prípadne olovrant, čerstvú zeleninu v miske, ak by bol hladný, hypo výbavu a náhradné jedlo pre prípad mimoriadnych situácií) a skúsime to spolu s ním uložiť do tašky, aby presne vedel, kde to neskôr nájde.
Môžeme tiež spolu s ním vybrať nálepky na označenie jednotlivých misiek alebo mu môžeme vyrobiť na jednotlivé misky menovky s obľúbenými obrázkami - bude to pre neho dôležité hlavne zo začiatku, kým ešte nevie čítať.
- glukomer a potrebné pomôcky na meranie glykémie;
- inzulínové pero a náhradné ihly;
- desiata a prípadný olovrant;
- krabicový džús, hroznový cukor, gél alebo iný rýchly zdroj sacharidov;
- náhradné jedlo pre prípad mimoriadnych situácií;
- kartička s menom dieťaťa, diagnózou a kontaktmi na rodičov;
- mobilný telefón, ak ho dieťa používa na konzultáciu s rodičmi.
Dcérka aj syn majú v skrinke každý svoj ruksak, v ktorom je glukomer, krabičkový džús a polovica rožka pre prípad hypo.
Ruksak nosia všade so sebou, či sú na školskom dvore alebo na prechádzke.
Samostatnosť dieťaťa pri meraní a inzulíne
Diabetik-školák si má vedieť zmerať glykémiu sám - bez pomoci rodiča.
Dieťa treba viesť k samostatnosti, aby si bez problémov zvládlo odmerať glykémiu - bude to potrebovať napríklad po telesnej výchove alebo keď bude mať pocit, že mu hrozí hypo.
Ak si dieťa bude samotné pichať inzulín, malo by tiež postupnosť jednotlivých krokov zvládať bez problémov, pretože hlavne zo začiatku to bude v rámci školského prostredia pre neho aj tak nová skúsenosť.
Dieťa má pri sebe glukometer, takže, keď sa zle cíti, môže si v priebehu pár sekúnd zmerať výšku glykémie a podľa nameranej hodnoty zareagovať.
Pri sebe má aj mobilný telefón pomocou ktorého môže problém konzultovať s rodičmi.
Inzulín si aplikuje inzulínovým perom sama/sám.
Problémom asi nebude pichanie injekcie, skôr to môže byť správne množstvo inzulínu, preto Vás prosím o kontrolu pichaného množstva pred obedom a zároveň vás prosím aby ste pomohli dieťaťu ihneď po pichnutí inzulínu dostať sa ku obedu, lebo omeškanie môže spôsobiť už popísané komplikácie.
Iba tak sa vyhne radu v školskej jedálni.
Ak máte vy alebo dieťa pochybnosti o tom, že to zvládne samo, môže mu aplikovať inzulín aj starší súrodenec, starý rodič alebo vy sám.
Vopred sa dohodnite na tom, kto to bude robiť a informujte školu.
Dohoda so školou pred začiatkom roka
O ochorení treba vopred informovať pani učiteľku, vychovávateľku, trénera, vedúceho krúžku - vysvetliť im diabetický režim a dohodnúť bezpečné miesto, kde si bude dieťa merať glykémiu a aplikovať inzulín.
O diagnóze diabetes mellitus by mali vedieť všetci, ktorí sú alebo môžu byť s dieťaťom v kontakte (vedenie školy, pedagógovia, vychovávatelia, vedúci krúžkov, spolužiaci).
V rámci posledného augustového týždňa je vhodné zájsť do školy a porozprávať sa s učiteľkou dieťaťa, vysvetliť jej jeho režim a možné riziká, s ktorými sa môže stretnúť.
Podrobne im popíšte liečebný režim vášho dieťaťa.
Povedzte im, ako postupovať pri situáciách, ktoré môžu nastať a nezabudnite im uviesť telefónne číslo na vás či iného príbuzného, na ktorého sa môžu obrátiť v prípade núdze.
Aby bola nová situácia pre všetkých čo najjednoduchšia, je veľmi vhodné pripraviť pre učiteľku stručný písomný súhrn, pretože väčšina učiteľov nemá s diabetom žiadne skúsenosti - okrem základných informácií o režime dieťaťa by mal obsahovať aj telefonický kontakt na rodičov.
