„Kedy má dvíhať hlavičku? Prečo toľko plače? Ako sa s ním dá tráviť čas? To je len niekoľko otázok, ktoré víria v hlavách čerstvých rodičov,“ hovorí odborníčka na vývin detí Marta Olle.
Vaše dieťatko s vami nenadväzuje očný kontakt? Nesleduje hračku, ktorú ukazujete? Reč sa vyvíja odlišne? Čo si treba na deťoch všímať a v akom veku, ak máte podozrenie? To všetko sme zhrnuli pre vás...
Prevaliť sa z chrbátika na bruško, uchopiť predmet, usmiať sa alebo zamávať „pá pá“ je totiž hotová veda! Tento pokrok sa nazýva vývinovým míľnikom. Každé dieťa sa posúva vlastným tempom, ale väčšina detí dosiahne vývinové míľniky v približne rovnakom veku.
Niektoré sú obzvlášť dôležité a ak ich váš drobec neprekročí v určitom veku, môžu byť varovným signálom, že potrebuje pomoc. Čo všetko by ste si mali všímať a čo ak vás niečo v jeho vývine znepokojí?
Keď dieťa nesleduje tvár, nemusí ísť automaticky o autizmus
Nedostatok priameho pohľadu do tváre u dieťaťa do 15 mesiacov nemusí byť znakom autizmu; diagnostika autizmu sa často nerobí skôr ako okolo 2 rokov.
Ak dieťa reaguje na meno, usmieva sa, ukazuje prstom, napodobňuje zvuky a občas zdieľa pozornosť, pediater zvyčajne považuje vývoj za v poriadku.
Niektorí považujú vyhýbanie sa pohľadu do tváre u malých detí za normálne a bežné, zatiaľ čo iní radia okamžité očné alebo audiologické vyšetrenie a nerešpektovanie týchto príznakov.
Slabý očný kontakt patrí medzi najčastejšie prejavy autizmu a súvisí s narušením v oblasti sociálnej interakcie. Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný.
Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napr. rameno človeka. Prítomné je tzv. pozeranie sa cez človeka, aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí. Odhalíte to tak, že sa pohľadu autistu uhnete.
Neopätovaný úsmev je častým indikátorom autizmu už u bábätiek. Prečo sa autisti neusmejú naspäť na človeka? Sociálny úsmev je formou komunikácie a túto oblasť majú oslabenú.
Rodičom pripomíname, že niektoré prejavy sa môžu vyskytovať aj v správaní neurotypických detí a že ich prítomnosť automaticky nepotvrdzuje pervazívnu vývojovú poruchu.
Tú dokonca nepotvrdzuje ani pediater, ale pedopsychiater alebo klinický psychológ na základe špecializovaného diagnostického vyšetrenia.
Čo sú poruchy autistického spektra
Autizmus alebo porucha autistického spektra je vývojový stav, ktorý ovplyvňuje to, ako osoby ním postihnuté vnímajú svet.
Vyznačuje sa ťažkosťami v komunikácii a sociálnej interakcii, opakujúcim sa správaním a vysokou mierou sústredenosti na konkrétne záujmy.
Autizmus je spektrum, čo znamená, že každý ho prežíva inak.
Autizmus je vývinové ochorenie. Jeho prejavy sa môžu líšiť. Často zahŕňajú ťažkosti so sociálnou interakciou a komunikáciou či opakujúce sa správanie spojené s limitovaným množstvom stereotypných činností, ozrejmilo ministerstvo zdravotníctva.
Poruchy autistického spektra (PAS), autistický syndróm alebo pervazívne vývinové poruchy (PVP) sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch, alebo inak skupinu diagnóz, ktoré poznáte pod zjednodušeným pojmom autizmus.
Jednotlivé poruchy autistického spektra sú: detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, iné pervazívne vývinové poruchy, pervazívna vývinová porucha nešpecifikovaná.
Príznaky detského autizmu sa často objavia pred dosiahnutím 3. roku života. Ak spozorujete oneskorenie vo vývoji alebo niektorý z vyššie spomenutých symptómov, obráťte sa na svojho pediatra.
Autizmus sa u detí zvyčajne začne prejavovať okolo druhého roku života. Častejšie postihuje chlapcov, pričom v ideálnom prípade by mal byť diagnostikovaný do 36. Ide však len o priemerný údaj.
