Dieťa začalo chodiť do škôlky a v noci nespí: ako zvládnuť adaptáciu a upraviť spánok

Nástup do materskej školy je pre dieťa veľkou životnou zmenou. Nechuť, odmietanie či strach z neznámeho môžu byť prirodzenou reakciou na odlúčenie od rodiny, nové prostredie, kolektív, pravidlá aj odlišný denný režim.

Prvé dni a niekedy aj mesiace vedia byť v škôlke pre dieťatko veľmi emočne náročné. Rodičia preto často riešia nielen ranný plač a odmietanie škôlky, ale aj únavu, podráždenosť, popoludňajší spánok a situáciu, keď dieťa po nástupe začne v noci zaspávať neskôr alebo sa počas noci častejšie prebúdza.

Prečo môže dieťa po nástupe do škôlky v noci horšie spať

Dieťa sa v škôlke musí prispôsobiť režimu, nasledovať inštrukcie, rešpektovať pravidlá, fungovať v skupine, deliť sa o veci a zvládať nové aktivity. Tým, že sa kladú väčšie požiadavky na dieťa, musí nasledovať inštrukcie, prispôsobiť sa režimu, je tam viac detí, nové aktivity, je z toho unavené.

Dieťa bude unavenejšie, môže byť uzavretejšie. Potrebuje si spracovať zážitky. Často býva doma aj mrzutejšie. Tým, že v škôlke sa začne prispôsobovať novým pravidlám a režimu, doma môže skúšať posúvať túto hranicu a nechce sa mu už počúvať inštrukcie.

Na jednej strane je adaptácia, ktorá sa deje v škôlke. Dieťa je najprv väčšinou vo fáze pozorovateľa, sleduje, čo sa okolo neho deje, nezapája sa veľmi. Potom sa začne aktívnejšie zapájať, skúša, testuje a následne si začne hľadať v kolektíve pozíciu.

Keď je organizmus vyčerpaný, má slabšiu imunitu a ľahšie ochorie. Aj choroby môžu adaptačný proces prerušovať a po návrate do škôlky musí dieťa často znova získavať pocit istoty.

Večer sa preto môže prejaviť napätie, ktoré dieťa počas dňa držalo v sebe. Môže byť podráždené, plačlivé, ťažšie sa upokojovať alebo sa v noci prebúdzať. Takáto reakcia nemusí automaticky znamenať, že mu je v škôlke zle.

Niekedy deti dostanú záchvat hnevu ešte v šatni, keď príde rodič. Mali by mu však dať šancu vykričať sa, uvoľniť sa. Je to to isté, akoby rodič začal chodiť do práce a stále od neho niekto niečo chce. Dieťa sa musí všeličomu prispôsobovať. Doma chce mať pokoj alebo sa vykričať, aby to dostalo zo seba. Nie je to znakom toho, že by mu v škôlke bolo zle.

Popoludňajší odpočinok v škôlke a nočný spánok

Spánok v škôlke je téma sama o sebe. Deti vo veku 3 rokov potrebujú najčastejšie 11-13 hodín spánku. Pričom pokiaľ majú denný spánok, tak ten nočný trvá približne 10 hodín.

Niektoré deti po 3 rokoch nepotrebujú už denný spánok, za predpokladu, že ten nočný je dostatočne dlhý. Väčšina škôlok na Slovensku však neumožňuje deťom poobede nespať, respektíve dieťatko si musí na obed ľahnúť.

Deti, ktoré tak doma nespávali, začnú zrazu v škôlke spávať. Ak je toto aj váš prípad, rátajte s tým, že ak vaše dieťatko začne v škôlke na obed znovu spávať, bude potrebovať spať menej hodín v noci a teda bude potrebovať neskoršiu večierku. Možno aj o 2 hodiny.

Musí dieťa v škôlke spať?

Rodičia sa často pýtajú, či je spánok v škôlke daný „zákonom“. Oddych dieťaťa v materskej škole upravuje vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 541/2021 Z.z.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že min. polhodinový odpočinok je POVINNÝ. Tu je potrebné zdôrazniť, že vyhláška hovorí o odpočinku. Nie o spánku.

Odpočinok sa realizuje každý jeden deň v materskej škole. Po obede. Na ležadlách. Minimum je 30 minút. Tento rozsah nesmie ani riaditeľka nahradiť inou formou denných činností.

