Dieťa plače: príčiny, význam plaču a spôsoby upokojenia bábätka

Plač malého bábätka je pre rodičov často veľmi stresujúci a frustrujúci, o to viac, ak je intenzívny a nedarí sa nám dieťa utíšiť. Je potrebné uvedomiť si, že dieťa plač používa ako jeden z prvých komunikačných prostriedkov.

Všetky deti plačú, no niektoré deti plačú veľmi veľa, hovoríme o nadmernom plači. Plač dieťaťa je formou komunikácie s rodičmi. Vyjadruje ním množstvo rôznych emócií, s ktorými sa dieťatko nevie vyrovnať.

Čo znamená plač bábätka

Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom.

Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“.

Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody.

Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.

Plačom dieťa vyjadruje, ako sa cíti, nesnaží sa dospelých vydierať, ani manipulovať. Manipulovať druhými je náročný proces a bábätká na to „nemajú kapacitu“.

Prečo plač dospelých tak silno zasahuje

Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je dobrým znamením. Obzvlášť po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká. Je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete.

No plač bábätka môže aj frustrovať, vyčerpávať, nahnevať. Najmä ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci.

Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mami vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. No podobné pocity vyvoláva aj u „nerodičov“.

Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Z hľadiska evolúcie to má veľký význam. Dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť - a to zvyšuje šancu bábätka prežiť.

Koľko bábätká zvyčajne plačú

Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti.

Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať.

Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. Existujú však aj výnimky.

Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku.

To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy.

Najčastejšie príčiny plaču

Príčiny nadmerného plaču sú rôzne, no najskôr je potrebné vylúčiť všetky zjavné príčiny ako smäd, hlad, prehriatie, svrbenie a zdravotné dôvody.

Hlad

Ďalším a asi najčastejším dôvodom dieťatka na plač je hlad. Vtedy pomôže len dojčenie, či kŕmenie z fľaše.

Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku.

Pokiaľ nedojčíte, skúste počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on.

Ak dieťatko dáva najavo, že je hladné aj chvíľu po nakŕmení, môže to znamenať, že sa úplne nenajedlo.

Tento stav často súvisí s tým, že bábätko jednoducho prestalo príliš rýchlo sať, alebo že mamička nemá dostatok mlieka, prípadne má bábätko nejaké problémy s prisatím.

V situáciách, keď má mamička menej mliečka môže byť nápomocná odsávačka materského mlieka, pomocou ktorej sa tok mlieka môže stimulovať a odsaté mlieko si môže mamička odložiť v nádobách na materské mlieko na neskôr, pre prípad, že by malo dieťatko opäť málo mlieka.

Mokrá plienka a nepohoda

Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku.

Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.

Únava a potreba spánku

Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač.

Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými.

Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu.

Prestalimulovanie a priveľa podnetov

Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož.

Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety.

Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte.

Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom.

Nuda a potreba podnetu

Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže.

Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť.

To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.

Zima, teplo a nevhodná teplota

Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti.

Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu.

Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.

Posledným typom plaču je ten, ktorý sprevádza aj s chvejúca sa pera. Najčastejšie to znamená, že dieťatku je príliš zima.

Skontrolujeme teplotu dieťaťa na krku. Ak je to potrebné, dieťatko prikryjeme jemnou detskou dekou.

Niekedy sa tento typ plaču vyskytuje počas kúpeľa. Preto je tiež dobré mať po ruke teplomer do vody, aby sme mohli skontrolovať, či voda nie je príliš studená alebo naopak aj príliš horúca.

Je dôležité uvedomiť si, že dieťatku môže byť zima aj ak má zvýšenú teplotu, či dokonca horúčku.

Kolika, bolesť bruška a plynatosť

Ďalšou príčinou plaču môže byť bolesť. Niekedy je príčinou boľavého bruška kolika.

Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku.

Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia.

Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov.

Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško, ísť s ním na prechádzku, ale to ste už pravdepodobne skúšali. Pri plači v dôsledku koliky vám v prvom rade pomôže len trpezlivosť.

Nadmerná plynatosť sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia.

Najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon, môže dieťa prehĺtať s potravou väčšie množstvo vzduchu, čo sa následne prejaví zvýšenou plynatosťou, tzv. meteorizmom.

V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia.

Dieťaťu pomáha: teplý obklad na bruško, tzv. rektálna rúrka zavedená do konečníka.

Túto rúrku je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách a opatrne, za použitia mastičky, ju dieťaťu zaviesť.

Plyn z tráviaceho traktu dieťaťa sa uvoľní, dieťa sa upokojí a potom zaspí.

Inou možnosťou je predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou a jeho podávanie s každou dávkou potravy.

Veľkým pomocníkom sú antikolikové fľaše. Trojitý ventilačný systém cumlíka zabraňuje vytváraniu podtlaku a znižuje riziko koliky.

Morov reflex, podráždenie a hnev

Ak bábätko plače a prudko rozhadzuje rúčkami, či kope nohami, práve predpovedá to tzv. Morov reflex.

