Imunologické okno pri zavádzaní príkrmov: čo hovoria odporúčania a signály dieťaťa

Pri zavádzaní príkrmov sa rodičia často stretávajú s tvrdením, že medzi ukončeným 4. a 6. mesiacom existuje takzvané „imunologické okno“, počas ktorého treba dieťaťu ponúknuť rôzne potraviny, aby sa znížilo riziko alergií. Táto predstava však mieša viacero odlišných otázok: výlučné dojčenie, pripravenosť dieťaťa na jedlo, zavádzanie príkrmov a kontakt s alergénmi.

Oveľa dôležitejšie ako presný vek je sledovať, či je dieťa na jedlo vývojovo pripravené, a pri dojčených deťoch zachovať dojčenie aj po začatí príkrmov.

Čo sa označuje ako „imunologické okno“

Ak by sme si tento výraz chceli vysvetliť zjednodušene, môžeme hovoriť o období v živote bábätka, keď ešte ono samo nie je schopné v dostatočnej miere vytvárať protilátky proti prijatým antigénom.

Zároveň nastáva situácia, keď protilátky, ktoré prešli do jeho krvi počas tehotenstva, už takmer vymizli.

To je dôvod, prečo sa toto obdobie nazýva imunologickým oknom.

U bábätka ide o obdobie medzi ukončeným 4. a 7. mesiacom alebo 16. a 27. týždňom života.

Je to jedinečné obdobie, keď je možné vytvoriť takzvanú orálnu toleranciu alergénov.

V širšom ponímaní je možné zaviesť alergény do stravy od ukončeného 4. mesiaca až do dovŕšenia 1 roka.

Treba však doplniť, že sa nerozprávame o zavádzaní príkrmov, ale o zavádzaní alergénov s cieľom predísť alergii v neskoršom veku.

Preto je princíp trochu iný.

Taktiež si treba povedať, že výskumy okolo tohto imunologického okna stále trvajú a v iných krajinách ponúkajú iné interpretácie a iné postupy.

Často sa stretneme aj s tým, že v rôznych krajinách kladú dôraz na rôzne alergény.

Je imunologické okno vedecky dokázané?

Pri myšlienke imunologického okna nejde o nič, čo by bolo preskúmané alebo dokázané, a nezakladá sa na dostatočných vedeckých dôkazoch.

Neexistuje jediná štúdia, ktorá by model odporúčaného „imunologického okna“ odskúšala na deťoch.

Ale je to myšlienka, ktorá sa šíri nesmiernou rýchlosťou a je široko propagovaná.

Imunologické okno je neexistujúci konštrukt.

Ide o kombináciu nepochopených odporúčaní európskej spoločnosti ESPGHAN, o nepochopenie úlohy dojčenia a rozdielu medzi dojčenými a nedojčenými deťmi a o dezinterpretáciu dvoch štúdií, ktorých autori mali úplne iný zámer.

ESPGHAN v roku 2017 vydal nové odporúčania, ktoré však už mediálnu pozornosť nedostali.

Žiadna zo svetových organizácií zaoberajúcich sa verejným zdravím či dojčením svoje odporúčania ohľadne dĺžky výlučného dojčenia nijako nezmenila.

Svetová zdravotnícka organizácia, WHO, naďalej odporúča 6 mesiacov výlučného dojčenia bez zavádzania jedla pred týmto vekom, bez myšlienky „imunologického okna“.

To isté Americká akadémia pediatrie, AAP, ktorá uvádza 6 mesiacov výlučného dojčenia.

Kanadská organizácia zaoberajúca sa pediatriou vydala nové odporúčania, ktoré odporúčajú 6 mesiacov výlučného dojčenia.

Slovenský Výbor pre podporu dojčenia zložený z mnohých odborníkov v oblasti pediatrie a medicíny vydal takisto odporúčanie, aby 6 mesiacov výlučného dojčenia zostalo zachovaných.

Výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov

Hlavné posolstvo je: Nič sa nemení.

Stále je v platnosti pravidlo, že výlučné dojčenie má trvať približne 6 mesiacov a jedlo vrátane lepku sa pri výlučne dojčených deťoch má začať podávať vo veku približne okolo ukončeného 6. mesiaca.

Žiadna zo svetových organizácií zaoberajúcich sa verejným zdravím či dojčením svoje odporúčania ohľadne dĺžky výlučného dojčenia nijako nezmenila.

Výlučné dojčenie do približne 6 mesiacov je nesmierne dôležité pre budúce zdravie detí i matiek.

Matky treba podporovať vo výlučnom dojčení do približne 6 mesiacov a v ďalšom dojčení spoločne so zavádzaním jedla minimálne do dvoch rokov a potom ďalej až do prirodzeného odstavenia.

Keď je dieťa výlučne dojčené, je dosiahnutie míľnika približne 6 mesiacov výlučného dojčenia dôležité, pretože existuje množstvo štúdií, ktoré podporujú to, že výlučné dojčenie do 6 mesiacov je ochranou pre mnohé aspekty zdravia dieťaťa.

Na zdravie dieťaťa sa treba pozerať komplexne.

Ochrana pred alergiami je len jeden aspekt zdravia dieťaťa.

Výlučné dojčenie do 6 mesiacov je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dôležité pre ochranu pred množstvom ochorení a výlučné dojčenie do 6 mesiacov neohrozuje ochranu bábätka pred alergiami.

Nemožno na tento jediný aspekt zužovať všetko, čo sa okolo dojčenia a jedla deje.

Ostatné aspekty zdravia sú taktiež podstatné a pre ne je 6 mesiacov výlučného dojčenia dôležitých.

Neexistuje dôkaz, ktorý by ukazoval na to, že by výlučne dojčené deti do 6 mesiacov boli z hľadiska alergií na tom horšie, ako keby sa im príkrmy dávali skôr.

Neexistuje jediný dôkaz, jediná štúdia, ktorá by ukazovala na to, že by výlučne dojčené deti do 6 mesiacov boli na tom z hľadiska alergií horšie, ako keby sa im príkrmy dávali skôr.

Úloha materského mlieka pri zavádzaní jedla

Materské mlieko má v sebe faktory, ktoré vystielajú sliznicu čreva a tým chránia tráviaci trakt počas zavádzania jedla.

Materské mlieko má v sebe faktory, ktoré vystielajú sliznice čreva a tým chránia tráviaci trakt počas zavádzania príkrmov.

Döjčené deti majú čas.

Obzvlášť výlučne dojčené deti, ktorých dojčenie pokračuje mnoho mesiacov či rokov po tom, čo dosiahnu vek 6 mesiacov.

A dojčenie ich chráni a buduje ich imunitu.

Dojčenie robí presne to, čo sa snažia propagátori „imunologického okna“ dosiahnuť.

Vďaka matkinej strave sa dojčené dieťa pripravuje na jedenie toho, čo počas dojčenia konzumuje matka a čo bude v rámci rodinnej stravy konzumovať aj ono.

Materské mlieko však zároveň obsahuje aj látky na to, aby sa s rodinným jedlom tráviaci trakt dieťaťa nielen zoznámil, ale aby tieto potraviny aj bez problémov prijal.

Materské mlieko obsahuje viac než 700 kmeňov rôznych baktérií a preto v každej kvapke mlieka dostáva bábätko probiotiká v množstve a druhovej rozmanitosti, akú nemá možnosť získať zo žiadnych probiotík z lekárne.

Materské mlieko JE probiotická strava.

Preto dojčené deti nepotrebujú probiotiká z lekárne napríklad ani v čase, kedy samé potrebujú užívať antibiotiká.

Dojčením dodávate vášmu dieťaťu tú najlepšiu výživu, ktorú mu môžete v prvých mesiacoch ponúknuť.

