Diéta pri ADHD neexistuje? Čo tvrdí kniha Richarda Saula a čo môže ovplyvniť prejavy

Otázka, či existuje špeciálna diéta pri ADHD, súvisí s oveľa širšou diskusiou: je ADHD samostatná neurovývinová porucha, alebo iba súbor príznakov spôsobených rôznymi inými stavmi? Kniha amerického lekára Richarda Saula ADHD neexistuje - Pravda o poruche pozornosti s hyperaktivitou túto diskusiu otvorila veľmi provokatívnym spôsobom.

Richard Saul tvrdí, že ADHD je len symptómom rôznych približne dvadsiatich diagnóz. Jeho názor však nemožno zamieňať s tvrdením, že ťažkosti s pozornosťou, hyperaktivitou alebo impulzivitou nie sú skutočné. Práve tieto prejavy môžu výrazne zasahovať do školského výkonu, práce, vzťahov, sebavedomia i každodenného fungovania.

Čo tvrdí Richard Saul vo svojej knihe

Známy americký lekár Richard Saul napísal knihu, v ktorej popiera tvrdenie, že ADHD je diagnózou.

Jeho kniha ADHD neexistuje - Pravda o poruche pozornosti s hyperaktivitou je prelomovou práve v tom, že v nej na základe svojich päťdesiatročných skúseností s výskumom a so skúsenosťami prednostu oddelenia pediatrie v nemocnici v Chicagu a tiež s praxou v oblasti neurológie tvrdí, že ADHD je len symptómom rôznych približne dvadsiatich diagnóz.

Zjednodušene povedané, ADHD je „len“ prejavom radu chorôb, ktoré sú viac či menej úspešne liečiteľné a ich vyliečenie vedie k odstráneniu týchto prejavov.

Je to ako s teplotou - nikomu ani len na chvíľu nenapadne, že by išlo o chorobu. Teplota je predsa symptóm prechladnutia, zápalu močových ciest, svalového preťaženia alebo iných, niekedy aj veľmi vážnych ochorení. No nikdy sa nestane chorobou. Rovnako ako ADHD.

Autor svoju pozíciu formuluje jednoznačne: „Ako je však možné, aby medzi doslovne miliónmi ľudí s touto diagnózou nebol ani jeden, kto ADHD naozaj má? Určite má ADHD aspoň jeden z nich! V skutočnosti ho nemá nikto z nich. Dovoľte mi vyjadriť sa jasnejšie - východiskovým bodom tejto knihy je tvrdenie, že nijaký človek - dokonca ani ten, kto považuje za takmer nemožné sústrediť sa či obsedieť - netrpí poruchou nazývanou ADHD, ako ju dnes definujeme.“

V knihe zároveň uvádza: „Táto kniha má mať provokatívny charakter. Nemá provokovať, len aby provokovala, ale preto, že už roky ma znepokojujú rôznorodé problémy zapríčinené nesprávnym diagnostikovaním poruchy pozornosti s hyperaktivitou, alebo ak chcete ADHD, u deti a dospelých.“

Prečo je kniha kontroverzná

Pozícia autora s týmto odvážnym, no lekársky podloženým tvrdením nie je ľahká.

Lekári si zvykli onálepkovať dieťa bez zásadnejších vyšetrení a radi predpisujú lieky, ktoré tlmia prejavy ADHD.

A rodičia, škola, okolie - všetci sú vďační.

Farmaceutický priemysel závratne profituje.

V knihe s absolútnou presnosťou vymenúva, ako sa v Diagnosticko-štatistickej príručke duševných porúch (ako sám autor hovorí, ide o akúsi „bibliu“ Americkej asociácie psychiatrov) za posledné roky uvonili kritériá na stanovenie diagnózy ADHD.

Za posledné desaťročia tak pribudlo obrovské množstvo pacientov s touto „diagnózou“ (detí aj dospelých), ktorí poctivo navštevujú svojho lekára opäť a opäť, aby si mohli poctivo kúpiť svoje lieky.

Časť čitateľov vníma tento prístup ako potrebnú kritiku povrchnej diagnostiky a nadmerného predpisovania liekov. Iní považujú názov knihy a jej základné tvrdenie za zraňujúce a vedecky scestné.

Jedna z reakcií na knihu upozorňuje, že Richard Saul pôsobí ako typický ableista. Kritika vychádza z názoru, že ľudia s ADHD majú inú štruktúru mozgu, slabšie vyvinuté frontálne laloky, najmä pravú hemisféru, a slabšie spojenie medzi frontálnymi lalokmi a amygdalou.

Frontálne laloky sú zodpovedné za exekutívne funkcie.

