Samojed: mláďatá po narodení, starostlivosť a vývoj šteniat

Samojed je staré severské plemeno známe hustou bielou srsťou, typickým usmievavým výrazom a priateľskou povahou. Pôvodne pomáhal pri ťahaní saní, strážení aj pasení sobov, dnes je obľúbeným rodinným spoločníkom, ktorý miluje kontakt s ľuďmi a aktívny život.

Pri výchove šteniatka samojeda je dôležité myslieť na jeho rýchly rast, citlivú povahu, potrebu spoločnosti a náročnú starostlivosť o hustú srsť. Správna výživa, bezpečný pohyb, skorá socializácia a pokojný výcvik vytvárajú základ zdravého a vyrovnaného dospelého psa.

Samojed po narodení a prvé obdobie života

Novonarodené mláďatá samojeda sú úplne závislé od matky a chovateľa. V prvých dňoch života potrebujú predovšetkým teplo, pokoj, materské mlieko a pravidelnú kontrolu zdravotného stavu. Keďže samojed patrí medzi severské psy, jeho dospelá hustá srsť ho veľmi dobre chráni pred chladom, no novorodené šteniatka ešte nemajú takú izolačnú schopnosť ako dospelé jedince.

Prvé obdobie by malo prebiehať v čistom, suchom a bezpečnom prostredí, kde majú šteňatá dostatok priestoru pri matke. Chovateľ sleduje, či každé mláďa pravidelne prijíma potravu, postupne priberá a správa sa primerane svojmu veku. Ak je šteňa slabé, odmieta sať, výrazne zaostáva za súrodencami alebo je nezvyčajne apatické, je potrebné čo najskôr kontaktovať veterinára.

V prvých týždňoch života nie je vhodné šteňatá nadmerne zaťažovať, často prenášať ani vystavovať rušnému prostrediu. Potrebujú najmä spánok, pravidelný príjem potravy a stabilné podmienky. Manipulácia má byť jemná a krátka, aby si mláďatá postupne zvykali na ľudský kontakt bez zbytočného stresu.

Vývoj zmyslov a pohybu

Po narodení sa samojedie mláďatá vyvíjajú postupne. Najskôr sa orientujú najmä podľa čuchu a dotyku, neskôr začínajú vnímať okolité zvuky, svetlo a pohyb. Keď sa zlepšuje ich koordinácia, začínajú sa plaziť, stavať na nohy a objavovať priestor mimo miesta, kde odpočívajú.

Rastúce šteňa potrebuje dostatok odpočinku. Hra by mala byť krátka a prirodzená, bez nútenia do behu, skákania alebo dlhého pohybu. Šteniatko mladšie ako 6 mesiacov nevyžaduje žiaden namáhavý tréning, pravdupovediac jeho kostra i svaly ešte nie sú natoľko vyvinuté aby zniesli väčšiu záťaž.

Postačí hrať sa s ním a vrámci hry začať trénovať základné povely. Od 6 mesiacov si už šteniatko vyžaduje aspoň 15 minút denne na tréning povelov a aspoň pol hodinku na prechádzku na vodítku, neskôr i bez neho. Od 12 mesiacov už psík vyžaduje aspoň 1 hodinu denne na prechádzky.

Rast samojedieho šteňaťa

Podobne ako mnohé iné psy veľkých plemien, aj samojed medzi štvrtým a siedmym mesiacom života rýchlo rastie, čo ho robí náchylným na poruchy kostí a zranenia. Kĺby samojeda sa vyvíjajú približne do dvoch rokov, preto ho dovtedy nenechávaj skákať alebo sa hrať na tvrdých povrchoch.

Dobre sa im darí na kvalitnej, nízkokalorickej strave, ktorá zabraňuje ich príliš rýchlemu rastu. Okrem toho nenechávajte šteňa samojeda behať a hrať sa na tvrdom povrchu (napríklad na chodníku), nadmerne skákať ani ťahať ťažké bremená, kým nedosiahne vek aspoň dvoch rokov a kým sa mu plne nevytvoria kĺby.

Bežná hra na tráve je v poriadku, rovnako ako kurzy agility pre šteňatá s centimetrovými skokmi. Pohyb má byť primeraný veku, kondícii a vývoju šteňaťa. Prirodzená hra, krátke prechádzky a jednoduché cvičenia sú vhodnejšie než dlhé behanie alebo náročný tréning.