Miesto na meranie a aplikáciu inzulínu
Dohodnite si miesto, kde si bude dieťa merať glykémiu a aplikovať inzulín.
Treba sa s ňou tiež dohodnúť, kde si dieťa bude merať glykémiu a pichať inzulín, aby sa mohlo na to sústrediť, resp. kde mu bude pichať inzulín člen rodiny, ktorý za ním pred obedom príde.
Povoliť študentovi zmerať si glykémiu vždy, keď to bude považovať za potrebné a umožniť mu bezpečnú, hygienicky vyhovujúcu aplikáciu inzulínu, keďže sú to pre neho životne dôležité činnosti.
Ak budú za dieťaťom kvôli obednému inzulínu chodiť napr. starí rodičia, bolo by vhodné, aby sa do školy išli pozrieť ešte pred začiatkom školského roka, aby poznali jeho učiteľku (a ona ich) a presne vedeli, kde má dieťa triedu - určite to ocenia, pretože aj pre nich to bude niečo nové.
Písomné pokyny pre učiteľov
Pripravený súhrn by mal obsahovať najmä:
- čas desiaty, obeda a olovrantu;
- čas a spôsob merania glykémie;
- čas a spôsob aplikácie inzulínu;
- miesto, kde sa nachádza glukomer, inzulín a hypo výbava;
- kontakty na rodičov a ďalšiu poverenú osobu;
- postup pri hypoglykémii, hyperglykémii, vracaní a črevných problémoch;
- informácie o telesnej výchove, výletoch a mimoriadnej pohybovej aktivite.
Významnou pomocou je pochopenie a porozumenie zo strany učiteľov a vychovávateľov.
Hypoglykémia: príznaky a postup v škole
Pri nízkej glykémii je pravdepodobné, že dieťa bude unavené, nesústredené na vyučovanie.
Preto je nutné mu umožniť najesť sa ,alebo napiť sladkého nápoja kedykoľvek, teda i v priebehu vyučovania.
Väčšinou sa pri deťoch začínajú prejavovať príznaky hypoglykémie na hranici 4 mmol/l, potom je nevyhnutné, aby dieťa vypilo sladký nápoj, prípadne niečo sladké zjedlo.
V ľahšom stave sa prejavuje hladom, slabosťou, nervozitou, nesústredenosťou, potením, bledosťou, bolesťou hlavy, trasením, búšením srdca , v ťažších stavoch zmäteným chovaním pripomínajúcim opitosť, neobvyklým chovaním, zahmleným a neostrým videním, v najhorších stavoch aj stratou vedomia a kŕčmi.
V dôsledku hypoglykémie môže dieťa dokonca upadnúť do bezvedomia.
Je to stav život ohrozujúci a preto je nevyhnutné rýchlo reagovať.
Ak je dieťa schopné prehĺtať, je najlepšie mu dať čokoľvek sladké (kolu, čaj s cukrom), ak je však v bezvedomí, nemôže sa podávať nápoj, lebo by mohlo dôjsť k jeho vdýchnutiu.
Je nutné privolať najbližšieho lekára, alebo Rýchlu záchrannú pomoc a informovať ich , že dieťa je závislé na podávaní inzulínu.
Pred príchodom lekára je nutné dať dieťa do stabilizovanej polohy, prípadne vložiť medzi ďasná a zuby cukrík z hroznového cukru, či potierať mu ďasná sladkým nápojom.
Každé dieťa môže hypoglykémiu vnímať inak, niektoré deti si ju neuvedomujú vôbec.
Dcérka cíti hypo vždy a príde povedať, syn občas.
Rovnako ho treba povzbudiť, aby sa nebálo povedať pani učiteľke, ak bude cítiť hypo, aj keby to bolo cez vyučovaciu hodinu, pretože je to situácia, ktorú treba riešiť hneď.
Hyperglykémia a zdravotné ťažkosti
Nie je až taká nebezpečná, no situáciu je treba tiež riešiť.
Vzniká spravidla zo stresu, nadbytku jedla, nedostatku inzulínu, pri chorobe...
