Každý chce niekam patriť a mať svojich priateľov. Vyčleňovanie z kolektívu je pre dieťa veľmi bolestivá skúsenosť, ktorá môže ovplyvniť jeho sebaúctu, psychickú pohodu, ale aj vytváranie ďalších priateľstiev do budúcnosti či dokonca výsledky v škole.
„Vyčlenenie z kolektívu je pre dieťa jedným z najťažších emocionálnych zranení, ktoré si vyžaduje okamžitý a citlivý zásah dospelých,“ vysvetľuje psychologička Monika Grepiniaková. Podľa jej slov môže byť vyčlenenie z kolektívu spôsobené nielen správaním spolužiakov, ale niekedy aj nevedomým postojom učiteľky.
Čo znamená vyčlenenie z kolektívu
Vyčlenenie z kolektívu môže mať rôzne podoby. Môže ísť o priame odmietanie, ignorovanie a vynechávanie z aktivít, ale aj o ohováranie, klebety, ponižovanie či spájanie sa voči danému dieťaťu.
Na takéto správanie detí majú odborníci názov, volá sa relačná agresia alebo alternatívna agresia. Môže sa vyskytnúť nielen tvárou v tvár, ale aj online. Patrí sem ohováranie, klebety, ponižovanie, spájanie sa voči danému dieťaťu, aj sociálne vylúčenie.
Vyčleňovanie môže byť jednorazovým konfliktom medzi deťmi, ale aj dlhodobým problémom, ktorý dieťa postupne izoluje od ostatných. Deti, ktoré sa stali obeťou vylúčenia z kolektívu, resp. Deti však len zriedkavo prídu za nami a zdôveria sa s takýmto problémom, pretože sa obávajú našej reakcie.
Nechcú vyzerať, že nezvládajú svoje vzťahy a nie sú schopné nájsť si priateľov. Preto by sme sa mali vždy snažiť o otvorenú a úprimnú komunikáciu, bez toho, aby sme ich súdili a nálepkovali.
Prečo niektoré deti nezapadnú do kolektívu
Deti môžu mať problémy so zaradením do kolektívu z rôznych dôvodov. Príčiny často súvisia s ich osobnosťou, prostredím, či okolnosťami, v ktorých sa nachádzajú.
Plachosť a nízke sebavedomie
Niektoré deti sú prirodzene hanblivé a majú problém nadviazať kontakt s ostatnými. Boja sa odmietnutia alebo sa necítia dostatočne sebavedomé. Ak dieťa neverí vo svoje schopnosti alebo si myslí, že nie je dosť dobré, môže sa interakciám vyhýbať.
Nie všetky, ale veľa detí mojich kamarátok má povahu odlišnú. Sú nesmelé, držia sa skôr bokom, nezapájajú sa toľko do konverzácií a skôr ako aktéri diania zostávajú v úlohe pozorovateľov.
„Nesmelé deti volia stratégiu nevyčnievať. Spýtala som sa preto psychologičky Jany Růžičkovej, ktorá dlhodobo pracuje s deťmi aj ako terapeut a poradenský psychológ, aký je vnútorný svet nesmelých a plachých detí z jej pohľadu. „Typickým znakom je nízka sebahodnota, nízke sebavedomie, strach, obavy, nedôvera vo vlastné schopnosti, obava z výkonových situácií, absencia súťaživosti.
Deti samotné sú tiež určitým spôsobom nešťastné. Neuvedomujú si, že samy môžu ten bludný kruh preťať a žiť viac naplno.
Nedostatok sociálnych zručností
Niektoré deti nemali dostatok príležitostí na rozvíjanie sociálnych zručností, napríklad komunikácie, riešenia konfliktov či empatie.
Problém s kolektívom mávajú taktiež deti, ktoré nevedia, ako prejaviť emócie. Ak rodina nevenuje dostatok pozornosti rozvíjaniu sociálnych zručností alebo sebavedomia dieťaťa, môže to ovplyvniť jeho schopnosť zaradiť sa medzi iné deti.
Impulzivita, agresivita a nedodržiavanie pravidiel
Na druhej strane môže vzniknúť problém aj u detí, ktoré sa trápia s impulzivitou, agresivitou alebo nedokážu dodržiavať pravidlá. Takéto deti bývajú kolektívom odmietané.