Výživa šteniatka samojeda

Šteňatá samojeda potrebujú pomalý rast. Odporúča sa kvalitné suché krmivo s obsahom bielkovín 22-25% a množstvom tuku 12-15%. Kŕmna dávka by mala byť rozdelená do dvoch denných jedál.

Druh krmiva závisí od veku, metabolizmu, ročnom období a úrovni aktivity psa. Podľa záťaže psa zvoľte zodpovedajúcu krmivo a upravte kŕmnu dávku podľa aktuálnych potrieb Vášho psa tak, aby boli uspokojené jeho nutričné požiadavky, ale zároveň tak, aby nedochádzalo k nadmernému priberaniu a obezite psa.

Pozor pri výchove šteniatka samojeda: medzi 4. a 7. mesiacom rastie obzvlášť rýchlo. Nesprávna výživa v tomto období môže viesť k poraneniam alebo poruchám kĺbov a kostí.

Energiu získava predovšetkým zo živočíšnych bielkovín, preto vyberaj kvalitnú stravu bohatú na živočíšne bielkoviny, bez umelých prísad, aby mal psík energiu na celý deň. V krmive pre šteňatá a pre starších samojedov by mala byť hladina bielkovín normalizovaná, nie príliš vysoká.

Kľúčom je tu absencia obilnín všetkého druhu, ktoré zvyšujú glykemický index krmiva a poskytujú sacharidy. Tieto psy potrebujú na podporu srsti a pokožky veľké množstvo nenasýtených mastných kyselín. Chondroitín sulfát a glukozamín sú dôležitou súčasťou krmiva pre plemeno Samojed.

Samojed s vysokou potrebou pohybu by mal dostávať energeticky výživnejšie jedlo dvakrát denne. Pri výbere krmiva je vhodné zohľadniť rast šteňaťa, jeho telesnú kondíciu, aktivitu a odporúčanie veterinára.

Prvé návyky a socializácia

Včasná socializácia je pre šteňa samojeda veľmi dôležitá. Ako každý pes, aj samojed potrebuje v mladosti včasnú socializáciu - vystavenie mnohým rôznym ľuďom, pohľadom, zvukom a zážitkom. Socializácia pomáha zabezpečiť, aby zo šteniatka samojeda vyrástol všestranný pes.

Začnite ho čo najskôr zvykať na rôzne zvuky, podnety, ľudí aj zvieratá. Zapísať ho do triedy šteniatkovej škôlky je skvelý začiatok. Zoznamovanie má prebiehať pokojne, postupne a bez nátlaku.

Šteňa by si malo postupne zvyknúť na obojok, vodítko, česanie, kontrolu labiek, uší a papule. Na nutnosť kefovania zvykajte už malé šteňa. Samojeda je potrebné na česanie zvykať už od šteniatka, a vždy po česaní mu dať za odmenu nejakú dobrotu, aby sa na česanie naučil tešiť.

Výcvik poňmite pozitívne a dôsledne. K citlivej povahe samojeda pasuje láskavá, odmeňujúca výchova. Pri správnom prístupe, s pozitívnym výcvikom a jemným hlasom, sa z neho stane pes, ktorý ochotne poslúcha svojho pána.

Ako samojeda učiť

Samojed je šikovný, ale často si chce robiť veci po svojom. Vďaka svojej inteligencii sa samojed dobre učí, ale jeho výcvik je pomerne náročný. Ľudia si často mýlia fakt, že samojedi môžu byť ťažšie vychovateľné psy so znakom ich hlúposti.

Samojedi sú šikovní a inteligentní a ľahko strácajú záujem o tréning len z jedného dôvodu: nudí ich. Kľúč k úspechu pri tréningu je udržať si ich pozornosť. Pri cvičení majte na pamäti, že Samojedi majú krátky čas sústredenia. Najlepšie je preto robiť si časté prestávky alebo meniť činnosti.

Výcvik má byť krátky, pestrý a založený na odmene. Motivácia a odmeňovanie tvojho psíka je dôležitou súčasťou vášho každodenného vzťahu. Chutné, ale zdravé odmeny môžu pomôcť udržať pozornosť šteňaťa, no ich množstvo treba započítať do celkového denného príjmu potravy.

Starostlivosť o samojedie mláďa

Srsť a česanie

Samojed má krásnu bielu srsť, ktorá je náročná na starostlivosť a vyžaduje každodenné prečesanie kefou. Jeho krásna snehobiela srsť je dvojvrstvová: tvorí ju jemná, mäkká a hustá podsada a dlhšia, hrubšia krycia srsť.