Tri oblasti, ktoré sa pri PAS prelínajú
V súvislosti s prejavmi PAS sa používa pojem triáda poškodenia. Ide o tri oblasti, ktoré neexistujú izolovane, ale sa vzájomne prelínajú a ovplyvňujú: oneskorený vývoj reči, narušená komunikácia a sociálna interakcia, a tiež Abernizovaná predstavivosť a stereotypné správanie.
Tieto prvky tvoria základný obraz autistického spektra a môžu sa vzájomne prelínať v rôznej miere.
Tri hlavné deficitné oblasti vývoja ľudí na spektre sú sociálna interakcia, komunikácia a predstavivosť. Tvoria tzv. autistickú triádu.
Sociálna interakcia
Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi, či už jednotlivcami alebo skupinami. Interakcia vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov.
V oblasti sociálnej interakcie sa môže objaviť nedostatočný očný kontakt, nedostatok zdieľania záujmu a problém so spoločnou hrou.
Dieťa nezdieľa svoj záujem tak, že by ukázalo prstom na to, čo ho zaujalo alebo by chcelo získať.
Keď ho niečo zaujme, napr. hračka, neprinesie ju ukázať rodičovi, aby ju videl tiež. Platí to aj opačne, dieťa sa nepozrie smerom k objektu, ktorý mu v diaľke ukazujú.
Deti s autizmom už od raného veku nejavia záujem o ostatné deti, v škôlke či na ihrisku sa môžu zdať neprístupné, odmerané, nezaujaté.
Uzavretosť. Pre deficit v oblasti socializácie sa deti na spektre nedokážu zapojiť do hry s rovesníkmi a nadviazať komunikáciu. Spolu s nevšímavosťou voči deťom môže ísť o typické prejavy autizmu.
Aj keď sú v skupine, uprednostňujú hru osamote.
Komunikácia
Komunikácia je vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmena informácií, myšlienok a pocitov. Prebieha vďaka spoločnému systému znakov buď verbálne prostredníctvom jazyka alebo neverbálne prostredníctvom reči tela, gestikulácie a mimiky.
Komunikácia zahŕňa verbálnu a neverbálnu komunikáciu; echoláliu, neadekvátny tón či melódiu reči a absenciu používania gest na vyjadrenie potrieb.
Oneskorený vývin reči a narušená komunikácia sa môžu prejaviť tým, že dieťa hovorí málo, nejasne alebo nevie naučenú reč použiť v bežnej situácii.
Predstavivosť a hra
Predstavivosť, imaginácia, fantázia či obrazotvornosť je psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, mať vo vedomí javy či obrazy, ktoré práve zmyslovo nevníma alebo ktoré nikdy predtým nevnímal.
Symbolická hra a schopnosť predstavivosti sú redukované; stereotypické aktivity a repetície prevládajú.
Symbolická hra nemá u autistov zastúpenie. Hrať sa na niečo, napr. na lekára, obchod či školu je u detí na spektre nepredstaviteľné.
Hra “akože na niečo” totiž vychádza z predstavivosti, zručnosti, v ktorej majú deficit.
Najčastejšie prejavy, ktoré si môžu rodičia všimnúť
Oneskorený vývin reči
Oneskorený vývin reči - u mnohých detí s PAS chýba typické hrkútanie a džavotanie - „ma-ma, ba-ba“, dieťa hovorí málo, nejasne, cca v 2 rokoch by malo používať 300 slov, a ono hovorí možno desatinu.
Najčastejšie rodičia spozornejú, keď dieťa nezačne rozprávať, prípadne je jeho reč veľmi slabá - hovorí iba pár slov, alebo hovorí nezrozumiteľnou hatlaninou.
Dieťa môže opakovať rôzne riekanky a pesničky, prípadne celé časti rozprávok, ale vôbec nevie reč použiť v bežnej situácii alebo komunikácii s nami.
Napríklad vypýtať si jesť, povedať, kam chce ísť, odpovedať na jednoduchú otázku (ako sa voláš?).
Reč býva monotónna, bez intonácie alebo s abnormalitami vo výške hlasu, rytme a intonácii.
