Dieta píše kreslene: ako rozvíjať grafomotoriku, kreslenie a písanie

Rozvoj jemnej motoriky a grafomotoriky je nevyhnutný už v predškolskom období. Venovať sa dieťaťu treba od malička nielen v škôlke, ale aj doma. Dieťa sa učí napodobňovaním rodičov, ale aj cielenou hrou.

Všetok čas, ktorý mu venujete v tomto veku, sa vám vráti v podobe školských úspechov. Pri kreslení neporovnávajte detí, rešpektujte vekové a iné zvláštnosti detí. Najdôležitejšia je trpezlivosť, pozitívny prístup a vedomie, že každé dieťa má svoje tempo. Dôležité nie je dokonalé písmo, ale pocit istoty a radosť z učenia.

Prečo je kreslenie dôležité pre budúce písanie

„Čmáranie a kreslenie sú predstupňom písania, tak ako je bľabotanie predstupeň rozprávania,“ tvrdí americká odborníčka Cynthia Catlin. Prvé pokusy o písanie sa môžu začať už vo veku 4 - 5 rokov vo forme kreslenia čiar, vĺn a jednoduchých tvarov.

Napriek rozvoju písania na počítači, školáci potrebujú písať ručne. Písanie je kľúčová zručnosť, ktorá dieťaťu umožňuje vyjadrovať myšlienky, komunikovať a učiť sa. Správne osvojenie písania ovplyvňuje nielen školské výkony, ale aj sebadôveru dieťaťa.

Písanie rukou má zásadný vplyv na rozvoj mozgu, jemnej motoriky a pamäti. Čmáranie a kreslenie býva u niektorých detí prvým vyjadrovacím prostriedkom. Často totiž predchádza reči, t. j. je závislé na vývojovej úrovni motoriky, grafomotoriky, zrakového vnímania, predstavivosti, pamäti, myslenia a na ich súhre.

Skutočný nácvik písania písmen zvyčajne prebieha v predškolskom období a intenzívnejšie v 1. ročníku ZŠ. Predtým, ako sa pustíte do písmen, by malo dieťa zvládnuť základné grafomotorické cvičenia, správne držať ceruzku a mať rozvinuté jemné pohyby ruky.

Čo ovplyvňuje grafomotorický vývin dieťaťa

Medzi vonkajšie vplyvy na rozvoj grafomotoriky zaraďujú odborníci rodinné prostredie, vzor rodičov a podpora rodičov pri kreslení. Deti, ktorým sa venujú pani učiteľky v škôlke a socializácia na kolektív rovesníkov zlepšujú schopnosti detí.

Nesmieme zabúdať na vnútorné podmienky dieťaťa, ktoré tvoria ťažko ovplyvniteľné predpoklady na psychickú a fyzickú činnosť dieťaťa. Rozvoj jemnej motoriky a rozvoj grafomotorických zručností sa vzájomne podporujú.

Charakteristika grafomotorického vývinu predškoláka

Grafomotorický pohyb vychádza z ramenného kĺbu, lakeť sa nemá opierať o podložku. V predškolskom veku 5 až 6 rokov prechádza tlak zo zvislej polohy na podložku a pohyby ruky prechádzajú na vodorovnú polohu podložky s opretým lakťom na podložku.

Dieťa do 3 rokov

Dieťa by malo zvládnuť koordinovať pohyby ruky pri kreslení. Pohyby sú koordinovanejšie a jemnejšie, dieťa však čarbe, zaujíma sa o knihy a dokáže v nich listovať bez potrhania.

Dieťa vie ceruzku chytiť do ruky niekedy okolo prvých narodenín, určite medzi 1. - 2. rokom. Trénuje sa koordinácia oko - ruka, oko sleduje ruku kresliacu bodky, čiary a pod., a preto sú čiary prerušované.

Dieťa má radosť z toho, že vidí stopu zanechanú na papieri.

Vek 3 až 4,5 roka

Ťahy farbičkou sa stávajú pravidelné, kontinuálne, ceruzku dokážu uchopiť priečne s natiahnutým ukazovákom, kreslí rovné čiary a kruhy.

Vhodným tréningom je skladanie papiera a vymaľovávanie tvarov ako je kruh. Dieťa začína kresliť hlavonožcov. V tomto období sa objavuje dlaňový úchop.