Ďalší čitateľ namieta, že argument „ADHD neexistuje, lebo príčiny sú niekde inde“ nie je presvedčivý. Každá choroba má niekde nejakú príčinu.

Áno, je pravda, že rôzne duševné choroby pripomínajú ADHD, ako napríklad PTSD. A tam treba liečiť práve toto. Ale tvrdiť, že ADHD neexistuje je úplne scestné.

Tri časti knihy ADHD neexistuje

Kniha je z obsahového hľadiska rozdelená na tri časti.

Počiatky krízy

Prvú nazval autor Počiatky krízy - jej obsah je v skratke zhrnutý v prvej polovici tejto recenzie.

Táto časť sa venuje rozširovaniu diagnostických kritérií a dôsledkom, ktoré môže mať stanovenie diagnózy bez dostatočného vyšetrenia.

Ochorenia a poruchy zodpovedné za symptómy ADHD

Druhá časť Ochorenia a poruchy zodpovedné za symptómy ADHD je práve tým riešením, ktoré Saul ponúka.

Na vyše dvesto stranách sa venuje každému ochoreniu, začínajúc tými najčastejšími a v podstate aj ľahko riešiteľnými (porucha zraku, porucha spánku, porucha sluchu, mimoriadne nadanie...) a končiac veľmi vážnymi ochoreniami, akými sú obsedantno-kompulzívna porucha, Tourettov či Aspergerov syndróm, schizofrénia alebo fetálny alkoholový syndróm, či otrava ťažkými kovmi a iné.

Na príbehoch svojich pacientov demonštruje riešiteľnosť situácie správnou diagnózou.

Poukazuje ale aj na priestor, ktorý v diagnostike vzniká.

A práve vtedy nejeden lekár vysloví ortieľ ADHD bez hlbšieho uvažovania nad zistenými symptómami a bez ich priradenia k správnemu ochoreniu.

Saul necháva odkaz kolegom: „Budem rád, keď tieto informácie využijú aj iní lekári a prispejú tak k obmedzeniu nadmerného predpisovania liekov na ADHD, ktoré dosiahlo obrovské rozmery.“

Potrebné kroky

Tretia časť nesie názov Potrebné kroky - sumarizuje symptómy a priraďuje ich k jednotlivým diagnózam, čím pomáha pacientovi lepšie sa v sebe vyznať, prípadne správnym opisom pomôcť lekárovi.

Kniha je dobrým zdrojom informácií pre tých, ktorí nechcú len retušovať problémy konzumáciou rôznych stimulantov, ale chcú nájsť ozajstnú príčinu problému.

ADHD ako súbor príznakov alebo ako neurovývinová porucha

V diskusii o knihe sa objavuje dôležité rozlíšenie: aj uznávaná diagnóza môže byť založená na súbore príznakov, ktoré nemajú jednu jedinú príčinu.

Neexistuje “jedno” ADHD.

Často sa ma rodičia pýtajú, prečo vzniká ADHD (porucha aktivity a pozornosti) a prečo etiopatogenéza (teda súbor príčin a mechanizmov vedúcich k vzniku) tohto ochorenia stále nie je úplne jasná.

Z môjho pohľadu je dôvodom to, že neexistuje “jedno” ADHD.

Keď si “posvietime” na symptómy ADHD, ktorými sú hyperaktivita, impulzivita a nepozornosť, zistíme, že ide o veľmi nešpecifické prejavy.

Jednoducho povedané - aj dieťa, ktoré sa raduje, na chvíľku vykazuje symptómy ADHD, ako aj dieťa v čase panického záchvatu.

Dôvodom tejto nešpecifickosti symptómov je pravdepodobne fakt, že vyvíjajúci sa nervový systém nemá veľa možností ako sa prejaviť a teda aj ako ukazovať problém.

Rada by som to príkladmo vysvetlila na telesnom príznaku - zápal.

Symptómy zápalu sú vždy rovnaké - teplo, začervenanie, zatvrdnutie, bolesť a obmedzenie pohybu.

Tak ako prst ukazuje svoj problém a s tým súvisiace potreby prostredníctvom zápalu, nervový systém ukazuje problém prostredníctvom správania človeka a toho, ako rozmýšľa, sústredí sa, reaguje, tvorí reč a množstva ďalších “ukazovateľov”.

Takéto spojenie príznakov, ktoré sú veľmi nešpecifické však so sebou vo výskume prináša riziko nedostatočného pochopenia príčiny.

Je to akoby ste dali dokopy stovky ľudí s akýmkoľvek zápalom prsta a išli skúmať prečo vznikol.

Časť čitateľov preto chápe ADHD ako pomenovanie spoločného klinického obrazu, ktorý môže mať viacero príčin. Iní zdôrazňujú, že ADHD je neurovývinová porucha s charakteristickým priebehom a biologickými súvislosťami.