U detí s PAS sa objavujú i problémy v sociálnej interakcii. V slovnom prejave sa vyskytujú echolálie, teda opakovanie počutého, okamžité alebo oneskorené.
Častý je výskyt novotvarov, neologizmov, teda vytváranie vlastných slov. Dieťa nemusí používať prvú osobu jednotného čísla a o sebe hovorí v druhej alebo tretej osobe.
Narušená schopnosť využívať naučenú reč k interpersonálnej výmene môže znamenať, že dieťa síce používa slová, ale nevie nimi prirodzene vyjadriť potreby, odpovedať na otázky alebo viesť rozhovor.
Slabá reakcia na meno a pokyny
Čo sa týka oblasti komunikácie, dieťa s PAS nereaguje na oslovenie. Obráti sa k vám, keď ho oslovíte, zavoláte menom? Dá najavo inak, že zaregistrovalo, že ste naň volali?
Urobí tak vždy alebo len niekedy? Bežné dieťa na svoje meno zareaguje takmer vždy na prvýkrát. Ak dieťa svoje meno ignoruje, treba spozornieť.
Dieťa môže pôsobiť, akoby nerozumelo, keď od neho niečo požadujete. Je oveľa ťažšie vysvetliť mu niektoré situácie než jeho rovesníkom alebo mladším deťom.
Žiadna reakcia na pokyn, ani na ten najzákladnejší, primeraný veku dieťaťa, napr. daj ruku, prines loptu či stoj, súvisí s nedostatočným porozumením reči.
Tieto prejavy sú typické aj pre deti s vývojovou dysfáziou - narušenou komunikačnou schopnosťou.
Očný kontakt, gestá a spoločná pozornosť
V oblasti neverbálnej komunikácie dieťa nenadväzuje očný kontakt, alebo len veľmi málo.
Svoje požiadavky dáva najavo pre vás zvláštnym spôsobom - namiesto ukázania prstom a nadviazania zrakového kontaktu vás ťahá za ruku želaným smerom, pričom vašu ruku používa ako nástroj.
Keď dieťa niečo chce, ale nevie na to dočiahnuť, použije ruku rodiča. Keďže má deficit vo verbálnej a neverbálnej komunikácii, slovom nepovie ani gestom neukáže, čo chce.
Dieťa nezdieľa svoj záujem tak, že by ukázalo prstom na to, čo ho zaujalo alebo by chcelo získať.
Na komunikáciu nevyužíva gestá - mávnutie, privolanie, odoslanie vzdušného bozku. Nie je schopné vás privolať ani zvukmi.
Deti na spektre netreba napomínať, že ukazovanie prstom na ľudí a predmety sa nepatrí. Práve naopak, musia sa to učiť.
Ide o dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa a ak sa nevyskytuje, treba zbystrieť. Ukazovaním prstom dieťa zdieľa, čo vidí a čo chce, aby videli aj ostatní. Upriamuje pozornosť na objekt záujmu, a tak komunikuje.
Nedostatočné zdieľanie záujmov a obmedzený zrakový kontakt patria medzi hlavné prejavy PAS.
Napodobňovanie a mimika
Chýbačnosť imitácie a nevnímavosť voči druhým sú bežné. Opakovanie po niekom je základná zručnosť pre učenie sa.
Chýbajúca imitácia sa týka nielen vokálnej, ale aj motorickej oblasti.
Dieťa má problém porozumieť výrazom tváre u iných ľudí a nedokáže ich ani napodobniť.
Keď plačete, nerozumie výrazu tváre ani nesúcití s vami imitáciou pocitov a správania.
Jeho gestá a mimika tváre môžu byť prehnané či nevhodné pre udalosť alebo situáciu. Jeho reč tela je neprimeraná, alebo úplne žiadna.
Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom ich však bežne prežívajú a prejavujú. Majú ich len často problém regulovať a identifikovať u iných ľudí.
Hra, záujmy a stereotypné činnosti
Rodičov prekvapí hra, respektíve „nehra“ dieťaťa.
Dieťa nedokáže sa s ničím zabaviť na dlhší čas, väčšinu voľného času trávi pobehovaním, rozhadzovaním hračiek, alebo ich ukladaním do radu, presnej línie či triedením.