Určite treba riešiť situácie, kedy problémy so socializáciou nevidíte vy a ani vaše dieťa, ale vidia ich učitelia, či tréneri alebo iné deti. Môžu to byť situácie, keď dieťa ubližuje iným deťom alebo nerešpektuje trénerov, či učiteľov.
Úzkosť a náročné životné udalosti
Deti s úzkostnými sklonmi dokáže paralyzovať strach z hodnotenia, kritiky alebo nových situácií. Podobne sa cítia deti, ktoré zažili stratu blízkeho, šikanovanie alebo iné ťažké zážitky.
Stáva sa, že nedokážu dôverovať ostatným, čo im následne stojí v ceste k zaradeniu sa do kolektívu. Rozvod, hádky alebo stres v rodine spôsobujú, že sa dieťa uzavrie do seba.
Odlišnosti, rodinné prostredie a neurovývinové poruchy
Prekážkami, aby deti so svojimi rovesníkmi zažívali kolektívne radosti, sú aj kultúrne rozdiely alebo iný spôsob výchovy. Oboje vedú k nepochopeniu medzi deťmi.
Problémy môžu mať aj deti s ADHD, autizmom alebo inými neurovývinovými poruchami. Sociálne interakcie pre tieto deti sú rovnako komplikované, ako pre deti so zdravotnými obmedzeniami.
Ak kolektív nevie prijať dieťa, môže byť toto odmietanie prekážkou pri jeho začleňovaní. Dieťa, ktoré sa odlišuje od zvyšku kolektívu rovesníkov, môže mať ťažšie nájsť spoločnú reč s ostatnými.
Vyčleňovanie sa objavuje už v škôlke
Už trojročné deti s nástupom do škôlky môžu riešiť prvé nezhody v prvých priateľstvách. Škôlkar už dokáž pomenovať, že ho kamarát odstrkuje z kolektívu.
Dieťa sa však až doteraz nemuselo s odmietnutím stretnúť, a preto môže mať v hlave z takéhoto správania zmätok.
„Je hrozne ťažké riešiť takéto konflikty, lebo im môže prejsť cez hlavu čokoľvek. Nedá sa povedať, že by im už na niečom záležalo, ale majú prvýkrát pocit, že sú nechcené. Čiže tam je dôležité hlavne zo strany pedagógov alebo rodičov nejako ich vtiahnuť späť do kolektívu. Nič nasilu, len snažiť sa ich pritiahnuť späť k tým deťom, aby neboli vyčlenené, lebo je to dosť krutý spôsob správania,“ povedala detská psychologička Gabriela Herényiová.
V období 3 až 5 rokov deti veľmi jednoducho definujú problém a najčastejšie prídu za rodičmi s vetou - Mama, Zuzka sa so mnou nechce hrať.
Na toto musí rodič reagovať a svojmu potomkovi veľmi jednoduchou formou vysvetliť, čo má robiť: „Treba chvíľu nechať Zuzku, nech si to premyslí sama. A potom sa jej skúsiť opätovne prihovoriť,“ poradila psychologička.
Kamarátstvo sa nedá kúpiť
Rodičia škôlkarov robia pri prvých konfliktoch jednu obrovskú chybu.
„V žiadnom prípade nekupovať cukríky alebo si deti iným spôsobom kupovať. Kupovanie si kamarátstva nie je dobré a častokrát je to jeden zo spôsobov, ktorý rodičia navrhujú, že kúpime niečo kamarátom, dáme cukrík, dáme čokoládu a uvidíš, že sa s tebou bude hrať. To nie je správna cesta. Kamarátstvo sa nedá kupovať a je to kazenie charakteru od malého dieťaťa, od škôlkara,“ doplnila.
Konflikty medzi susedmi a kamarátmi z ihriska
Mnohé deti majú kamarátov medzi susedmi, medzi deťmi zo sídliska, z ulice, s ktorými sa stretávajú každý deň. Aj tu vznikajú veľmi pekné vzťahy, kedy sa deti rôznych vekových kategórií spolu vedia krásne zahrať, vyšantiť, robiť lotroviny a nájsť spoločnú reč.
No tiež sa stáva, že sa prestanú s niekým z ulice kamarátiť a problém je na svete. Oveľa častejšie sa to deje medzi dievčatami a v malých skupinkách.
