Vplyv kojenia viacerých teliat na dojivosť a plodnosť kráv

Kojenie viacerých teliat mení nároky na mliečnu žľazu, metabolizmus, výživu a reprodukčnú výkonnosť kráv. Veľkosť tohto vplyvu závisí od počtu kojených teliat, dĺžky dojčenia, úžitkového typu kravy, kvality krmiva, zdravotného stavu vemena a podmienok prostredia.

Každá laktácia plemennice začína pôrodom a obtiažne pôrody znižujú produkciu, oneskorujú reprodukciu a v niektorých prípadoch sú príčinou brakovania zvierat. Gravidita a pôrod sú najefektívnejšie spôsoby iniciovania rastu a sekrécie mliečnej žľazy.

Prečo kojenie viacerých teliat zvyšuje nároky na kravu

Prechod z nelaktujúceho do laktujúceho stavu je výzvou pre metabolizmus dojníc. Výrazné požiadavky mliečnej žľazy na živiny a energiu vyžadujú komplexné adaptačné procesy, aby sa uprednostnili metabolické požiadavky.

Pri kojení viacerých teliat sa zvyšuje tlak na tvorbu mlieka a na pravidelné vyprázdňovanie mliečnej žľazy. Krava musí zabezpečiť živiny nielen pre vlastné teľa, ale aj pre ďalšie teľatá, ktoré prijímajú jej mlieko. Ak príjem krmiva a energie nedokáže pokryť zvýšené potreby, prehlbuje sa negatívna energetická bilancia.

Je normálne, že sa kravy metabolicky prispôsobujú negatívnej energetickej bilancii (NEB) mobilizáciou tukového tkaniva. Keď je táto mobilizácia adekvátna a regulovaná, uvoľňovanie NEFA je obmedzené na koncentrácie, ktoré je možné úplne metabolizovať podľa energetických potrieb.

Keď sa krava nedokáže prispôsobiť tejto metabolickej výzve, dochádza k niekoľkým metabolickým poruchám, ktoré značne ovplyvňujú imunitný systém, reprodukčnú výkonnosť, kvalitu mlieka, ako aj welfare zvierat.

Vplyv počtu kojených teliat na dojivosť

Pri spoločnom kojení viacerých teliat môže byť využitie mlieka efektívnejšie, pretože mliečna žľaza je stimulovaná častejším satím. Samotná stimulácia však neznamená, že produkcia mlieka môže neobmedzene rásť. Tvorba mlieka je limitovaná genetickým potenciálom, zdravotným stavom vemena, príjmom sušiny, dostupnosťou energie a kvalitou krmiva.

Najvýznamnejším faktorom životného prostredia je výživa. Vyvážená strava zvyšuje laktáciu a stabilitu reprodukčného cyklu.

Tvar laktačnej krivky mäsových kráv uvádzame v grafe 1. Z jej priebehu vidíme, že vrchol dosahuje okolo 90. dňa po otelení. V tomto období by krava mala mať dostatok živín na produkciu mlieka.

Pri pastevnom chove, ktorý je pre mäsový dobytok charakteristický, by v tomto období mala mať k dispozícii pastevný porast dobrej úrody a hlavne s vysokým obsahom stráviteľných živín.

Ak krava kojí viac teliat práve v období vrcholu laktácie, požiadavky na dostupnú energiu, bielkoviny, minerálne látky a vodu sú obzvlášť vysoké. Nedostatočný príjem živín sa môže prejaviť úbytkom telesnej hmotnosti, skorším poklesom dojivosti a oslabením reprodukčných funkcií.

Energetická bilancia, imunita a reprodukcia

V priebehu hubnutia vznikajú subklinická acidóza, ketóza a zhoršuje sa imunita dojnice. Kombinácia výše uvedených porúch má za následok sníženú produkci mlieka a jeho zhoršenou jakost, zvýšený počet somatických buněk, zvýšený výskyt mastitid, zhoršenou plodnost, častý výskyt onemocnění paznehtů a řadu dalších zdravotních problémů.

Zápal je výsledkom imunitnej odpovede a je užitočný pri doplnení vrodených imunitných buniek na obranu proti patogénom, pre zviera to však znamená vysoké náklady na energiu.