ADHD je neurovývinová porucha s tromi odlišnými podtypmi - nepozornosť, hyperaktivita (impulzivita) alebo sa jedná o tzv. kombinovaný typ.

Diagnóza zvyčajne nasleduje po testoch, zhodnotení symptómov, pohovoroch, po dôkladnej anamnéze a dlhšom pozorovaní.

ADHD je klasifikované ako porucha pozornosti, ktorá je podľa výskumu skôr genetická, ale nemožno vylúčiť ani iné spúšťače.

Je pravdepodobne spôsobená génom, ktorý sa podieľa na tvorbe dopamínu, chemickej látky, ktorá riadi schopnosť udržať pozornosť.

Aké prejavy sa spájajú s ADHD

Každý z nás sa určite stretol s niekým, kto má vážne problémy s pozornosťou alebo hyperaktivitou - s chlapcom, ktorý je stále zasnený, dievčaťom, ktoré vystrelí zo stoličky a pobieha po triede, kým ostatné deti pokojne sedia, so ženou, ktorá neustále kladie otázky zodpovedané pred chvíľou, či s mužom, ktorému sa ústa nezastavia.

Nepozornosť

• dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach
• ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia
• často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce
• často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.)
• požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti
• často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie

Hyperaktivita

• dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť)
• býva nekľudné, niekedy aj v spánku
• vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť
• často je nadmerne hlučné

Impulzivita

• dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania
• nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby
• veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku
• v škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní
• všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu

U dospelých sa symptómy môžu prejavovať ako ťažkosti so manažmentom času, organizáciou úloh, zapamätaním si termínov a zvládaním stresu.

Porucha pozornosti nijako nesúvisí s IQ.

Dosť často sú títo ľudia nadpriemerne inteligentní a vedia si perfektne dávať veci do súvislostí.

Možno aj preto sú pre nich niektoré úlohy a požiadavky natoľko nezmyselné, že ich skrátka nechcú robiť.

Dôsledky nepozornosti a impulzivity

Deti s ADHD majú často nízke sebavedomie pre slabý školský výkon a neprijímanie okolím.

Deti a dorastenci s ADHD majú problémy vo vzťahoch, problém zaradiť sa do kolektívu.

Častejšie ako iné deti majú problémy so správaním.

Fajčia, skúšajú piť alkohol a šikanujú iných.

Časté sú u nich nehody a zranenia vyplývajúce z nepozornosti a impulzivity.

Viac ako polovica detí s ADHD má ďalšiu poruchu, napríklad depresiu, úzkostnú poruchu alebo poruchu čítania, tieto poruchy si spravidla vyžadujú samostatnú liečbu.

Osobná skúsenosť jedného dospelého čitateľa opisuje dlhodobé školské a sociálne problémy, neskorší rozvoj depresií a úzkostí a výrazné zlepšenie po nasadení liekov.

Čitateľ uvádza: „Som ucebnicovy priklad cloveka s ADHD. Vystriedal som 6 zakladnych skol, 3 stredne a vysku len tak-tak, niekolkokrat som prepadol a trojka zo spravania nebola vynimkou.“

Ďalej píše: „Len pred nedavnom som si zaobstaral lieky a to co ma 30 rokov tazilo zmizlo ako mavnutim carovneho prutika.“

Na základe tejto skúsenosti apeluje hlavne na rodičov, aby sa nedali zmiasť, pretože ak sa ADHD alebo súvisiace ťažkosti neriešia, následné depresie môžu človeka zničiť a môže trvať aj roky, kým si postihnutý uvedomí ozajstnú príčinu.

Čo znamená diferenciálna diagnostika

Autor preto zdôrazňuje nielen nutnosť poctivého prístupu k diagnostike, ale akcentuje najmä esenciálnu úlohu diferenciálnej diagnostiky, ktorá môže predísť nesprávnemu prideleniu diagnózy v tisíckach prípadov.

Nie všetko, o čom máme pocit, že je ADHD, je ADHD.

Niekedy má naša nepozornosť a nesústredenosť úplne iný banálnejší dôvod.

Na stanovenie diagnózy nestačí jediný prejav, krátke pozorovanie ani názor jedného človeka.

Stanovenie diagnózy ADHD je aj pre skúseného odborníka veľkou výzvou.

Nepostrádateľná je mienka tých, ktorí s dieťaťom trávia najviac času; najmä oni sú schopní zbadať zmeny v jeho správaní.

Diagnózu väčšinou určuje neurológ alebo detský psychiater.

Na potvrdenie diagnózy sa využívajú aj ďalšie vyšetrenia.