Prejavuje sa veľkým smädom, častým močením, únavou, slabosťou a bolesťami hlavy.
Pri rozvoji hyperglykémie je cítiť z dychu acetón, bývajú bolesti brucha, nevoľnosť a dieťa môže zvracať.
V takom stave hrozí dieťaťu odvodnenie a najúčinnejšou pomocou je podanie väčšieho množstva nesladeného nápoja, dostatočná je aj voda.
Ak je hodnota krvného cukru vyššia (spravidla nad 15 mmol/l) je nevyhnutné si vyšetriť aj moč na prítomnosť ketolátok, pretože v takom prípade sa športovať neodporúča.
Je potrebné, aby dieťa ostalo v kľude, doplnilo si tekutiny formou vody či minerálky.
Chcem Vás tiež poprosiť, aby nás, ihneď informovali v prípade, ak dieťa zvracia (v tele je totiž vtedy asi nadbytok inzulínu, ktorý sa nemá na čo naviazať, pretože z tela odišla potrava obsahujúca cukor), alebo pri črevných problémoch .
Inzulín, jedlo a čas obeda
Keďže inzulín je úzko spätý s jedlom, je nevyhnutné upraviť dávku inzulínu na základe toho, koľko dieťa zje alebo či bude mať zvýšený pohyb.
Ak zje iba časť z toho, čo by malo a čo bežne jedáva, musíme redukovať aj dávku podaného inzulínu.
Ak bude mať viac pohybu - tiež môžeme upraviť dávku inzulínu alebo pridať trochu sacharidov navyše.
Aby sme však naozaj vedeli akú dávku inzulínu máme aplikovať alebo či môžeme vôbec športovať, musíme vždy poznať aktuálnu hodnotu cukru v krvi.
Dieťaťu treba pomôcť, aby sa po aplikácii inzulínu dostalo ku jedlu načas.
Naše dieťa má stanovenú dobu na obed a podanie inzulínu o ......
Treba sa pripraviť aj na to, že vyučovanie nie vždy končí tak, že dieťa môže ísť na obed v čase, ktorý zodpovedá jeho bežnému režimu.
Starší žiaci, a neskôr aj prváci, už mávajú vyučovacích hodín viac, vtedy je potrebné dohodnúť sa s učiteľkou, kedy bude dieťa chodiť na obed - či po štvrtej hodine a na piatu hodinu príde neskôr, alebo si po štvrtej hodine pridá SJ podľa uváženia rodiča a až po piatej hodine, resp. neskôr potom dostane inzulín a obed.
Telesná výchova, šport a školské výlety
Diabetické dieťa automaticky nemusí a nemá byť oslobodené od telocviku.
Diabetik môže cvičiť a športovať ako ostatné deti.
Ak má študent hladinu cukru v normálnom rozmedzí, zvyčajne nie je dôvod, aby nešportoval.
Rodičia by mali vopred vedieť, či bude hodina telocviku pohybovo náročná alebo skôr statická.
Okrem triednej učiteľky je tiež vhodné porozprávať sa s učiteľom/učiteľkou telesnej výchovy, aby vedel/vedela o riziku hypoglykémie a o spôsobe, ako ju zvládnuť.
Je tiež dobré sa s ním/s ňou dohodnúť, kedy a kde si dieťa bude merať glykémiu (ak to pred hodinou bude potrebné) a že si bude so sebou na hodinu pre istotu nosiť glukomer, jedlo aj hypo výbavu.
Zároveň ich treba upozorniť aj na to, že v prípade mimoriadnej hodiny telesnej výchovy je potrebné, aby malo dieťa mimoriadny pohyb pokrytý mimoriadnym jedlom (jeho organizmus sa zmene nedokáže prispôsobiť automaticky) - väčšie deti to spravidla vedia odhadnúť samé, pri menších však môže byť nevyhnutné spojiť sa s rodičmi, aby sa predišlo zbytočnej hypoglykémii.
Ak je hodnota krvného cukru vyššia (spravidla nad 15 mmol/l) je nevyhnutné si vyšetriť aj moč na prítomnosť ketolátok, pretože v takom prípade sa športovať neodporúča.
