10-mesačné dieťa si búcha hlavu

Búchanie si hlavou o zem alebo iné predmety je správanie, ktoré môže rodičov poriadne vystrašiť. Je to však pomerne častý jav u malých detí a často spadá do kategórie normálneho vývoja.

Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté. Deti sa každý deň učia niečo nové - posadiť sa, postaviť sa, prejsť prvé samostatné kroky, vyliezť na sedačku či stoličku. Na bežné detské pády si deti svojím vývojom postupne privykajú, každý nový pohyb sa učia súčasne s pádom. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky.

Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla. Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok (prilba na bicykel) by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí.

Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého. Úraz hlavy môže ostať bez akýchkoľvek následkov, môže však viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť.

Prečo si deti búchajú hlavu

Deti v ranom veku prežívajú veľmi silné emócie, ale ešte nedokážu efektívne vyjadriť svoje pocity slovami. Búchanie si hlavou môže byť prejavom frustrácie, hnevu, bezmocnosti alebo spôsobu, ako získať pozornosť. Niektoré deti si týmto spôsobom môžu aj upokojovať alebo sa nudiť.

V prípade, že dieťa s búchaním hlavy začalo už okolo 19. mesiaca života, je to obdobie, kedy deti intenzívne prežívajú emócie, ale ich komunikačné schopnosti sú ešte obmedzené.

Dôvodov, prečo si batoľa (niekedy len naoko) ubližuje, však môže byť viac. Spravidla to vôbec nie je dôvod na paniku, hoci pohľad to môže byť nepekný. Nie je to ani dôvod na to, aby sme mávli rukou a dieťa úplne ignorovali.

Dieťatko prevalcujú emócie, ktoré sú také silné, že ich potrebuje vyvážiť fyzickým vnemom. A tak si spôsobí fyzické podnety okamžite a samo - tak, ako je to v danej chvíli možné. Najjednoduchšie a najrýchlejšie je preto hodiť sa o zem a búchať hlavou o podlahu alebo o stenu. Jedno z toho je dostupné takmer vždy.

Ak si dieťa ubližuje aj bez toho, aby bolo nahnevané, možno len potrebuje fyzické vnemy. Umožnite mu dostatok pohybu, pobyt vonku, skákanie na trampolíne alebo mu vymasírujte chrbátik. Nahnevané dieťatko skúste objať - niektoré deti sa skrátka chcú hnevať a objatie odmietnu, no niektoré na objatie zareagujú pozitívne a upokoja sa. Objatie im poskytne vhodný fyzický aj psychický podnet.

Rozvoj motoriky U batoliat sa dramaticky rozvíja motorika. Je to obdobie, kedy sa stavajú na nohy, sadajú si a robia veľké pokroky. Je možné, že dieťa testuje povrchy okolo seba a zisťuje, čo sa mu uhne a čo nie. Učí sa orientovať v priestore.

Dieťa sa šmarí o zem a búcha si hlavu. Hoci vyzerá často nepríčetne, stíha jedným okom sledovať, čo na to rodič, prípadne sa presunú do jeho zorného poľa, ak sa rodič otočil.

Ak zrovna máte neodkladnú prácu (práve preto sa dieťa zvyčajne týmto spôsobom hodí o zem), vezmite si dieťatko na minútu bokom, objímte ho a vysvetlite mu, čo práve robíte a prečo. Dohodnite sa s ním, kedy sa mu môžete venovať. Ak je to možné, nechajte ho pri sebe, aby vás pri práci mohlo sledovať. Ideálne je, ak ho do svojej práce zapojíte.

Nevedia dobre vyjadriť svoj hnev Toto je najmä prípad tých detí, ktoré ešte nevedia rozprávať. Svoje emócie prežívajú veľmi silno a o to viac ich hnevá, že ich nevedia ešte vyjadriť tak, aby im rodič hneď rozumel. Vyjadriť svoje emócie slovami je ťažké aj pre mnohých dospelých, ktorých to tiež frustruje. O to viac malé dieťa, ktoré ešte so svetom nemá toľko skúseností a nacvičených techník na zvládanie ničivých pocitov.

Dieťatku pomôže, ak mu venujete aspoň chvíľu pozornosti, pomenujete jeho pocity (ty sa teraz asi hneváš, ty si teraz smutný, lebo...) a svojou pokojnou reakciou mu dáte najavo, že svet sa nerúca. Môžete dieťatku navrhnúť nejaké riešenie (napríklad sa hnevá, lebo sa mu zrútila veža z kociek, tak mu navrhnete, aby to skúsilo znova alebo pre zmenu nech kocky pekne uprace do škatule).