Ak si niekto nie je istý, či má ADHD, mal by sa poradiť s odborníkom, ktorý môže vykonať diagnostické testy a posúdiť symptómy.

Pri posudzovaní je dôležité zohľadniť aj poruchy zraku, poruchy spánku, poruchy sluchu, emočné ťažkosti, úzkosť, depresiu, poruchy učenia, poruchy autistického spektra, Tourettov syndróm, obsedantno-kompulzívnu poruchu, schizofréniu, následky traumy, fetálny alkoholový syndróm alebo otravu ťažkými kovmi.

Existuje diéta pri ADHD?

Samotný názov článku vyžaduje dôležité rozlíšenie: neexistuje jedna univerzálna „ADHD diéta“, ktorá by nahradila odbornú diagnostiku alebo liečbu.

Strava však môže ovplyvňovať celkové zdravie, energiu, spánok, náladu a toleranciu záťaže. U niektorých ľudí môže úprava jedálnička znížiť určité ťažkosti, najmä ak odstráni konkrétny nedostatok alebo nadmernú konzumáciu priemyselne spracovaných potravín.

Podľa najnovších dôkazov môže zloženie stravy výrazne vplývať na aktivitu detí, a to aj u tých s ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), teda poruchou pozornosti s hyperaktivitou.

Výskum ukázal, že nevhodná strava môže zhoršiť symptómy ADHD až o 92 %.

Preto je výber potravín pre ľudí s ADHD kľúčový.

Správne zvolená strava môže symptómy ADHD výrazne zmierniť.

Pri tomto tvrdení však treba postupovať opatrne, pretože v poskytnutom materiáli sa nachádzajú aj protichodné tvrdenia o vplyve cukru a ďalších potravín.

Cukor a ADHD

Jedna časť materiálu uvádza, že nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu.

Tá istá časť tvrdí, že cukor spôsobuje prudké výkyvy hladiny glukózy v krvi, čo vedie k nárastu nepokoja a hyperaktivity.

Iná časť však uvádza: „Podľa štúdie cukor nijako neovplyvňuje ani chovanie detí, ani ich poznávacie funkcie.“

Ďalšie tvrdenie znie: „Štúdie dokázali, že cukor nijako neovplyvňuje ani chovanie detí, ani ich poznávacie funkcie. Vplyv cukru na hyperaktivitu je teda skôr mýtus.“

Rozdiel možno vysvetliť tým, že obmedzenie cukru môže zlepšiť celkový jedálniček, stabilitu energie a kvalitu spánku, no neznamená to, že cukor je univerzálnou príčinou ADHD alebo že jeho vyradenie odstráni poruchu.

Celková strava s menším množstvom sladených nápojov a priemyselne spracovaných sladkostí môže byť rozumným zdravotným opatrením, nemala by však byť prezentovaná ako náhrada diagnostiky či liečby.

Bielkoviny a raňajky

Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu.

Je dokázané, že deti konzumujúce bielkovinové raňajky sú menej náchylné k nadváhe a dosahujú lepšie výsledky v škole.

Dostatočná konzumácia bielkovín môže zlepšiť pozornosť a koncentráciu detí v škole, ich správanie a sociálne prejavy.

Potraviny bohaté na bielkoviny môžu mať pozitívne účinky na niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD.

Bielkoviny ovplyvňujú činnosť mozgu prostredníctvom aminokyselín, z ktorých sú tvorené neurotransmitery.

Ide najmä o fenylalanín, tyrozín a tryptofán, ktoré ovplyvňujú tvorbu neurotransmiterov, dopamínu, serotonínu a noradrenalínu.

Neurotransmitery prenášajú signály medzi mozgovými bunkami a strava bohatá na bielkoviny ovplyvňuje ich tvorbu aj fungovanie.

Omega-3 mastné kyseliny

Štúdie tvrdia, že deti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou majú nižšiu hladinu týchto mastných kyselín.

Sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu a môžu zlepšiť aj príznaky dyslexie u vašich detí.

Denná odporúčaná dávka je 1 - 3 g.

Tučné ryby, ako napríklad losos, sú vynikajúcim zdrojom Omega-3 mastných kyselín, ktoré podporujú zdravie mozgu a zlepšujú kognitívne funkcie.

Chia semienka a ľanové semienka sú skvelým zdrojom Omega-3 mastných kyselín a antioxidantov.

Ľanový olej je ďalším nápomocným zdrojom Omega-3 mastných kyselín, ktoré podporujú správne fungovanie mozgu.

„U detí s ADHD je potrebné mať v jedálničku aspoň 2 gramy Omega-3 mastných kyselín, ktoré sú nevyhnutné pre správny vývoj mozgu.“

Horčík, zinok a ďalšie živiny

Horčík má upokojujúci účinok na centrálny nervový systém, je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu a nervových buniek.

