Rodičia alebo opatrovatelia sú v živote svojho dieťaťa prvými vychovávateľmi. Podpora, ktorú poskytujú, ovplyvňuje vývoj dieťaťa, jeho učenie ako aj následné študijné výsledky.
Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine). Prístup ku kvalitnej starostlivosti, výchove a vzdelávaniu v ranom detstve je pre optimálny vývin detí kľúčový.
Čo znamená zanedbávanie starostlivosti o dieťa
Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva.
Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv.
Zanedbávanie sa môže prejavovať dlhodobým nezáujmom o zdravie, výživu, hygienu, bezpečnosť, výchovu, vzdelávanie a emocionálne potreby dieťaťa. Rodičia alebo opatrovatelia pritom zabezpečujú nielen priame učenie, ale aj nepriame podmienky, ako sú výživa, zdravie a hygiena.
Úlohu rodičov v oblasti vzdelávania dieťaťa by sa dalo rozdeliť do troch hlavných kategórií:
- úloha rodiča pri prejavovaní podpory pri vzdelávaní svojho dieťaťa
- úloha rodiča pri vytváraní domova ako dobrého miesta na učenie
- úloha rodiča pri vzdelávaní dieťaťa - pomoc s domácimi úlohami
Dôsledky nedostatočnej starostlivosti
Deti, ktorým sa v útlom veku rodičia dostatočne venujú a spolupracujú pri tom s kvalifikovanými pedagógmi a ďalšími špecialistami, majú vo veku povinného vzdelávania tie najlepšie šance osvojiť si v plnom rozsahu základné vedomosti, zručnosti, návyky, hodnoty a postoje, nevyhnutné pre úspešný život v dospelosti.
Starostlivosť o vzdelávacie potreby dieťaťa je dôležitá pre jeho zdravý rozvoj. To zahŕňa priamu podporu učenia pred a počas formálneho vzdelávania, ako aj nepriame uľahčenie faktorov, ako je výživa, zdravie a hygiena.
Podporné úlohy siahajú od školskej a domácej komunikácie, pomoci pri vzdelávacích aktivitách doma, účasti na školských podujatiach a prípadne aj účasti v školských rozhodovacích orgánoch.
Zanedbávanie vzdelávania a školská dochádzka
Každý štát má svoje vlastné zákony a postupy týkajúce sa veku, požiadaviek na vzdelanie a faktorov, ktoré predstavujú zanedbávanie vzdelávania.
Jedna zo základných foriem zanedbania v oblasti vzdelávania môže nastať, keď rodič úmyselne zasahuje do tejto oblasti svojho dieťaťa negatívnym spôsobom.
Najčastejšou formou sú opakované alebo chronické absencie: ak dieťa opakovane vynecháva školu alebo opakovane chýba v škole, môže ísť o zanedbanie výchovy.
Rodič môže byť vystavený riziku, že sa dopustí zanedbávania starostlivosti o dieťa, ak svojmu dieťaťu dovolí opakovane vymeškávať v škole bez vážnych dôvodov a napriek tomu, že tieto absencie ospravedlní.
Slabá školská dochádzka je silným prediktorom predčasného ukončenia školskej dochádzky. Dieťa sa nemôže učiť, ak nie je prítomné v škole, takže dochádzka je nevyhnutná.
Keď dieťa často chýba v škole, chýba mu dôsledné vzdelanie, ktoré je potrebné na rozvoj jeho základných zručností. Dieťa v raných ročníkoch je obzvlášť náchylné na zaostávanie v základných čitateľských zručnostiach, čo môže mať negatívny vplyv na celkové učenie v budúcnosti.
Slabá dochádzka môže mať negatívny vplyv aj na sociálny a emocionálny vývoj. Napríklad žiak, ktorý je častokrát neprítomný v prvých rokoch svojho vzdelávania, sa nemusí naučiť kľúčové zručnosti školskej pripravenosti (schopnosti ako kritické myslenie, riešenie problémov a kreatívne myslenie) a môže zaostávať za svojimi rovesníkmi v sociálno-emocionálnom rozvoji.