Niečo ich bolí Hovorí sa, že ak nás bolí zub, pomôže privrieť si prsty do dverí. Tie nás budú bolieť tak, že zabudneme na boľavý zub.

Samozrejme, nikto takéto “rady” nemyslí vážne, no napriek tomu to maličké deti niekedy v rôznom prevedení praktizujú. Niektoré deti pri bolestiach reagujú nepokojom až fyzickým ubližovaním si. Jednoducho nevedia, ako si s bolesťou poradiť. Typicky je to pri bolesti zubov, brucha či pri zápale stredného ucha.

Zbystrite, ak si dieťa ubližuje vždy na tom istom mieste. Napríklad si búcha hlavu vždy len jednou stranou (tou, kde je zapálené ucho či rastúci alebo boľavý zub). Ak tak robí v priebehu krátkeho času, napríklad niekoľkokrát za deň a predtým to nerobievalo. Všímajte si aj iné možné príznaky infekcie, napríklad zvýšenú teplotu, odmietanie tekutín a jedla, malátnosť a iné zmeny v správaní.

Sú v strese My dospelí reagujeme na stres rôzne. Niekto sa opíja, iný potrebuje behať, ďalší behá každú chvíľu na záchod. Aj my dospelí máme svoje slabé miesta, ktoré sa v strese takmer vždy prejavia.

Dieťatko v strese tiež nevie, čo si so sebou počať a môže reagovať tým, že si ubližuje. Takýmto spôsobom ventiluje napätie, ktoré sa v ňom hromadí.

Ako reagovať na búchanie hlavy

Hoci sa môžete dočítať, že takéto správanie treba ignorovať, často je efektívnejšie dieťaťu v týchto chvíľach pomôcť. Neznamená to, že by ste mu mali ustupovať a dovoliť mu niečo, čo ste predtým zakázali.

Skúste zostať v súcitnom postoji voči dieťaťu a uvedomte si, že si v danej chvíli nevie pomôcť. Potrebuje vašu pokojnejšiu a zrelšiu nervovú sústavu, ktorá mu pomôže naučiť sa zvládať situácie. Môžete dieťaťu vyjadriť pochopenie slovami ako „Vidím, že sa hneváš…“ a pokúsiť sa búchanie hlavy zastaviť. Zobrať dieťa na ruky, ak má záujem, a utíšiť ho je často účinné.

Ak dieťa v danej chvíli o objatie nestojí, môžete pri ňom zostať a upokojiť ho slovami, že ste pri ňom a že to bude v poriadku, kým „búrka“ neprehrmí.

Niektorí odborníci odporúčajú aj tzv. pevné objatie - dieťa chytiť tvárou k sebe a pevne držať, s rukami nad lakťami, aby nemohlo mávať a udierať. Ideálne je si s dieťaťom sadnúť, aby ste mohli prichytiť aj nožičky.

Je dôležité snažiť sa upokojiť nielen dieťa, ale aj samých seba.

V prvom rade treba sa absolutne vzdat fyzickych trestov, to do civilizovanej spolocnosti nepatri a uz toboz nie k milujucemu rodicovi. Dieta treba pohladit, a povedat mu, ze chapes ako sa citi, ze nieco velmi chce, ale ze to nie je mozne. Treba pri nom byt, v klude, tichosti a davat mu najavo, ze ho lubis a chapes jeho hnev, jeho pocity... treba ho pohladkat, usmiat sa na neho.. Co moze byt najhorsie je u rodica nervozita, krik, ziapanie, fyzicke nasilie...

Deti v takom veku neraz nevedia zvladat hnev. Kolki dospeli tresnu dverami, rozbiju taniere.. a to uz maju rozum 😉 a to male to riesi aj takto.

Ten chlapcek sa pravdaze odnaucil tomuto, len potreboval citit, ze niekto mu rozumie 🙂

Kedy po úraze hlavy vyhľadať lekára

Nanešťastie, ako pri väčšine ochorení, neexistuje 100% postup na vylúčenie možného vnútrolebečného poranenia. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc.

Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný? Napr. pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda? V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.

Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu (nemusia to byť žiadne závažné kontrolné otázky).

Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.

Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter.

Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím.

Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.

Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín.

Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne, alebo v rovnakej miere. Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčia jednoznačne o závažnosti poranenia.

Vo všeobecnosti ale platí, že pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí.

Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. Pri negatívnom náleze poučí rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí.

Aké vyšetrenia sa môžu realizovať

V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky (menšie deti treba pri vyšetrení podržať, je preto vždy dobré prísť na vyšetrenie aj s doprovodom).

Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania.

Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlasnté kritériá. CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania.

V prípade, ak má dieťa niektoré z uvedených symptómov, je možné realizovať neurologické vyšetrenie. Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici.