Preto u detí trpiacich hyperaktivitou patrí horčík medzi najdôležitejšie minerály.

Odporúča sa prijať 30 - 160 mg horčíka denne v závislosti od veku.

Špenát, bohatý na horčík, a ďalšie minerály, pomáhajú pri regulácii nálady a pozornosti.

Potravinovými zdrojmi zinku sú strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, orechy, semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), zelená fazuľka, zelené vňate.

Avokádo obsahuje zdravé tuky prospešné pre mozog a nervovú sústavu.

Celozrnné obilniny, dozreté ovocie, zelenina: Cukry v potrave majú byť zložené, ktoré uvoľňujú glukózu pomaly, teda majú dobrý glykemický index (GI).

Zvýšený príjem vitamínu D môže zlepšiť kognitívne funkcie.

Doplnky výživy a byliny

Bacopa zlepšuje duševnú výkonnosť, pretože interaguje s dopamínom a serotonínom.

Ginkgo biloba sa pýši protizápalovými účinkami, podporuje koncentráciu, zlepšuje pamäť.

Pri doplnkoch výživy je potrebné zohľadniť vek, zdravotný stav, užívané lieky a možné nežiaduce účinky.

Potraviny, ktoré materiál odporúča obmedziť

V materiáli sa odporúča obmedziť viaceré skupiny potravín, najmä ak tvoria veľkú časť jedálnička.

• Fosfáty: Nachádzajú sa v mnohých priemyselne spracovaných potravinách, ako sú kypriace látky, difosfáty, trifosfáty a polyfosfáty.
• Potravinárske farbivá a prídavné látky: Potraviny s vysokým obsahom farbív, konzervačných látok (napr. benzoát sodný) a É-čiek tiež nie sú vhodné pre deti.
• Sladkosti a sladké bublinkové nápoje: Obsahujú veľké množstvo cukru, umelé farbivá a konzervanty, ktoré môžu zhoršovať priebeh ADHD.
• Priemyselne spracované potraviny: Plné umelých prísad a konzervantov, môžu taktiež prispieť k zhoršeniu symptómov ADHD.
• Konzervované jedlá a nápoje, a taktiež jedlá z fastfoodov a spracované jedlá: Vo všeobecnosti je vhodné obmedziť tieto potraviny.

Potravinárske prídavné látky môžu vyvolať hyperaktívne správanie u detí bez predchádzajúcich problémov správania.

É-čka sa vyskytujú hlavne v sladených nápojoch.

Soľ zvyšuje tlak v tepnách.

Medzi 7 - 10 rokom by dieťa nemalo zjesť viac než 5 gramov soli za deň.

Väčšina výrobkov soľ obsahuje.

Mlieko a lepok

Materiál uvádza aj odporúčania týkajúce sa mlieka a lepku.

Mlieko obsahuje fosfáty, cukor, kaseiny a opioidy, ktoré sa viažu na opioidové receptory v mozgu.

Odborníci tvrdia, že konzumácia mlieka sa tiež podieľa na agresivite a nedostatku pozornosti.

Najnevhodnejšie je hlavne odtučnené a prevarené mlieko, lebo v takomto mlieku je málo enzýmov, ktoré napomáhajú tráveniu.

Takéto mlieko tiež neobsahuje tuky, ktoré spomaľujú vyplavovanie cukru do krvi.

Isabelle Filliozat uvádza, že výsledky už vidno 24 hodín od vysadenia kravského mlieka.

Autorka tiež upozorňuje rodičov na to, aby dávali pozor na sójové mlieko, ktoré obsahuje estrogény.

Toto mlieko je nevhodné pre dievčatá v mladšom veku, pretože im môže urýchliť pubertu.

Ak je črevo prípustné následkom bakteriálnej a enzýmovej nerovnováhy, lepkové bielkoviny môžu prechádzať stenou čreva a zároveň sa viazať na opioidové receptory v mozgu, čo často spôsobuje zmeny nálad k horšiemu.

Napríklad nervozitu, napätie, agresivitu.

Medzi takéto potraviny patrí biele pečivo, ktoré obsahuje pšenicu a lepok.

Farebné pečivo, ktoré neobsahuje celozrnnú múku, ale pšeničnú, tiež nie je vhodné.

Tmavé pečivo sa často mylne považuje za zdravé, ale mnohé z nich sú len dofarbované a nemajú nutričné hodnoty potrebné pre správne fungovanie mozgu.

Vyradenie mlieka alebo lepku by však nemalo byť automatickým krokom pri ADHD. Takéto obmedzenia majú zmysel najmä vtedy, keď existuje konkrétna alergia, intolerancia, celiakia alebo iný medicínsky dôvod.

