Ľudová kultúra a najmä detský folklór predstavuje vo výchove osobnosti dieťaťa jeden z kamienkov, na ktorých sú budované základy výchovy k umeniu a k citlivému vnímaniu krásy.
V minulosti deti viac času trávili v prírode. Spájal ich blízky kontakt s dospelými, prírodou, prácou doma a v záhrade. Boli priamymi účastníkmi rodinných udalosti a osláv regiónu v ktorom žili. Na základe ich poznatkov vznikali rozprávky, básne, piesne a hry. Ich obsah odrážal šťastie a trápenie, radosť a smútok, pravdu a lož. Približoval priateľstvo medzi ľuďmi a zvieratami, obetavosť a spravodlivosť, ale aj trest za zlé skutky.
Téma týždňa: Čím budem? Remeslá a profesie
Vzdelávacia oblasť: Človek a svet práce, Človek a spoločnosť
Podoblasť: Remeslá a profesie, Ľudské vlastnosti a emócie
Tematický celok približuje deťom rôzne povolania, pracovnú náplň učiteľa, vlastnosti potrebné na výkon tejto profesie a pocity, ktoré môžu deti prežívať v kolektíve materskej školy. Prostredníctvom príbehu, rozhovoru, pohybovej hry a výtvarnej činnosti deti spoznávajú, že práca učiteľa nespočíva iba v odovzdávaní vedomostí, ale aj v starostlivosti, komunikácii, pozorovaní, skúmaní a vytváraní bezpečného prostredia.
Ciele vzdelávania
- Dieťa vie vlastnými slovami prerozprávať počutý príbeh.
- Dieťa vie opísať základnú pracovnú náplň povolania učiteľ.
- Dieťa vie určiť a opísať vlastnosti a identifikovať pocity.
- Dieťa vie identifikovať pozitívne a negatívne ľudské vlastnosti.
- Dieťa vie vlastnými slovami opísať, aké by mal mať učiteľ vlastnosti.
Pomôcky, metódy a zásady
Pomôcky: príbeh o Vladimírovi, ilustrácia.
Metódy: hra, rozhovor, pozorovanie, hodnotenie, praktická činnosť.
Zásady: aktívnosť, individuálny prístup, postupnosť, prepojenosť teórie a praxe, vedeckosť, výchovné pôsobenie.
Príbeh o učiteľovi a jeho vlastnostiach
Vladimír sa toho veľa naučil
V jednom lese, kde rastú tie najvyššie zelené stromy, tie najväčšie hnedé hríby a tie najsladšie červené jahody, bola jedna lesná škôlka.
Chodili do nej všetky lapajské mláďatká lesných zvieratiek - parádnica líštička, hopsavá veverka, brumkavý medvedík, pomalý slimáčik, ale aj skákavá srnka.
Všetky lapajské mláďatká rady chodili do lesnej škôlky. Každý deň v nej zažili niečo nové a jedinečné.
Pani mláďatoučiteľka sovička Sonička mala rada svoje lesné povolanie a každý jeden deň chodila s ooobrovským úsmevom do práce.
Veľmi rada mláďatkám rozprávala príbehy, učila ich slušnému správaniu, robila s nimi veľa pokusov, pozorovali a skúmali lupami prírodu a malé chrobáčiky.
Rozprávala im aj vtipy, z ktorých sa malí lapaji od smiechu až váľali po zemi na čistinke pri lese.
Lapaji sa v lesnej škôlke učili hrou a radi tu trávili čas.
No jedného dňa sa udialo niečo nečakané. Mláďatoučiteľka nemohla prísť do práce, lebo musela ostať 10 dní v karanténe kvôli koronavírusu.
Ku malým lapajom poslala lesná rada nového mláďatoučiteľa - vlka Vladimíra.
Malí lapaji ostali v pozore, keď videli, ako sa novému mláďatoučiteľovi lesknú veľké ostré tesáky.
Vlk Vladimír si v lesnej škôlke určil vlastné pravidlá, ktoré mali lapaji dodržiavať.