Čím sú škôlkari starší - je odpočinok v škôlke realizovaný v čoraz kratšom rozsahu. Z praxe - aj väčší školáci (predškoláci) majú aspoň polhodinový oddych na lôžku po obede.

Záverom- samozrejme, že nie je možné dieťa nútiť do spánku.

Ak dieťa po obede nezaspí, dôležité je rozlišovať medzi povinnosťou odpočívať a povinnosťou spať. Rodičia sa môžu o konkrétnom režime porozprávať s učiteľkami a vedením materskej školy.

Čo robiť, ak dieťa po nástupe nespí v noci

1. Zistite, či v škôlke spí cez deň

Prvým krokom je zistiť, či dieťa v škôlke skutočne zaspáva, ako dlho spí a kedy sa odpočinkový čas končí. Dieťa, ktoré doma už poobede nespávalo, môže po náročnom dopoludňajšom programe v škôlke znovu zaspať.

Ak sa vaše dieťatko vráti k obednému spánku, snažte sa o to, aby malo obedný spánok aj počas víkendov. Fajn pomôckou môžu byť zatemňovacie závesy.

Ak je denný spánok dlhý alebo sa končí neskoro, večerné zaspávanie sa môže posunúť. V takom prípade nemusí byť problémom samotná škôlka, ale zmena pomeru medzi denným a nočným spánkom.

2. Upravujte režim postupne

Režim pred nástupom do škôlky Vám odporúčam upraviť aj v prípade, ak máte neskorý režim. To znamená, že dieťatko ukladáte na nočný spánok neskôr a aj čas ranného vstávania máte okolo 8h00-9h00.

Keďže dieťatko bude musieť prísť do škôlky v stanovenom čase, môže preň byť veľmi náročné vstávať zrazu oveľa skôr. Ak neupravíte režim vopred, tak náhle skoršie budenie bude viesť k tomu, že dieťatko bude mrzuté, preunavené a vaše rána môžu vyzerať presne tak, ako nechcete.

Večierku, ranné vstávanie aj čas odpočinku preto posúvajte postupne. Náhla zmena môže zvýšiť únavu, napätie a večerný odpor.

3. Nepridávajte ďalšie veľké zmeny

Neodporúčam robiť naraz veľa zmien v čase nástupu do škôlky. Mali by sme si zodpovedne naplánovať nástup dieťaťa do škôlky a podmieniť tomu aj ostatné veci.

Odnaúčanie od plienok, cumlíka či dojčenia je dôležité robiť vopred lebo tých zmien by bolo na dieťa veľa. Podobne aj v prípade, ak sa má narodiť súrodenec.

Každá zmena prináša dieťaťu pocit narušenia istoty a bezpečia. Bude sa musieť vyrovnávať so zmenami, ktoré budú výrazne vplývať na jeho život. Čím menej zmien, tým lepšie.

Ak je dojčenie alebo pitie mliečka z fľašky jediný spôsob, akým vie vaše dieťatko zaspávať, odporúčam vám upraviť spôsob zaspávanie v predstihu aspoň 2-3 mesiace pred nástupom do škôlky.

Pre dieťatko je veľká zmena škôlka samotná. Ak sa zrazu ocitne v situácii, že bude musieť zaspávať bez mliečka, bude to preň veľmi náročné. Najmä pokiaľ hovoríme o vysoko citlivom dieťatku.

Určite neodporúčam, aby ste dojčenie rušili za každú cenu vo veľmi krátkom čase pred nástupom do škôlky alebo bezprostredne po nástupe dieťatka do škôlky/ jasiel. Bolo by to príliš veľa zmien v živote dieťatka.

4. Zachovajte upokojujúce rituály

Mojkáčik je za mňa úplne skvelá pomôcka na spánok. Väčšina škôlok umožňuje deťom mať mojkáčika zo sebou aj v škôlke.

Obľúbená hračka, krátka rozprávka, pokojné kúpanie, tlmené svetlo a rovnaké poradie večerných činností môžu dieťaťu pomôcť prepnúť z rušného dňa do odpočinku.

Mnohé mamičky, ktorých deti doma spinkajú v tme sa obávajú toho, že ich dieťatko v škôlke zrazu bez úplnej tmy nezaspí. Z mojej skúsenosti to tak nie je.