Materské mlieko obsahuje všetko dôležité pre rast a vývoj dieťaťa v prvých mesiacoch života a jeho zloženie zodpovedá všetkým nárokom rastúceho detského organizmu.

Dojčenie prináša nesporné výhody pre dieťa, ale i pre matku.

• Podporuje správny vývoj metabolizmu.
• Obsahuje relatívne vysoké hladiny dôležitých mastných kyselín a iných živín, ktoré podporujú rast a vývoj mozgu.
• Podporuje rozvoj tráviaceho traktu a imunitného systému.

Kedy začať s príkrmami pri dojčenom dieťati

Pri zavádzaní jedla dojčeným bábätkám sa v prvom rade riadime pripravenosťou bábätka na jedlo.

Oveľa dôležitejšie ako presný čas či vek dieťaťa je sledovať jeho signály, ktoré znamenajú, že je na jedlo pripravené.

Znaky pripravenosti sú, že sa zaujíma o to, keď jete, načahuje sa za vaším jedlom, snaží sa dať si ho do úst a podobne.

Medzi ďalšie znaky patrí začínajúca schopnosť sedieť, záujem o jedenie, keď jedia iní, snaha načahovať sa za jedlom, snaha o vkladanie jedla do úst a sledovanie ostatných ľudí pri jedle.

Ak tieto znaky vykazuje, bez ohľadu na jeho vek, tak potom ho nechajte ochutnať jedlo, ktoré si z vášho taniera vyberie.

Keď si dieťa zoberie niečo z taniera dospelého počas jedenia a dá si to do úst, je pripravené na jedenie.

Samotný jeho vek nie je rozhodujúci.

Je to niekedy približne okolo 6. mesiaca, je to rozličné pre rozličné deti a aj vtedy ide primárne o ochutnávanie, zoznamovanie sa s jedlom, hranie sa s jedlom, skúšanie nových chutí a konzistencií.

To, že dieťa začne jesť aj inú potravu popri dojčení, je vývojový míľnik, ktorý dieťa dosiahne prirodzene.

Normálne zdravé dieťa dosiahne míľniky ako jedenie rodinnej stravy či chodenie v čase, ktorý je jemu vlastný.

Normálne zdravé dieťa sa jedla začne dožadovať.

Ak dieťatko má znaky pripravenosti na jedenie jedla v 5 mesiacoch a 2 týždňoch, tak môže jedlo dostať v tomto veku.

Ak je to v 6 mesiacoch a 2 týždňoch, tak má jedlo dostať vtedy.

Je to podobné ako s tým, kedy dieťa začne chodiť.

Je to približne okolo 1 roka, ale rozpätie je pomerne široké a žiadne dieťa nie je dobré nútiť do chodenia skôr alebo neskôr, ako je pripravené.

Ak sa znaky pripravenosti ešte neprejavujú, počkajte.

Nemá zmysel vnucovať dieťaťu jedlo, keď ešte nie je pripravené, ani mu jedlo odopierať, ak už pripravené je.

Zároveň nie je dobré tento vývojový míľnik premeškať.

Praktický začiatok ochutnávania

Obdobie, keď sa deti začínajú zaujímať o jedlo, je obdobie experimentovania, skúšania chutí.

Keď sa tento záujem objaví, je dobré ho podporiť.

Aj vtedy však ide primárne o ochutnávanie, zoznamovanie sa s jedlom, hranie sa s jedlom a skúšanie nových chutí a konzistencií.

Nemá ísť o nútenie ani o snahu, aby dieťa zjedlo určité vopred stanovené množstvo jedla.

Vo väčšine prípadov deti túto potravu ani celú nezjedia, len ju žujú či olizujú.

Keď budete večerať a vy budete mať na tanieri chlieb s avokádovou nátierkou, dáte dieťatku trošku z avokáda ochutnať, obliznúť.