Jednodňový školský výlet by pre študenta diabetika nemal byť problém.
Či sám zvládne riešiť aj dlhšie výlety, treba posúdiť v spolupráci s rodičmi.
Exkurzie mimo školy a obvyklého režimu sa odporúča prekonzultovať medzi učiteľom a rodičom.
Neobvyklý fyzický stres (turistika, plávanie, lyžovanie) si vyžaduje zmenu liečebného plánu.
Niekedy môže radosť priniesť i drobný úspech a práve preto musíme detských diabetikov povzbudzovať.
Školský klub a záujmové krúžky
Ak bude dieťa chodiť do školského klubu, po obede, keď majú deti priestor na hry, bude pohyb intenzívnejší.
Naopak, po olovrante si deti zvyknú robiť úlohy, takže pohybu bude opäť menej.
Najneskôr na začiatku školského roka je vhodné porozprávať sa aj s vychovávateľkou v školskom klube a dohodnúť sa s ňou, ako bude mať dieťa zabezpečený olovrant (či si pred olovrantom bude merať glykémiu, resp. v akom čase bude olovrantovať a kto mu to pripomenie).
Mala by byť tiež informovaná o tom, aké krúžky bude dieťa navštevovať a ako bude mať upravený režim, aby ich bez problémov zvládlo (napr. či si pred krúžkom alebo po ňom musí odmerať glykémiu, či bude mať posilnený olovrant).
Pre deti majú rodičia citlivo vyberať záujmové krúžky.
Čas strávený s vrstovníckym kolektívom je veľmi dôležitý pre ich zdravé sebavedomie.
Dieťa s cukrovkou môže vykonávať aktivity primerané svojmu zdravotnému stavu.
Je veľmi dôležité, aby malo pohyb, aby bolo v kolektíve a necítilo sa izolované.
Záujmové krúžky treba vyberať citlivo, no netreba sa ich báť.
Nezabudnite na vhodnú obuv a oblečenie aby sa predišlo úrazom, ktoré by ochorenie mohli skomplikovať.
A samozrejme, informujte o cukrovke aj trénera či vedúceho krúžku.
Ako vysvetliť cukrovku spolužiakom
Hneď na začiatku treba spolužiakom vysvetliť, že ochorenie nie je „chytľavé ani smrteľné“.
Na začiatku školského roka stojí za to upozorniť spolužiakov a ich rodičov na to, že cukrovka nie je nákazlivá.
Nemusia sa báť.
Vysvetlite im, čo to je za ochorenie ako sa prejavuje hypoglykémia a kedy zavolať pani učiteľku.
Aj oni totiž môžu zachrániť život.
Ukážte im glukomer či iné pomôcky a odpovedajte im na zvedavé otázky.
O to menej sa budú pýtať vášho prváčika.
Dieťa treba pripraviť na to, že spolužiaci sa budú pýtať, čo je to diabetes, na čo je glukomer a inzulínové pero, prečo si pichá inzulín a či ho to bolí - je to prirodzené, pretože sa s tým predtým ešte nestretli.
Hlavne s budúcim prváčikom je vhodné znovu a znovu sa o tom rozprávať, aby aj on potom vedel povedať ostatným deťom, že napríklad inzulín je ako vlak, ktorý rozváža živinky po celom telíčku, a preto je taký dôležitý.
Alebo že inzulín je ako kľúč, ktorý otvára dvierka na bunkách v celom telíčku, aby sa do nich dostala výživa a telíčko bolo zdravé a silné.
Že ihly na pichátku aj inzulínovom pere sú veľmi malé a jemné, prispôsobené špeciálne deťom, takže to pichanie nebolí.
Podstatné je však zdôrazniť, že dieťa je rovnaké ako oni, jediným rozdielom je, že dostáva inzulín zvonka, prípadne ho pred nimi pochváliť, aké je vzorné, že všetko dodržiava tak, ako má.
Spolužiakov treba informovať aj o tom, že dieťaťu nemôžu ponúkať cukríky a sladkosti, ani mu odjesť z jeho desiatej alebo obeda.