Nejde o hru v pravom zmysle slova, skôr o manipuláciu s hračkami ako objektami.
Dieťa sa nevie hrať „na“ lekára, učiteľku, pilotku, baletku - teda imaginatívna hra je nepredstaviteľná.
Deti s PAS často priťahujú „nezvyčajné“ veci. Drobné predmety či svetielka.
Dieťa sa skôr zameriava na detaily hračky, fascinujú ho napríklad kolesá autíčka, textília hračky alebo zvuky, ktoré hračka vydáva.
Dieťa miesto klasickej imaginatívnej hry dáva prednosť stereotypným činnostiam, ako je prelievanie vody, presýpanie piesku či točenie.
S hračkou alebo objektom sa hrá opakujúcimi sa pohybmi.
Opakované pohyby s predmetmi môžu zahŕňať krútenie koliesok, šťukanie perom, vypínanie a zapínanie svetla alebo otváranie a zatváranie dverí.
Sklon zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci sa môže prejaviť repetitívnymi aktivitami, napríklad vypínaním a zapínaním svetla, otáčaním kolieska na radiátore alebo rozhojdávaním predmetov.
Rituály sú zvláštne rutiny, ku ktorým autistov vedie nutkanie, ktorému len ťažko odolajú. Najznámejším je zoraďovanie predmetov.
Opakované pohyby
Sebastimulačné správanie zahŕňa opakované stereotypné pohyby tela alebo opakujúce sa pohyby objektov.
Stereotypie sa môžu týkať všetkých zmyslov: sluchu - stále tá istá hudba a púšťanie hudobných hračiek; chuti - vkladanie predmetov do úst a ich olizovanie; čuchu - ovoniavanie určitých predmetov.
Opakované pohyby telom môžu zahŕňať mávanie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa alebo tlieskanie.
Dieťa vykonáva až obsesívne určité pohyby stále dokola, napríklad ťapkanie rukami, krúživé pohyby prstami alebo krútenie prstami.
Môže mať nezvyčajné držanie tela, neobvyklú chôdzu, malé deti často chodia po špičkách. Môže chodiť do kruhu stále dokola.
Dieťa neustále nosí so sebou nejaký objekt, pokladá ho z miesta na miesto, aby zabránilo záchvatu a cítilo sa bezpečne.
Zmyslové podnety
Oblasť vnímania a spracovania zmyslových podnetov významne ovplyvňuje správanie dieťaťa, jeho pohodu a kvalitu života.
Deti s autizmom môžu mať nadmernú citlivosť na zvukové, vizuálne či dotykové podnety alebo naopak vyhľadávať extrémne silné podnety.
Zhoršené spracovanie zmyslov vedie k nepredvídateľným reakciám a k prehnaným alebo naopak zníženým reakciám na podnety.
Dieťa môže preferovať zvukové alebo blikajúce hračky, nadmerne ovoniavať predmety, dávať ich do úst alebo potrebovať niečo držať v ruke.
Dieťa môže byť extrémne citlivé alebo akoby vôbec nereagovalo na zvuky, vône, chute, svetlo, chlad, teplo, smäd či bolesť.
Ak mu ponúknete iný typ potravín, môže ho odmietať a prejavovať silný odpor, čo sa týka aj ďalších zmien v jeho zvyklostiach.
Rutina a citlivosť na zmeny
Dieťa má nemenné, repetitívne a stereotypné vzorce správania, napríklad rituály pred spánkom, pred raňajkami, pri obliekaní alebo pri pozdravoch.
V prípade akejkoľvek zmeny reaguje silným odporom, často výbuchmi zlosti a agresiou; dochádzať môže až k sebapoškodzovaniu a ubližovaniu si.
Potrebuje mať všetko rovnaké každý deň, potrebuje ten istý systém, rutinu a nemenný režim. Je neflexibilné.
Dieťa môže vykoľajiť nielen zmena denného plánu, obchádzka cestou do školy či nové ročné obdobie a sezónny šatník, ale aj iný hrnček, z ktorého pije čaj.
Rutina predstavuje v živote autistov istotu. Udalosti sa dejú v určitej následnosti. Vďaka denným plánom vedia, čo ich do večera ešte čaká.
Na každú plánovanú zmenu je potrebné dieťa vopred pripravovať.
