V povojnovom období, po roku 1945, došlo na Slovensku k významným spoločenským a architektonickým zmenám. V tomto období sa začali objavovať aj nové typy inštitúcií, ktoré mali slúžiť potrebám spoločnosti a jej občanov.
Jednou z takýchto inštitúcií boli aj detské jasle, ktoré mali uľahčiť život pracujúcim rodičom. Ich vznik súvisel s rozvojom sociálnych služieb, so zmenami v organizácii práce a s rastúcou úlohou štátu pri zabezpečovaní starostlivosti o rodiny s deťmi.
Trenčianske Teplice a rozvoj služieb pre rodiny
V Trenčianskych Tepliciach, rovnako ako v iných mestách, sa začali formovať nové spoločenské zariadenia. V kontexte histórie mesta a jeho rozvoja, je zaujímavé skúmať, ako sa vyvíjali služby pre rodiny s deťmi.
V roku 1950 sa v Trenčianskych Tepliciach objavili aj detské jasle, ktoré boli v tom čase novinkou. Ich zriadenie možno vnímať ako súčasť širšej snahy o rozvoj sociálnych služieb a podpory rodín s deťmi v povojnovom Československu.
Hoci sa priamo v materiáli nenachádzajú informácie o konkrétnom fungovaní detských jaslí v Trenčianskych Tepliciach v roku 1950, môžeme predpokladať, že ich zriadenie bolo súčasťou širšej snahy o rozvoj sociálnych služieb a podpory rodín s deťmi v povojnovom Československu.
Trenčianske Teplice, ako kúpeľné mesto s rozvinutou infraštruktúrou, mohli byť vhodným miestom pre takéto zariadenia.
Detské jasle v spoločenskom kontexte roku 1950
V širšom kontexte, rok 1950 bol obdobím, kedy sa formoval nový politický a spoločenský systém na Slovensku. Zriaďovanie inštitúcií ako detské jasle bolo súčasťou budovania „nového typu“ spoločnosti, kde štát preberal zodpovednosť za sociálne zabezpečenie občanov.
V povojnovom období sa menil spôsob organizácie verejného života a zároveň vznikali nové požiadavky na služby dostupné obyvateľstvu. Detské jasle mali uľahčiť život pracujúcim rodičom a vytvoriť podmienky, v ktorých sa mohli rodičia venovať zamestnaniu aj napriek starostlivosti o malé deti.
Využitie domu profesora Kramára na detské jasle v roku 1950 poukazuje na zmeny, ktoré nastali v spoločnosti a v spôsobe využívania majetku po druhej svetovej vojne. Konfiškácia majetku a jeho následné prispôsobenie novým spoločenským potrebám, ako napríklad zriadenie jaslí, bola v tom období bežná prax.
Príklad detských jaslí v Bratislave
Významný príklad využitia priestorov na tento účel predstavuje dom profesora Eugena Kramára v Bratislave. Profesor Eugen Kramár, významný slovenský architekt, sa v roku 1947 nasťahoval do domu vo svahovitom teréne v Bratislave.
Dispozícia domu bola prísne funkcionalistická. Na prízemí sa nachádzala obývačka s rozmermi 6 × 9 m, s pracovňou oddelenou len skrinkami, ako i východ na terasu.
Obývačka mala priebežný pás okien aj s rohovým oknom na východ, čo zabezpečovalo priamy kontakt s architektonizovanou časťou predzáhradky. V obývacej izbe bol centrálny luster z Kamenického Šenova osadený na štukovej výzdobe, ktorú tvorilo vlnovkové medzikružie, a po celej dĺžke nad oknami bol osvetľovací vlys.
Nad kozubom bola plastika majstra Rudolfa Pribiša. Na severnej strane domu bola umiestnená kuchyňa s jedálenským kútom a zázemím.
Priestor kuchyne bol oddelený od jedálenského kúta dvojstrannou priehľadnou odkladacou stenou s podávacím okienkom. Na poschodí bola kúpeľňa, spálne rodičov, detí a hosťa, ako aj pracovňa na domáce práce.
V suteréne boli umiestnené sklady, kotolňa, práčovňa, archív, dielnička a garáž s využitím priameho vjazdu z úrovne ulice. Dom bol tehlový, so železobetónovými monolitickými stropmi, v ktorých bolo prvýkrát v Bratislave použité „crittallové“ stropné i podlahové kúrenie.