Dieťa je schopné koordinovaných pohybov, robí prvé cielené pokusy o zanechanie stopy. Hrstičkový úchop.

Vek 4,5 až 5 rokov

Dieťa dokáže hlavonožca dokresliť krížom, čím dotvorí postavu s rukami a nohami. Utvrdzuje sa štipkovitý úchop, ktorý je nevyhnutný pre písanie a je súčasťou školskej zrelosti dieťaťa.

Mal by sa objaviť najneskôr v 5. roku, aby sa mohol začať fixovať.

Od 5 rokov

Mení cieľavedome smer pri pohybe ceruzkou.

Vek 5 až 7 rokov

Obkresľuje alebo samostatne maľuje veľké postavy. V tomto veku už drží ceruzku správne. Do nástupu do školy by malo zvládnuť kresliť tvary v riadkoch.

Kresby sa zmenšujú. Pri kreslení prevládajú plynulé pohyby, písacie náčinie drží dieťa v prstoch.

Ako podporovať dieťa, ktoré kreslí

Škôlkara by rodičia mali podporovať pri kreslení na biely papier, vymaľovávať maľovanky. Podporou pohybov prstov, sa zručností detí zlepšujú.

Spoločnou činnosťou s rodičmi sa prehlbuje nielen vzťah ku kresleniu, ale aj samotný vzťah. Nájdite si čas na dieťa a radujte sa, pozitívna motivácia dokáže divy. Dieťa potrebuje byť úspešné.

Niektorým deťom sa v tomto veku proste kresliť, čarbať nechce. Netreba ich nútiť, ale je dobré vytvárať vhodné podmienky a ponuku. A samozrejme robiť to s nimi.

Nestačí len položiť pred dieťa kopu materiálu, aby si s tým poradilo. Zväčša akoby nevie, čo s tým. Buďte trpezliví - ak dieťa robí chyby, opravujte ho jemne a povzbudzujúco.

Najdôležitejšie je vytvoriť pozitívne prostredie, kde dieťa nebude mať strach z neúspechu. Nechajte ho robiť chyby - ide o proces učenia. Namiesto hodnotenia sa zamerajte na pokrok.

Pri kreslení neporovnávajte detí, rešpektujte vekové a iné zvláštnosti detí. Vyhýbajte sa krikom a trestom.

Praktické tipy pre rodičov

Výber papiera

Vyberte veľký papier v nadrozmernej veľkosti, u predškoláka stačí kancelársky papier A4. Čím je dieťa mladšie tým väčší papier potrebuje.

Ak mu nedáte papier bude sa realizovať na krásnej bielej stene v obývačke. Predísť tomuto kreatívnemu obdobiu môžete predísť nalepením napríklad baliaceho papiera v rolke, kde pokreslenú časť môžete kontinuálne nahrádzať bielou časťou.

Výber pomôcok

Vyberte správne pastelky, ktoré sa deťom dobre držia v ruke a zanechávajú mäkkú stopu, čím sa vyhnete dieram v papieri, ktoré môžu dieťa zneistiť.

Vhodné sú mäkké mastné pastelky sýtych farieb, trojhranné ceruzky. Nepoužívajte guľôčkové a prepisové perá, fixky len výnimočne.

Detičky v malej skupine vo veku 2 až 4 rokov, nedokážu optimálne koordinovať tlak na hrot ceruzky alebo farbičky, čo je dôležité pre šírku grafickej stopy, preto by mali kresliť skôr v stoji, rovnom kľaku s odstupom od kresliacej plochy.

Hra a aktivity na jemnú motoriku

• Vhodnou podporou jemnej motoriky je hra so stavebnicou, najprv drevené kocky, následne väčšie časti, ktoré do seba zapadnú a postupne prejsť na stavanie náročnejších stavieb z malých dielikov.
• Dieťa môže pomáhať hniesť cesto, vaľkať ho, kresliť do múky.
• Modelujte z plastelíny.
• Navliekajte koráliky a cestoviny na šnúrku.
• Môžete vytvárať mozaiku lepením odtrhnutých alebo pokrčených papierikov.

Prstomaľba je jednou z najefektívnejších techník, podnecuje tvorivosť a zvedavosť, rozvíja jemnú motoriku dieťaťa.