Dotyk, empatia a osobný priestor
Dieťa nielen nereaguje na vaše dotyky, ale ich ani samo nepoužíva na komunikáciu či vyjadrenie svojich pocitov.
Nemá dotyky vlastne rado, pretože vstupujete bez pozvania do jeho intímnej zóny, bez toho, aby rozumelo zámeru, a vzdoruje objatiam a maznaniu.
Dieťa môže mať výrazne zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí.
Nerozumie, prečo iné dieťa plače alebo sa raduje. Nie je tiež napríklad schopné pozrieť sa na vec z perspektívy druhého človeka.
Osobný priestor iných ľudí autisti často nerešpektujú a nezriedka prekračujú hranice. Narušenie ich vlastného osobného priestoru inými ľuďmi im však môže prekážať.
Varovné príznaky podľa veku
Okolo 9 mesiacov
Nevšimli ste si, že by dieťatko reagovalo úsmevom alebo výrazom radosti v tvári, alebo sa usmieva veľmi zriedkavo.
Do komunikácie s vami sa nezapája nijako alebo len minimálne.
Nereaguje, keď naňho hocijako voláte, nereaguje na privolanie pozornosti a nevyjadruje strach, smútok, prekvapenie, hnev či radosť.
Okolo 12 mesiacov
Dieťa reaguje veľmi nečakane na nové tváre, nevšíma si ich alebo je vydesené, a zriedkavo sa usmieva v rôznych radostných sociálnych situáciách.
Neudržiava s vami žiadny očný kontakt alebo len veľmi málo.
Nesleduje objekt, ktorý mu ukazujete, očami, má ťažkosti s reagovaním na svoje meno.
Nereaguje alebo len veľmi málo na hlasné zvuky, neobráti sa, aby ich lokalizovalo. Alebo na niektoré bežné zvuky reaguje neprimerane, nadmerne.
Nemá záujem o interaktívnu hru, bľaboce veľmi málo alebo vôbec, nesnaží sa imitovať slová, zvuky či gestá.
Nemáva na ostatných, neukazuje prstom na objekty, ktoré ho zaujali, a neimituje vaše správanie ani správanie iných ľudí.
Nemá rado dotyky, bozky či objatia a robí isté opakujúce sa pohyby rúk a prstov.
Okolo 15 mesiacov
Nedostatok priameho pohľadu do tváre u dieťaťa do 15 mesiacov nemusí byť znakom autizmu.
Ak dieťa reaguje na meno, usmieva sa, ukazuje prstom, napodobňuje zvuky a občas zdieľa pozornosť, pediater zvyčajne považuje vývoj za v poriadku.
Okolo 18 mesiacov
Najčastejšie k výraznejšiemu odklonu vo vývine dochádza vo veku medzi 12. a 18. mesiacom života.
V prvom roku života môže byť všetko zdanlivo v poriadku, no potom sa dieťa akoby „stráca“, prestane javiť záujem o ľudí, sústreďuje sa skôr na predmety či bezcieľne pobehovanie, nenapreduje v reči alebo prestane používať slová, ktoré už ovládalo.
Okolo 24 mesiacov
Dieťa chodí po špičkách, prejavuje intenzívny záujem o určité povrchy, objekty či materiály a opakuje isté aktivity, napríklad skupinkuje objekty alebo ich zaraďuje do línií.
Nesnaží sa zaujať vašu pozornosť, nesnaží sa nadväzovať kontakt s inými deťmi a nezdieľa s vami svoje aktivity.
Má limitované gestá a imitovaciu schopnosť a nie je schopné nasledovať jednoduché verbálne inštrukcie.
Hovorí málo alebo vôbec.
Nereaguje, ak niekto v jeho okolí plače, je nahnevaný alebo sa teší.
Ak si do roka vyvinulo isté jazykové schopnosti a teraz ich stratilo, ide o dôležitý dôvod na odbornú konzultáciu.
Vyzerá byť hluché, pretože nereaguje, ak naňho voláte, vyhýba sa očnému kontaktu, často sa v noci budí, slabo spinká, prežíva prvé záchvaty alebo neukazuje prstom na veci.
