Vzdelávanie detí z malopodnetného prostredia

Základy osobnosti človeka a charakterové črty sa začínajú formovať už v ranom veku, kedy dieťa postupne začína vnímať dianie v rodine a začleňuje sa do spoločnosti v procese socializácie.

V procese socializácie zastáva významný podiel práve rodina ako prvá sociálna skupina, s ktorou dieťa prichádza do kontaktu. Podstatnú úlohu v tomto procese má jedna zo základných funkcií rodiny, a to socializačná funkcia. „Rodina dieťaťu sprostredkováva vplyv konkrétnej kultúry, oboznamuje ho s jej hodnotami, zvyklosťami.“ (Pružinská, 2005, s. 26).

Dieťa si začína postupne uvedomovať svoju osobnosť, svoje vlastné „ja“ a vplyvom rodiny, vlastného poznania a skúseností, ktoré postupne získava, sa jeho povahové a charakterové črty rozvíjajú a upevňujú. Skôr, ako vôbec rozumie významu slov, reaguje na tón hlasu, podľa neho sa učí rozoznávať úprimnosť, či neúprimnosť, klamstvo či lož, pochvalu alebo pokarhanie.

Každý, kto vyrastal v rodinnom prostredí (vytvorenom akýmkoľvek zväzkom), je ovplyvnený či už úsmevom rodiča alebo jeho zdvihnutým prstom. „Sila príkladu je mimoriadne pôsobivá v rodine. ... Na príklade rodičov, v kladnom i zápornom zmysle, formuje sa charakter dieťaťa. ... Vzťah rodičov, ich vzájomná úcta, láska, ohľaduplnosť, pomoc, porozumenie, pozornosť, vytvárajú v dieťati pevné morálne zásady.“ (Rozinajová, 1981, s.

Čo znamená malopodnetné prostredie

Keďže máme v škole pomerne veľa detí práve z malopodnetného prostredia, motivujeme ich najmä k pravidelnej školskej dochádzke. Najväčším problémom týchto detí je totiž nepravidelná školská dochádzka.

Ide o takzvané víkendové deti, teda také, ktoré sú dva dni v škole a päť dní doma. Ak by chodili do školy pravidelne, dokázali by si osvojiť viac vedomostí a zručností, naučiť sa oveľa viac. Mnohé z nich by mohli skončiť stredné odborné školy a uplatniť sa na trhu práce.

Bohužiaľ, zázemie a rodina ich častokrát nemotivujú, keďže ani samotní rodičia neprikladajú vzdelaniu veľký význam. Samozrejme, máme aj rómskych rodičov, ktorí sa uplatnili na trhu práce, či už ako živnostníci alebo zamestnanci.

Každé dieťa, nech pochádza z akéhokoľvek prostredia, potrebuje stabilné podmienky, pravidelný kontakt s dospelými, podnety na učenie a podporu pri rozvíjaní svojich schopností. Nedostatok podnetov nemusí znamenať nedostatok schopností. Pri vhodnom vedení môžu deti svoje možnosti postupne rozvíjať.

Rodina a socializácia dieťaťa

Rodina dieťaťu sprostredkúva prvé skúsenosti so vzťahmi, pravidlami, povinnosťami a hodnotami. Dieťa si prostredníctvom rodiny osvojuje spôsoby komunikácie a správania, ktoré neskôr uplatňuje v škole i v širšom sociálnom prostredí.

Je to len o nastavení mysle. Dieťa, nech je z akéhokoľvek prostredia, potrebuje byť vzdelávané a to je už naše poslanie.

Nie vždy to ide hladko a častokrát máme aj my obavy, napríklad z nového kurikula, bojíme sa, či to zvládneme, ako budeme pracovať s deťmi z vylúčených komunít?

Potrebujeme podporné tímy, asistentov, bez ktorých si ja už neviem prácu v škole predstaviť. Aj my sa chceme posúvať, konkurencia medzi školami je veľká, bojujeme o každého žiaka.