Príprava dieťaťa na škôlku

Psychologička Katarína Trlicová vysvetlila, aké dôležité je správne pripraviť dieťa na škôlku, aby nielen adaptačný proces, ale aj následné mesiace sa na škôlku tešilo a čo najlepšie a najhladšie sa na toto zo začiatku cudzie prostredie aklimatizovalo.

V prvom rade je dôležité, aby naše deti vedeli, že po ne po škôlke prídete.

Keďže malé deti nemajú ešte tak dobre vyvinuté vnímanie času, fakt, že tam mama je a zrazu nie je, ich môže vydesiť, pretože pre ne to môže znamenať, že zmizla a už sa nikdy nevráti.

„Pocit istoty a bezpečia je z psychologického hľadiska pre dieťa v predškolskom období výnimočne dôležitý," uviedla.

Rozprávajte sa o tom, čo dieťa čaká

Nezabudnite deťom dopredu vysvetľovať, čo sa v škôlke bude diať, na čo sa majú pripraviť, ako bude prebiehať ich deň, na aké aktivity sa môžu tešiť aj aké prekvapenia ich tam čakajú či si pre ne pani učiteľky pripravili.

Vysvetlite im však aj pravidlá správania sa.

„Hovorte s dieťaťom o tom, čo sa v materskej škole robí a aké to tam je. Vyzdvihujte pozitívne veci, že sa veľa naučí, spozná nových kamarátov, bude sa hrať s novými hračkami a dieťa sa do škôlky začne tešiť,“ odporúča aj učiteľka MŠ Alena, ktorá najmenších už už tri desiatky rokov.

Najprv je predprípravná fáza, kedy by rodičia mali o škôlke deťom rozprávať. Hovoriť im, čo sa tam deje, hrať sa na ňu. Čítať si príbehy, kde sa spomína nástup dieťaťa do škôlky.

Z rozprávky sa dokáže dieťa krásne vcítiť do situácie a mať predstavu, čo ho asi čaká.

Navštívte škôlku a trénujte odlúčenie

Potom by sa mali chodiť prechádzať k škôlke. Ak sa dá, ísť sa do nej pozrieť.

Tréning separácie považujem za kľúčový. Odlučovanie je potrebné začať postupne a nespôsobiť dieťaťu šok. Možno to robiť s pomocou otca, babičiek a pod.

Matka môže ísť do obchodu a dieťa zostane s babkou. Začať je dobré s krátkymi intervalmi.

Dobré je využívať rôzne krúžky či detské centrá, aby si zvykalo, že sú okrem neho ďalšie deti, že učiteľka dáva nejaké inštrukcie a ono ich má nasledovať.

Ak dieťa mamu stále nesleduje, je to dobré znamenie.

Rodičia by mali dieťaťu dávať viac voľnosti a možnosti spoznávať svet okolo seba. Je lepšie stáť pri ňom a byť mu oporou, keď to potrebuje, než ho držať v nezdravo úzkej väzbe.

Kedy je dieťa pripravené na škôlku

Dieťa je podľa psychologičky pripravené navštevovať materskú školu vtedy, keď sa vie odpútať od rodiny a nebráni sa novému prostrediu.

„Rodičia vedia a cítia, kedy je ich dieťa pripravené. V nerozhodných situáciách sa môžu obrátiť na detských psychológov a vstup do predškolského zariadenia prekonzultovať," zdôraznila.

Sú deti, ktoré sú pripravené skôr, ale aj také, čo nie sú ani v 3 rokoch. Dá sa povedať, že v priemere sa však väčšina detí v tomto veku dokáže odlúčiť od matky.

Na nezrelých deťoch vidno úzkosť. Ešte pred nástupom do škôlky sa veľa rodičov o dieťati pýtam. Pozveme si dieťa na pozorovanie, aby sme videli, či je dieťa vôbec schopné vzdialiť sa od mamy a ísť k hračkám, alebo sa jej stále drží.

Vždy by to mal pri pochybnostiach posúdiť odborník, lebo rodičia nemajú potrebný odstup. Majú svoje obavy a ľahko sa môžu dať zviesť k tomu, že ich dieťa nie je na škôlku zrelé, hoci to tak nie je.

Ak odborník povie, že dieťatko je zrelé, mali by mu nástup do škôlky aj umožniť. A to takým spôsobom, že mu dajú pocit istoty a podpory.