Rodičia by o tom mali vedieť, ale na začiatok stačí ostať pozorovateľom a deti iba usmerniť.
„Treba to nechať tak a treba to nechať vyzrieť. A potom nech oni si to medzi sebou povedia, že čo im vlastne vadí. Malé deti sa nevedia dlho hnevať, lebo ich kamarátstva sú na inej báze ako u dospelých,“ povedala detská psychologička Gabriela Herényiová.
Ak za vami ako rodičom príde dieťa a zdôverí sa s tým, že: „Mami, suseda mi povedala, že sa so mnou nebude hrať na ihrisku,“ je dôležité mu vysvetliť, aby počkalo, kým sa trošku ukľudní situácia a riešenie sa nájde.
„Alebo mu povedať - skús si nájsť nejakých druhých kamarátov, ktorí sa s tebou budú hrať. Teraz to je tak. Teraz je momentálny stav takýto, že sa s tebou nechce hrať, ale možno to prejde, možno to príde na druhý deň. Možno dieťa niečo počulo, čo si rozprávajú rodičia o rodine, a to mu stačí ako signál na to, že sa nebude s tebou hrať,“ vymenovala.
Vyčlenenie v škole môže prerásť do šikany
Keď máme doma už starších žiakov na základnej škole, tak aj u nich by ste sa mali zaujímať o ich priateľstvá. S deťmi by ste mali mať taký vzťah, aby sa vám samé zdôverili, ak ich niečo trápi, alebo sa na vzťahy jednoducho často pýtajte.
Školáci si už medzi sebou vedia lepšie vydiskutovať problémy, ale aj tak potrebujú usmerniť vo svojich pocitoch. Odstrkovanie s nimi určite riešte.
„Snažte sa nájsť príčinu vyčlenenia, možno aj cez pani učiteľku, cez spolužiakov, ale veľmi nenápadne, aby ste dieťa nejakým spôsobom nepoškodili, neovplyvnili. Lebo v tomto veku to už môže byť veľmi vážne.
Vyčleňovanie je vlastne základ šikanovania, lebo to prvé je to, že - nebudem sa s tebou kamarátiť. Treba to ale mať pod palcom, aby to neprerástlo do niečo vážnejšieho.
Pri starších deťoch takéto konflikty neberte na ľahkú váhu, pretože to môže viesť ku krutej šikane.
Relačná agresia a sociálne vylúčenie
Sárina maminka vedie dcéru každý deň do školy za ruku. Malá prváčka len zriedkavo udrží slzy. Je pre ňu ťažké rozlúčiť sa s blízkou osobou a vojsť do kolektívu.
Donedávna to ako tak išlo, mala okolo seba ešte dve kamarátky. Teraz je však všetko inak, tie dievčatká sa spojili a so Sárou nechcú mať nič spoločné.
Problém je, že deti sa dospelým len málokedy zdôveria. Dôvody majú rôzne, buď si takéto správanie nevšimnú, boja sa, nechcú byť označené za žalobaby, cítia sa bezmocné, hanbia sa alebo si myslia, že dospelí im aj tak nepomôžu.
Keď je dieťa mimo kolektívu, začína samo seba vnímať, že ho nemajú radi, nezaslúži si pozornosť detí a nie je dobrým priateľom.
Vyčleňované dieťa môže pociťovať rôzne negatívne následky na svoju psychiku a sebavedomie. Dieťa začína byť sociálne izolované a uzatvára sa samo do seba.
Takáto situácia môže viesť k pocitom osamelosti, neistoty a zníženému sebavedomiu. V niektorých prípadoch môže spôsobovať ťažkosti so sústredením pri učení sa.
Ako spoznať, že sa dieťa trápi
Možno si si všimla, že tvoje dieťa chodí domov utrápené, hoci priame útoky od spolužiakov nespomína. Často sa stáva, že nevedomým spúšťačom izolácie je samotná učiteľka.
Pozorujte svoje dieťa, ako sa správa doma, ako sa správa v kolektíve a rozprávajte sa o tom, čo vaše dieťa zažíva a ako sa cíti.
Ak sú jeho pocity negatívne, naveďte ho, aby vám prerozprávalo to, čo sa stalo, cez fakty. Dieťa však len zriedkavo príde za nami a zdôverí sa s takýmto problémom, pretože sa obáva našej reakcie.