Typy poranení hlavy

Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti.

Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.

Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí. V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne.

Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je preto vhodné nečakať a vyhľadať lekársku pomoc.

Kedy je správanie ešte normálne

Hoci búchanie si hlavou môže byť znepokojujúce, u malých detí je pomerne časté. Ak dieťa robí tieto prejavy len občas, keď je rozrušené, a po upokojení prestane, je to zvyčajne súčasť vývoja.

Avšak, ak si dieťa búcha hlavu opakovane, aj keď je samo a v pokoji, alebo ak sa správanie stupňuje, je dobré sa poradiť s pediatrom alebo detským psychológom. Taktiež, ak si dieťa pri búchaní hlavy spôsobuje viditeľné zranenia (modriny, krvácanie), je nutné vyhľadať lekársku pomoc.

V niektorých prípadoch môže pomôcť aj podávanie doplnkov stravy, ako napríklad Magne B6 v ampulkách, ktoré môže pomôcť pri nervozite a nespavosti u detí. Vždy sa však pred podaním akýchkoľvek liekov či doplnkov poraďte s lekárom.

Pamätajte, že robíte maximum pre bezpečnosť svojho dieťaťa.

Ďalšie upozornenia pri dlhodobom správaní

Uz je to skoro rok, co si moj syn trieska hlavu o stenu, podlahu, dvere. Robi to, ked mu nie je po voli, ked dostane nervy...Snazila som sa napominat, aby to nerobil, potom si ho nevsimala a aj skusala ho za to bit, ale nic nepomaha.

Ma 2 roky a zacina ma to uz trapit, kedze jeho udere si silnejsie a bojim sa, ze si ublizi. Co mam robit? Mam uz navstivit psychologa? Ako k nemu pridem?Dakujem za rady...

môj malý má 20 mesiacov, tiež si zvykol búchať hlávku o stenu, neskôr aj o dvere, zem atď. čo sa mal "po ruke". Tiež sme si nevedeli dať rady, jediné čo pomáha je mu fyzicky v tom zabrániť. Časom ho to prestalo baviť, sem-tam to ešte urobí, ale už viem odhadnúť kedy sa na to chystá a tak rýchlo odvediem jeho pozornosť prípadne mu chytím hlávku

skus napisat nejakemu psychologoi detskemu v on-line poradni, on ti najlepsie odborne poradi ... napr, na rodinke maju viacero poradcov, ja som tam raz pisala jednej logopedicke, alebo tam mozno najdes v archive tvoj problem 😉

Keby to bolo take lahke, snazim sa tomu aj zabranit, ale nie vzdy sa to da. Vcera ma to uplne dorazilo, chytila som ho, aby to nerobil, tak on si lahol chrbatikom na zem a ako mal hlavu na zemi, tak si ju treskol o dlazbu po leziacky-nie celom, ale temenom. Som si myslela, ze ju ma rozbitu. Aj mna uz napadla tato verzia, ale ja si myslim, ze je v poriadku.

Iba je dost ctlivy, ked mu povieme, ze niekto ide spat, napr. starka, alebo vidi rozpr. Tiez mam 2 rocneho synceka a ked si niesom v niecom ista vo vychove, konzultujem to s kamaratkami ale uz som konzultovala aj so psychologom cez internet v detskej psycholgickej online poradni.

Keby moj maly trieskal hlavou, urcite by som necakala tak dlho a psychologa uz davno navstivila. Cakat kym si ublizi je velka hlupost. Moze si ublizit a ty to ani nezistis. Az v neskorsom veku, ked dostane trebarz epilepsiu alebo nieco podobne....

moj maly ma 3roky a u nas to zacalo asi pred pol rokom.. Chcela som ist k psychologicke ,ale potom som si povedala, ze este pockam.,ze to snad prejde. Ale nepreslo. Pohar pretiekol, ked mi ucitelka v skolke povedala, ze jej uletela ruka a dala mu po zadku, lebo chytil tiez riadny amok. Tak tam som nevahala ani minutu a nasla som detsku psychologicku. Povedala mi presne to co som ocakavala a to , ze to je obdobie prveho vzdoru. Treba to len vydrzat, snazit sa vystihnut, kedy to na dieta zase prichadza a zaujat ho niecim inym( samozrejme nie vzdy sa to da)... bojujeme stale, niekedy uspesne inokedy nie. Ale snad to nejako prehrmi a budeme zase v pohode. Drzim palce!!! Drzim tebe aj sycekovi palce, aby vam tiez pomohla a buchanie co naskor zmizlo

citala som, ze je to preto, lebo sa dieta nudi...🙂

tags: #10 #mesacne #dieta #si #bucha #hlavu