Strava nie je náhradou za diagnostiku

Niektoré komentáre tvrdia, že by malému školákovi niekedy stačilo upraviť stravu.

Takýto postup však môže byť rizikový, ak vedie k odkladaniu odborného vyšetrenia.

Ak má dieťa problémy s nepozornosťou, nadmernou aktivitou a impulzivitou do tej miery, že mu spôsobujú problémy v jeho bežnom fungovaní doma aj v škole, treba sa poradiť s detským lekárom a vyhľadať pomoc odborníka.

Vhodným odborníkom môže byť školský psychológ, psychológ v centre psychologicko‑pedagogického poradenstva a prevencie alebo detský psychiater.

Získajte čo najviac informácií o ADHD od odborníkov a z literatúry.

Diéta môže podporiť zdravý denný režim, ale nemala by slúžiť na zľahčovanie ťažkostí ani na tvrdenie, že človek s ADHD sa má jednoducho „správať normálne“.

Ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvňovať prejavy

Denná rutina a prestávky

Deťom s ADHD pomáha, ak majú zavedenú pevnú dennú rutinu.

Do dennej rutiny by ste mali zaradiť aj pravidelné prestávky, ktoré dieťaťu umožnia uvoľniť energiu a môžu mu pomôcť zlepšiť sústredenie.

Je optimálne, ak sú prestávky krátke a časté.

Vhodné prostredie

Aby sa dieťa s ADHD dokázalo lepšie sústrediť, vytvorte pre neho priestor, ktorý bude organizovaný a prehľadný.

Doma pri učení vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky.

Komunikácia a hranice

Pri komunikácii sa snažte používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety.

Mali by byť krátke a zrozumiteľné.

Vždy sa presvedčte, či vás dieťa počúva.

Vo výchove buďte dôslední, trpezliví, vytrvalí, ale aj láskaví, nebuďte „tvrdí“, stanovte dieťaťu jasné hranice, tresty sú nevhodné, neprinášajú žiaden efekt.

Stanovenie hraníc a obmedzení je dôležité aj navzdory záchvatom zúrivosti.

Treba povedať, že keď sa rodič snaží o nápravu výchovy, správanie dieťaťa sa prechodne spravidla ešte zhorší.

Dieťa musí pochopiť, že na druhých záleží rovnako.

Rodičia sa musia vyhýbať prázdnym nariadeniam a vyhrážkam.

Rodičia musia jasne a pokojne komunikovať dôsledok zlého správania, aby ich dieťa počulo a vnímalo a potom dôsledok splniť aj napriek zúrivým prejavom.

Pochvala a podpora

Dieťa stále povzbudzujte a pozitívne motivujte.

Dieťa oceňujte, chváľte ho za všetko, za čo je možné ho pochváliť.

Deti s ADHD majú často znížené sebavedomie.

Sú však často bystré, majú na niečo talent a veľa dobrých vlastností.

Nešetrite pochvalou: Pochvala nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za snahu.

Posilňujte silné stránky svojho dieťaťa.

Pohyb, spánok a obrazovky

Deti s ADHD majú temperament, ktorý vyžaduje viac pohybu a športov, treba ich naozaj nechať vybehať sa oveľa viac než iné deti a to každý deň.

Nedostatok spánku a psychický stres vedú k nedostatku energie a nedostatok energie k neschopnosti sa upokojiť, nespavosti a excitácii.

Čas strávený pred monitorom je na úkor rozvíjania reči, sociálnych zručností, kreativity, pohybu a zdravého emocionálneho vývinu.

Do 6 rokov treba tieto vecičky obmedziť na minimum kvôli zdravému vývinu mozgu.

Rodinné prostredie

V rodine, kde je láskyplná pokojná atmosféra, stabilita, bezpečie a rodičia sú predvídateľní, nájdeme pokojné deti.

Naopak náladovosť rodičov, chýbajúci režim, konfliktné prostredie, chaos, žiadne pravidlá a hranice vyvolávajú u detí strach a ten pôsobí podobne ako nedostatok spánku.

Buďte svojmu dieťaťu k dispozícii.

Trávte s ním čo najviac času.

Vzťah dieťaťa s vami je to najdôležitejšie.

Vytvárajte čo najviac príjemných a pokojných chvíľ.

Rozprávajte sa s dieťaťom.

Zaujímajte sa o to, ako vníma vás, svoje okolie a vzťahy s rovesníkmi.

Liečba ADHD a možnosti podpory

ADHD je prítomná u dieťaťa od raného detstva.

Najčastejšie sa prejaví pri nástupe na základnú školu.

Ak sa nelieči, môže pretrvávať až do dospievania.