Dvojvrstvová srsť tohto plemena je pokrytá prírodným mazom. To umožnilo psom odolávať zrážkam. Táto vlastnosť tiež umožňuje pomerne efektívne striasanie zaschnutých nečistôt a špiny.

Samojed má samočistiacu srsť, ktorá nevyžaduje časté kúpanie, pravidelné česanie je však nutnosťou. Najlepšie je každodenné kefovanie a počítajte s tým, že v období lienenia takmer nedáte kefu z ruky.

Hustá biela srsť samojedov vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Pripravte sa na každodenné kefovanie s tým, že v období lienenia bude potreba podrobnejšie vyčesávanie pĺznúcich chlpov. Počítajte tiež s tým, že srsti všade okolo už sa tiež nezbavíte.

Samojedi pĺznu dvakrát ročne. Pĺznuť začína približne vo veku 10 mesiacov, väčšinou na jar a na jeseň, v závislosti od teplotných rozdielov. V čase pĺznutia, ktoré trvá približne 2 týždne, stráca celú podsadu, zostáva mu len vrchná vrstva srsti.

Počas týchto dvoch týždňov je treba srsť pravidelne vyčesávať. Mláďa je vhodné na česanie zvykať od začiatku, aby neskôr pokojne zvládalo aj dôkladnú starostlivosť počas výmeny srsti.

Samojeda nikdy nestriháme nakrátko ani úplne neholíme. Psy tohto plemena nie sú absolútne vhodné na strihanie alebo úplné holenie. Ich pokožka je náchylná na podráždenie a alergie, takýto zákrok môže mať vážne zdravotné následky a počas leta môže psom spôsobiť prehriatie alebo dokonca úpal.

Je povolené zastrihávať vlasy okolo rozkroku, z hygienických dôvodov, a na tzv. „šortkách“. Pri výbere postroja alebo obojku pre Samojeda dávajte pozor na to, či nezafarbia snehovo bielu srsť.

Kúpanie a čistenie

Samojed má samočistiacu srsť a nevyžaduje časté kúpanie. Tento typ srsti nevyžaduje časté kúpanie, najlepšie je kúpať ich iba ak sú veľmi zašpinení - každých pár mesiacov a pri psovi, ktorý sa rýchlo zašpiní - každý mesiac.

Pred kúpeľom treba psa dôkladne vyčesať kefou, čo uľahčí prácu. Z kozmetiky sa odporúča používať šampóny pre bielu srsť a pre psy s jemnou pokožkou.

Ak sa šteňa zablatí, môžete mu umyť tie časti tela, ktoré má špinavé, ale jednoduchšie je nechať ho vyschnúť - s postupným vysychaním z neho blato jednoducho opadá. Kúpaním sa z kože zmýva prirodzená ochranná mastná vrstva, čo môže viesť ku kožným problémom.

Uši, pazúriky, zuby a labky

Rovnako ako u iných plemien sa odporúča pravidelná ústna hygiena, kontrola uší a pokiaľ nemá pes príležitosť obrúsiť si pazúriky prirodzeným spôsobom, vykonáva sa v prípade potreby ich skrátenie.

Raz týždenne skontroluj uši. Jemne pretri vnútornú časť ucha špeciálnym roztokom; zvukovody čistiť netreba.

Pri starostlivosti o šteňa kontrolujte aj labky, vankúšiky a priestor medzi prstami. Hustá srsť na labkách chráni vankúšiky, no môžu sa do nej zachytiť nečistoty, bodliaky alebo snehové guľôčky.

Bezpečný domov a vhodné podmienky

Samojed je spoločenský pes, ktorý vyhľadáva blízkosť svojich majiteľov, preto nie je vhodný na chov v koterci. Toto citlivé plemeno znáša odlúčenie od ľudskej "svorky" veľmi ťažko.

Samojed nie je pes "vlk samotár" - má rád úzke spojenie s tými, s ktorými žije, a je psychicky aj fyzicky nevhodný na to, aby zostal sám v koterci alebo na dvore. Samojed potrebuje ľudskú svorku a pocit domova z ktorého nie je vyčleňovaný, ale do ktorého patrí.

Aktívny samojed nie je vhodný do bytu. Potrebuje oplotenú záhradu, kde sa môže voľne vybehať. Čím menší má životný priestor, tým viac prechádzok a pohybu bude potrebovať.