Vyžadoval poslušnosť, sedenie v laviciach, málo hrania, veľa učenia.
Keď chceli lapaji spievať, Vladimírovi to vadilo, lebo ho z toho bolela hlava.
Lapaji mali veľký rešpekt pred mláďatoučiteľom, báli sa čo i len hlások vydať a zrazu sa z tej najsuprovejšej lapajskej škôlky stala smutná škôlka.
Jediný, kto v nej bol šťastný ako na obláčiku, bol Vladimír.
Konečne sa desať krát vystriedal deň s nocou a do lesnej škôlky sa vrátila zdravá mláďatoučiteľka.
Sonička sa poďakovala Vladimírovi, že ju v škôlke zastúpil.
Sonička sa pýta lapajov: „Prečo sa tvárite tak čudne?“
Lapaji si len niečo šuškali a zakrývali si labkami šibalské oči.
„Deje sa niečo? Sadneme si do kruhu a porozprávame sa, ako sa cítite a čo ste za tých 10 dní zažili.“
Do kruhu si sadli lapaji, Sonička aj Vladimír.
Lapaji vyrozprávali, ako sa cítili počas uplynulých 10 dní.
Vladimír pochopil, čo urobil zle a povzbudil lapajov, že ak sa im čokoľvek nepáči, treba to pomenovať, aby sa niečo zmenilo.
Vladimír sa poučil na vlastných chybách, lapajov pochválil a poďakoval im za to, že mohol s nimi tráviť čas a veľa si toho uvedomil.
Nakoniec si dali všetci jedno obrovské lesné chlpaté skupinové objatie.
Na konci bol zvonec, no všetkému nebol koniec.
Dodnes Sonička aj zmenený Vladimír učia malých lapajov a sú všetci šťastní.
Metodický postup
Motivácia a počúvanie príbehu
Deti si nájdu na koberci pohodlné miesto, kde sa usadia.
Budeme si čítať jeden príbeh. Pozorne počúvajte.
Deťom čítam príbeh.
Po dočítaní nechám deťom tichú chvíľku, aby príbeh doznel.
Deti vlastnými slovami prerozprávajú príbeh, pýtam sa doplňujúce otázky vyplývajúce z textu a na pointu/poučenie vyplývajúce z príbehu.
Otázky k príbehu
- Kde sa príbeh odohrával?
- Aké postavy boli v príbehu?
- Aké vlastnosti mali tieto postavy?
- Čo a prečo mal Vladimír zmeniť?
- Ako mohol inak skončiť príbeh?
- Čo by sme poradili do budúcna Soničke a Vladimírovi, aby robili inak v povolaní?
- Čo by ste im zapriali?
Rozhovor umožňuje deťom pomenovať správanie jednotlivých postáv, rozlíšiť príjemné a nepríjemné pocity a uvedomiť si, že učiteľ svojím správaním ovplyvňuje atmosféru v triede.
Povolanie učiteľa očami detí
Učiteľ by mal byť vo svojej bubline spokojný, vyrovnaný, šťastný a takto by ho malo vnímať a hodnotiť aj jeho okolie.
Práca učiteľa zahŕňa rozprávanie príbehov, učenie slušnému správaniu, realizovanie pokusov, pozorovanie a skúmanie prírody, rozprávanie vtipov, učenie hrou a vytváranie podmienok, v ktorých deti radi trávia čas.
Deti môžu vlastnými slovami opísať, čo učiteľ robí počas pracovného dňa, čo sa im na jeho práci páči a čo je podľa nich dôležité pre spokojnosť detí v triede.
Vlastnosti učiteľa
Na konci si zovšeobecníme, aké vlastnosti by mal mať pre nich ideálny učiteľ.
Nepriaznivé vlastnosti pre učiteľské povolanie by som v týchto pandemických časoch prirovnala ku korone - znázornila som, čomu sa má učiteľ vyhýbať a od čoho si má udržiavať odstup.
Dôležitá je aj psychohygiena, ktorá by učiteľovi pomohla vrátiť sa na správnu cestu.