Poproste ich, aby v prípade, že ponúknu vaše dieťa sladkosťou, rešpektovali to, ak si ju odloží na neskôr, keď mu bude glykémia klesať a aby mu neodjedali z porcií.
Zároveň je vhodné zvážiť, že by rodič dieťaťa, po súhlase učiteľky/učiteľa, v prvých dňoch školského roka prišiel do triedy spolu s dieťaťom a vysvetlil ostatným deťom, čo to znamená, keď má niekto diabetes, ako je to so stravovaním (aby napríklad ostatné deti nepýtali „ochutnať“ desiatu dieťaťa alebo neponúkali mu vlastnú desiatu, príp. sladkosti) a poprosiť ich, aby povedali pani učiteľke, keď sa dieťa nebude cítiť dobre.
Psychická pohoda a začlenenie do kolektívu
Diabetik nesmie pocítiť izolovanosť v škole a medzi kamarátmi.
Je veľmi dôležité zapájať ho do primeraných aktivít.
Rovnako sú na tom aj staršie deti, ktoré síce do školy už chodili, ale predtým, ako im bol zistený diabetes.
Dieťa predovšetkým potrebuje istotu, že spolu s dospelými to zvládne - treba ho ubezpečiť, že pani učiteľka bude poznať jeho režim a bude mať telefónne čísla na rodičov, aby im mohla zavolať, keby to bolo potrebné.
Uistite svoje dieťa, že na to má.
Je nesmierne dôležité ubezpečiť prváčika, že má na to, aby školu zvládol.
Aj s cukrovkou.
Tieto deti sú väčšinou zodpovedné, pretože vedia, že porušením pravidiel ublížia sami sebe.
Okrem toho bude nablízku pani učiteľka, ktorá o jeho ochorení vie, pozná jeho liečebný režim a jeho rodičov môže kedykoľvek kontaktovať.
V prípade, že sa bude dieťa cítiť zle, nech sa nebojí ihneď o tom informovať učiteľov, aj v priebehu hodiny.
Šikanovanie na školách sa objavuje v rôznej miere.
Tým, že sa diabetik odlišuje od ostatných, môže byť terčom útokov tyranov.
Treba riešiť všetky možné náznaky a informovať rodičov.
V prípade, ak sa akýkoľvek pedagóg správa k dieťaťu nekorektne iba z dôvodu ochorenia, alebo pokiaľ pedagóga v škole diabetik „obťažuje“, musia rodičia túto situáciu neodkladne riešiť s vedením školy.
Pokiaľ problém pretrváva, dieťa sa väčšinou dostane do „začarovaného kruhu“ a nemá samo šancu brániť sa.
Rodičia by mali svojim deťom dôverovať a počúvať, čo im hovoria.
Ak vedenie školy takéto situácie odmietne adekvátne riešiť, rodičia by mali dať školskej inšpekcii podnet na prešetrenie.
Individuálny vzdelávací plán a školská integrácia
V rámci školskej integrácie majú v zmysle platnej legislatívy žiaci základnej školy so zdravotným znevýhodnením, čiže deti s diabetom po odporučení Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, nárok na individuálny vzdelávací plán, ktorý zohľadňuje špecifiká ochorenia.
Väčšina učiteľov už má základné informácie o diabete, no iba na ne sa spravidla nedá spoliehať.
Deťom s diabetom treba venovať iba trochu viac pozornosti v závislosti od veku a stupňa nezávislosti dieťaťa.
Na detského diabetika je potrebné klásť primerané nároky, nepripustiť, aby svoje ochorenie zneužíval a zľahčoval si tak štúdium.
Diabetické dieťa automaticky nemusí a nemá byť oslobodené od telocviku.
Deti s diabetom vymeškajú v priemere dva týždne zo školského roka z dôvodu liečby ochorenia v snahe predísť neskorším komplikáciám diabetu.
Ich liečba vyžaduje sledovanie u viacerých odborníkov.
Dieťa s diabetom v materskej škole
Ochorieť môže batoľa, škôlkar, žiak, študent.
Všetky deti s diabetom majú spoločné to, že po nejakom čase musia ísť do školy.