V praxi však môže byť samojed pri dostatku pohybu a zamestnania dobrým domácim psom. Samojedi, s výnimkou obdobia kedy pĺznu, sú vynikajúci domáci psi. Sú neuveriteľne čistotní a prekvapujúco tichý.

Najlepšou voľbou je veľký, bezpečne oplotený pozemok s prístupom do domu. Záhrada musí byť zabezpečená tak, aby šteňa nemohlo utiecť, podhrabať sa alebo sa dostať do blízkosti cesty.

Chlad, sneh a letné teplo

Samojed miluje sneh a rád si v ňom hrá. Hustá srsť ho chráni pred zimou a chladom, ale horúco znáša o poznanie horšie.

Vďaka svojmu severskému pôvodu sa samojed prirodzene hodí do chladného podnebia a rád sa hrá v snehu. Naopak, so svojou hustou srsťou môže byť citlivý na teplo.

V sparných letných dňoch by pes nemal byť vystavovaný väčšej fyzickej záťaži. Nedovoľte mu namáhavé cvičenie, keď je extrémne horúco - obmedzte aktivitu na vysokej úrovni na skoré ráno alebo večer, keď je chladnejšie.

Tak ako každý pes v letnom období, potrebuje aj samojed neustále čerstvú vodu a tienisté miesto kam by sa mohol schovať. Ak chováte samojeda vo vnútri, bude potrebovať chladné miesto ako sú kachličky alebo linoleum.

Samojed sa dokáže prispôsobiť rôznym klimatickým podmienkam, ale netreba to preháňať a nikdy ho napríklad nenechajte v zatvorenom aute alebo v malej nevetranej miestnosti.

Pohyb a zamestnanie mladého samojeda

Samojed je pracovný pes, ktorý potrebuje priestor, kde sa môže vyblázniť. Úlohou chovateľa je každý deň vymyslieť psovi toľko práce a zábavy, aby sa pes nezačal nudiť.

Ak mu dovolíte, aby sa nudil, pravdepodobne bude hrabať, utekať alebo žuť, aby sa zabavil. K takejto typickej psie zábave patrí hryzenie topánok, hrabanie, roznášanie odpadkov alebo preskakovanie plotu.

Rozumný majiteľ preto radšej vymyslí samojedovi inú činnosť, napríklad dog-trekking, canicross, bikejöring, agility cross alebo skijöring. Šteňa však do týchto aktivít zapájajte až postupne a s ohľadom na vývoj kostry a kĺbov.

Samojed vyniká v rôznych psích športoch. Pretekanie, beh, sánkovanie, všetky psie športy - to je lahôdka pre tieto psy.

Pokiaľ pôjdete so samojedom bez vodítka, hlavne šteniatka vo veku do 1 roka, dajte pozor na oblasti blízko ciest. Ak totiž zbadá mačku, zajaca, či iné zviera určite sa za ním rozbehne.

Hoci bol samojed historicky lovcom, jeho lovecký inštinkt je dnes čiastočne potlačený. Aj keď to štandard plemena nepripúšťa, mnohé samojedy majú lovecký pud, preto je pri prechádzke najlepšie držať ich na vôdzke.

Temperament šteňaťa samojeda

Samojed je šťastný a veselý pes s pozitívnym vzťahom k životu. Je to rodený optimista, ktorý je známy svojím úsmevom.

Odveké tesné spolužitie s ľuďmi sformovalo samojeda v pokojného, priateľského psa s veľmi dobrou povahou. Je to inteligentný pes s citom pre rodinu.

Samojedi potrebujú od svojich opatrovateľov veľa kontaktu a nehy. Sú to spoločenské, veselé, pokojné a rodinné psy. Takáto silná potreba väzby sa netýka iba ľudí, ale aj ďalších psov.

Samojed potrebuje spoločnosť a nerád zostáva sám. Pokiaľ mu nezaistíte dostatok činnosti a zábavy, pravdepodobne si vymyslí nejakú vlastnú.

Samojed má hrdú a sebavedomú povahu, čo znamená, že od neho nemožno očakávať slepú poslušnosť. Napriek silnému putu k majiteľovi má sklon nasledovať vlastný úsudok, najmä ak povely považuje za zbytočné.

Táto vlastnosť môže byť mylne považovaná za tvrdohlavosť, čo však neznamená, že je ťažko vycvičiteľný. Pri správnom prístupe sa šteňa môže naučiť spolupracovať a rešpektovať hranice bez tvrdého zaobchádzania.