Deti, ktoré sú vyčleňované, môžu začať pochybovať o sebe. Keď je dieťa mimo kolektívu, začína samo seba vnímať, že ho nemajú radi, nezaslúži si pozornosť detí a nie je dobrým priateľom.
Uistite dieťa, že je milované a že jeho hodnota nezávisí od toho, či je súčasťou nejakého kolektívu.
Prvý krok: počúvať bez zľahčovania
Dieťa, ktoré bolo vyčlenené z obľúbeného kolektívu sa môže veľmi trápiť a nevie spracovať, prečo sa to stalo. Dajte mu priestor, aby vyjadrilo svoje pocity a obavy.
Uistite ho, že jeho pocity sú legitímne, a že ste tu pre neho. Empatia je kľúčová - dieťa by malo cítiť, že ho chápete a podporujete.
Hoci vám sa jeho námietky a pocity nemusia zdať oprávnené, je dôležité ich ako oprávnené brať, pretože také sú. Dieťa vníma veci ináč než vy a vy nemusíte všetko vidieť.
Rozprávajte sa s ním, počúvajte ho bez toho, aby ste odmietali alebo zľahčovali jeho pocity. Nezatvárajte oči pred jeho ťažkosťami a nebagatelizujte situáciu.
Keď sa dieťa napokon odhodlá a zdôverí sa nám, ozve sa v nás ochranársky inštinkt a máme tendenciu prevziať situáciu do vlastných rúk.
Prvý krok je počúvať svoje dieťa. Pýtať sa, aby sme situácii naozaj rozumeli. Vcíťme sa do jeho pocitov a ak potrebujeme, zapisujme si detaily. Budeme sa mať neskôr o čo oprieť.
Povedzme dieťaťu, že ho chápeme a rozumieme, akú má ťažkú situáciu, vnímame bolesť, ktorú prežíva a sme tu pre to, aby sme mu poskytli oporu a podporu.
Otázky, ktoré môžu pomôcť
- Čo sa dnes stalo?
- Kto tam bol?
- Čo presne ti povedali alebo urobili?
- Ako si sa vtedy cítil?
- Stáva sa to opakovane?
- Všimol si si, či sa podobne správajú aj k iným deťom?
- Čo by ti teraz pomohlo?
Ak sú jeho pocity negatívne, naveďte ho, aby vám prerozprávalo to, čo sa stalo, cez fakty.
Spoločne hľadajte riešenie
Dôležité je počúvať, ale aj aktívne hľadať riešenia.
Potom prejdime na riešenie problémov. Spoločne uvažujme, ako by sa dala situácia riešiť, čo by mohlo dieťa urobiť. Takto sa naučí vyrovnať sa s podobnými okolnosťami aj v budúcnosti.
Keď pozbierame nápady, vyhodnoťme ich plusy a mínusy a spravme akčný plán.
Keď už príčinu vyčleňovania z kolektívu odhalíte čakajú vás dlhé a citlivé rozhovory plné vysvetľovania. Treba sa rozprávať a povedať mu, nech povie na rovinu, čo ho vlastne trápi, prečo to tak je.
Ak je to možné, pomôžte dieťaťu hľadať spôsoby, ako zlepšiť situáciu - či už prostredníctvom komunikácie s deťmi alebo hľadaním nových priateľstiev.
Do akej miery má rodič zasiahnuť
Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako dieťa túto situáciu zvládne. Do akej miery má rodič zasiahnuť?
Pri menších deťoch je dôležité pomôcť im zorientovať sa v situácii a citlivo ich vtiahnuť späť do kolektívu. Nič nasilu, len snažiť sa ich pritiahnuť späť k tým deťom, aby neboli vyčlenené.
Pri konfliktoch medzi malými deťmi niekedy stačí ostať pozorovateľom a deti iba usmerniť. Treba to nechať vyzrieť a nechať deti, aby si medzi sebou povedali, čo im vlastne vadí.
Pri starších deťoch treba príčinu vyčlenenia hľadať aj cez učiteľku či spolužiakov, ale veľmi nenápadne, aby ste dieťa nejakým spôsobom nepoškodili alebo neovplyvnili.
Určite treba riešiť situácie, kedy problémy so socializáciou nevidíte vy a ani vaše dieťa, ale vidia ich učitelia, či tréneri alebo iné deti.