Avokádo nie je známe ako alergén, ale nie je pre nás bežné, takže by som sa k nemu postavila s opatrnosťou.

Nabudúce, ak bude dieťatko pri vás a vy budete jesť napríklad jogurt, tak mu ho taktiež môžete dať obliznúť.

Jogurt by mal byť biely.

Ako budete postupne ponúkať jedlo, budete dávať ochutnávať svojmu dieťatku rôzne potraviny.

Postupne mu z nich ponúknete viac a viac.

Bez náhlenia a stíhania všetkých alergénov a všetkých druhov zeleniny či ovocia do konkrétneho mesiaca.

Veľmi dôležité je nechať dieťa skúmať jedlo vlastným tempom.

Dieťaťu netreba dávať veľké kúsky potravín, ktoré by mohlo vdýchnuť.

Ak sa ako rodina rozhodnete, že raz za čas si spravíte rezne, nie je dôvod, prečo by ich nemohlo ochutnať aj bábätko, ak o rezeň prejaví záujem.

Rezeň je potrebné zvážiť nie preto, že by ho nemalo jesť bábätko, ale preto, či je to vhodné a zdravé jedlo pre rodinu ako takú.

Ako pristupovať k alergénom

Štúdie stále viac potvrdzujú, že na konkrétnom načasovaní jednotlivých potravín nezáleží.

Pri zavádzaní alergénov je dôležité, aby sa tak dialo v čase, keď je dieťa na jedlo pripravené, a pri dojčenom dieťati ideálne popri pokračujúcom dojčení.

Z ponúkaných možností, ako toleranciu navodiť, sa niektorým odborníkom najviac pozdáva úplne jednoduchý postup: na začiatku ponúknuť dieťatku alergén v minimálnom množstve.

Medzi často spomínané potraviny patria lepok, mlieko, arašidy, vajíčko, zeler, jahody a citrusy.

Ak máte v rodine alergikov a najmä alergikov na potraviny, spíšte si rizikové potraviny a skúste ich bábätku postupne ponúknuť v období, keď už je pripravené na jedlo.

Ak toto obdobie s niektorými potravinami nestihnete, môžete to skúsiť ešte do 12 mesiacov.

Ak dieťatku ponúknete aj iné alergény, o to lepšie.

Primárne je vhodné zamerať sa na najzásadnejšie potraviny a ostatné ponechať na prirodzené ochutnávanie.

Ak sa vo vašej rodine alergici nevyskytujú, v princípe sa tým nemusíte zaoberať.

Pri deťoch s ťažkým ekzémom, alergiou na vajíčka alebo oboma stavmi by sa mal postup pri zavádzaní arašidov prehodnotiť so špecialistom.

ESPGHAN v odborných usmerneniach z roku 2017 uvádza, že alergénne potraviny by sa mali zavádzať, keď sa začne s príkrmami, hocikedy po 4 mesiacoch.

Bábätká s vysokým rizikom alergie na arašídy, teda bábätká s ťažkým ekzémom, alergiou na vajíčka alebo oboje, by mali mať arašidy zavedené medzi 4. a 11. mesiacom po vyhodnotení situácie špecialistom.

Le pok je možné zavádzať medzi 4. až 12. mesiacom.

Všetky bábätká by mali dostávať príkrmy bohaté na železo, čo zahŕňa mäsové výrobky, prípadne jedlo obohatené o železo.

Treba zavádzať iba jednu potravinu naraz?

Pri zavádzaní jedla dojčeným bábätkám sa v prvom rade riadime pripravenosťou bábätka na jedlo.

WHO vo vedeckej publikácii o jedle, ktorým by mali byť kŕmené nedojčené deti vo veku 6 až 24 mesiacov, nehovorí o zavádzaní jednozložkových príkrmov ani o tom, že by existovalo akékoľvek správne poradie pri zavádzaní príkrmov.