Vysoká koncentrácia neesterifikovaných mastných kyselín v krvi kráv v popôrodnom období má toxický vplyv na oocyty. Rovnako vysoká hladina ketolátok v krvi má toxický vplyv na oocyty a embryo a významne znižuje imunitu zvierat.

Pre obnovenie ovariálnej činnosti je rozhodujúca vyrovnaná proteíno-energetická bilancia a optimálna minerálna výživa.

Minerálna výživa pri kojení viacerých teliat

Vápnik

Nízka koncentrácia vápnika v krvi (hypokalcémia), ktorá sa veľmi často vyskytuje u kráv v období niekoľkých dní pred pôrodom a jeden až dva týždne po pôrode, spôsobuje celý rad zdravotných problémov.

V dôsledku zníženej motoriky bachora krava menej žerie, chudne a produkuje menej mlieka. V dôsledku zníženej kontraktility svaloviny maternice je spomalená jej involúcia a vzniká predispozícia pre vznik endometritídy. V dôsledku hypokalcémie dochádza aj k ochabnutiu svaloviny strukového zvierača a ku zvýšenej predispozícii vzniku mastitíd.

Meď

Meď v organizme pôsobí predovšetkým biologicky, ovplyvňuje plodnosť i oxidačno-redukčné procesy. Je nevyhnutná na tvorbu hemoglobínu a celého radu enzýmov.

Mangán

Prvok je dôležitý pre tvorbu gonadotropných hormónov. Prejavom nedostatku je subestrus, anestrus, mŕtvy plod a deformácie končatín teliat.

Zinok

Zinok ovplyvňuje rast zvierat, kvalitu kože a rohoviny paznechtov, vývoj semenníkov a kvalitu spermiogenézy. Má nezastupiteľnú úlohu v imunitných procesoch.

Pri nedostatku zinku sa zvyšuje výskyt mastitíd, počet somatických buniek v mlieku, častý je výskyt endometritíd, ochorení paznechtov a kože.

Selén

Selén je hlavný antioxidant. U kráv, ktoré trpia nedostatkom selénu, dochádza k problémom so zadržaním lôžka. Každá krava, ktorá trpí dlhší čas nedostatkom selénu, má horšiu kvalitu kolostra.

V dôsledku karencie selénu je znížená imunita teliat a často vznikajú bronchopneumónie.

Jód

Hypofunkcia štítnej žľazy narúša funkciu vaječníkov. Je oneskorený nástup ovariálnych funkcií v popôrodnom období, vo väčšej miere vznikajú ovariálne cysty, ruje sú nevýrazné a je narušená imunita.

Mykotoxíny

Mykotoxíny spôsobujú zníženie príjmu krmiva, poruchy fermentácie v bachore, narušenie absorpcie živín, poruchy pečene a obličiek a imunosupresiu.

Mykotoxíny, napríklad zearalenón, majú aj estrogénny účinok, ruja je výrazná, ale dojnica zle zabrezáva. Ich prítomnosť v krmivách narúša parenchým mliečnej žľazy, čo sa prejavuje zníženou produkciou, zvýšeným počtom somatických buniek v mlieku a zvýšeným výskytom mastitíd.

Vplyv kojenia na plodnosť kráv

Plodnosť zvierat je biologicky a ekonomicky významnou vlastnosťou. Ukazovatele plodnosti sú podmienené génmi malého účinku, sú súčasťou genetického hodnotenia zvierat a cieľov ich chovu.

Plodnosť súvisí s reprodukčnou schopnosťou zvierat obidvoch pohlaví. Skutočná plodnosť závisí od počtu narodených jedincov alebo počtu jedincov, ktoré sa dožili určitého veku.

Pri kojení viacerých teliat môže byť reprodukčný systém ovplyvnený nepriamo: zvýšený odber mlieka podporuje prehlbovanie NEB, úbytok telesných rezerv, zhoršenie imunity a oneskorenie obnovy ovariálnej činnosti.

Poruchy plodnosti sa prejavujú u cca 15 - 18 % dojníc v stáde.

Genetické korelácie medzi produkčnými a reprodukčnými ukazovateľmi sú vysoké a negatívne. Možno predpokladať genetické zhoršenie plodnosti kráv mliekových plemien ako výsledok dlhodobej selekcie na produkciu mlieka.