Porucha pozornosti s hyperaktivitou je častejšia u chlapcov.

Prejavy u dievčat sú menej nápadné.

Porucha je liečiteľná, najvýraznejšie úspechy sa dosahujú použitím liekov, úpravou denného režimu dieťaťa a zapojením rodičov do liečby.

Aj keď získate pre svoje dieťa odbornú pomoc, vaša úloha v liečbe ADHD je nezastupiteľná.

Nie každú formu ADHD je nutné liečiť liekmi.

Veľa spraví aj to ako sa k tomu postaví učiteľ, ako to dieťa príjme a aké mu vytvorí podmienky - to sa vzťahuje aj na rodičov.

V diskusii sa objavujú aj skúsenosti s nežiaducimi účinkami liekov a nesúhlasom s ich užívaním.

O vhodnosti liekov, ich dávke, účinnosti a nežiaducich účinkoch však musí rozhodovať odborník, ktorý pozná konkrétny zdravotný stav človeka.

U niekoho môže byť hneď v prvom kroku vhodná senzomotorická terapia, u iného neurofeedback a niekedy je spočiatku vhodná terapia hrou, napríklad ak emočné ťažkosti “vystupujú” nad symptomatiku ADHD.

U detí, ktorých nervový systém je pripravený na väčšiu záťaž môže byť vhodný tréning kognitívnych funkcií a u iných začíname starostlivosťou o rodičov.

Dôležité je rozumieť, čo sa s nervovým systémom dieťaťa deje a poskytnúť mu takú oporu, aby sa mohol “liečiť”.

Ak to urobíme, neuroplasticita mozgu už spraví, čo treba.

Spolupracujte so školou, detským psychiatrom a psychológom.

Zapojte sa do tréningu rodičovských zručností potrebných pri výchove detí s ADHD a vyhľadajte miestnu svojpomocnú rodičovskú skupinu.

Čo môže rodič urobiť prakticky

1. Ak sú vám uvedené prejavy povedomé, ak má vaše dieťa problémy s nepozornosťou, nadmernou aktivitou a impulzivitou do tej miery, že mu spôsobujú problémy v jeho bežnom fungovaní doma aj v škole, poraďte sa s detským lekárom a vyhľadajte pomoc odborníka.
2. Získajte čo najviac informácií o ADHD od odborníkov a z literatúry.
3. Vytvárajte dieťaťu pevné pravidlá a návyky.
4. Dieťa s ADHD vyžaduje zvýšenú kontrolu pri bežných činnostiach aj pri príprave do školy.
5. Doma pri učení vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky.
6. Dieťa stále povzbudzujte a pozitívne motivujte.
7. Posilňujte silné stránky svojho dieťaťa.
8. Dbajte na dostatok pohybu a spánku.
9. Rozprávajte sa s dieťaťom a zaujímajte sa o jeho prežívanie.
10. Spolupracujte so školou, psychológom a psychiatrom.

Najčastejšie mýty o ADHD

ADHD je spôsobené nedostatkom prísnosti vo výchove

Aj keď je výchova detí s ADHD zložitejšia a musí sa dbať na množstvo maličkostí a dodržiavanie pravidiel, samotné prejavy ADHD nijako nesúvisia s tým, či sú rodičia málo prísni.

Veľakrát je to presne naopak.

ADHD je výdobytok modernej doby

Porucha pozornosti nie je výdobytok modernej doby.

Bola tu s nami aj za doby našich rodičov, avšak deti, ktoré v minulosti skrátka "nepočúvali", alebo si presadzovali svoju, boli trestané spôsobmi, ktoré zdanlivo pomáhali.

Zámerne hovorím zdanlivo, pretože dnes sú psychologické poradne plné ľudí okolo 50 rokov, u ktorých je v tomto veku diagnostikovaná porucha pozornosti a rôzne dysfunkcie.

V dnešnej dobe je veľa dospelých, ktorým je až po 40. roku diagnostikovaných ADHD.

Prejavy sú dosť podobné ako u detí.

Každé živé alebo kreatívne dieťa má ADHD

Niektorí autori si dokonca myslia, že ide len o určitú formu normálneho správania, ktoré je spojené aj s väčšou kreativitou.

To však neznamená, že každé živé, rýchle alebo kreatívne dieťa má ADHD.

Ak niekto reaguje rýchlejšie, ale stíha to a nemá negatíva, nemusí ísť o patológiu ani ADHD.

Rozhodujúce je, či prejavy spôsobujú dlhodobé a významné problémy v každodennom fungovaní.

Recenzie knihy a rozdielne skúsenosti čitateľov

Čitateľské reakcie na knihu sa výrazne líšia.

Jeden čitateľ napísal, že knihu otváral s nedôverou a podozrením, že pôjde o nejakú konšpiratívnu publikáciu.