Postupnosť pri zavádzaní nových zložiek potravy môže byť taká, akú si zvolí rodina.

Nie je potrebné vytvárať presný kalendár, podľa ktorého sa musí do určitého veku podať každý druh zeleniny, ovocia alebo alergénu.

Malé množstvo pokrmov, ktoré dieťa dostane v rámci imunologického okna, ešte nepovažujeme za plnohodnotné príkrmy.

Pri praktickom skúšaní možno novú potravinu ponúknuť v malom množstve a následne sledovať, ako ju dieťa znáša.

Ak sa objaví podozrenie na reakciu, je vhodné situáciu konzultovať s pediatrom.

Plazenie, omrvinky a prirodzené ochutnávanie

Ak necháte svoje dieťa plaziť sa vám pod nohami v kuchyni či v jedálni, často práve vtedy zbiera omrvinky všade tam, kde sa plazí.

Deti si týmto spôsobom ochutnávajú a oblizujú všetko, čo nájdu.

Deti sa plazia približne okolo siedmeho mesiaca.

Ak na zemi nebudú rizikové omrvinky v zmysle vdýchnutia, môže si vaše bábätko týmto spôsobom jednotlivé potraviny ochutnávať.

To však neznamená, že dieťa má dostať prístup k nebezpečným kúskom jedla alebo k potravinám, ktoré predstavujú riziko vdýchnutia.

Jedlo má byť primerané jeho vývojovým schopnostiam a dieťa má byť počas jedenia pod dohľadom.

Rozdiel medzi dojčenými a nedojčenými deťmi

Situácia je iná pri nedojčených deťoch či deťoch, ktoré sú dojčené len čiastočne.

Pri nich má zmysel čo najskôr po 4. mesiaci začať odstraňovať pitie umelého mlieka a začať ho nahrádzať jedlom, ideálne ešte počas čiastočného dojčenia.

V prípade umelého mlieka je začať podávať čerstvé normálne jedlo po 4. mesiaci lepšie ako sušené kravské mlieko s umelými vitamínmi, čo je definícia umelého mlieka.

Jedlo sa má v takomto prípade zavádzať tak, aby po 6. mesiaci už žiadne dieťa, či už predtým umelo živené alebo čiastočne dojčené, nemuselo piť umelé mlieko.

Umelé mlieko je totiž tiež mnohozložková sušená instantná potravina.

Umelé mlieko sa skladá z kravského mlieka, olejov a tukov zo živočíšnych a rastlinných zdrojov a rozličných ďalších pridaných zložiek.

Aj pri podávaní umelého mlieka môže mať bábätko alergickú reakciu napríklad na bielkovinu kravského mlieka či anafylaktický šok.

Bielkovina kravského mlieka je veľmi častý alergén.

Deti, ktoré pijú umelé mlieko, už prijímajú mnoho zložiek z rozličných potravín, často už od narodenia.

Dôvod, pre ktorý je vhodné po 4. mesiaci začať nahrádzať umelé mlieko čerstvým jedlom, je práve to, že dieťa má vďaka tomu možnosť začať jesť reálne jedlo, ktoré je čerstvé a nie sušené, a ktoré obsahuje rozličné vitamíny a minerály v prirodzenej podobe.

Obličky aj tráviaca sústava v tomto veku sú na toto pripravené, nie je to pre ne o nič viac zaťažujúce ako podávanie umelej výživy.

Práve naopak.

Pri nedojčených deťoch však konkrétny postup treba prispôsobiť zdravotnému stavu, rastu a odporúčaniu pediatra.

Príkrmy, železo a pokračovanie dojčenia

Pre zavádzanie príkrmov je ideálne, aby boli zavádzané po 6. mesiaci, a to v čase, keď je dieťatko ešte dojčené a naďalej pokračuje v dojčení.

Odporúča sa popri príkrmoch pokračovať v dojčení.