Okrem toho plodnosť a dojivosť majú mierne negatívnu koreláciu. Niektoré zvieratá alebo celé línie majú horšiu plodnosť a sú náchylnejšie na problémy.

Hlavné reprodukčné ukazovatele

Servis perióda

Servis perióda je obdobie od otelenia do ďalšieho oplodnenia plemennice. Z hľadiska zachovania dobrej plodnosti kráv i optimálnej mliekovej úžitkovosti by mala byť dĺžka servis periódy 90 - 115 dní.

Medziobdobie

Medziobdobie vyjadruje čas medzi dvomi za sebou nasledujúcimi oteleniami plemennice. Dĺžku medziobdobia ovplyvňuje dĺžka servis periódy a dĺžka gravidity.

Podľa dĺžky medziobdobia sa hodnotí napríklad plodnosť kráv ako veľmi dobrá do 400 dní, uspokojivá do 430 dní a nevyhovujúca nad 430 dní.

Predĺženie medziobdobia spôsobuje ekonomickú stratu na kravu.

Inseminačný interval a inseminačný index

Inseminačný interval je obdobie od otelenia po vykonanie inseminácie bez ohľadu na jej výsledok. Pretože inseminácia sa môže opakovať, inseminačným intervalom je aj obdobie medzi dvomi za sebou nasledujúcimi insemináciami.

Inseminačný index vyjadruje, koľko inseminácií je potrebné vykonať na jedno oplodnenie plemennice.

Hodnotenie fertility a plodnosti je kľúčové pre plemenárske rozhodnutia. Testy pre neprebehnuté plemennice a meranie koncentrácie progesterónu v krvi alebo mlieku umožňujú presné posúdenie plodnosti.

Obnova pohlavnej činnosti po otelení

V období pohlavnej dospelosti je pohlavná sústava na takej úrovni, že zvieratá tvoria plnohodnotné pohlavné bunky. Dozrievanie pohlavných buniek plemenníc má cyklický charakter a opakuje sa v druhovo špecifických časových intervaloch.

Optimálna puberta dojníc nastáva v takých časových rozpätiach, ktoré sú zvyčajne špecifické pre jednotlivé plemená a typ chovu. Na plemenitbu by mali byť pripravené zvieratá, ktoré majú primeraný telesný vývoj a upevnené pohlavné funkcie.

Dĺžka a rytmus pohlavných cyklov sú druhovo špecifické a determinujú plánovanie chovu.

Ak krava do 60. dňa po otelení ešte neprišla do ruje, chovatelia by mali dať skontrolovať jej vaječníky a maternicu.

Pravidelné kontroly sú veľmi dôležité na včasné rozpoznanie problémov s plodnosťou. Ultrazvukové vyšetrenie je presnejšie ako rektálna kontrola.

Ovariálne cysty a kojenie viacerých teliat

Vplyv cýst na plodnosť je v praxi často diskutovaná téma. Chovatelia dojníc preto často dospejú k záveru, že cysty majú negatívny vplyv na plodnosť.

Podľa veterinárnych skúseností neexistuje štúdia o tom, ako sa mení percento oplodnenosti kráv s cystami. V praxi sa cysty často spájajú so zvieratami v ruji, podľa veterinárneho lekára však na to existuje mnoho faktorov.

Ak sú zvieratá počas pôrodu a po ňom v strese, môže sa vyskytnúť popôrodné správanie, ležanie, metritída alebo preplnené maštale, čo vedie k zníženému príjmu krmiva. To môže zhoršiť negatívnu energetickú bilanciu.

Čakanie, kým cysta zmizne alebo kým sa problém s plodnosťou vyrieši sám, je najhoršie opatrenie. Výslovne sa neodporúča vytláčať cystu.

Na opätovné spustenie cyklu sa odporúča nastaviť impulz napríklad jednorazovým podaním GnRH. Jeho cieľom je, aby telo uvoľnilo LH a FSH.

Zvieratá zvyčajne nevykazujú príznaky ruje. Chovatelia musia tieto kravy inseminovať podľa plánu a nesmú čakať na prípadné príznaky ruje.