Deti môžu rozlišovať medzi vlastnosťami, ktoré podporujú dôveru a spoluprácu, a vlastnosťami, ktoré v deťoch vyvolávajú strach, neistotu alebo smútok.
| Vhodné vlastnosti učiteľa | Nepriaznivé vlastnosti |
|---|---|
| spokojnosť | správanie vyvolávajúce strach |
| vyrovnanosť | neprimeraná prísnosť |
| šťastie | odmietanie detskej hry |
| porozumenie | neochota počúvať |
| pochvala | vytváranie smutnej atmosféry |
Pohybová hra: Lesní lapaji
Nasleduje rušnejšia časť - deti sa zmenia na lesných lapajov a budú ich napodobňovať - znázorňujú jednotlivé zvieratká pohybom po triede.
Deti môžu napodobňovať parádnicu líštičku, hopsavú veverku, brumkavého medvedíka, pomalého slimáčika a skákavú srnku.
Pohybová činnosť umožňuje deťom vyjadriť vlastnosti a nálady postáv telom, pohybom a mimikou. Zároveň nadväzuje na detský folklór, v ktorom mali pohybové hry významné miesto.
Hra na učiteľa Vladimíra
Taktiež sa môžeme zahrať obmenu hry Na kráľa - jedno dieťa bude Vladimír (maska vlka na hlave), ostatné deti sú zvieratká v lesnej škôlke.
Keď má dieťa masku vlka na hlave, deti schodia po triede slušne, alebo stoja v pozore a správajú sa tak, ako keby bol vlk Vladimír v triede.
Deti tak vyjadrujú, ako sa cítili mláďatká.
Keď si dá dieťa masku z hlavy dole - Vladimír už nie je v triede, deti sa môžu naháňať, spievať, tancovať, tešiť.
Takto to striedame.
Na konci aktivity opíšu, čo sa dialo, keď bol Vladimír v triede a keď nebol.
Hra pomáha deťom rozlíšiť rozdiel medzi pocitom bezpečia a pocitom ohrozenia. Deti zároveň získavajú príležitosť povedať, ako na ne pôsobí správanie dospelého.
Vyjadrovanie postoja k vlastnostiam
Podľa pozornosti detí, môžem zaradiť aktivitu, kde deti budú znázorňovať svoj postoj ku vybraným vlastnostiam.
Pred aktivitou si dohodneme pravidlá.
Môžeme hrať v kruhu, môžeme hrať tajne - všetky deti budú mať zatvorené oči, okrem mňa, aby sa nehanbili vyjadriť svoj názor, alebo aby o sebe neopakovali.
Poviem/opíšem vlastnosť a dieťa vyjadruje svoj postoj:
- ak vlastnosť deti vnímajú ako žiadúcu a pozitívnu - vzpaží ruky,
- ak ako nežiadúcu a negatívnu - dá si ruky v bok,
- ak sa dieťa nechce alebo nevie vyjadriť, ruky dá za chrbát.
Deti môžu reagovať na vlastnosti, ako sú napríklad láskavosť, trpezlivosť, spravodlivosť, pomoc, pokoj, krik, hnev, strach alebo neochota počúvať.
Výtvarné spracovanie pocitov
Ak majú deti potrebu, môžu príbeh alebo svoje pocity výtvarne znázorniť podľa vlastnej fantázie.
Pri výtvarnej činnosti môžu nakresliť lesnú škôlku, jednotlivé zvieratká, učiteľku Soničku, vlka Vladimíra alebo situáciu, v ktorej sa niektorá postava cítila šťastná, smutná, vystrašená alebo spokojná.
Detská kresba umožňuje zachytiť celý proces vývinového zdokonaľovania sa dieťaťa. Je náročná z hľadiska pozornosti a pamäťových schopností.
Rozvoj sociálnych a pracovných návykov
Pri poznávaní profesií je dôležité, aby deti rozumeli nielen názvu povolania, ale aj činnostiam, zodpovednosti, spolupráci a vlastnostiam, ktoré sú s danou prácou spojené.