Všetky bábätká by mali dostávať príkrmy bohaté na železo, čo zahŕňa mäsové výrobky, prípadne jedlo obohatené o železo.

Výlučné dojčenie má trvať približne 6 mesiacov a jedlo sa potom zavádza popri dojčení.

Mnohé bábätká aj v čase, kedy už bežne jedia jedlo, v prípade choroby prestanú úplne jesť a vrátia sa na chvíľu k výlučnému dojčeniu.

Tento mechanizmus ich chráni, aby v čase, kedy bojujú s nejakou chorobou, nemuseli riešiť ešte aj cudzorodé bielkoviny v strave.

Chráni ich tak pred vznikom potravinových alergií a ďalších diagnóz.

Strava dojčiacej matky a alergény

To, ako sa stravujete, ovplyvňuje vaše zdravie, nie dojčenie, zloženie materského mlieka alebo jeho tvorbu.

Vaše mlieko bude teda dostatočne výživné bez ohľadu na vašu diétu.

Materské mlieko sa tvorí z krvi a to znamená, že jeho zloženie alebo tvorbu neovplyvňuje to, čo zjete alebo vypijete minimálne.

Ak matka vyradí zo svojho jedálnička niektoré potraviny, materské mlieko tým automaticky nestratí potrebnú výživovú hodnotu.

Rozhodne však nie je vhodné držať obmedzujúce diéty bez dôvodu.

Pri dojčení nie je vhodné sa v jedálnom lístku obmedzovať vo výbere potravín z dôvodu prevencie alergií alebo nadúvania bábätka.

Každému bábätku môže vadiť iná súčasť výživy matky.

Ak máte podozrenie, že bábätko na niektorú potravinu z vašej strany reaguje, prestaňte danú potravinu konzumovať na viacero dní a sledujte správanie bábätka počas diéty a potom, čo potravinu znova zaradíte do svojho jedálnička.

Ak potvrdíte, že bábätko skutočne reaguje na niektorú potravinu, na určitý čas ju prestaňte konzumovať a vyhnite sa aj tomu, aby túto potravinu bábätko skúšalo v jedle.

Po čase to však môžete skúsiť opäť, pretože tieto prejavy správania sa postupne menia.

Pri potvrdenej alergii na bielkovinu kravského mlieka sa odporúča časom bábätku začať znova kravské mlieko alebo výrobky z kravského mlieka ponúkať, pretože na ne časom prestane reagovať.

Takýto postup však patrí do rúk pediatra alebo alergológa.

Je možné, že zlepšenie správania bábätka po vyradení potraviny súvisí s iným faktorom.

Správanie bábätka, ktoré sa krúti alebo je nespokojné, často súvisí s tým, koľko mlieka získava na prsníku.

Jeho správanie môže významne zlepšiť zvýšenie príjmu mlieka pri dojčení.

Ak by zlepšenie situácie viedlo k tomu, že bábätko prestane byť nespokojné a krútiť sa, potom skúste znova do svojej stravy zaradiť mliečne výrobky a mlieko a sledujte správanie bábätka.

Reakcia bábätka na stravu matky je oneskorená väčšinou o 6 až 12 hodín.

Zapisujte si, čo ste v priebehu dňa jedli.

Takto ľahšie odlíšite, na čo z vašej stravy dieťa reagovalo a budete môcť situáciu prípadne konzultovať s pediatrom.

Výživa dojčiacej ženy

Ako v tehotenstve, tak i po narodení zostáva správna výživa zásadným faktorom, vďaka ktorému môžete pozitívne ovplyvniť budúce zdravie svojho dieťatka.

Časť dôležitých živín prijatých stravou matky prechádza priamo do materského mlieka.

Ďalšie dôležité výživné látky do materského mlieka dodáva vaše telo zo zásob.

Preto je množstvo a kvalita prijímaných živín stravou veľmi dôležitá ako pre vás, tak pre vaše dieťa.