Okolo 36 mesiacov
Dieťa stále málo rozpráva, nevyužíva samo od seba dvoj- a viacslovné spojenia primerane situácii a používa alebo opakuje isté frázy, slová či celé pasáže z čítaných kníh alebo rozprávok neprimerane situácii či rozhovoru.
Nenasleduje konverzáciu otázka-odpoveď a počas nej sa odvráti, akoby ste neexistovali.
Nezaujíma sa o interaktívnu hru ani o iné deti, ktoré akoby neregistrovalo.
Naopak, fixuje sa na isté aktivity, rutinné činnosti a zvyklosti, napríklad pred spánkom alebo jedlom.
Stále nenasleduje vaše jednoduché verbálne inštrukcie.
Nevie sa imaginatívne hrať - na lekára, vodiča, pilota, hrdinu, princa či učiteľa.
Nespieva, netancuje a nehrá sa s vami.
Čo môže vyzerať ako problém so sociálnym kontaktom
Mierne zabiehajúce očko a ďalekozrakosť môžu spôsobiť, že dieťa nepozerá na blízke predmety; očné vyšetrenie môže odhaliť napr. +3 dioptrie a riešením sú okuliare.
Áno, ďalekozrakosť môže spôsobiť, že dieťa nevidí dobre na blízko; v diskusii uviedli prípad, kde očné vyšetrenie odhalilo +3 dioptrie a dieťa dostalo okuliare.
Dieťa, ktoré nesleduje tvár alebo hračku, nemusí mať problém iba v sociálnej oblasti. Zrakové ťažkosti môžu ovplyvniť jeho schopnosť pozerať sa na blízke predmety a nadväzovať zrakový kontakt.
Pri podozrení je vhodné objednať dieťa do očnej ambulancie hneď. V praxi môže očná klinika v inom meste požadovať výmenný lístok, ak je kapacita miestnej kliniky obmedzená.
Ak máte pocit, že dieťa nepočuje alebo nereaguje na oslovenie, odporúča sa okrem pediatra skontrolovať ORL, audiológiu a uši.
Pri jednom dieťati lekári pri vyšetrení našli hrudku mazu v ušiach, ktorá zhoršovala počutie.
Vývinové míľniky a sledovanie bábätka
Novorodenec trávi najväčšiu časť dňa so svojou mamičkou. Z tohto dôvodu je práve mamička prvou osobou, ktorá môže včas spozorovať začínajúce problémy svojho bábätka.
Vhodné je mať bábätko vyzlečené, napríklad keď sa ho chystáte kúpať a máte ho nahé na prebaľovacej podložke.
Hodnotí sa napríklad, v akých častiach tela sa opiera o podložku, ako otáča či dvíha hlavičku a trup a v akej polohe má nožičky.
Môžete sledovať, ako často sa otáča na jednu alebo druhú stranu a či uprednostňuje jednu zo strán.
V ľahu na chrbte môžete pozorovať, ako dieťa zaberá tzv. Ak je jeho hlavička otočená napríklad tvárou doprava, bude aj jeho bruško natočené na túto stranu.
Toto asymetrické držanie je typické pre deti do 3. mesiaca.
V ľahu na brušku nalieha bábätko na hrudník a zadoček má vystrčený dohora. Ručičky a nožičky má skrčené akoby pod telíčkom.
Bábätko si stále drží skrčenú polohu, akú malo v brušku u mamičky. Malo by byť schopné otočiť hlavičku z jednej tváričky a položiť ju na druhú.
Nemusí však nijako vysoko zdvíhať hlavičku.
Ručičky sú po väčšinu času zaťaté v pästi s palčekom schovaným vnútri prstíkov.
Pästička by však nemala byť držaná kŕčovito a bábätko by malo byť schopné pästičku krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.
V prvých týždňoch môžete u svojho bábätka pozorovať, že vás dokáže sledovať, respektíve zaostrí pohľad na vás.
Jeho pohľad je ale zatiaľ iba krátkodobý.
Zrakový kontakt znamená, že je vaše dieťa mentálne zdravé. Psychicky zdravé bábätko má potrebu niekoho či niečo sledovať a pozorovať.
Táto túžba ďalej prerastie v neskoršom veku v potrebu dosiahnuť na hračku, na ktorú vidí, a pohrať sa s ňou.
Reflexy novorodenca by mal pri pravidelných prehliadkach hodnotiť pediater, prípadne neurológ.