V oblasti sociálnej a pracovnej zrelosti je dôležité, aby dieťa zvládlo v tomto období odpútanie sa od rodičov.
Tiež je dôležité, aby zvládalo čiastočne svoje city bez kriku a plaču, vedelo udržiavať určité pravidlá spoločenského správania (pozdrav, vykanie, ďakovanie a pod.).
Dieťa potrebuje fungovať v kolektíve, nadväzovať kontakty s rovesníkmi ale aj s inými dospelými.
Veľmi dôležitá je samostatnosť zvlášť v hygiene, obliekaní a v jedle.
Ľudové zvyky, tradície a profesie
Ľudové zvyky a tradície oddávna ovplyvňovali život našich predkov.
Príčinou ich vzniku býval strach z neznáma, neschopnosť vysvetliť prírodné javy, ako aj snaha zabezpečiť si šťastie, zdravie či krásu.
Dnešné deti a mládež poznajú len málo z toho, čo nám tu naši predkovia zanechali.
S príchodom kresťanstva sa objavujú aj kresťanské sviatky a obyčaje.
V minulosti deti viac času trávili v prírode. Spájal ich blízky kontakt s dospelými, prírodou, prácou doma a v záhrade.
Prostredníctvom témy remesiel a profesií možno deťom priblížiť tradičné predmety, odev, jedlá, pracovné nástroje, spracovanie plodín a spôsob práce v minulosti.
Dieťa môže aktívne používať nové slová súvisiace s tradičnými predmetmi (odevom, jedlami, pracovnými nástrojmi) a remeslami v jednoduchých vetách.
Dieťa pozná rôzne spôsoby spracovania a uskladnenia zeleniny, ovocia a iných plodín.
Dieťa vie, ako sa v minulosti pracovalo na poli a v gazdovstve.
Učiteľka primeraným spôsobom približuje deťom spôsob práce v minulosti na poli, pestovanie obilia, kosenie, mlátenie a mlátenie cepmi.
Učiteľka podnecuje deti k oboznamovaniu s tradičnými ľudovými remeslami v regióne.

Poznávanie obce a regiónu
Dieťa pozná a pomenuje aspoň jednu významnú osobu z našej obce.
Prostredníctvom historických fotografií obce môže spoznávať, ako sa v minulosti žilo a pracovalo.
Dieťa vie, čo je mapa. Vie, že na mape môžeme nájsť Slovensko a miesto, kde žijeme.
Učiteľka oboznamuje deti s mapou a vysvetľuje, na čo slúži.
Dieťa pozná historický názov našej obce, jej pamiatky a erb.
Prostredníctvom zážitkového učenia zachováva zvyky a tradície zálužského regiónu.
Dieťa pomenúva prírodné materiály a opisuje ich využitie v minulosti.
Dieťa rozpozná a pomenúva časti ľudového odevu (kroja).
Dieťa navštívi gazdovstvo alebo dvor s domácimi zvieratami. Vie pomenovať a rozlíšiť rôzne domáce zvieratá a pozná ich úžitok.
Učiteľka naplánuje vychádzku a vedie deti k spoznávaniu histórie kostola.
Dieťa správne priraďuje a používa tradičné farebné kombinácie erbu obce pri vlastnej výtvarnej činnosti.

Hry detí v minulosti
Dieťa hrá pohybové hry, ktoré sa v minulosti hrali deti.
Učiteľka pomocou zážitkového učenia oboznamuje deti s tradičnými pohybovými hrami detí v minulosti.
Vedie ich k poznatku, že deti v minulosti trávili čas inak ako dnes, bez technológií.
Na základe poznatkov detí vznikali rozprávky, básne, piesne a hry.
Ich obsah odrážal šťastie a trápenie, radosť a smútok, pravdu a lož.
Približoval priateľstvo medzi ľuďmi a zvieratami, obetavosť a spravodlivosť, ale aj trest za zlé skutky.
Spolupráca, bezpečie a inkluzívne prostredie
Materská škola vytvára inkluzívne prostredie pre všetky deti, vrátane detí cudzincov.