Pravidelná školská dochádzka ako základ

Pravidelná školská dochádzka je jedným z najdôležitejších predpokladov úspešného vzdelávania. Umožňuje dieťaťu nadväzovať na predchádzajúce učivo, upevňovať si vedomosti a vytvárať si pracovné návyky.

Prízvukujeme im, aby deti posielali do školy za každých okolností. Aj keď zaspia, aj keď nie sú pripravené.

Máme príklad chlapca, ktorý opakoval ročník, avšak dnes sú jeho vedomosti oveľa väčšie, čomu zodpovedajú aj jeho známky. A to len vďaka tomu, že začal chodiť poctivo a pravidelne do školy.

Počas vyučovania nám zasa pomáhajú aj asistenti a asistentky. Pracujú aj s deťmi, ktoré sa vrátili zo zahraničia a musia si osvojiť vymeškané učivo.

Spolupráca školy, rodiny a komunity

Sú zapojení terénni sociálni pracovníci a dobrú spoluprácu máme aj s vašim komunitným centrom, čo si veľmi cením. Komunikujeme, riešime spolu otázky vzdelávania a výchovné problémy zverených detí, pomáhame im s učivom.

Učíme ich hľadať informácie napríklad pri tvorbe školských projektov. Nerobíme za nich, ale vedieme ich k tomu, aby boli samostatné.

Ak vidím, že niektoré dieťa potrebuje pomoc, zavolám vášmu kolegovi Marcelovi a poprosím ho, aby sa spojil s rodinou a dieťaťu pomohol.

Viete, aké krásne projekty sú schopné vytvoriť, keď ich niekto usmerní, pomôže im? Tie deti majú veľký potenciál a my sa im snažíme vytvárať podmienky, aby ho využili.

Chcela by som ešte na záver dodať, že si cením rodičov, ktorí do školy prídu hoci s problémami, ale kultivovane sa s nami rozprávajú. Takí, s ktorými vedieme dialóg. Ktorí chápu, že my deťom nechceme ubližovať, ale pomôcť.

Podpora samostatnosti a školských zručností

Pri práci s deťmi z malopodnetného prostredia je dôležité neposkytovať iba jednorazovú pomoc, ale viesť ich k samostatnosti. Pomoc pri učive, pri vyhľadávaní informácií a pri tvorbe projektov má zároveň rozvíjať ich vlastnú aktivitu.

Nerobíme za nich, ale vedieme ich k tomu, aby boli samostatné.

Takýto prístup umožňuje dieťaťu zažiť úspech, posilniť sebadôveru a postupne si vytvoriť predstavu o vlastných schopnostiach. Úspech v škole môže byť významnou motiváciou pre pravidelnú dochádzku i ďalšie vzdelávanie.

Kariérové poradenstvo a príprava na povolanie

Vo vašej škole ste sa rozhodli ako prví implementovať obsah našej metodickej príručky kariérového poradenstva a jej praktickú časť zaradiť do vyučovania.

Výsledkom je predmet s názvom Príprava na povolanie, ktorý u vás vyučuje pani učiteľka Zuzana Žarnayová ôsmakov a ôsmačky.

Práve tento 8. ročník nám z hľadiska kognitívnych schopností a cieľavedomosti detí prišiel najvhodnejší. Je veľmi dobré, aby získali prehľad o rôznych povolaniach.

Hodiny ich bavili, záujem o ne bol. Dokonca sme tu mali aj ukážky jednotlivých profesií, aby žiakov a žiačky namotivovali ešte viac študovať daný odbor a absolvovali aj exkurzie.

Naša pani učiteľka sa toho zhostila veľmi dobre, tento predmet zároveň vypĺňa priestor výchovného poradenstva.

Pre deti z prostredia s obmedzenými vzdelávacími podnetmi môže byť kariérové poradenstvo dôležitým spôsobom, ako rozšíriť ich predstavy o budúcnosti. Osobné skúsenosti, ukážky profesií a exkurzie im umožňujú spoznávať možnosti, ktoré nemusia byť súčasťou ich každodenného rodinného prostredia.