Ako nastaviť adaptačný proces

Ak sa dá, ísť sa do škôlky pozrieť. Úžasné by bolo, ak by všetky škôlky umožňovali, aby rodičia mohli zotrvať aspoň prvé dni 30 min. až 1,5 hodiny. Nesmie to byť viac.

Dieťa si nemá zvykať fungovať v prostredí s rodičom, ale bez neho. Rodič by mu mal sprostredkovať pocit istoty a bezpečia.

Ak dieťa vyzerá bezproblémovo, už aj druhý deň ho môžeme nechať samé. Povieme mu, že si ideme nakúpiť jabĺčka a zatiaľ môže napr. postaviť s deťmi vežu. Tak, aby sme vedeli dodržať ten sľub a prídeme preň aj s jabĺčkami.

Dieťa má pocit, že rodič dodržal sľub a zároveň vie, kde bol. Deti musia vedieť, kam mama odišla. Rodič nesmie meškať.

Hlavne v prvé dni neexistuje, aby meškal, lebo to nabúra u dieťaťa pocit jeho istoty.

Čas v škôlke dieťaťu postupne predlžujeme. V prvý deň tam môže byť pol hodinu, ďalší deň hodinu a pol. Ak nemá problém, tak aj pol deň. Ak je úzkostnejšie, necháme ho len hodinu a pol.

Treba to riešiť individuálne a sledovať, ako reaguje. Je dôležité dobre naplánovať, kedy sa dieťa dostane z pol dňa na celý deň. Bežne hovoríme o 1-2 týždňoch.

Ranné lúčenie bez zbytočného strachu

Rodičia musia byť sami presvedčení, že dieťa chcú dať do škôlky. Akonáhle majú neistotu, či by ešte nemali počkať a pod., tak to nie je dobre.

Ak aj o tejto svojej neistote nehovoria, dieťa ju vycíti. Dieťa vždy cíti našu neistotu, nech robíme čokoľvek.

Pri istote rodičov zohráva dôležitú rolu aj výber škôlky, kam svoje dieťa dávajú. Mali by sa vopred porozprávať s jej vedením, učiteľkami a budú cítiť, či sú to ľudia, ktorým chcú svoje dieťa zveriť.

Musí tomu zariadeniu a jeho učiteľkám dôverovať. Ak to tak necítia, nemali by dieťa do tej škôlky dávať.

Ak sa ráno mama pri odovzdávaní dieťaťa v škôlke rozplače, je jasné, že sa rovnako bude správať aj dieťa. Bude si myslieť, že sa má tejto novej situácie tiež báť.

Deti by nemali vidieť rodičov plakať, keď ich nechávajú v škôlke, ani zúfalý výraz na ich tvárach.

Ak je rodič dobre nastavený, dieťa je zrelé a pani učiteľka vtiahne dieťa do kolektívu, adaptácia je otázkou niekoľkých dní.

Aj ten veľký plač, čo rodičia zažívajú v šatni, vždy do pár sekúnd ustane, keď zatvoria dvere.

Niektoré deti sa adaptujú aj bez plaču. Rodičia bývajú vtedy prekvapení, či je to v poriadku. Pravda je, že ich to zväčša dobehne neskôr, a predsa si to odplačú.

Na niektoré deti ten smútok príde aj po pár týždňoch, keď si uvedomia, že už naozaj doma s mamou nebudú a takto to bude navždy.

Keď dieťa škôlku odmieta

Strach z neznámeho môže u dieťaťa viesť k tomu, že bude mať odmietavý prístup ešte pred nástupom do škôlky.

Signály si dobre všímajte, pretože od toho, ako ich doma spracujete a ako sa k nim postavíte, môže závisieť aj priebeh následnej adaptácie na škôlku a cudzie prostredie.

Je preto dôležité, aby rodičia dieťa neignorovali a jeho obavy nezľahčovali.

Potrebujete vedieť vhodne a veku primerane dieťaťu vysvetliť, čo sa bude v škôlke diať, vyzdvihnúť pozitíva, oboznámiť ho s jeho povinnosťami, ale aj možnosťami, čo v škôlke robiť, ako sa správať, za kým ísť, ak sa cíti smutne.

Stres môže mať fyzické prejavy

Stres nikdy nepodceňujte: ako dôsledok sa môžu objaviť napríklad bolesti brucha, kŕče, zvracanie aj nevoľnosť, bolesti hlavy a nechuť ísť do škôlky.