Farby môže nanášať končekmi prstov, celou dlaňou, môže bodkovať, natierať, robiť krúživé pohyby.

Najlepšie sa pracuje na veľkej ploche, na podlahe, na baliaci papier, alebo proste na veľké hárky papiera.

Zábavné činnosti zamerané na jemnú a hrubú motoriku sú najmä pohybové cvičenia, ktoré je vhodné robiť hrovou formou pomedzi iné cvičenia, aby bola celá terapia zábavná.

Uvoľnenie ruky pri kreslení a písaní

Nezabúdajte na uvoľnenie ruky pri kreslení. Pre správne uvoľnenie zaťažovaných svalov sú vhodné krúživé pohyby od ramena, cez lakeť až po zápästie a prsty.

Na vzniku dysgrafie sa podieľa najmä grafomotorika. Nerozvinutá jemná motorika robí veľké problémy pri písaní. Rozvoj jemnej motoriky musíme podporovať od drobných svalov (navliekanie korálikov) cez úchop a držania ceruzky.

Úspech a napredovanie v jednotlivých oblastiach, v tomto prípade v jemnej motorike, nastane iba vtedy, ak tieto cvičenia sú každodenné a systematické.

Napríklad nedáme šesťročnému dieťaťu nakresliť Eiffelovu vežu, keďže nedokáže dostatočne dlho ani správne držať ceruzku. Namiesto toho môže kresliť čiary (vodorovné, zvislé), dúhu, vodu, more, lesy, slnko atď.

Správne sedenie pri kreslení a písaní

Pre úhľadné písanie a kreslenie dieťa musí správne sedieť na celom sedadle stoličky, nohy majú byť na podlahe v tvare L, trup dieťaťa má byť vzpriamený, nemá sa opierať lakťami o stôl.

Stolička by mala rásť s dieťaťom. Od papiera by mala byť hlava vzdialená aspoň na dĺžku predlaktia. Vzdialenosť očí dieťaťa od podložky má byť na vzdialenosť predlaktia dieťaťa.

Správne držanie ceruzky

Predškolák by mal ceruzku držať v prvej tretine jeho dĺžky troma prstami, teda palcom, ukazovákom, prostredníkom. Ostatné prsty sú správne ohnuté do dlane.

Na začiatku tréningu kreslenia bude farbičku držať ceruzku kŕčovito, upozorňovaním dieťa dokáže prejsť na správne držanie ceruzky.

Je správny úchop ceruzky dôležitý? Áno, zlá poloha prstov môže viesť k únave, bolesti a nečitateľnému písmu.

Dieťa nechce kresliť: čo môže pomôcť

Niektorým deťom sa v tomto veku proste kresliť, čarbať nechce. Netreba ich nútiť, ale je dobré vytvárať vhodné podmienky a ponuku. A samozrejme robiť to s nimi.

Buďte trpezliví - ak dieťa robí chyby, opravujte ho jemne a povzbudzujúco. Najdôležitejšie je vytvoriť pozitívne prostredie, kde dieťa nebude mať strach z neúspechu.

Nechajte ho robiť chyby - ide o proces učenia. Namiesto hodnotenia sa zamerajte na pokrok. Nikdy nepíšte za dieťa - radšej mu ukážte tvar a nechajte ho opakovať. Vyhýbajte sa krikom a trestom.

Pravdou je, že mnohé dnešné deti nechcú kresliť ani písať, majú k týmto činnostiam averziu. Svojou mierou im k tomu nahrávajú aj súčasné technológie.

Dotykové tablety, telefóny ap., ktoré sa objavujú v rukách už tých najmenších, ponúkajú rýchlejšie, ľahšie a do istej miery aj zábavnejšie verzie písania a kreslenia.

Napriek rozvoju písania na počítači, školáci potrebujú písať ručne. Písanie rukou má zásadný vplyv na rozvoj mozgu, jemnej motoriky a pamäti.

Kedy začať s kreslením a písaním

Prvé pokusy o písanie sa môžu začať už vo veku 4 - 5 rokov vo forme kreslenia čiar, vĺn a jednoduchých tvarov.

Skutočný nácvik písania písmen zvyčajne prebieha v predškolskom období a intenzívnejšie v 1. ročníku ZŠ.