Alternatívne by sa na oplodnenie kráv časovo ohraničeným spôsobom mohol použiť program Ov-Synch.

Tepelný stres, dojivosť a plodnosť

O tepelnom strese u dojníc sa často predpokladá, že sa vyskytuje iba v suchých alebo tropických oblastiach sveta. Je to mylná predstava.

Dojnica v oblastiach s miernejším podnebím, ako je Európa a pobrežné oblasti Latinskej Ameriky a Severnej Ameriky, môže tiež zažiť tepelný stres v najhorúcejších a najvlhších obdobiach roka.

Dojnice sa snažia udržať svoju telesnú teplotu na 38 - 39 °C. V porovnaní s monogastrickými druhmi produkujú dojnice veľké množstvo tepla pochádzajúceho z metabolických procesov.

Tento graf je založený na údajoch z Arizony, kde je prah tepelného stresu u dojníc na hodnote 72 THI. V miernom podnebí môže byť tento prah až 60.

Kravy reagujú na zmenu klímy veľmi citlivo. Počet gravidít kráv klesol v dôsledku horúčav o 10 až 20 percent.

Vysoká telesná teplota môže spôsobiť priame poškodenie embrya a tiež zmeniť prostredie vajíčkovodu.

Optimálna teplota sa pre hovädzí dobytok pohybuje medzi štyrmi a 16 stupňami. Pri vlhkosti vzduchu nad 70 percent môže nastať tepelný stres už pri teplote 22 až 25 stupňov.

Na jednej strane menej teliat vo všeobecnosti znamená menej mlieka, a na druhej strane kravy pri vysokých teplotách žerú o 10 až 25 percent menej.

Plemenné rozdiely v tolerancii tepla

Skutočne existujú plemenné rozdiely, zvlášť Zebu a Girolando (kríženec Gir x Holstejn) sa ľahšie vyrovnávajú s teplejšími podmienkami.

Podľa odborných pozorovaní sú európske plemená vrátane holštajnsko-frízskeho a jerseyského plemena obzvlášť citlivé na tepelný stres.

Plemená hovädzieho dobytka z tropických alebo subtropických oblastí, ako napríklad dobytok zebu z Indie a Pakistanu, sa s ním prirodzene vyrovnávajú oveľa lepšie.

Kravy sú známe tým, že sa stávajú odolnejšie voči tepelnému stresu, ak sú mu vystavené pravidelne a na dlhšie obdobie.

Opatrenia v pastevných systémoch

V pastevnom systéme je rozhodujúcim faktorom dostatok tienistých miest, pretože priame slnečné žiarenie je najväčším rizikovým faktorom.

Zabezpečte tieň, pričom cieľom sú 4 - 6 m² tieňa na kravu.

Kravy sa v dôsledku kúpania ochladzujú, pokiaľ to nevedie k zvýšeniu relatívnej vlhkosti.

Maximalizujte čas na kŕmenie s možnosťou kŕmenia vo večerných hodinách.

Častejším kŕmením, čerstvým a studeným krmivom budú kravy ľahšie znášať horúčavy.

Ochladzovanie v noci je obzvlášť dôležité. Napriek tomu bude potrebné v budúcnosti investovať do chladiacich mechanizmov, ako sú ventilátory, zavlažovacie systémy alebo hmlové sprchy v stajniach.

Sociálne prostredie a príjem krmiva

Stabilné sociálne prostredie hrá dôležitú úlohu v živote hovädzieho dobytka, pretože ovplyvňuje jeho správanie, zdravotný stav, welfare i produkciu.

Časté preskupovanie zvierat, ktoré je bežnou súčasťou moderného manažmentu stáda, spôsobuje sociálny stres, ktorý sa prejavuje poklesom mliečnej úžitkovosti, zhoršením kvality mlieka i zvýšeným rizikom ochorení vemena.

V rámci medziobdobia krava zmení svoje sociálne prostredie päť- až šesťkrát.

Sociálny stres vzniká pri preskupovaní kráv, ktoré si musia budovať novú sociálnu štruktúru skupiny. Tento proces je sprevádzaný častými agonistickými interakciami, ktoré sa ešte stupňujú s rastúcou hustotou osadenia.