Hygienické a praktické návyky

Súčasťou vzdelávacieho programu je napríklad osvojovanie si základných hygienických návykov - umývanie si rúk, používanie mydla, sprchy, šampónu.

Materská škola bude mať k dispozícii aj práčku, aby starostlivosť zahŕňala aj vypratie bielizne a ich odevov v prípade potreby.

Taktiež by sme chceli urobiť do konca roka zbierku detského oblečenia, ktoré by sme potom mohli dať k dispozícii tejto MŠ.

Osvojovanie hygienických návykov je súčasťou každodennej výchovy a má praktický význam pre zdravie, sebaobsluhu a fungovanie dieťaťa v kolektíve. Ak rodina nemôže zabezpečiť všetky podmienky v dostatočnej miere, škola a ďalšie podporné služby môžu pomôcť vytvoriť základné zázemie.

Predškolská príprava a dostupnosť materskej školy

Predpokladané mesačné náklady rodiča v hmotnej núdzi na 1 dieťa budú 300 Sk, z ktorých strava bude činiť 300 Sk + cestovné 0 Sk.

Školné rodičia v hmotnej núdzi podľa vyhlášky MŠ SR neplatia.

Mesto Martin nepredpokladá v súvislosti so zriadením tejto materskej školy zvýšenie nákladov na školstvo.

Do konca kalendárneho roka totiž mestský rozpočet počíta s troma triedami MŠ Kpt. Nálepku, hoci už niekoľko mesiacov je jedna trieda zrušená.

Projekt so žiadosťou o spolu financovanie prevádzkových a mzdových nákladov bol zaslaný v tomto roku aj Splnomocnenkyni vlády pre rómsku problematiku K. Orgovánovej.

Bol však zaslaný ešte predtým, ako sme získali z Ministerstva školstva SR list o zaradení tejto MŠ do siete škôl a školských zariadení, preto nám peniaze nepridelili.

Keďže by išlo o účelovo viazané prostriedky, v prípade jej neotvorenia by peniaze zbytočne ostali nevyužité.

Otvorenia sa zúčastnil Mgr. Marián Balog, šéf regionálnej kancelárie Úradu Splnomocnenkyne vlády SR pre rómsku komunitu v Banskej Bystrici.

Podľa jeho informácií, ide o jediné zariadenie tohto typu na strednom a severnom Slovensku a druhé v rámci celého Slovenska.

Deti s poruchami správania a potreba odbornej podpory

Ako už z názvu odborného článku vyplýva, venujeme sa deťom s poruchami správania.

Najčastejšie dôvody, ktoré vedú sociálne kurátorky odd.

• rodičia sa nemôžu starať o svoje deti (nedokážu dieťaťu poskytnúť dostatočnú starostlivosť, sú vo výkone trestu odňatia slobody, zlý zdravotný stav rodičov, závislosť rodičov od návykových látok, my dopĺňame pestúnskych rodičov, ktorí majú dieťa v osobnej starostlivosti, ako sú starí rodičia; tu môže nastať nezhoda vo výchove, napr. generačný problém, často nastáva choroba, ďalej uvádzame skupinu profesionálnych rodičov.
• Poláchová, Bryndzák (2011) uvádzajú ďalšiu skupinu a to rodinu, ktorá potrebuje pomoc na určitý čas.

V dobe, keď je kríza v rodine z dôvodov nesúladu rodičovskej výchovy „dvojkoľajnej“, kde je u dieťaťa diagnostikovaná porucha správania a ADHD, kde v niektorých prípadoch u dieťaťa vzrastá trestnú činnosť, je agresívne voči sebe, svojej rodine a k širšiemu sociálnemu okoliu, je potrebné na určitú dobu vyňať dieťa z rodiny.

V tomto čase by nie len dieťa, ale aj rodičia mali navštevovať odbornú sociálnu, psychologickú alebo psychoterapeutickú pomoc. Tak ako dieťa pracuje na zmene správania, musia na nej pracovať aj rodičia.