Vtedy by ste mali zistiť, kde strach pramení a s dieťaťom o všetkom hovoriť. Napríklad mu robia zle kamaráti, kričí pani učiteľka.

Počúvajte dieťa pozorne, podporujte ho, dôvera, ktorú si vzájomne vybudujete, pretrvá až do obdobia školy.

Oceňte úprimnosť, netrestajte a riešte problém, napríklad sa stretnete s pani učiteľkou, riaditeľom škôlky.

„Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho prípadným obavám a uistite ho, že mu veríte, a že to určite zvládne. Zvýšite tak jeho sebadôveru. Zároveň mu dovoľte zobrať si so sebou niečo dôverné, napríklad obľúbenú hračku. Bude sa cítiť istejšie,“ radí ďalej pani učiteľka Alenka.

Hra na zvieratká, ktoré idú do škôlky

Ak to nejde podľa plánu, vezmite si na pomoc hru, napríklad zvieratká, ktoré čakajú na vláčik a majú sa odlúčiť.

Čo čaká zvieratko mamičku, ktorá uteká do práce, čo zvieratko dieťatko, ktoré ostáva v škôlke? Ako bude vyzerať program zvieratka mamičky a ako program zvieratka dieťatka?

Presne časovo ohraďte, odkedy dokedy zvieratká budú tráviť čas separovane, kedy sa znovu uvidia.

Ukážte, čo všetko zvieratko v škôlke bude čakať, ako sa môže zabávať, s kým sa hrať a zhovárať.

Čítanie kníh s tematikou škôlky

Ak sa vám zdá, že hra so zvieratkami či iná hra nepomohla, alebo to chcete doma ešte viac doladiť, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky, na trhu ich je neúrekom.

Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky, kto sa tvári ako a prečo, ako sa cíti, čo mu pomohlo, čo objavilo, aké dobrodružstvo zažilo, čo mu to dalo.

Pýtajte sa dieťaťa, čo si o tom myslí, ako by sa správalo ono, keby je na mieste hlavnej postavy z knižky, čo by mu poradilo.

Ako sa s dieťaťom rozprávať po návrate zo škôlky

Netreba na strach dieťaťa zabúdať ani po nástupe do škôlky. Musí cítiť záujem rodiča.

Mali by ste sa ho spýtať, ako sa v škôlke malo, ale nie konkrétne túto otázku, ktorá je pre malé deti nič nehovoriaca.

Pýtajte sa konkrétne na detaily:

• s kým sa hralo;
• akú hračku objavilo;
• čo robili pred obedom;
• čo papkali na obed;
• ako vyzerala pani učiteľka a ako sa tvárila;
• s kým sa zhováralo;
• čo robilo na preliezkach;
• či bolo vonku;
• či pršalo.

Vzťah medzi rodičmi a deťmi sa môže podľa jej slov posilniť aj hraním hier. Treba však sledovať určité signály. Rodičia by mali pozorovať napríklad postoj dieťaťa k hre.

Prečo je dôležité dieťa vyzdvihnúť načas

V neposlednom rade treba pripomenúť aj vec, ktorá sa rodičom občas stáva - vo víre povinností jednoducho dieťa zabudnú vyzdvihnúť, zle sa pochopili s druhým rodičom, alebo meškajú a dieťa ostáva v škôlke posledné.

Pre deti to nie je dobrý pocit.

„Rodičia by sa mali držať toho, aby prišli pre dieťa čo najskôr, ako sa im bude dať. V žiadnom prípade by nemali deti zabúdať, lebo sú to veľmi silné negatívne zážitky, ak má dieťa pocit, že je v škôlke posledné a nikto pre neho nepríde. Pre dieťa by mal niekto z rodiny prísť do 15.30 až 16.00, aj keď nám to pracovné povinnosti nedovoľujú."

Ak dieťa nemôžete vyzdvihnúť, pošlite poň niekoho známeho. Môže to byť starší a zodpovedný súrodenec, babka alebo teta, ak máte takú možnosť.

Čo ak adaptačný proces neprebieha dobre

Niekedy predsa len adaptačný proces nevyjde na jednotku a podľa vašich predstáv.

Nebojte sa byť trpezliví a s dieťaťom tráviť viac času, napríklad ho vyzdvihujte zo škôlky skôr, alebo ho nechajte vyzdvihnúť skôr starším a zodpovedným súrodencom, babkou, tetou, ak máte možnosť.