Najviac konfliktov možno pozorovať pri kŕmnom mieste, kde dochádza k vytláčaniu zvierat od krmiva, alebo pri miestach s obmedzeným prístupom.

Pri kojení viacerých teliat je preto dôležité, aby krava mala dostatok času na kŕmenie, pokojný prístup ku krmivu a vode a aby nebola vytláčaná dominantnejšími zvieratami.

Význam pôrodu a zdravia vemena

Pôrody plemenníc dlhodobo ovplyvňujú organizmus matky aj potomka.

Obtížne pôrody sa častejšie vyskytujú pri jaloviciach v zimnej sezóne, keď sú nízke teploty a vysoká relatívna vlhkosť v ustajňovacích priestoroch.

Priebeh pôrodov je významne ovplyvňovaný chovateľskými podmienkami, úrovňou odchovu matiek, ich vývinom a hmotnosťou narodeného teľaťa, vplyvom otca teliat a plemena.

S priebehom pôrodu súvisí počet mŕtvo narodených teliat, ktorý je spravidla vyšší pri jaloviciach (7,5 %) ako pri kravách (4 %).

Pri kojení viacerých teliat sa zvyšuje význam pravidelnej kontroly vemena. Stav vemena vplýva na produkciu mlieka a následné zdravie.

Stav strukového zvierača, hygiena pri satí a zdravotný stav teliat ovplyvňujú riziko prenosu infekcie a vznik mastitíd.

Vzťah medzi kojením viacerých teliat a odchovom teliat

Je klasicky zaužívaný názor, že pastevný porast dokáže využívať dvojmesačné a staršie teľa. Dovtedy je jeho hlavným krmivom mlieko matky.

Samozrejme, mlieko zostáva súčasťou kŕmnej dávky až do odstavu. Ten sa tradične robí vzhľadom na priemernú dĺžku laktácie kráv mäsových plemien vo veku okolo 7 mesiacov.

Teľatá už od 3 týždňov veku vytvárajú škôlky, kde trávia väčšinu času a vytvárajú väzby najskôr s ostatnými teľatami a následne aj s ďalšími členmi stáda.

Spoločné kojenie môže podporiť sociálne väzby medzi teľatami. Pri riadení systému je však potrebné sledovať, či slabšie teľatá dostávajú primerané množstvo mlieka a či dominantné teľatá neobmedzujú ostatné pri prístupe k vemenu.

Vek, hmotnosť, zdravotný stav a rastová schopnosť teliat ovplyvňujú nároky na množstvo mlieka. Preto treba hodnotiť nielen celkovú dojivosť kravy, ale aj rovnomernosť rastu všetkých kojených teliat.

Sezóna telenia a dostupnosť živín

Stanoviť obdobie telenia v stáde mäsového dobytka je jedným z významných manažérskych rozhodnutí.

Do rozhodovania vstupujú organizácia práce v podniku, ceny teliat a možnosti odbytu v jednotlivých obdobiach roku, náklady na krmivá, úrodnosť pastevného porastu, lokalizácia pasienkov a ich nadmorská výška, dostatok kvalitných pracovníkov a ďalšie faktory.

V tomto období by krava mala mať dostatok živín na produkciu mlieka. Pri extenzívnych pasienkoch v našej oblasti to býva zväčša v mesiaci jún.

Keď skombinujeme faktory tvaru laktačnej krivky kráv, rastovej krivky teliat a potenciálu pasienkového porastu, dokážeme odhadnúť požadované obdobie telenia pre čo najoptimálnejšie využitie pastvy v chove mäsového dobytka.

Ak sa teľa narodí napríklad 28. februára, je schopné pásť sa okolo 1. mája, pričom vrchol laktácie jeho matky je okolo 1. júna.

Ak sa teľa narodí napríklad 15. mája, dokáže prijímať pastevný porast v júli, keď je už jeho úrodový potenciál nižší. Jeho matka je na vrchole laktačnej krivky tiež v období, keď už z pastvy dokáže získať menej živín.

To spôsobuje strmší pokles dennej produkcie mlieka. V čase, keď je potenciál prírastkov živej hmotnosti teliat na základe rastovej krivky vysoký, teľa nemá ani dostatok paše, ani dostatok mlieka.