Problémový žiak môžu chcieť zostať doma kvôli stresu, ktorý pociťuje v škole. Ale opakované absencie môžu mať ešte horší vplyv na neho. Zvládnuť hodiny v škole s podporou učiteľa alebo asistenta môže byť dosť ťažké. Pokúsiť sa to urobiť doma môže prácu ešte viac sťažiť.
Mnoho rodičov si možno neuvedomuje, ako často ich dieťa chýba v škole. Sem-tam vynechaný deň sa nemusí zdať veľký problém v porovnaní s vynechaním niekoľkých dní po sebe. Ale chýbajúce len tri dni v mesiaci môžu viesť k tomu, že dieťa bude považované za chronicky chýbajúce.
Opakované absencie mu potom bránia získať základné zručnosti a schopnosti, ktoré potrebuje k životu.
Právne povinnosti rodičov
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností.
Súd určí najmä to, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, a určí aj výživné na maloleté dieťa zo strany druhého rodiča.
Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody.
Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo zakáže (§ 25 Zákona o rodine).
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 Zákona o rodine).
Vzhľadom na vymedzenie postavenia štátnych orgánov v čl. 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinné konať vždy, ak si to vyžaduje záujem maloletých detí.
Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy).
Prečo sú aktivity dôležité pre vývin dieťaťa
Deti sa neustále učia a rozvíjajú, nielen v škole, ale aj počas voľného času. Rodičia a pedagógovia si často neuvedomujú, aký obrovský prínos majú pre deti aj tie najjednoduchšie aktivity, ktoré robia takmer každý deň.
Každodenné aktivity podporujú zdravý životný štýl, rozvíjajú kognitívne schopnosti a prispievajú k emocionálnej pohode detí.
Rozhovory a rozprávanie príbehov
Spoločné rozhovory a rozprávanie príbehov majú pre celú rodinu obrovský význam. Vďaka nim sa deti učia formulovať vety, obohacujú si slovnú zásobu, vytvárate si s deťmi silné puto a rozvíjate im aj emocionálnu inteligenciu.
- Pomáha lepšie chápať život a stanovovať si ciele.
- Podporuje analyticko-syntetické myslenie.
- Motivuje deti k učeniu.
- Podporuje záujem o čítanie a písanie textov.
- Formuje pocit spolupatričnosti, dôvery, rešpektu, porozumenia a spolupráce.
- Podporuje diskusiu.
- Pomáha v školách pri odhaľovaní a riešení šikanovania.
- Podporuje aktívne počúvanie.
- Zvyšuje schopnosť komunikovať.
- Podporuje predstavivosť.
- Ponúka nové informácie.
Čítanie kníh
Deťom, ktorým sa číta nahlas, to v škole ide výrazne lepšie a majú aj lepšiu slovnú zásobu. Keď sú staršie a čítajú si už aj samy, lepšie ovládajú pravopis.
Mnohé výskumy tiež hovoria o tom, že vďaka knihám nerozvíjame u našich detí len poznanie, ale aj city, empatiu a prežívanie reálneho sveta.
Prostredníctvom literárnych textov je rozvíjaná ich intelektuálna, zmyslová a emocionálna oblasť. Umelecké slovo je nenahraditeľné v obohacovaní slovnej zásoby a v porozumení textu.
V ranom období dieťa vníma knihu ako hračku. Dokáže si k nej vytvoriť prirodzený a nenútený vzťah. Aby však túto „hračku“ dokázalo vhodne využiť vo svoj prospech, potrebuje dospelého človeka, ktorý mu bude v tomto svete prirodzeným sprievodcom.
Tým najvhodnejším človekom je rodič. Čítanie od útleho detstva nemusí sprevádzať len samotné čítanie kníh, niekedy sa oveľa hodnotnejšie javí práca s textom, komunikácia o ňom, analýza konania postáv, hľadania dobra či odsudzovania zla.
Dieťa sa dokáže s postavou porovnávať, nachádzať vlastné prežívanie, konanie. Práve pri spoločnom čítaní rozprávok sa nám môže dieťa otvoriť a porozprávať nám o svojich radostiach a smútkoch.
Najväčšou motiváciou pre dieťa je, keď vidí svoju mamu a otca doma čo najčastejšie s knihou v ruke. Pozitívny vzor je aj dnes ten najlepší výchovný prostriedok.