Kedy by malo dieťa začať písať písmená? V predškolskom veku môže začať jednoduchými tvarmi, intenzívnejšie sa učí písať v 1. ročníku.

Predtým, ako sa pustíte do písmen, by malo dieťa zvládnuť základné grafomotorické cvičenia, správne držať ceruzku a mať rozvinuté jemné pohyby ruky.

Je nekreslenie u detí skutočným problémom?

Jedna časť odborníkov hovorí, že o nič nejde. „Keď hovoríme o nekreslení u detí, je dôležité si uvedomiť, či nekreslí 3-ročné alebo 5-ročné dieťa. V tom je značný rozdiel.

Ak nekreslí 3-ročné dieťa, je to pravdepodobne tým, že potrebné schopnosti pre kreslenie uňho len zrejú a schopnosť kreslenia ešte nastúpi a nie je potrebné sa až tak znepokojovať.

Ak však nekreslí 4 - 5-ročné dieťa, musíme sa mať na pozore.“

Môže ísť o oslabenie v grafomotorickom vývine, o nerovnomerný vývin, hovorí sa tomu aj oneskorené zrenie psychických funkcií (napr. dieťa nemá dostatočne rozvinutú jemnú motoriku, grafomotorické schopnosti, vizuo-motorickú koordináciu, pozornosť), teda čiastkové funkcie potrebné pre schopnosť kresliť, pričom iné čiastkové funkcie môžu byť rozvinuté primerane.

Miera, intenzita, vonkajší prejav odchýlky od normálneho vývinu detskej kresby sú u každého dieťaťa úplne iné a veľmi individuálne.

U niektorých detí môže ísť až o tzv. dyspinxiu, ktorá sa radí s dyslexiou, dysgrafiou, dyskalkúliou k špecifickým vývinovým poruchám učenia. U iných sa problém môže spájať s celkovým motorickým oslabením (t. j. súvisí s problémami v hrubomotorickom vývine).

Ak má dieťa aj po dlhšom čase problémy so správnym držaním ceruzky, koordináciou alebo čitateľnosťou písma, môže ísť o oneskorený vývin grafomotoriky.

Dysgrafia a ťažkosti s písaním

Druhá a najčastejšia porucha učenia po dyslexii je dysgrafia. Veľa ľudí si mýli tieto dva pojmy. Počujú niečo s predponou „dys“ a myslia si, že všetko znamená to isté.

Dysgrafia je špecifická porucha písania. Pramení najčastejšie z neorganizovanosti a neadekvátneho fungovania mozgu. Ďalšou príčinou môže byť porucha priestorovej orientácie, vtedy nevie odhadnúť či to čo píše na papier, sa tam zmestí.

Dysgrafia sa prejavuje v rôznych formách, môžeme hovoriť o ľahkej alebo ťažšej forme.

Dysgrafia je špecifická vývinová porucha písania, ktorá sa prejavuje celkovou výraznou neúhľadnosťou písma, jeho tvarom, rozdielnou výškou a kolísajúcim sklonom.

Opäť treba dodať, že výkon dieťaťa pri písaní je hlboko pod očakávaním a nezodpovedá jeho inteligencii a zapojeniu sa do vyučovacieho procesu.

Dysgrafikom nie je dieťa, ktorého jediným problémom je krasopisná stránka písma. Dysgrafik je ten, kto výrazne zaostáva v spôsobilosti zvládnutia techniky písania.

Typické prejavy dysgrafie

• nesprávneho/deformovaného písania jednotlivých písmen, číslic,
• pomalosti písania,
• sklonu písma,
• neschopnosti udržať riadok,
• udržať rovnakú veľkosť písmen,
• nezachovávania jednotných medzier medzi slovami,
• zámeny či zrkadlového písania písmen,
• trasľavého a kŕčovitého písma.

Dieťa dokonca samo po sebe nedokáže prečítať, čo napísalo.

Dieťa môže robiť aj gramatické chyby, pretože je zamestnané písaním a na rozmýšľanie nad pravopisom mu nezostáva sila ani čas.

Napokon, dygrafia zahŕňa aj narušenú schopnosť písomne vyjadrovať svoje myšlienky.