Na pokrytie produkcie mlieka a zároveň na zachovanie vlastných nutričných zásob potrebuje mať dojčiaca matka približne o 700 kilokalórií vyšší energetický príjem ako v období pred otehotnením.

Štúdie ukazujú, že až polovica dojčiacich žien má nedostatočný príjem energie.

Príjem bielkovín by mal stúpnuť asi o 15 gramov za deň.

Zvýšený príjem možno dosiahnuť zaradením nízkotučných mliečnych výrobkov, chudého mäsa, strukovín alebo vajec.

Sacharidov potrebuje matka približne o 50 gramov viac.

Ideálny je príjem zložených sacharidov vo forme celozrnných potravín než príjem jednoduchých cukrov vo forme sladkostí.

Príjem tukov nijako neobmedzujte.

V prípade zdraviu prospešných omega-3 mastných kyselín, DHA, je odporúčané príjem navýšiť.

Toho docielite častejším zaradením rýb alebo vhodných rastlinných olejov.

Pri dojčení je dôležitý dostatočný príjem vitamínov a minerálnych látok, jednak kvôli priamemu prechodu niektorých z nich do materského mlieka a jednak kvôli doplneniu vlastných zásob matky, ktoré sa dojčením postupne vyčerpávajú.

Základom je pestrá a vyvážená strava a zvýšený kalorický príjem.

Veľkosť jednej porcie sa rovná zarovnanej dlani.

Pri starostlivosti o bábätko je niekedy ťažké sústrediť sa na vlastný jedálny lístok.

Neváhajte požiadať svojich blízkych o pomoc s domácnosťou či starostlivosťou o bábätko a starajte sa aj sama o seba.

Stravu je možné doplniť aj vhodným výživovým doplnkom určeným špeciálne dojčiacim ženám.

Tekutiny počas dojčenia

Nemenej dôležité je pri dojčení dbať aj na pitný režim.

Príjem tekutín by sa mal navýšiť o množstvo vyprodukovaného materského mlieka.

Celkový príjem by teda mal byť 2 až 3 litre denne, v horúcich dňoch aj viac.

Najvhodnejšia je neperlivá kvalitná voda alebo minerálka so slabou mineralizáciou.

Vhodné sú tiež riedené džúsy a ovocné čaje a nezabúdajte ani na mliečne nápoje, ktoré sa počítajú do príjmu mliečnych výrobkov.

Dávajte pozor na bylinné čaje, pretože biologicky aktívne látky z bylín prechádzajú do materského mlieka.

Množstvo kávy a silných čiernych čajov obmedzte na maximálne 2 až 3 denne a alkohol vylúčte úplne.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak sa po potravine objaví vyrážka, začervenanie, opuch, vracanie, dýchacie ťažkosti alebo výrazná zmena zdravotného stavu, treba kontaktovať pediatra.

Pri ťažkom ekzéme, alergii na vajíčka alebo výraznej rodinnej záťaži alergiami treba zavádzanie rizikových potravín konzultovať s alergológom.

Pri podozrení na alergiu na bielkovinu kravského mlieka nie je vhodné dlhodobo vylučovať mliečne výrobky bez odborného vedenia.

Sú prípady, kedy ani pri najlepšej vôli a snahe nie je dojčenie možné.

Existujú na to rôzne dôvody, zdravotné komplikácie, nedostatočná tvorba mlieka, užívanie liekov či osobné rozhodnutie.

Ak dojčenie nie je možné, je k dispozícii dojčenské mlieko vyvinuté tak, aby poskytovalo dieťaťu všetky potrebné živiny pre správny vývoj.

Láskavá náruč, očný kontakt a čas strávený spolu sú rovnako dôležité ako spôsob kŕmenia.

Kvalita vášho vzťahu s dieťatkom nezávisí od toho, či ho dojčíte alebo kŕmite z fľaše.

Buďte k sebe láskavá.

tags: #imunologicke #okno #mamila