A preto, navštevujte pravidelne s deťmi kníhkupectvá. Dovoľte deťom nech si prezerajú knihy a nasávajú tú jedinečnú atmosféru. Ponechajte im dostatočný priestor na finálny výber knihy, ktorá ich zaujme.
Spoločné stravovanie a príprava jedla
Spoločné stravovanie nie je len o zažehnaní hladu, ale primárne je o výžive a budovaní vzťahov.
Vedeli ste, že deti, ktoré jedia doma s rodičmi, majú podľa výskumov lepšie komunikačné zručnosti? A že deťom pomáha cítiť sa lepšie fyzicky aj psychicky?
Skvelé je, už od malého veku, s deťmi otvorene hovoriť aj o výžive - aby rozumeli, prečo je dobré pri jedle spomaliť a prečo si na tanier pridávame aj zeleninu, zdravé tuky, bielkoviny, prečo pijeme vodu.
Obmedzte spracované potraviny a sladené nápoje na minimum. Snažte sa ísť príkladom a staviť na jedlá, ktoré sú zdravé, ale stále chutné.
Spravte si zvyk zo spoločnej prípravy jedla, následného upratania. Aj keď je to len natretie chlebíka nátierkou a nakrájanie zeleniny.
Sú to práve takéto prirodzené momenty, kedy máme zamestnané ruky a jazyk sa ľahšie rozviaže.
Pomoc v domácnosti a práca v záhrade
Ak začnete s domácimi povinnosťami u detí včas, pomáhate im rozvíjať sebaovládanie, zodpovednosť a samostatnosť.
Domáce práce tiež deti učia, ako byť empatickí a ochotní voči iným. Deti, ktoré doma pomáhajú, majú lepší vzťah s rodinou a priateľmi, majú lepšie výsledky v škole, úspechy v zamestnaní a sú samostatnejšie v porovnaní s deťmi, ktoré nemali žiadne povinnosti alebo s nimi začali až ako tínedžeri.
Vaše dieťa rozvíja aj práca v záhradke. Ideálna je vlastná hriadka v rodičovskej záhrade.
Na začiatok postačí záhon v rozmeroch meter na pol metra. Neskôr ho môžete zväčšiť. Kyprenie pôdy a jej príprava na siatie by mali byť záležitosťami, ktoré urobíte spoločne s dieťaťom.
Vhodné je spoločne prediskutovať, ktoré rastliny na hriadku zasadíte. Dobrou alternatívou na pestovanie je zelenina, ale aj kvitnúce rastliny.
Dieťa sa v záhrade veľa vecí naučí. Napríklad sa naučí, že každá rastlina potrebuje dostatok priestoru na to, aby sa mohla dobre vyvíjať.
Tiež zistí, že rastliny treba polievať, plieť, hnojiť alebo pôdu okolo nastielať alebo prekypriť.
Pohyb a pobyt v prírode
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára u žiaka priestor pre rozvoj pohybovej a zdravotnej gramotnosti, so zameraním sa na osvojenie vedomostí a zručností súvisiacich so zdravým spôsobom života, pohybovou a športovou aktivitou.
Zdravotná gramotnosť znamená dosiahnutie úrovne vedomostí, osobných zručností a sebadôvery pri prijímaní opatrení na zlepšenie osobného a komunitného zdravia zmenou osobného životného štýlu a životných podmienok.
Žiaci porozumejú významu pohybovej a športovej aktivity pri upevňovaní telesného a duševného zdravia a spoznajú účinok vykonávaných cvičení na organizmus.
Ak chcete, aby sa pohyb stal súčasťou života, nesmie byť trestom ani povinnosťou. Fyzická aktivita je kľúčová pre zdravie pre ľudí všetkých vekových kategórií.
Deti sa učia napodobňovaním, a ak vidia rodičov či starých rodičov, že sa pravidelne hýbu, berú to ako prirodzenú súčasť života.
Už len pobyt v prírode pomáha ľuďom znižovať stresový hormón, krvný tlak a udržiava dobrú náladu.
Deti potrebujú testovať svoje hranice, potrebujú mať možnosť odhadnúť riziko a presvedčiť sa, čo dokážu.