Pri riešení problémov života s diabetom sa odrazu ocitnú bez pomoci rodičov a najbližších, na ktorých sa spoliehali.
Deti mamičiek, ktorých skúsenosti sú popísané nižšie, chodia do bežnej škôlky, čo je pre ne veľmi dôležité, pretože sa automaticky zaraďujú medzi ostatné deti.
Dôležitým faktorom je prístup učiteľky - mala by vedieť, že dieťa môže fungovať rovnako ako iné deti, najhoršie je, keď ho začne ľutovať, to naše deti naozaj nepotrebujú.
Treba ju, samozrejme, upozorniť na riziko hypoglykémie - najlepšie je napísať jej príznaky a postup spolu s menom dieťaťa a kontaktom na rodičov na samostatný papier a nechať buď u nej alebo v skrinke „hypo výbavu“ (sladký krabičkový džús, kocky cukru, hroznový cukor, osvedčené trvanlivé pomalé sacharidy, napr.
V našej MŠ pracujú super pani učiteľky a tiež milá pani kuchárka a školníčka.
Syn sa zúčastňuje všetkých aktivít - karneval, rôzne súťaže, pobyt vonku, telesnú výchovu, výlety po Slovensku a tento rok sa chystáme na prvé spanie v škôlke.
Preto z vlastnej skúsenosti môžem len odporučiť, aby aj naše deti boli začlenené do kolektívu.
Podmienky prijatia do materskej školy
Ak má dieťa medicínsky diagnostikovaný Diabetes mellitus 1. typu, je v súlade so školským zákonom dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), ak mu túto diagnostiku vykonalo školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, ktoré je zaradené v sieti škôl a školských zariadení ministerstva školstva.
Konkrétne je dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným.
O prijatí dieťaťa so ŠVVP do materskej školy rozhoduje riaditeľ na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast, školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu.
Prijímanie detí so ŠVVP školský zákon aj vyhláška MŠ SR č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky MŠ SR č. 308/2009 Z. z. umožňuje, ale neukladá to ako povinnosť.
Riaditeľ MŠ musí vždy pred svojím rozhodnutím zvážiť, či na prijatie takéhoto dieťaťa má alebo nemá vytvorené vhodné podmienky - personálne, priestorové, materiálne, atď.
Respektíve, či ich bude schopná po prijatí dieťaťa vytvoriť v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
Prijímanie detí do MŠ upravuje § 59 zákona c 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávanie (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Riaditeľ MŠ je povinný pri prijímaní detí do materskej školy dodržiavať princípy výchovy a vzdelávania stanovené v § 3 písm. c) a d) školského zákona, t.j. princíp rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie a princíp zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie.
Starostlivosť a zodpovednosť v škôlke
Diabetické dieťa musí mať individuálny prístup.
Sleduje sa (neustále) jeho stav, množstvo jedla, robí sa monitoring glykémie, nezabúdať mať v blízkosti zásobu rýchlo využiteľných sacharidových produktov (sladký džús alebo sladký čaj), ktoré mu pri poklese glykémie pomôžu preliečiť hypoglykémiu.
Je to veľká zodpovednosť, aby všetko sedelo tak ako má.
Dohliadnuť na to, aby sa dieťa nedokrmovalo, sladkým - napolitánkami, keksíkmi, či čokoládkami, ktoré napríklad dostávajú škôlkari pri oslavách narodenín.
Alebo aby nezjedlo veľa ovocia, ktoré deti dostávajú mimo naplánovaných jedál v niektorých škôlkach v rámci programu Ovocný deň, Ovocný týždeň.
Manuál pre krízové situácie je neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti o takto handikepované dieťa.
Uložený musí byť na viditeľnom mieste v triede.
Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí pri výchove a vzdelávaní upravuje aj školský poriadok v súlade s § 153 ods. 1 písmeno c) školského zákona.
Žiaľ, konkrétnu otázku podávania liekov v materskej škole (MŠ), v prípade diabetika pichanie inzulínu, neupravuje žiadny právny predpis.