Postarajte sa o to, aby prebehol rozhovor medzi všetkými zúčastnenými, aby každý mohol povedať, čo sa stalo z jeho pohľadu tak, aby nikto nikoho nehodnotil.
Jediné, čo je možné hodnotiť, je správanie (nie Ty si, ale Ty si sa správal).
Ak dieťa niekomu ublížilo, je dôležité, aby sa ospravedlnilo, aj keby to neurobilo naschvál, alebo aj keby to ako ublíženie nevidelo.
Opäť nezhadzovať, nezahanbovať dieťa, je dobré brať jeho správanie ako signál, že niečo nemá naplnené. Skúste to nájsť, naplniť mu to.
Dajte dôveru učiteľovi alebo trénerovi, že situáciu zvládne, netreba na neho dohliadať.
Čomu sa vyhnúť
Porovnávaniu s priebojnejšími deťmi
Akonáhle začnete svoje dieťa porovnávať s tými, ktorým socializácia ide lepšie, vytvárate na dieťa tlak. Tento tlak môže mať za následok jeho uzatvorenie a nechuť v kolektíve zotrvávať.
Na poli sebahodnoty to ale viac, či menej škrípe. U rodičov, a tým pádom aj u detí.
Nátlaku a násilnému začleňovaniu
Podpora, nie tlak: Nenúťte dieťa násilne do situácií, v ktorých sa cíti nepohodlne.
Ak je dieťa nesmelé, neizolujte ho, ale dávkujte mu sociálny kontakt. Všetko riešiť s citom a ohľadom na možnosti dieťaťa: Každé dieťa je iné a je nutné voliť prístup, ktorý ho podporí a nie oslabí.
Kupovaniu kamarátstva
V žiadnom prípade nekupovať cukríky alebo si deti iným spôsobom kupovať. Kamarátstvo sa nedá kupovať.
Zahanbovaniu a nálepkovaniu
Jediné, čo je možné hodnotiť, je správanie (nie Ty si, ale Ty si sa správal).
Nezhadzovať, nezahanbovať dieťa. Povedzme dieťaťu, že ho chápeme a rozumieme, akú má ťažkú situáciu.
Preberaniu celej situácie do vlastných rúk
Keď sa dieťa napokon odhodlá a zdôverí sa nám, ozve sa v nás ochranársky inštinkt a máme tendenciu prevziať situáciu do vlastných rúk.
Spoločne uvažujme, ako by sa dala situácia riešiť, čo by mohlo dieťa urobiť. Takto sa naučí vyrovnať sa s podobnými okolnosťami aj v budúcnosti.
Ako posilniť sebavedomie dieťaťa
Dieťa, ktoré bolo vyčlenené z obľúbeného kolektívu sa môže veľmi trápiť a nevie spracovať, prečo sa to stalo. Rodičia majú dieťaťu skôr posilniť sebavedomie.
„Nájdú sa určite druhí kamaráti, ktorí sa s tebou budú hrať a nemusíš sa obracať len na toho jedného, ktorý ťa nejakým spôsobom odmietol,“ pridala odborníčka.
Uistite ho, že je milované a že jeho hodnota nezávisí od toho, či je súčasťou nejakého kolektívu.
Požiadajte dieťa, aby vám nakreslilo alebo napísalo svoje dobré vlastnosti. Potom papier nalepte na stenu/chladničku tak, aby ste ho mali na očiach.
Deti, ktoré sú vyčleňované, môžu začať pochybovať o sebe. Pomôžte im sústrediť sa na svoje silné stránky a talenty.
Posilnenie sebaúcty je kľúčové pre zvládanie ich sociálnych ťažkostí.
Rozvíjanie silných stránok
Povzbudzujte ho, aby sa venovalo aktivitám, ktoré ho bavia a v ktorých vyniká - šport, umenie, hudba.
Posilňujte silné kompetencie: Voľba takých záujmových aktivít, ktoré dieťaťu idú ľahko a v ktorých zažíva úspech.
Rozvíjajte ho nielen v tom, čo mu nejde, ale aj v tých oblastiach, kde je absolútna jednotka.
Povzbudzujte ich, aby sa venovali aktivitám, ktoré ich bavia a v ktorých vynikajú.