Písmo dysgrafika vyzerá veľmi nezrelo alebo nečitateľne, napriek jeho nesmiernej snahe. Dieťa píše úhľadne len vtedy, keď píše extrémne pomaly, keď venuje písaniu veľmi dlhý čas.

Písanie je potom pre neho príliš únavné a vyčerpávajúce, tak ako pre dyslektika čítanie. Môže preto dôjsť až k odporu k písaniu či odmietaniu písať vôbec.

Deti s dysgrafiou často počúvajú, že sú lenivé, a preto im písanie nejde dobre a majú škaredé písmo. Nie je to pravda. Majú problém v zrakovo-motorickej integrácii.

Písanie vyžaduje spoluprácu oči-ruka. Dysgrafia ide často ruka v ruke s dysortografiou (porucha pravopisu).

Príčiny ťažkostí s písaním

Príčiny dysgrafie Príčiny ťažkostí s písaním sú individuálne. Najčastejšie ide o ťažkosti motorické (pohybové) a poruchu zrakového vnímania.

Pohybové ťažkosti ovplyvňujú tvorbu písmen. Dieťa síce dokáže robiť úkony potrebné na vytvorenie písmen, ale nesprávne funguje časť mozgu, ktorá zabezpečuje, aby tieto úkony boli robené postupne a neprerušovane.

Pohybové ťažkosti spôsobujú problémy aj pri ďalších činnostiach, ktoré vyžadujú precíznu prácou prstov - pri kreslení, zaväzovaní si šnúrok, zapínaní gombíkov, strihaní a pod.

Porucha zrakového vnímania zapríčiňuje ťažkosti s rozpoznávaním tvaru písmen a ich umiestnením.

Ďalej sa zdôrazňuje, že problémy s písaním bývajú u detí s poruchami pozornosti obvykle zapríčinené poruchami jemnej motoriky a senzomotorickej koordinácie oko-ruka.

To znamená, že k nesprávnemu držaniu ceruzky či pera sa často pridáva aj porucha koordinácie pohybov ruky s pohybom oka pri sledovaní stránky.

Za ďalšiu príčinu vzniku dysgrafie považujem zlú výslovnosť/rečovú poruchu, a to najmä ešte počas materskej školy. Najčastejšie sú to písmená d-t, b-p, š-s, š-č, s-c.

Napríklad namiesto správne povie šprávne alebo namiesto ešte povie este.

Diagnostika grafomotorických a písomných ťažkostí

Tak ako pri dyslexii, aj tu začíname rozhovorom s rodičmi a dieťaťom, spracovaním osobnej a rodinnej anamnézy a zhodnotením správy od učiteľa.

Potom nasleduje samotné vyšetrenie dieťaťa. V poradenskej praxi zatiaľ nie sú štandardizované skúšky písania.

Vyšetrenie písma je zamerané na posúdenie jeho grafomotorickej stránky. Treba si uvedomiť, že písanie je oveľa náročnejšie na koordináciu jednotlivých zložiek ako kreslenie.

Tvary písmen sú záväzné a treba ich dodržiavať, treba rešpektovať aj spôsob spájania písmen v slove a členenie textu. Dieťa má tak menšiu možnosť spôsobu vyjadrenia ako keď kreslí.

Písmo sa hodnotí z hľadiska veľkosti a tvaru písmen, istotou ťahu, tlaku na podložku, dodržiavanie smeru či kvalitou čiar (roztrasenosť, preťahovanie alebo nedoťahovanie čiar,…).

Pri zisťovaní príčin sa používajú testy na zrakové vnímanie a presnosť senzomotorickej koordinácie. V nich sa napr. sleduje, či vie dieťa spojiť čiarou dva body v priestore, či vie obkresliť rôzne obrazce alebo má obrazec nakresliť spamäti.

Podpora dieťaťa s dysgrafiou

Ak je dieťa diagnostikované ako dygrafik, má právo byť osobitne skúšané a hodnotené v škole podľa osobitných pravidiel uvedených v Metodických pokynoch na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špeciálno-pedagogickými potrebami v bežných základných školách.

Musím pripomenúť asi najdôležitejšiu vec, ktorá je potrebná na to, aby sme dosiahli pozitívnu zmenu u dieťaťa - spoluprácu učiteľ-rodič-odborník.