Tieto dôvody sa zvyčajne kombinujú a kumulujú, pričom často nadobúdajú charakter trestných činov. Z údajov poskytnutých jednotlivými zariadeniami vyplýva, že problémy s deťmi, ktoré experimentujú z legálnymi a nelegálnymi drogami v minulosti mali najmä reedukačné centrá a diagnostické centrá, dnes tento problém už uvádzajú aj detské domovy.

Reedukácia a individuálny reedukačný plán

Autor sa zameral na reedukáciu v školských výchovných zariadeniach, na sumár pedagogických a psychologických postupov, ktorých cieľom je resocializácia reedukovaných osôb.

V priebehu reedukácie ide o prácu s deťmi a mládežou, ktorá je prevažne ťažko vychovateľná najmä v dôsledku narušených sociálnych vzťahov.

Ako hovorí Sarka a Matula (1977): “Prevýchova začína tam, kde výchova končí, kde buď zlyhali metódy a prostriedky, alebo výsledok výchovy je proti záujmom spoločnosti.”

Efekt prevýchovy je ťažšie merateľný a hodnotiteľný ako efekt výchovy. Vychovávatelia v každodennej vychovávateľskej činnosti môžu ale i nemusia mať jasne formulované ciele svojho úsilia, ale vždy k nim smerujú, majú ich na zreteli.

Tieto ciele sú dané normami spoločnosti, v ktorej sa výchova odohráva. normy. Pri prevýchove si nevystačíme so všeobecne formulovanými cieľmi.

Zavedenie IRP predpokladá istú unifikáciu formy diagnostickej správy, pretože jej obsah má byť východiskom reedukačných stratégií v priebehu prvých 30 dní pobytu dieťaťa v reedukačnom centre, alebo v detskom domove.

IRP je metodologicky konštruovaný tak, aby bolo možné v krátkom čase analogickým spôsobom „formalizovať“ odbornú činnosť školských zariadení podieľajúcich sa na prevencii a reedukácii a to najmä centier výchovnej a psychologickej prevencie, ktoré by mali celoplošne svojím odborno - preventívnym pôsobením predchádzať činnosť diagnostických centier, resp.

Úspešnosť výchovného a prevýchovného procesu je tým väčšia, čím viac sa postupné zmeny osobnosti približujú uvedeným hľadiskám.

Režim, disciplína a pozitívna motivácia

Je prirodzené, že existujúce obvyklé podoby domovov dosť dobre nemôžu efektívne naplňovať niektoré požiadavky.

K významným prostriedkom výchovy a prevýchovy nepochybne patrí režim. Režim je možné vymedziť ako cieľavedomé usporiadanie života, ktorý zabezpečuje optimálne plnenie všetkých úloh.

Pri realizácii v individuálnom plánovaní boli najčastejšie využívané témy a problémy chlapcov:

Režim poskytuje dieťaťu predvídateľnosť a jasné hranice. Dôslednosť a disciplína však môžu byť účinné iba v spojení s primeraným vysvetlením, individuálnym prístupom a pozitívnou motiváciou.

Diagnostika školského a rizikového správania

V prieskume používame štandardizovaný Mezerov dotazník školského správania žiaka (Mezera, 1998,a) a Dotazník rizikového správania sa žiaka (Mezera, 1998,b).

Respondenti sú chlapci z Diagnostického centra Bratislava. Porovnávali sme hodnotenie chlapcov z rokov 2012 a 2013.

Diagnostické nástroje umožňujú lepšie pomenovať správanie dieťaťa, identifikovať rizikové oblasti a pripraviť vhodnejšie individuálne postupy. Výsledky možno využiť pri plánovaní reedukácie, práci s rodinou i pri nastavovaní ďalšej podpory po odchode zo zariadenia.

Prechod po ukončení ústavnej starostlivosti

Resocializácia nemôže končiť prepustením jedinca na „slobodu“, resp. ukončením ústavnej starostlivosti v DeD, RC.

Z nepripravenosti metódy individuálneho reedukačného plánu väčšinou zlyháva celý proces. Veľká časť prepustených detí - mladých dospelých sa dostáva do problémov u o pár dní, či mesiacov.