Oceňovanie úsilia a úspechov
Každé dieťa je rado chválené za to, čo sa mu podarí. Naučte svoje dieťa tiež oceňovať seba samé, rozoberajte s ním, aký z toho má pocit, ako je pyšné samo na seba a spokojné zo svojho úspechu.
Aj neutrálny výsledok môžete hodnotiť ako úspech.
Je potrebné si uvedomiť, že môžete naraziť na určité osobnostné a genetické limity. Kľúčom k zmene je posilňovanie sebavedomia a kompetencií dieťaťa, zvyšovanie psychickej odolnosti.
Dieťa si potrebuje uvedomiť svoje silné stránky a zažiť úspech vrátane prekonania prekážok.
Pomôžte dieťaťu rozvíjať sociálne zručnosti
Ako rodič pomôžte dieťaťu rozvíjať sociálne zručnosti, ktoré mu môžu pomôcť lepšie sa začleniť do kolektívu.
Trénujte s ním komunikačné schopnosti a dávajte si konkrétne príklady. Tieto zručnosti mu môžu pomôcť lepšie nadviazať a udržať priateľstvá aj v budúcnosti.
Rozvoj komunikačných schopností
Neizolujte dieťa, aj keď je nesmelé a plaché. Je potrebné mu dávkovať sociálny kontakt.
Rozprávajte sa s ním o tom, čo vaše dieťa zažíva a ako sa cíti. Pýtajte sa, ako sa vaše dieťa cíti, čo ho trápi a čo ho teší, keď je v kolektíve.
Zvyšovanie samostatnosti
Nezariaďujte všetko vy. Nechajte dieťa napríklad, aby si samo kúpilo zmrzlinu, aby si zaplatilo obedy v škole, aby sa do školy naučilo chodiť samo.
Život je aj o tom, že deti v ňom prekonávajú svoje vlastné hranice.
Vytvárajte preto s deťmi dohody o tom, kedy by zvládlo zostať v novom kolektíve samo, bez vás. A potom tak urobte s dôverou v to, že to vaše dieťa zvládne.
Psychologička zároveň zdôrazňuje, že vždy je potrebné počítať s tým, že nesmelé a plaché dieťa nemôžete zmeniť zo dňa na deň. Je to náročný cieľ, ktorý vyžaduje veľkú trpezlivosť a lásku.
Organizujte bezpečné príležitosti na kontakt
Organizujte stretnutia: Pozvite deti z kolektívu na spoločnú hru, výlet alebo oslavu.
Pomôcť môže stretávanie sa s rovesníkmi mimo školského prostredia a vytváranie priateľstiev s deťmi, ktoré majú podobné alebo rovnaké záujmy.
Voľba takých záujmových aktivít, ktoré dieťaťu idú ľahko a v ktorých zažíva úspech, môže vytvoriť prostredie, v ktorom sa bude cítiť komfortne a prijaté.
Vaša podpora a pochopenie sú však základom, aby sa vaše dieťa cítilo bezpečne a malo odvahu skúšať nové veci.
Spolupracujte so škôlkou, školou a odborníkmi
Škola zohráva dôležitú úlohu v sociálnom živote dieťaťa. Ak problémy napriek vašej snahe pretrvávajú, neváhajte kontaktovať učiteľov alebo školského psychológa.
Informujte ich o situácii a spolupracujte na hľadaní riešení. Porozprávajte sa s učiteľmi alebo trénermi, aby ste spolu s nimi zistili, či to, čo vaše dieťa trápi, je niečo vážne a naozaj treba zmeniť okolnosti a možno aj kolektív, alebo je to niečo, čo spolu zvládnete a prekonáte a vaše dieťa si tak zvýši emočnú odolnosť.
Komunikácia: Porozprávajte sa s učiteľom, trénerom alebo vedúcim o situácii vášho dieťaťa.
Dajte dôveru učiteľovi alebo trénerovi, že situáciu zvládne, netreba na neho dohliadať.
Ak má dieťa dlhodobé problémy so začlenením alebo prejavuje príznaky úzkosti, nízkeho sebavedomia či izolácie, zvážte konzultáciu s detským psychológom.
Môže pomôcť identifikovať hlbšie príčiny a navrhnúť konkrétne stratégie.
V prípade potreby môže byť súčasťou podpory aj špeciálny pedagóg.