Zabezpečovanie inkluzívneho vzdelávania vyžaduje úzku a intenzívnu spoluprácu všetkých zainteresovaných a dobre štruktúrovaný tím, ktorý podporuje inkluzívnosť vo vzdelávaní.
Každá materská škola zabezpečuje intenzívnu spoluprácu aj s rodičmi detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom rodičia, deti a ďalší odborníci vytvárajú koordinovaný tím, aby sa zabezpečili konkrétne potreby týchto detí.
Materská škola zároveň dbá aj o odbúranie všetkých bariér, ktoré by mohli narúšať proces inklúzie vo vzdelávaní.
Okrem fyzických bariér ide aj o bariéry informačné a komunikačné.
Materská škola poskytuje podmienky pre zainteresovaných zamestnancov na vzdelávanie v rámci plánu profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov.
Materská škola vytvára podmienky na to, aby všetci pedagogickí zamestnanci materských škôl boli schopní pedagogického diagnostikovania a aby materská škola bola v úzkom kontakte s odborníkmi z príslušného zariadenia poradenstva a prevencie.
Bezpečné prostredie je dôležité aj pri rozprávaní o pocitoch. Dieťa by malo mať možnosť vyjadriť svoj názor bez zosmiešnenia a bez obavy, že urobí chybu.
Adaptácia dieťaťa na materskú školu
Obdobie nástupu do materskej školy je pre dieťa významným medzníkom.
Dieťa sa musí vyrovnávať so zmenami, ktoré budú výrazne vplývať na jeho život.
Každá zmena prináša dieťaťu pocit narušenia istoty a bezpečia.
Čím viac je dieťa na zmeny pripravené, tým lepšie ich môže zvládnuť, ale určité narušenie stability u neho aj tak nastane.
Odlúčenie býva často spojené so smútkom, plačom alebo hnevom, no to je úplne v poriadku.
Odlúčenie má v živote dieťaťa veľký význam v nadväzovaní sociálnych vzťahov.
Dieťa sa učí, že môže zostať určitý čas s inými dospelými, napríklad so starými rodičmi, kým si rodič nakúpi, a že rodič sa po určitej dobe vráti.
Dieťa potrebuje nové vzťahové osoby, ktorým môže dôverovať a na ktoré sa môže spoľahnúť.
Ak dieťa nie je zvyknuté bez rodičov fungovať, môže mať ťažkosti v starostlivosti „cudzích“ osôb.
Takéto lúčenie je pre oboch bolestivé a nepomáha.
Takéto lúčenie totiž dieťa zneisťuje, pretože správanie matky v ňom podnecuje a potvrdzuje strach.
Dieťa môže vstup do MŠ zvládnuť aj v prostredí s rodičom, ale bez jeho neustálej prítomnosti.
Odporúčania pre rodičov
- Zvykajte dieťa na odlúčenie od Vás.
- Pri odchode niekam, kam dieťa so sebou nemôžete zobrať, láskyplne a s istotou mu vysvetlite, že odchádzate, ale dieťa pritom uistite, že sa vrátite.
- Dieťa potrebuje pocit, že sa na Vás môže spoľahnúť.
- Veľkou chybou je, ak sa tajne vytratíte z domu.
- Dieťa sa cíti zradené a strach z odlúčenia sa iba prehlbuje.
- Pred dieťaťom neprejavujte svoje obavy z toho, že ho dávate do škôlky.
- Snažte sa s tým vyrovnať aj vnútorne, pretože dieťa dokáže vycítiť Vašu prípadnú obavu a neistotu aj vtedy, ak ju nedávate otvorene najavo.
- O materskej škole hovorte pred dieťaťom pozitívne.
- Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho prípadným obavám z nástupu do MŠ, ale uistite ho, že mu veríte a že to určite zvládne.
- Zvýšite tak sebadôveru dieťaťa.
- Ak má dieťa chodiť do materskej školy rado, musí k nej mať kladný vzťah.
- Nechajte dieťaťu čas na adaptáciu až tri mesiace, dieťa má na to právo.
- Keď bude dieťa plakať, buďte prívetiví, ale rozhodní a dôslední.