Niektorí sa vrátia do rodín, ktoré ich podporia, niektorí do rodín ktorá ich odmietnu , alebo zostanú u kamarátov z detstva, resp. na ulici, kde sa vrátia do zlej rovesníckej partie.

Prechod do bežného prostredia preto vyžaduje nadväznosť služieb, komunikáciu s rodinou, podporu školy a spoluprácu sociálnych, psychologických a pedagogických pracovníkov. Dieťa potrebuje vedieť, na koho sa môže obrátiť, ak sa po návrate objavia problémy.

Úloha odborných a pedagogických pracovníkov

Konkrétne pracovné činnosti odborných a pedagogických pracovníkov v špeciálno-výchovných zariadeniach zahŕňajú prácu s klientom pri tvorení individuálnych reedukačných plánov.

Špeciálno-výchovné zariadenia majú svoju úlohu a ciele v reedukačnom procese. Ich činnosť je založená na pedagogických, psychologických a sociálnych postupoch, ktoré smerujú k resocializácii reedukovaných osôb.

Odborní pracovníci posudzujú potreby dieťaťa, pedagogickí pracovníci sledujú jeho fungovanie v každodennom režime a spoločne pripravujú postupy, ktoré zohľadňujú jeho správanie, vzťahy, školské ťažkosti a rodinné podmienky.

Pri individuálnom plánovaní bola najčastejšie využívaná práca s rodinou alebo pracovníkmi DeD, dôslednosť, režim, disciplína a pozitívna motivácia.

Vzdelávanie a ochrana životného prostredia

O téme ochrany životného prostredia sa vedú mnohé diskusie, ktoré ponúkajú rôzne návrhy zodpovedného prístupu k nášmu spoločnému domu.

Nie sú to iba nápady v oblasti technológií či podnety na redukovanie ľudského konzumizmu. Objavujú sa aj myšlienky, ktoré v záujme záchrany životného prostredia ľudí vyzývajú prehodnotiť túžbu po deťoch.

Zároveň majú chrániť jeho zdroje tak, aby sa zachovali aj pre ďalšie generácie.

Keď budeme deti viesť k ochrane životného prostredia, nemusia byť preň záťažou.

Eva Grey pridáva aj ďalšie spôsoby, ako sa spolu s deťmi učiť byť šetrnejší k životnému prostrediu: „Používajme veci opakovane, redukujme tvorbu odpadu a nepoužiteľné veci správne recyklujme. Oblečenie, športové potreby či nábytok namiesto vyhodenia posuňme ďalej.

Treba tiež pripomenúť, že dieťa možno z pohľadu jednotlivca zanecháva najväčšiu uhlíkovú stopu, no najviac znečistenia vytvára priemysel, intenzívne poľnohospodárstvo a doprava.

Aj v tomto smere však môžeme podniknúť kroky k ochrane životného prostredia. „Napríklad cez svoje profesijné smerovanie dbať o inovácie smerujúce k výrobe, ktorá je šetrnejšia k prostrediu.

Vzdelávanie detí z malopodnetného prostredia môže zahŕňať aj praktické činnosti, pri ktorých sa prepája starostlivosť o seba, spolupráca, samostatnosť a zodpovednosť za okolie.

Podporné tímy a podmienky úspechu

Počas vyučovania nám zasa pomáhajú aj asistenti a asistentky. Pracujú aj s deťmi, ktoré sa vrátili zo zahraničia a musia si osvojiť vymeškané učivo.

Potrebujeme podporné tímy, asistentov, bez ktorých si ja už neviem prácu v škole predstaviť.

Komunikujeme, riešime spolu otázky vzdelávania a výchovné problémy zverených detí, pomáhame im s učivom.

Účinná podpora nevychádza iba z jedného opatrenia. Spája pravidelnú dochádzku, spoluprácu s rodinou, individuálne vedenie, odbornú pomoc, kariérové poradenstvo, podporu asistentov a vytváranie bezpečného školského prostredia.

Našou ambíciou je, aby sa metodika kariérového poradenstva dostávala do učebného procesu aj naďalej.

tags: #dieta #z #malopodnetneho #prostredia