Je to úplne prirodzené a zvyčajne postihuje bábätká do 2 do 4 mesiacov života. Môže byť vyvolaný väčším hlukom, či neočakávaným stimulom.

Áno, už aj malé bábätko vie prejaviť hnev či podráždenie. Prejavuje sa zovretím rúk v päste, napnutím tela alebo kopaním nožičkami.

To všetko sú prejavy sú stresu, podráždenia, či dokonca hnevu u dieťatka.

V prípade malých detičiek, ktoré ešte nevedia inak komunikovať, môže byť príčinou frustrácie nuda, či naopak priveľa nových podnetov.

Šesť kategórií stresu u bábätka

Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:

1. Prenatálny stres a pôrodná trauma. Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
2. Nenaplnené potreby. Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
3. Zahlcujúce podnety. Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou.
4. Vývojová frustrácia. Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka.
5. Fyzická bolesť. V tejto kategórií je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
6. Strach. Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk.

Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov.

Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška, jemné pohupovanie, tlkot srdca.

Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.

Prečo dieťa netreba „nechať vyplakať“ bez reakcie

História je plná výrokov typu: „Neprejavujte dieťaťu náklonnosť, lebo ho rozmaznáte! Neberte ho na ruky, lebo si zvykne. Nechajte ho vyplakať sa, raz prestane.“

Na prvý pohľad to znie logicky: neposilňujme správanie, ktoré sa nám nepáči a „neodmeňujme“ ho svojou pozornosťou.

Táto rovnica však pri malých deťoch neplatí.

Je síce pravda, že bábätko, ktorého potreby sa dlhodobo ignorujú, sa naučí nič nevyžadovať a ticho ležať tam, kde ho položíte, no z dlhodobého hľadiska to asi nebude rozumné riešenie.

Mnohé psychologické štúdie dnes dokazujú, že keď chceme vychovať spokojné, sebavedomé a nezávislé dieťaťa, mali by sme reagovať na jeho potreby, kým je úplne maličké.

Ako dieťa upokojiť

Najčastejšou reakciou matky na plač dieťaťa je snaha ho utíšiť. Vybratie z postieľky a nosenie v náručí dieťa často upokojí a ono v matkinom náručí zaspí.

Ak tomu nie je tak, reaguje mamička väčšinou tak, že má dieťa zrejme nedostatok výživy a plačom si ho žiada. Ak žena dieťa dojčí, priloží ho k prsníku, dieťa sa upokojí a všetko je v poriadku.

Ak dôvodom na plač nebol ani hlad, pristupuje mamička k ďalšiemu kroku - dieťa rozbalí a zhodnotí, či neplakalo kvôli mokrej plienke.

Ak je dieťa zdravé a má naplnené všetky základné potreby, možno potrebuje cítiť vašu blízkosť - skúste ho vziať do náručia, jemne ho kolíšte a prihovárajte sa mu v pokojnom prostredí.

Ak dieťatko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak.

Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli.

Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie.

Neexistuje však univerzálny recept na utíšenie plačúceho dieťaťa.

Dotyk, nosenie a jemný pohyb

V jednej štúdií výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše.

Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše.

Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine.

Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.

Predčasne narodené bábätko je často krát v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami, bolestivé lekárske procedúry, ale nesie si aj emočné zranenia, odlúčenie od matky po pôrode.

V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo.

Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.

Pokojné prostredie

Ak je bábätko vystavené príliš veľkému množstvu zvukov, svetla alebo návštev, pomôže znížiť množstvo podnetov.

• zoberte ho do pokojnej izby;
• urobte v nej prítmie;
• nechajte si bábätko na rukách;
• jemne ho hojdajte;
• prihovárajte sa mu pokojne.

Pomoc pri uspávaní

Pre uspatie bábätka je potrebné niečo urobiť, že mám dcérku aktívne uspávať, že so spánkom potrebuje pomôcť.

Nosenie bábätka a to, že pomáha s dcérkou chodiť alebo nejaký pohyb, objavili sme fitloptu, ktorá mi zachránila už veľa večerov, naučila som sa dojčiť po ležiačky, nebrať jej prsník z pusy príliš skoro a nechávam ju spať v našej posteli.

Už nebudím dcérku na odgrgnutie, pochopila som, ako často som takmer zaspávajúcu dcérku budila.

Naučila som sa odlíšiť hlboký spánok od ľahkého spánku a teraz už chápem, že ju z ľahkého spánku nemám budiť prebaľovaním alebo utieraním tváričky.

Keď plač neprestáva

Ak dieťa stále plače, začína sa mamička väčšinou zapodievať myšlienkou, či nie je choré a ako ho má utíšiť.

Cumlík dieťa odmieta, vystrkuje ho z úst, ale inak nemá prejavy žiadnej choroby. Potom je potrebné zvážiť, či príčinou plaču nemôže byť nafúknuté bruško.

Ak dieťa naďalej plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu.

Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. A to by malo zvýšiť našu pozornosť najmä v prvých mesiacoch života.

Mali by sme rovnako zvážiť, či dieťa nevziať k lekárovi.

Zdravotné príčiny nadmerného plaču

Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov.

Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný.

Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci.

Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú:

• neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku;
• reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti;
• bolesti hlavy;
• abnormality v centrálnom nervovom systéme;
• infekcie močového traktu;
• užívanie niektorých silných liekov matkou počas tehotenstva.

Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy.

Zvýšená teplota

Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov.

Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len proti horúčkovú terapiu.

Prerezávanie zúbkov

U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu.

Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja.

Pri plači a nepokoji dieťaťa si všímame aj všetky ostatné prejavy jeho aktivity.

Prietrž alebo zlomenina

Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina.

Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek.

Plač a stres bábätka

Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom.

Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu.

Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“.

Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu.

Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie.

Ako plač vplýva na rodičov

Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“.

Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu.

Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám.

Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa.

Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“, že s nimi „manipuluje.“

Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov.

Ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Detský plač je veľmi stresujúci.

Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič.

Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Skúsenosť rodiča s večerným plačom

Je 10 hodín večer a moje bábätko plače a plače. Plače už 2 hodiny v kuse, naozaj v kuse. Je to katastrofa.

Plače zúfalým plačom, ktorý mi trhá uši a ja panikárim. Moja dcérka má dnes presne 5 týždňov.

Manžel mi vraví, že už ju nemám mať na rukách a mám ju naučiť, aby normálne zaspala. Vraví mi, že toto dcérka robí, lebo som si ju tak naučila.

Vyčíta mi, že nemáme pokojné večery. Hovorí, že po celom dni, si potrebuje odpočinúť a vypnúť a že v našej domácnosti sa to nedá.

Som v koncom so silami aj s nervami. Tak veľmi by som si potrebovala ľahnúť alebo aspoň sadnúť, ale keď to urobím, dcérka sa rozplače ešte viac.

Dnes už naozaj neviem, čo mám robiť. Nevládzem. Nevládzem po celom dni.

Vlastne som ani poriadne nejedla, nemám už energiu na nič.

Premýšľam, či dcérku nebolí bruško, či ju niečo netrápi. Rozmýšľam nad tým, či ju nemám zobrať k neurologičke.

Niekedy mám pocit, že dcérka musí byť veľmi chorá, keď takto plače. Niekedy sa o ňu bojím, inokedy ma jej plač dokáže neuveriteľne nahnevať.

Sama seba sa pýtam, či nie je hladná, či pije dosť.

Naozaj mi nie je jasné, prečo dcérka na desať minút zaspí a potom je hore.

Cez deň to nie je také zlé, doobeda sa dcérka nadojčí a celkom v pohode zaspí. Ale toho večera sa desím celý deň.

Možno je to moja chyba, možno som jej mala urobiť poriadny režim už od začiatku.

Moja dcérka konečne stíchla - je desať minút po polnoci. Ani neviem ako. Asi vyčerpaním.

Neviem si predstaviť, že zajtra ma čaká ďalší takýto deň.

Na druhý deň ráno som si povedala, že to už ďalej takto nejde.

Donekonečna som si čítala články na MAMILE a skrátka som si povedala, že si laktačnú poradkyňu zavolám.

A že jej poviem, že chcem, aby prišla k nám domov večer, aby to na vlastné oči videla.

A Zuzka - moja poradkyňa - prišla. Nikdy predtým som nič také upokojujúce nezažila.

Konečne ma niekto chápal.

Zuzka ma uistila, že dcérka pije dosť z prsníka, toto bolo dobré vedieť - že neplače, lebo je hladná.

Prestala som sa cítiť vinná, že mám malú na rukách a že ju uspávam.

Zuzka mi vysvetlila, ako funguje spánok bábätka, povedala mi, že bábätko môžem uspávať na prsníku, že sa nemusím snažiť, aby vedela zaspať sama.

Dovtedy som sa veľmi bála, že dcérka nebude mať dobré spánkové návyky.

V živote som sa nedozvedela toľko vecí ako za tento jeden večer.

Asi najdôležitejšie, bolo pre mňa vysvetlenie, že pre uspatie bábätka je potrebné niečo urobiť, že mám dcérku aktívne uspávať, že so spánkom potrebuje pomôcť.

Predtým som čakala, že bábätko skrátka zavrie oči, lebo je unavené.

Teraz už viem, čo sa deje, naučila som sa vidieť, že dcérka je už unavená a potrebuje spať.

Zuzka mi ukázala veci, ktoré mi pomáhajú dodnes - nosenie bábätka a to, že pomáha s dcérkou chodiť alebo nejaký pohyb, objavili sme fitloptu, ktorá mi zachránila už veľa večerov, naučila som sa dojčiť po ležiačky, nebrať jej prsník z pusy príliš skoro a nechávam ju spať v našej posteli.

Už chápem, že 20 hodín spánku denne neznamená, že 20 hodín denne nebudem mať čo robiť.

Už chápem, že bábätko potrebuje oveľa intenzívnejšiu starostlivosť než celá moja firma.

S nosením a vysvetleniami, ktoré mi ukázala laktačná poradkyňa, to však ani zďaleka nie je také ťažké.

tags: #dieta #batola #plac