- Nepredlžujte rána s plačúcim dieťaťom v šatni, rozlúčka by sa nemala zbytočne preťahovať.
- Prejavte mu porozumenie, ubezpečte ho, že ho máte radi, určite poňho prídete a odovzdajte ho pani učiteľke.
- Neodchádzajte od dieťaťa tajne ani v zlosti alebo po sľuboch, ktoré nemôžete splniť.
- Splňte svoje sľuby.
- Ak sľúbite dieťaťu niečo, čo následne nesplníte, sklamete svoje dieťa.
- Za pobyt v materskej škole nesľubujte dieťaťu vopred žiadnu odmenu.
- Ak deň v MŠ prebehne v pohode a bez problémov, nešetrite chválou a môžete ju občas podporiť aj malou odmenou.
- Materiálne odmeny by sa nemali stať pravidlom, pretože dieťa by si hračku alebo sladkosť vyžadovalo každý deň.
- Dajte dieťaťu so sebou niečo dôverné.
- Dovoľte mu po dohode s pani učiteľkou priniesť si so sebou obľúbenú hračku alebo hračku, s ktorou zvykne spávať, šatku, knižku a podobne.
- Do MŠ nepatria mobily, peniaze, kľúče, líčidlá a podobné predmety.
- Veďte dieťa k samostatnosti, zvlášť v hygiene, obliekaní a v jedle.
Prvé dni a týždne určite nebudú ľahké pre Vás, ani pre Vaše dieťatko.
Je to normálny pocit z toho, že jedna etapa sa v jeho aj vo Vašom živote končí a začína sa nová etapa.
Prepojenie profesie učiteľa s prípravou na školu
Dieťa považujeme za pripravené na vstup do školy, keď má takú úroveň telesného, rozumového, citového a sociálneho vývinu, ktorá mu umožní bez problémov spĺňať požiadavky školy.
Vstupom dieťaťa do školy sa jeho život radikálne zmení, a to najmä v prípade, ak predtým nenavštevovalo predškolské zariadenie.
Obdobie bezstarostných hier sa preň končí a na rad prichádzajú prvé vážne povinnosti.
Spôsobilosť dieťaťa pre školskú dochádzku znamená dosiahnutie takého stupňa vývoja, ktorý dieťaťu umožňuje úspešne sa adaptovať na školské prostredie a osvojovať si školské vedomosti.
Dieťa má byť na takej úrovni telesného a psychického vývinu, aby sa bez problémov adaptovalo na prácu v škole.
Budúci žiak má ovládať určitý okruh vedomostí, konkrétnych predstáv a niektorých pojmov.
Úlohou učiteľa v materskej škole je podporovať pripravenosť dieťaťa prostredníctvom hry, rozhovoru, pohybu, tvorivej činnosti a sociálneho učenia.
Motorické schopnosti
V oblasti hrubej motoriky by mal mať osvojené základné pohybové znalosti.
V oblasti jemnej motoriky by mal vedieť trhať a strihať papier, lepiť, modelovať a navliekať korálky na šnúrku.
Do týchto činností sa zapájajú dlane a prsty, čo je dôležité pre písanie.
Pre správny rozvoj grafomotoriky je dôležité, aby mali deti uvoľnené kĺby ruky, rameno, lakeť a zápästie.
Tie sa uvoľňujú krúživými pohybmi vo vzduchu, na veľkej ploche výkresu.
Pre písanie je tiež dôležité, aby ruka, ktorou bude dieťa písať, bola dostatočne uvoľnená a pripravená.
Aby prváka nebolela ruka pri písaní, musí správne držať pero.
Musí vedieť urobiť pohyb, akoby chcel soliť prstami.
Zrakové a sluchové vnímanie
Zraková pamäť predstavuje vlastnosti dieťaťa uchovávať zrakové podnety.
V oblasti sluchovej percepcie by mal vedieť rozlíšiť slová vo vete.
Slová a slabiky sa učí vytlieskavať alebo vyťukávať, určovať ich počet a následnosť.