Samojed je dobromyseľný a láskavý pes, ktorý veľmi miluje ľudskú spoločnosť. Plachosť alebo agresivita sú tomuto plemenu cudzie, no temperament je ovplyvnený viacerými faktormi vrátane dedičnosti, výcviku a socializácie.

Samojed a deti

Jeho veselá povaha a láska k ľuďom ho predurčujú na rolu rodinného psa, ideálneho pre domácnosti s deťmi. Deti doslova miluje a rád sa s nimi hrá.

Vďaka svojej priateľskej povahe je samojed ideálnym rodinným psom. Samojed má rád deti, rád sa s nimi hrá, ale žiadneho psa by sme nemali nechávať bez dozoru s malými deťmi.

Samojed je veľmi tolerantný pes, dovolí deťom všeličo, ale pozor aby mu neubližovali. Najviac sa však odporúča väčším deťom, keďže kvôli svojej veľkosti a sile môže menšie deti neúmyselne zvaliť.

Deti treba naučiť, aby šteňa nerušili pri spánku, neťahali ho za srsť, uši alebo chvost a nenútili ho do hry. Aj priateľské šteňa potrebuje možnosť odísť na pokojné miesto.

Zdravie a veterinárna starostlivosť

Samojed patrí medzi zdravé psie plemená, ale aj u neho sa v priebehu života môžu objaviť niektoré choroby.

Vyskytnúť sa môže glaukóm, dysplázia bedrového kĺbu, cukrovka, hypotyreóza, luxácia pately, progresívna atrofia sietnice alebo rakovina.

Samojedi sú psy s dobrou imunitou, milujú zimu a sneh. Chovateľské stanice samojedov neustále pracujú na eliminácii chorôb, ktoré postihujú tieto krásne psy.

Stále však existujú niektoré choroby špecifické pre dané plemeno, vrátane kardiovaskulárnych chorôb, cukrovky, zlyhania obličiek a dysplázie bedrového kĺbu. Pre toto snehobiele plemeno je bežná hluchota a slepota.

Príznaky, ktoré netreba prehliadnuť

Pri tomto vrodenom ochorení je zúžená aortálna chlopňa srdca. Tým sa zvyšuje tlak na srdce, čo môže viesť k zväčšovaniu srdcových buniek a zhrubnutiu srdcovej steny.

DM je porucha, pri ktorej telo nedokáže správne regulovať hladinu cukru v krvi. Diabetický pes má často dobrú chuť do jedla, no keďže potravu nevie efektívne využívať, pozoruje sa uňho trvalý úbytok hmotnosti.

Ďalšími príznakmi sú nadmerné močenie a smäd, ako aj zvýšená chuť do jedla.

Ide o genetické ochorenie obličiek, ktoré sa výraznejšie prejavuje u samcov. Prvé tri mesiace často nemá príznaky, potom sa však rozvíja zlyhanie obličiek, ktoré môže viesť k úhynu postihnutých jedincov približne okolo 15. mesiaca života.

U sučiek máva priebeh miernejší a zlyhanie obličiek sa u nich neobjaví. Pri hypotyreóze telo nedokáže udržať správnu hladinu hormónov štítnej žľazy.

Hypotyreóza sa dá dobre liečiť každodenným podávaním liekov, ktoré musí pes užívať po celý život. Keďže ide o progresívny stav, pri akomkoľvek z uvedených príznakov daj psíka vyšetriť veterinárom.

Hluchota môže byť vrodená, vzniknúť po úraze, alebo sa môže v starobe objaviť čiastočná strata sluchu. Liečba nie je možná.

Samojedi môžu mať sklony ku glaukómu, pri ktorom sa v oku tvorí viac komorovej tekutiny, než sa stihne odvádzať. Tekutina sa hromadí, zvyšuje sa tlak na očné tkanivá a dlhodobo to môže viesť k poškodeniu oka a čiastočnej alebo úplnej strate zraku.

PRA (progresívna atrofia sietnice) je dedičné ochorenie s poškodením sietnice. Postihnutý pes vidí čoraz horšie, až môže úplne stratiť zrak.

História samojeda

Samojed pochádza zo severných oblastí Ruska a Sibíri, kde žil po boku samojedských národov. Jeho pôvod siaha do doby 1000 rokov pred naším letopočtom.