Pre dieťa je podpora rodičov a školy zásadná. Spolupráca môže vytvoriť prostredie, ktoré dieťaťu uľahčí začlenenie.
Keď problém spočíva aj v správaní dieťaťa
Rodič by mal zisťovať dôvod, prečo to jeho dieťa iní vyčlenili. Hlavne ak sa to stáva často.
Môže ísť o rôzne dôvody - od odlišného vzhľadu alebo záujmov až po nezhody s konkrétnymi deťmi.
„Keď je to už veľmi časté, tak tam treba hľadať dôvod, prečo to je tak, či to dieťa sa naozaj nespráva v kolektíve nejako povýšenecky, či nie je nadradené.
Niekedy tá nadradenosť vychádza z toho, ako sa správa doma jeden z rodičov, a to dieťa si berie príklad z rodičov a správa sa tak aj k ostatným.
Nie vždy je to správne a rodičia by mali zistiť, prečo tá situácia je taká, aká je, alebo prečo sa to deje. Vždy je tam nejaká príčina,“ povedala.
Ak dieťa niekomu ublížilo, je dôležité, aby sa ospravedlnilo, aj keby to neurobilo naschvál, alebo aj keby to ako ublíženie nevidelo.
Postarajte sa o to, aby prebehol rozhovor medzi všetkými zúčastnenými, aby každý mohol povedať, čo sa stalo z jeho pohľadu tak, aby nikto nikoho nehodnotil.
Rodič ako vzor dôvery a empatie
Buďte vzorom: Demonštrujte priateľské správanie a empatiu vo vašich vlastných vzťahoch.
Prvé roky svojho života si dieťa zažíva svoj minikolektív so svojimi rodičmi a súrodencami. Ak sa totiž dieťa cíti hodnotné pre svojich rodičov, bude sa cítiť hodnotné pre seba a aj pre ostatných.
Keď je rodičmi prijímané také, aké je, získava dôležitý základ pre sebadôveru aj sociálne vzťahy.
Niekedy majú rodičia tendenciu postarať sa o to, aby nikto ich deťom nič neprikazoval alebo sa k nim nesprával autoritatívne, ale tak iba zasievajú nedôveru do svojich detí.
Dôverujte tomu, že vaše dieťa zvládne aj z vášho pohľadu „drsnejšie zaobchádzanie“, že sa o seba dokáže postarať samo.
Nemáte totiž šancu zabezpečiť svojmu dieťaťu to, že všetci s ním budú zaobchádzať v rukavičkách.
Udržiavajte spolu otvorenú komunikáciu, učte dieťa sociálnym zručnostiam.
Nezabúdajte pravidelne kontrolovať, ako sa vaše dieťa cíti a čo sa deje v jeho sociálnom živote. Otvorená komunikácia vám umožní rýchlo reagovať na prípadné problémy a dieťa bude vedieť, že sa na vás môže spoľahnúť.
Zároveň nezabúdajte na dôležitosť emocionálnej podpory. Buďte tu pre dieťa, aby sa mohlo podeliť o svoje pocity a myšlienky.
Vyčlenenie je bolestivé, no dieťa sa môže naučiť zvládať vzťahy
Treba si uvedomiť aj to, že nezhody k životu patria a vaši potomkovia sa s tým musia naučiť žiť.
„Je to veľmi dôležitá súčasť života. Ani dospelí ľudia si nie vždy osobnostne sadnú a vyhovujú si, rovnako je to aj medzi deťmi. Takže dieťa si musí nejakým spôsobom cez toto štádium prejsť a prechádza to práve cez tie prvé kamarátstva od škôlky,“ vysvetlila psychologička.
Treba deťom vysvetliť, že existuje to v živote a je to prirodzená súčasť života, no nie všetci sme si sympatickí a nie všetci si padneme hneď do oka.
Každé dieťa je iné, a preto proces začlenenia môže trvať rôzne dlho.
„My naše deti nezmeníme. Zmení ich život, skúsenosti, zažívanie úspechov a zlyhaní. Máme neopakovateľnú príležitosť pri tom byť a ukazovať im, že svet je zaujímavé ihrisko, kde môžeme hrať rôzne hry, meniť pravidlá a stať sa hlavnými hercami nášho života.
tags: #dieta #vyclenovane #z #kolektivu