Vníma jednotlivé hlásky v slovách - prvé a posledné hlásky v slovách.
Najťažšie je zvládnuť hlásky uprostred slova.
Určovanie pozície hlásky v slovách je dôležitým predpokladom pre zvládnutie čítania a písania.
Predčíselné predstavy
Oblasť predčíselných predstáv je oblasť, ktorou sa dieťa pripravuje na zvládnutie matematiky v škole.
Na túto oblasť sa dieťa pripravuje celé predškolské obdobie.
Musí mať zvládnuté zrakové a sluchové vnímanie, priestorovú orientáciu, pamäť, verbálne - slovné označenie a grafické - písomné schopnosti.
Pred nástupom do školy musí mať dieťa zvládnuté počítanie prvkov jednej množiny, nesmie vynechať ani jeden prvok a nesmie dvakrát počítať.
Počítanie do 10 nesmie vynechávať číslice.
Dieťa by malo vedieť, že poradie prvkov nemení konečný počet prvkov v skupine.
Pre pochopenie počtu je nevyhnutné porozumieť základným pojmom pre označenie kvantity: málo - veľa, viac - menej.
Reč a vyjadrovacie schopnosti
V oblasti reči a vyjadrovacích schopností by malo dieťa v dobe nástupu do školy ovládať približne 2 500 slov.
Má tiež vedieť povedať, ako sa volá, koľko má rokov, kde býva, a nemýliť si slová včera, dnes a zajtra.
Je schopné zreprodukovať jednoduchú rozprávku.
Veľmi dôležitá je tiež správna výslovnosť u dieťaťa.
Chyba reči často ovplyvňuje úroveň diktátov, opisov a čítania.
Kresba, pozornosť a pamäť
V oblasti kresby by malo dieťa vedieť nakresliť postavu človeka so všetkými základnými znakmi ľudskej postavy.
Detská kresba umožňuje zachytiť celý proces vývinového zdokonaľovania sa dieťaťa.
Je náročná z hľadiska pozornosti a pamäťových schopností.
Školská dochádzka a odklad
V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši 16 rokov veku.
Zákon tiež hovorí o tom, že nie je možné nikoho oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.
Možné je len dieťa oslobodiť od povinnosti dochádzať do školy.
K zápisom do prvých tried sa musia dostaviť všetky deti, ktoré k 31. 8. dosiahnu šesť rokov veku.
Je samozrejme možné, že vaše dieťa spĺňa všetky podmienky a požiadavky na vstup do školy.
Pokiaľ má vaše dieťa problémy a zaostáva vo viacerých oblastiach, zvládnutie nárokov základnej školy mu môže spôsobiť výrazné problémy.
Riaditeľ školy môže v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov na žiadosť rodičov odložiť začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok.
O odklad povinnej školskej dochádzky požiada rodič.
K žiadosti je potrebné priložiť aj odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného poradenského zariadenia (centra pedagogicko-psychologického poradenstva).
Riaditeľ školy môže rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky alebo zaradení dieťaťa do nultého ročníka aj na návrh materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, a to s informovaným súhlasom rodiča a na základe odporúčania poradenského zariadenia.
Vzdelávacie štandardy a profesijný rozvoj
Učebnými osnovami sú tiež nižšie uvedené vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách.
Pri téme „Čím budem?“ sa vzdelávanie prepája s oblasťami Človek a svet práce, Človek a spoločnosť, ľudské vlastnosti a emócie, jazyková komunikácia, pohyb, výtvarná tvorba a sociálne učenie.
Učiteľka využíva aktívnosť detí, individuálny prístup, postupnosť, prepojenosť teórie a praxe, vedeckosť a výchovné pôsobenie.
Materská škola poskytuje podmienky pre zainteresovaných zamestnancov na vzdelávanie v rámci plánu profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov.
Profesijný rozvoj pomáha učiteľovi lepšie rozumieť potrebám detí, podporovať ich samostatnosť, rozvíjať ich sociálne zručnosti a vytvárať prostredie, v ktorom sa deti môžu učiť hrou.