Kedy vyhľadať pediatra, očného lekára alebo ORL
Ak sa objavia pochybnosti o vývine dieťaťa, najlepšia cesta je obrátiť sa na pediatra v rámci bežných aj špecializovaných vyšetrení.
Ak spozorujete oneskorenie vo vývoji alebo niektorý z vyššie spomenutých symptómov, obráťte sa na svojho pediatra.
Ak majú rodičia akékoľvek pochybnosti o vývine, môžu stav dieťaťa konzultovať s pediatrom, s centrom včasnej intervencie, detským psychiatrom a psychológom, prípadne priamo kontaktovať pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu.
Pri podozrení na poruchu sluchu je vhodné vyšetrenie ORL alebo audiologické vyšetrenie.
Pri problémoch so sledovaním tváre, predmetov alebo svetla je vhodné očné vyšetrenie.
Rodičia v diskusii radili nenechať obavy ignorovať, objednať očné vyšetrenie alebo ORL podľa intuície rodiča, aj keď pediater navrhne čakať do 15. mesiaca alebo okolo 2 rokov pre definitívnu diagnostiku.
Skríning a diagnostika PAS na Slovensku
Určite je dobré pýtať sa pediatra.
Na Slovensku máme od roku 2019 povinný skríning porúch autistického spektra dotazníkom M-CHAT-R u detí vo veku 16-30 mesiacov.
Existuje krátky dotazník s dvadsiatimi otázkami, určený pre deti vo veku 16-30 mesiacov, ktorý sa volá M-CHAT-R.
Je voľne dostupný na internete, mal by byť však k dispozícii aj u pediatra v rámci preventívnych prehliadok v ranom veku.
Ak dotazník ukáže riziko, je vhodné kontaktovať Akademické centrum výskumu autizmu a ďalej zvážiť kompletnú diagnostiku.
Ak dotazník preukáže strednú mieru rizika prítomnosti PAS, odporúča sa kontaktovať napríklad Akademické centrum výskumu autizmu Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Na základe telefonickej konzultácie je možné ďalej zvážiť, či je potrebné podstúpiť kompletnú diagnostiku, alebo nie.
Ak je podľa dotazníka vysoké riziko prítomnosti PAS, odporúča sa podstúpiť kompletnú diagnostiku.
Diagnóza autizmu sa často nerobí skôr ako okolo 2 rokov a mnohé rané prejavy sa môžu s dozrievaním dieťaťa zmeniť.
Definitívnu diagnózu však stanovuje pedopsychiater alebo klinický psychológ na základe špecializovaného diagnostického vyšetrenia.
Horšie to môže byť u ľahších foriem autizmu, pretože prejavy sú v ranom veku mierne a ťažkosti sa prejavia skôr pri nástupe do kolektívu, napríklad v materskej škole alebo v základnej škole, keď vzrastajú požiadavky hlavne v sociálnej oblasti.
Nie je nezvyčajné, že podstata ťažkostí a vášho „zlého, neposlušného, zle vychovaného“ dieťaťa sa odhalí až na 2. stupni ZŠ či neskôr.
Obzvlášť to platí pre dievčatá.
Prečo je dôležitá včasná intervencia
Svetový deň povedomia o autizme, 2. apríl, upozorňuje na potrebu neustáleho skvalitňovania života ľudí s poruchou autistického spektra.
Včasná diagnostika je kľúčom k včasnej pomoci - intervencii a možnosti využiť potenciál dieťaťa s autizmom k dosiahnutiu dôstojného života v dospelosti.
Včasná intervencia a spolupráca so špecializovanými zariadeniami zvyčajne vedú k lepším výsledkom vo vývine reči, sociálnych zručností a správaní.
Pri podozrení na PAS sú kľúčové Centrá včasnej intervencie a Centrá špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré poskytujú podporu rodine a dieťaťu počas celého vývinu.
Ak ide o dieťa podchytené v ranom veku, osobitne v prípade, ak nerozpráva, je asi najdôležitejšie nastúpiť včas na intervencie.
Čím skôr dieťa podstúpi intervenciu, tým je rýchlejšia a vyššia jej účinnosť a tým má aj lepšie vyhliadky do budúcnosti.