Pri vyučovaní žiaka s dysgrafiou je vo vyučovacom procese vhodnejšie používať grafické znázornenie a obrázky ako slovný zápis.

Ďalšou možnosťou je poskytnúť mu predtlačený alebo predpísaný zápis úlohy, kam dieťaťa iba doplňuje slová, čísla a pod.

Úlohy by mali byť pre dieťa príťažlivé svojim obsahom, mali by obsahovať témy, ktoré sú dieťaťu blízke alebo si môže dokonca dieťa zvoliť samo.

Vhodnými metódami pri práci s deťmi trpiacimi dysgrafiou sú napríklad ústna skúška, tiché čítanie, cvičenie zrakového vnímania - čítanie po slabikách, čítanie pomocou okienka, logopedické metódy, obťahovanie, využitie počítača.

Pri výbere hier a materiálov, s ktorými dieťa pracuje, je dobré zamerať sa na tie, ktoré podporujú zmyslové vnímanie (zrakové, sluchové, priestorové, pravo-ľavú orientáciu), pamäť, pozornosť, myslenie, reč a motorické funkcie.

Terapia dysgrafie a nácvik písania

Nácvik písania ovplyvňuje úroveň rozvoja grafomotoriky, zrakového a sluchového vnímania, pravo-ľavej a priestorovej orientácie.

Pri nácviku písania v prvom ročníku sú dôležité uvoľňovacie cviky, ktoré napomáhajú plynulému a rýchlemu písaniu.

Rovnako je veľmi dôležité správne držanie pera či ceruzky, správne sedenie pri písaní, výška stoličky a stola.

Dieťa si postupne osvojuje jednotlivé písmená, spája ich do slabík a slov. Najskôr píše slová so zhodnou grafickou a akustickou podobou.

Predpokladom bezchybného písania je zvládnutie písmen a dosiahnutie príslušnej úrovne sluchového vnímania.

Najťažšie je rozlišovanie dlhých a krátkych samohlások, rozlišovanie slabík dy-di, ty-ti, ny-ni a písanie dlhých slov so zhlukmi spoluhlások.

Pri cvičeniach a iných aktivitách by sa malo začať s tou činnosťou, v ktorej je predpoklad, že dieťa bude úspešné, že ju bez problémov zvládne.

Niektoré deti preto nesmieme preťažovať písaním v dobrom úmysle, že len prepisovaním textov sa ich písmo zlepší!

Keď ťažkosti ovplyvnia školský život

Predstavte si, že dieťa, ktoré má problém s držaním pera, procesom písania, dodržiavania správneho tvaru písmen, musí ešte dávať pozor na pravopis.

Vieme, že v šiestom ročníku, si už žiaci robia poznámky do zošitov, alebo píšu poznámky podľa toho čo im pedagóg diktuje.

Deti s dysgrafiou často počúvajú, že sú lenivé, a preto im písanie nejde dobre a majú škaredé písmo. Nie je to pravda.

U Peťa to bolo trošku inak. Okrem porúch učenia mal väčšie problémy s pedagógmi aj s kolektívom triedy - so spolužiakmi.

Z písomiek dostával najhoršie známky, lebo sa neučil a prebral na seba rolu šaša, ktorý je iba na posmech ostatných. Neskôr sa stal obeťou šikany.

Bol to prípad, ktorého som sa musela okamžite ujať. Keď som ho prvý krát stretla, vôbec neveril, že by som mu s niečím dokázala pomôcť.

Peťo mal nadpriemerné pamäťové schopnosti, takže bolo potrebné aby som tento fakt brala ako jeden oporný bod.

Jeho prípad som potrebovala riešiť aj s pedagógmi. Ani po viactýždňových cvičeniach nevideli žiadne zlepšenia a výsledky.

Vypracovala som pre neho IVP (individuálny vzdelávací program), podľa ktorého sa mal vzdelávať.

Nedostatky kompenzoval práve veľmi dobrou sluchovou pamäťou. Naučil sa rôzne techniky písania, čítania, robenia poznámok, prácu so zvýrazňovačom a podobne.

Po základnej škole rozhodol pre gymnázium, kde boli aj prijímacie skúšky, kam ho aj prijali.

Základom je vytrvalosť, láska, súcit a každodenná starostlivosť.

tags: #dieta #pise #kreslene