Po prečítaní pár stránok však s potešením zistil, že autor rozvíja v knihe veľmi racionálne a triezve myšlienky.

Správne upozorňuje, že kritériá pre diagnostiku ADHD sú podľa DSM 5 stanovené veľmi široko a dokázal by ich naplniť možno aj každý druhý človek.

Autor preto zdôrazňuje nielen nutnosť poctivého prístupu k diagnostike, ale akcentuje najmä esenciálnu úlohu diferenciálnej diagnostiky, ktorá môže predísť nesprávnemu prideleniu diagnózy v tisíckach prípadov.

Iný čitateľ uviedol: „Myslím si, že túto knihu by si mal prečítať každý, kto si myslí, že on alebo jeho dieťa má ADHD.“

Príčinu nepozornosti a hyperaktivity môžu totiž spôsobovať aj rôzne iné ochorenia.

Ďalšia recenzia knihu nepokladá za dajako kontroverznú, pretože je tam jednoducho opísaná prax podľa názoru čitateľa dosť kvalitného lekára s množstvom dôležitých informácií.

Iný čitateľ píše, že autor knihu píše štýlom, podľa ktorého je jediný, kto má pravdu.

Iný názor však tvrdí, že ju píše štýlom: „Podľa môjho názoru ADHD je len súbor symptómov, za ktorými sú ale iné diagnózy a problémy, ktoré keď sa neliečia, môžu sa ďalej zhoršovať a všetko má podložené praxou a štúdiami.“

Čitateľke pracujúcej s deťmi s diagnózou ADHD sa páči, že autor upozorňuje na odlišné pohľady v rôznych krajinách a že mnoho koncepcií využíva vo svojej praxi.

Počas čítania si položila otázky, ako si môžeme byť istí, že to, čo spoločnosť pokladá za normu, je naozaj správne, a či naozaj chceme z detí vychovávať klony, ktoré budú mať rovnaké správanie, rovnaké názory a budú rovnako poslušné.

Iná čitateľka však namieta, že ADHD je jasne definovaná patológia, pretože jej mozog nedokáže správne porovnať vnemy, ktoré naň útočia, a tým pádom je neustále presýtená, neklidná, nesústredená, unavená, podráždená až zmätená.

Uvádza, že ju hláška „ADHD neexistuje“ veľmi zraňuje.

Ďalšia recenzia tvrdí: „Dovolim si velmi silno nesuhlasit. Taktiez som velmi zivy a nazorny priklad ADHD cloveka.“

Čitateľ uvádza, že kniha opisuje jeho životopis a názorne popisuje, ako pracovať a hlavne ako fungovať s ADHD a mať viac ako plnohodnotný život, a to bez liekov.

Ďalší čitateľ sa o knihe prvýkrát dozvedel zo sociálneho fóra pre ľudí s ADHD a podľa toho, čo o nej počul, si myslí, že bude strata času.

Podľa jeho názoru netreba ignorovať ľudí, ktorí s ADHD žijú dennodenne.

Čo si z knihy odniesť pri otázke diéty

Kniha Richarda Saula neprináša univerzálny jedálniček pri ADHD.

Jej hlavnou témou je kritika diagnostiky a potreba hľadať možné príčiny príznakov, ktoré sa prejavujú ako nepozornosť, hyperaktivita alebo impulzivita.

Pri strave možno využiť najmä všeobecné zásady: pravidelný denný režim, dostatok bielkovín, pestrú stravu, potraviny bohaté na omega-3 mastné kyseliny, primeraný príjem ovocia a zeleniny a obmedzenie sladených nápojov a silne spracovaných potravín.

Vyradenie lepku, mlieka alebo iných skupín potravín však nemožno odporúčať každému človeku s ADHD bez konkrétneho dôvodu.

Podľa súčasných názorov sa na vzniku ADHD podieľa dedičnosť asi 70 %-ami a zvyšných 30 % sa pokúšajú vysvetliť teórie o iných faktoroch (pesticídy, potravinové aditíva - najmä farbivá, toxické vplyvy počas gravidity - alkohol, fajčenie, deficit vo výžive a pod.).

Výživa môže byť jedným z faktorov celkového zdravia, no nemala by byť používaná ako argument na popieranie skúseností ľudí s ADHD ani ako dôvod na odkladanie odbornej pomoci.

Najbezpečnejší postup predstavuje spolupráca s odborníkom, ktorý posúdi prejavy, zdravotný stav, spánok, stravovanie, školské alebo pracovné ťažkosti, prípadné pridružené poruchy a vhodné možnosti podpory.

Podrobné informácie o knihe:

tags: #dieta #s #adhd #neexistuje #soul