Podlahy v izbách boli parketové. Dom bol biely s drsnou štruktúrou fasád. Súčasťou rodinného domu bola architektonicky dotvorená predzáhradka, kde boli ako sedenie umiestnené stĺp, hlavica a kladie zo starej vily.
Premena domu na týždenné jasle
V novembri 1949 sa profesor Kramár s rodinou nasťahoval do domu a prežil v ňom prvé Vianoce. V novembri 1950 profesora Kramára zatvorili a dom skonfiškovali na 25 rokov.
Priestory sa následne využívali ako týždenné jasle, ktoré boli prvé v Bratislave. Tieto priestory boli známe ako detské jasle a boli súčasťou širšieho areálu, ktorý zahŕňal aj športový areál a areál technických služieb.
Tento príklad ukazuje, že detské jasle mohli vzniknúť aj adaptáciou už existujúcich budov. Ich fungovanie teda nemuselo byť vždy spojené s výstavbou samostatnej účelovej stavby, ale aj s premenou rodinných domov alebo iných priestorov na zariadenia sociálnej starostlivosti.
Eugen Kramár a architektonické súvislosti
Eugen Kramár (1914 - 1996) patrí k významným osobnostiam slovenskej architektúry 20. storočia. Po štúdiách architektúry v Prahe začal pôsobiť v Bratislave.
V rokoch 1942 - 1947 spolupracoval v spoločnom ateliéri so Štefanom Lukačovičom. V tomto období vypracovali mnohé výnimočné projekty, ktoré patria k najlepším funkcionalistickým dielam na Slovensku.
Po prevzatí moci komunistami bol uväznený až do roku 1960, potom ho rehabilitovali. Osud jeho domu a jeho neskoršie využitie na účely detských jaslí odrážajú politické, majetkové a spoločenské zmeny, ktoré sa odohrávali na Slovensku po druhej svetovej vojne.
Čo možno o jasliach v Trenčianskych Tepliciach povedať
Pri hodnotení detských jaslí v Trenčianskych Tepliciach v roku 1950 je potrebné odlišovať doložené informácie od širších historických súvislostí. K dispozícii nie sú konkrétne údaje o presnej budove, kapacite, organizácii prevádzky ani o personálnom zabezpečení zariadenia.
Priamo doložené je, že v roku 1950 sa v Trenčianskych Tepliciach objavili detské jasle a že vtedajšie jasle predstavovali novinku. Konkrétny spôsob ich fungovania však z dostupného materiálu nemožno presne rekonštruovať.
Možno však predpokladať, že ich zriadenie súviselo s rozvojom sociálnych služieb a s podporou rodín s deťmi. Rovnako mohlo súvisieť s tým, že štát v tomto období postupne preberal väčšiu zodpovednosť za sociálne zabezpečenie občanov.
Príklad z Bratislavy zároveň ukazuje širší dobový trend: priestory určené pôvodne na bývanie alebo na iné účely mohli byť po majetkových zásahoch prispôsobené verejným a sociálnym potrebám.
Význam pre históriu mesta
Výskum detských jaslí v Trenčianskych Tepliciach dopĺňa obraz povojnového vývoja mesta. Kúpeľné mesto s rozvinutou infraštruktúrou nebolo iba miestom kúpeľnej liečby, ale aj priestorom, v ktorom sa formovali nové spoločenské zariadenia.
Detské jasle predstavovali jednu z inštitúcií, ktoré reagovali na meniace sa potreby obyvateľstva. Ich existencia poukazuje na postupné rozširovanie verejných služieb a na snahu vytvoriť podmienky pre život pracujúcich rodičov.
Hľadanie informácií o konkrétnych zariadeniach, ako sú detské jasle v Trenčianskych Tepliciach v roku 1950, vyžaduje dôkladné štúdium archívnych materiálov a dobovej tlače.
Užitočné môžu byť najmä mestské a okresné archívy, dobové dokumenty o sociálnej starostlivosti, miestne kroniky, uznesenia národných výborov a regionálna tlač. Takéto pramene by mohli objasniť, kde sa jasle nachádzali, komu slúžili a ako bola ich prevádzka organizovaná.
tags: #detske #jasle #trencianske #teplice #1950