Preto je potrebné prikrmovanie, čo je vždy finančne náročnejšie ako živiny z pastevného porastu.

V období najvhodnejšom na využitie pastvy na tvorbu denných prírastkov teliat, teda od januára do apríla, sa v kontrolnom roku 2002/2003 narodilo 60 % teliat. V roku 2020 to bolo už len 52 %.

Ak sa teľa narodí v mesiacoch september a október, počas svojho odchovu má len obmedzenú alebo žiadnu šancu využívať pastevný porast.

Sezóna telenia má vplyv nielen na náklady potrebné na kilogram prírastku teliat, ale aj na natalitu stád.

Riadenie reprodukcie pri vysokom zaťažení laktácie

Synchronizácia ruje, napríklad OvSynch, umožňuje efektívnu insemináciu a následné oplodnenie s vysokým percentom úspešnosti.

Synchronizácia ruje a programy ako OvSynch zvyšujú úspešnosť inseminácie a umožňujú lepšie plánovanie vrhu a dojnosti.

Inseminácia je významné opatrenie, ktoré sa už viac ako 55 rokov úspešne využíva v reprodukcii hovädzieho dobytka.

Prednosťou inseminácie je využívanie geneticky najhodnotnejších plemenníkov a v prípade potreby aj zväčšenie populácie.

Inseminácia umožňuje efektívne a racionálne uskutočňovať kontrolu dedičnosti plemenníkov podľa potomstva.

Cieľom biotechnických metód je intenzifikovať reprodukciu geneticky hodnotných zvierat.

Stratégia chovu musí byť vhodná. Potomstvo kráv so slabou plodnosťou by sa nemalo používať na ďalšie pripúšťanie.

Praktický manažment kráv kojacich viac teliat

• Vyvážená a energeticky prispôsobená výživa zabraňuje negatívnej energetickej bilancii.
• Monitorujte metabolické ukazovatele, NEB a imunitu, najmä pri prechode do laktácie.
• Zabezpečte dostatok kvalitného krmiva a vody.
• Maximalizujte čas kŕmenia, najmä vo večerných a nočných hodinách počas horúčav.
• Pri vyšších teplotách zvážte častejšie kŕmenie čerstvým a studeným krmivom.
• V pastevných systémoch zabezpečte 4 - 6 m² tieňa na kravu.
• Obmedzte preskupovanie zvierat a zachovávajte stabilné sociálne skupiny.
• Kontrolujte stav vemena, počet somatických buniek a výskyt mastitíd.
• Dodržiavajte hygienu pri telení, aby sa do reprodukčného traktu dostalo čo najmenej choroboplodných zárodkov.
• Ak krava do 60. dňa po otelení neprišla do ruje, vykonajte kontrolu vaječníkov a maternice.
• Pri reprodukčných problémoch využívajte ultrazvukové vyšetrenie a podľa potreby riadenie ruje.
• Pravidelne kontrolujte minerálnu výživu, najmä vápnik, meď, mangán, zinok, selén a jód.
• Kontrolujte kvalitu krmív a prítomnosť mykotoxínov.

Ukazovatele, ktoré treba sledovať v stáde

1. Príjem sušiny a zmeny telesnej hmotnosti kráv.
2. Vývoj dojivosti počas laktácie.
3. Rast a zdravotný stav každého kojeného teľaťa.
4. Výskyt mastitíd a počet somatických buniek v mlieku.
5. Čas do prvej ruje po otelení.
6. Servis perióda a medziobdobie.
7. Inseminačný index.
8. Percento gravidít po prvej inseminácii.
9. Výskyt endometritíd, ketózy, acidózy a hypokalcémie.
10. Výskyt tepelných stresov a zmeny príjmu krmiva počas horúčav.

Vplyv kojenia viacerých teliat nemožno hodnotiť iba podľa okamžitého množstva mlieka. Rozhodujúce je, či krava dokáže zvýšené nároky pokryť bez výraznej straty telesnej kondície, bez zhoršenia zdravotného stavu vemena a bez predĺženia reprodukčných intervalov.

tags: #vplyv #kojenia #viacerych #teliat #na #dojivost