Zvážte výmenu škôlky za menšiu, prípadne skúste opatrovateľku.

Ak máte tú možnosť, porozprávajte sa s pani učiteľkou prípadne vyhľadajte psychologickú pomoc.

Nebojte sa skúsiť to o rok znova a netrápiť sa zbytočne vy ako mamička a vaše dieťa.

O rok alebo aj skôr možno bude pripravenejšie, zrelšie a aj vy budete mať čas pracovať s dieťaťom tak, aby sa do škôlky tešilo - na hry, kamarátov aj pani učiteľky.

Odplienkovanie, samostatnosť a večerný pokoj

Nikto neočakáva, že dieťatko bude v čase nástupu do škôlky úplne samostatné vo všetkých oblastiach.

Zároveň škôlky fungujú nejakým režimom. Kým doma sa maminka stará o jedno, možno dve alebo tri deti, v škôlke má pani učiteľka na starosti oveľa viac detí.

To prirodzene vedie k tomu, že sa od dieťatka očakáva väčšia samostatnosť pri niektorých činnostiach.

Stále opakujem, že odplienkovanie je proces a vyžaduje si čas. Sú deti, ktoré ho zvládnu zo dňa na deň a aj regres je u nich zriedka.

Väčšina detičiek ale prirodzene potrebuje čas, kým sa odplienkuje a rovnako potrebuje aj čas, kým si celý proces zautomatizuje, upevní a zastabilizuje.

Riešte preto odplienkovanie včas pred nástupom do škôlky. Pre dieťatko môžu byť nehody v škôlke ponižujúce a celé to môže byť pre ne stresujúce.

Samozrejme, že regres sa môže po nástupe do škôlky objaviť, to je úplne v poriadku.

Rovnako je dôležité, aby bolo dieťatko pri odplienkovaní samostatné, čo sa týka stiahnutia nohavíc a spodného prádla a potom vytiahnutia.

Trénujte s dieťatko teda aj umývanie rúk, ktoré využijú nielen po návšteve toalety, ale ja pred jedením alebo návrate z pobytu vonku.

Škôlka môže dieťa pripraviť aj na základnú školu

Deti, ktoré navštevujú materskú školu, sa vedia zväčša rýchlejšie začleniť do kolektívu na základnej škole.

„Majú skúsenosti so životom medzi rovesníkmi, s autoritami, s dodržiavaním pravidiel a majú aj prvé skúsenosti s cielenou prácou," poznamenala psychologička.

Ako dodala, zaradenie sa je individuálne a závisí od viacerých faktorov. Ide napríklad o emocionálnu stabilitu, vzťahové väzby či zrelosť centrálnej nervovej sústavy.

Odlúčenie je veľmi dôležitý vývinový krok a deti vďaka nemu emocionálne dozrejú. Je dôležité nielen pre každé dieťa, ale aj jeho rodiča.

Najdôležitejšie je, ako tento krok urobíme. Rodičia by sa mali zaujímať, ako to čo najlepšie zvládnuť a zabezpečiť, aby z toho dieťa nemalo traumu.

Dieťa sa musí naučiť fungovať v skupine a deliť sa o veci. Ak nemá viacerých súrodencov, doma sa to nenaučí.

Keď sa dieťa v noci budí a hľadá rodiča

Ak ma dieťa v noci potrebuje a príde za mnou, či je staršie alebo mladšie, má na to svoj dôvod.

Potrebuje si niečo nasýtiť, alebo niečo zažilo počas dňa, cíti sa choré a chce sa pritúliť, treba mu to dovoliť.

Veľmi sa mi páči vo výchove prístup, že dieťa sa má možnosť kedykoľvek sa ku rodičovi dostať a zároveň sa spolieha samé na seba.

Je lepšie stáť pri nich a byť im oporou, keď to potrebujú.

Som za to, aby si rodičia cez dieťa neriešili svoje neistoty a nezdravo nenaväzovali deti na seba. Neskôr je to pre ich deti ťažšie.

Takéto deti majú väčšie problémy s nadväzovaním nových vzťahov.

Pre deti je pocit bezpečia a istoty to najdôležitejšie a ten majú od svojho narodenia práve pri rodičoch.

tags: #dieta #zacalo #chodit #do #skolky #a