Ich pôvod je tesne spätý so sibírskym kočovným národom Nencov, ktorých ešte starší názov bol Samojedi. Odtiaľ aj pomenovanie tohto plemena.

Nenci sa živili lovom alebo aj chovom sobov a v ich kočovnom živote ich verne sprevádzali aj psy, dnešní samojedi. Tí mali za úlohu stráženie a naháňanie stáda, zúčastňovali sa lovu a taktiež boli využívaní ako ťažní psi, zapriahnutí do saní.

Ale neboli to psíkovia určení len na prácu. Nenci ich považovali za právoplatných členov rodiny, a preto tiež s nimi zdieľali aj svoju domácnosť. A to vrátane lôžka, kde sa nechávali samojedmi zahrievať.

Pre svoju húževnatosť, oddanosť a prítulnosť k svojmu majiteľovi a v neposlednom rade odolnosť voči nehostinnému počasiu tejto krajiny, boli samojedi využívaní aj do mnohých polárnych expedícií.

Sám Roald Amundsen, slávny cestovateľ a prvý človek, ktorý dosiahol Južný pól, mal do svojich saní zapraženú svorku bielych samojedov.

Samojed sa dostal do povedomia Európanov najmä vďaka britskému zoológovi Ernestovi Kilburnovi Scottovi, ktorý po trojmesačnom pobyte u Samojedských kmeňov v roku 1889 priniesol prvé exempláre tohto plemena do Anglicka.

Prvý štandard plemena bol určený v Anglicku v roku 1909, približne v rovnakom čase, keď sa prvé samojedy dostali do Ameriky. Samojed bol oficiálne uznaný ako plemeno v roku 1913.

Skutočný nárast obľuby plemena nastal až po druhej svetovej vojne, najmä v 50. rokoch. Dnes sa tieto severské špice chovajú najmä ako rodinné psy, pričom sú tiež obľúbenými výstavnými psami.

Vzhľad a vlastnosti plemena

Samojed je stredne veľký, silný a elegantný špic, ktorý pôsobí harmonicky, ale zároveň veľmi odolne. Má kompaktné telo, pevnú kostru, dobre osvalené končatiny a vysoko nesený chvost stočený nad chrbtom.

Samojed je stredne veľký pes s elegantnou a ladnou štvorcovou siluetou. Telesná hmotnosť dospelého jedinca je do 30 kg a výška v kohútiku u samcov je 54 - 60 cm a u samičiek 50 - 56 cm.

Hlava má klinovitý tvar, oči sú tmavé a mandľové a výraz dopĺňa typický samojedí úsmev. Uši sú malé, trojuholníkové a vztýčené.

Štandard pripúšťa čisto bielu, smotanovú alebo bielu s biskvitovými znakmi. Najčastejšie sa však stretnete so samojedom v bielej farbe.

Výrazným znakom je jeho hustá biela srsť, ktorá na krku a pleciach vytvára hrivu podobnú tej, ktorú má lev. Táto hustá „hriva“ je najvýraznejšia u psov (samcov).

Srsť Samojedov je neuveriteľne hustá a hrubá. Okolo krku sa vytvára bujný golier, stehná, chvost a lopatky sú husto zarastené. Medzi palcami sa nachádzajú bujné chĺpky chrániace vankúšiky.

Čo treba pripraviť pred príchodom šteňaťa

• bezpečné a pokojné miesto na spánok;
• misky na vodu a krmivo;
• kvalitné krmivo vhodné pre rastúce šteňa;
• mäkkú kefu a hrebeň na pravidelné česanie;
• obojok alebo postroj, ktorý nezafarbí bielu srsť;
• vodítko vhodné na bezpečné prechádzky;
• hračky na žuvanie a krátke mentálne hry;
• bezpečne oplotený priestor;
• veterinárny plán kontroly, očkovania a odčervenia.

Pri výbere šteniatka je vhodné nakontaktovať chovateľa, chovateľský klub alebo jednoducho si zájdite na výstavu psov a porozprávajte sa priamo tam.

Samojed nie je plyšová hračka. Je to priateľ a spoločník. Nedá sa odložiť do poličky ak naňho namáte čas alebo náladu.

Samojed potrebuje ľudskú svorku a pocit domova z ktorého nie je vyčleňovaný, ale do ktorého patrí. K svojmu životu potrebuje jednu obrovskú vec: Vašu lásku a Vašu pozornosť.

tags: #samojed #mladata #po #narodeni