Rodina si musí často zvyknúť na nové pravidlá a potrebuje podporné siete.
Včasná diagnostika a intervenčné centrá môžu pomôcť znižovať stres a zlepšiť adaptáciu rodiny, detí a škôl.
Dôležité je tiež posilnenie vzťahov a komunikácie v rodine, aby sa dieťa mohlo rozvíjať v podpore a porozumení.
Prognóza a individuálne potreby dieťaťa
Prognóza závisí od viacerých ukazovateľov: úroveň intelektu (IQ), vek nástupu reči, rečové zručnosti, samostatnosť a včasná intenzívna terapia.
Vývin detí s autizmom je individuálny.
Medzi významné ukazovatele patrí úroveň intelektu. Deti s autizmom, ktoré majú závažné intelektové postihnutie (IQ˂50), majú po celý život výrazné obmedzenia vo vzťahoch, v škole a podobne.
S narastajúcou úrovňou intelektu narastá aj šanca, že v neskoršom živote bude dieťa lepšie fungovať v oblasti vzdelávania, práce aj celkovo v bežných životných situáciách.
Aj u detí s autizmom s priemerným či dokonca nadpriemerným intelektom sa ukazuje, že v neskoršom živote nenapĺňajú svoj intelektový potenciál v bežnom živote do takej miery ako deti s porovnateľným intelektom bez autizmu.
Ďalším významným ukazovateľom je úroveň reči. Pre dobrú prognózu je dôležitý vek nástupu prvých slov a prvých viet.
Deti, u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote, ako aj lepšiu úroveň poznávacích schopností.
Dôležitým ukazovateľom je aj to, nakoľko je dieťa aktuálne samostatné primerane jeho veku, nakoľko má napríklad sebaobslužné, motorické a ďalšie zručnosti.
V neposlednom rade má významnú úlohu v prognóze podstúpenie terapie vo včasnom veku.
Liečba a podporné terapie
Autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog vášho dieťatka, a nedá sa vyliečiť.
Aktuálne neexistuje biologická liečba autizmu.
Pedopsychiater môže predpísať psychofarmaká na zníženie agresívnych prejavov, úzkosti alebo hyperaktívneho správania, ale žiadny liek nezaberá na jadrové príznaky autizmu.
Jadrové symptómy autizmu sa liečia najmä cez ABA terapiu, logopédiu, špeciálno-pedagogické a ďalšie intervencie.
ABA terapia podporuje rozvoj reči, učí dieťa používať gestá, vypýtať si, čo chce, primeraným spôsobom vyjadriť, čo potrebuje, ale napríklad aj redukovať nežiaduce problémové správanie.
Okrem toho sa odporúča podstúpiť intenzívne logopedické, špeciálno-pedagogické a ďalšie intervencie.
Výber konkrétnych terapií by mal vždy byť orientovaný na individuálne potreby dieťaťa a posúdenie odborníkov.
Aplikácia na sledovanie vývinových míľnikov
„Nosnou časťou Bebba je sprievodca vývinom dieťaťa, ktorý vás prevedie jednotlivými vekovými obdobiami. Obsahuje video, v ktorom je názorne vysvetlené, čo práve bábätko robí v danom období,“ odporúča aplikáciu pediatrička MUDr. Beauta Kartousová.
Z článku sa dozviete, ako sa prejavuje pohybom, čo je typické pre jeho komunikáciu, aké je jeho vnímanie a pocity.
V interaktívnej časti môžete zaklikávať, čo u neho pozorujete.
Ak vám niektorý z míľnikov nie je jasný, jednoducho ho rozkliknete a dostanete sa k príslušnému videu, v ktorom je na bábätku vysvetlený.
Vďaka UNICEF aplikácia Bebbo funguje úspešne už v 14 krajinách a bola stiahnutá viac ako miliónkrát.
Je bezplatná, nezhromažďuje žiadne dáta o užívateľoch a neobsahuje reklamy.
Je rovnako dostupná pre používateľov zariadení so systémom Android aj iOS.
Aplikácia môže rodičom pomôcť zorientovať sa vo vývinových míľnikoch, nenahrádza však vyšetrenie pediatrom, očným lekárom, ORL odborníkom ani špecializovanú diagnostiku.