Vždy je na rozhodnutí riaditeľa MŠ, po predchádzajúcom prekonzultovaní s príslušnými učiteľmi a ostatnými zamestnancami, či na materskú školu prevezmú riziko spojené s podávaním, pretože za ich podávanie sú v prvom rade zodpovední rodičia.
Ministerstvo školstva odporúča riaditeľom MŠ, aby si túto problematiku upravili vo svojom školskom poriadku.
Stravovanie v materskej škole
Po dohode s riaditeľkou a personálom škôlky, však zvládne stravovanie diabetika aj škôlkarská jedáleň.
Väčšinou stačí, ak kuchárky dajú malému diabetikovi to isté jedlo, ktoré pripravili pre všetky deti, len množstvo jedla prispôsobia jeho rozpisu stravy.
Rodič, ktorý už má potrebné vedomosti o SJ, dopíše na kópiu jedálneho lístka na ďalší týždeň ku každému obedu množstvo jedla, ktoré budú kuchárky servírovať pre jeho dieťa.
Ak sú na obed plánované napríklad parené buchty, rodič donesie náhradné jedlo a odovzdá ho kuchárke.
Príprava dieťaťa na školský režim
Nástup do školy je pre všetky deti veľkou udalosťou, deti s diabetom to však môžu prežívať ešte viac, pretože sa väčšinou spoliehajú na rodičov vo väčšej miere ako ich rovesníci.
Dieťa s diabetom musí byť pripravené spolužiakom odpovedať na zvedavé otázky v súvislosti s diabetom.
Dieťa treba pripraviť na režim v škole podľa zvonení, prestávok a krúžkov.
Koncom augusta je tiež dobré postupne dieťa pripravovať na školský režim.
Taktiež je potrebné počítať s tým, že v priebehu doobedia bude mať dieťa v škole menej pohybu (s výnimkou dní, keď budú mať telesnú výchovu) a prispôsobiť tomu aj domáci režim a raňajky, resp. desiatu.
Ak bude dieťa chodiť do školského klubu, po obede, keď majú deti priestor na hry, bude pohyb intenzívnejší.
Naopak, po olovrante si deti zvyknú robiť úlohy, takže pohybu bude opäť menej.
Prvú prípravu je vhodné začať doma: s dieťaťom si prejsť školskú tašku, skúsiť meranie glykémie, zopakovať postup pri inzulíne a nacvičiť, ako požiada učiteľa o pomoc.
Každý z nás má v živote podobné situácie, či už je to pri nástupe do nového zamestnania alebo pri nástupe do novej školy.
Vždy máme pocit, že množstvo nových informácií je pre nás naraz veľa.
Postupne sa zaučíme, zorientujeme… a nakoniec to každý z nás zvládne.
Tak je to aj s cukrovkou.
Praktický plán pre rodičov a školu
- O diagnóze informovať vedenie školy, triedneho učiteľa, vychovávateľa, telocvikára, vedúcich krúžkov a ďalších dospelých, ktorí môžu byť s dieťaťom v kontakte.
- Pripraviť stručný písomný plán s režimom dieťaťa, kontaktmi a postupmi pri komplikáciách.
- Dohodnúť bezpečné miesto na meranie glykémie a aplikáciu inzulínu.
- Určiť, kto bude dieťaťu pomáhať s inzulínom, ak ho ešte nezvláda samostatne.
- Dohodnúť čas desiaty, obeda a olovrantu podľa školského rozvrhu.
- Vyžiadať si jedálny lístok vopred a prerátať porcie na sacharidové jednotky.
- Pripraviť náhradné jedlo pri nevhodnom alebo neobľúbenom obede.
- Každý deň skontrolovať hypo výbavu, glukomer, inzulínové pero, ihly, desiatu a kontaktnú kartičku.
- Vysvetliť spolužiakom, že diabetes nie je nákazlivý a že dieťa môže potrebovať jesť aj počas vyučovania.
- Pripraviť plán pre telesnú výchovu, výlety, školský klub a záujmové krúžky.
- Priebežne sledovať, či sa neobjavuje únava, strach, izolácia alebo šikanovanie.
Diabetes nesmie byť dôvodom na izoláciu dieťaťa od spolužiakov, pohybu, výletov alebo primeraných školských aktivít.