Keď dieťa lezie po strome, jednak si posilňuje svalstvo, stáva sa silnejším, ale aj vnímavejším. Musí sa sústrediť na to, na ktorý konár môže vstúpiť, ako nestratiť rovnováhu a vyhodnotiť správne situáciu.
Ak by sme to zhrnuli, tak vďaka tejto aktivite si rozvíja kritické myslenie, výdrž a sebavedomie.
Hry v piesku
Hry v piesku pomáhajú rozvíjať detskú fantáziu, kreativitu, logické myslenie, a preto by sme mali hru detí s pieskom podporovať.
Piesok poskytuje veľa možností, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať motorické schopnosti, logické myslenie a predstavivosť.
Suchý piesok, ktorý sa presýpa medzi prstami, umožňuje deťom spoznávať jeho štruktúru a nestálosť.
Pri hre viacerých detí v spoločnom pieskovisku sa vzájomne učia zaujať postoj k rozdeleniu hracieho priestoru, k požičiavaniu pracovných nástrojov.
Učia sa hľadať kompromisy, čo sa bude v pieskovisku stavať, ako sa budú hrať, delia si úlohy.
Podporuje sa tak rozvoj slovnej zásoby a celková spoločenská komunikácia. Zároveň deti pri spoločnej hre rozvíjajú svoju empatiu a vytvárajú nové priateľstvá.
Puzzle a tvorivé aktivity
Pri skladaní puzzle pracuje celý mozog. Puzzle podporuje duševný a intelektuálny rast, zlepšuje koordináciu zraku oko a ruka, pomáha rozvíjať jemnú motoriku, logické myslenie a kreativitu.
Fotografovanie, natáčanie videí, maľovanie, písanie denníkov a príbehov vedú deti ku kreativite, k rozvoju jemnej motoriky a k aktívnemu prežívaniu voľného času.
Deti absorbujú denne množstvo nových informácií a musia spracovať to, čo sa naučili, a to bezpečným spôsobom. Umenie im umožňuje skúmať vlastné pocity a zaoberať sa rôznymi významnými udalosťami.
Umenie je činnosť, pri ktorej dieťa využíva všetky zmysly - zrak, zvuk, dotyk, vôňu a chuť.
Hudba a spev
Štúdie ukazujú, že deti, ktoré sa venujú spevu alebo hre na akýkoľvek hudobný nástroj, dosahujú lepšie výsledky vo všetkých predmetoch.
Nie je až tak dôležité, aby sa dieťa venovalo hudbe pod vedením profesionála, ale mali by ste sa snažiť budovať v ňom lásku k nej.
Spievanie prehlbuje dýchanie, okysličuje organizmus, posilňuje krvný obeh, zlepšuje koncentráciu, fantáziu, vyššie city, podnecuje originalitu, vytvára pozitívny vzťah k umeniu a k prírode.
Pri speve dochádza k aktivizácii tých častí mozgu, ktoré ovplyvňujú vnímanie a spracovanie emócií, citovosti a empatie. Pri speve deti prežívajú uvoľnenie a hlbokú relaxáciu.
Svoj význam má aj počúvanie vážnej hudby. Môžete vyskúšať napríklad Mozartovu hudbu.
NASE ZVIERATKA
Čas so starými rodičmi
Štúdia Oxfordskej univerzity tvrdí, že vnúčatá, ktoré majú nablízku starých rodičov, majú menej emocionálnych problémov, úzkostí a problémov so správaním.
Ľahšie sa vyrovnávajú s traumatickými životnými situáciami, ako je napríklad rozvod rodičov alebo aj šikanovanie v škole.
Starí rodičia sú akousi bezpečnou oázou pre deti, ktoré neustále potrebujú istotu v tomto chaotickom svete, ktorý ich denne zneisťuje.
Starí rodičia často pomáhajú pri činnostiach a povinnostiach, ktoré pracujúci rodičia nestíhajú zrealizovať.
Pekné vzťahy so starými rodičmi sú pre deti dobrým odrazovým mostíkom do sveta dospelých. Sú pre ne nádejou v existenciu dobra.
Prítomnosť starých rodičov obohacuje život detí a seniorom dáva pocit dôležitosti a začlenenia.
Rutiny ako prirodzená forma starostlivosti
Rutiny sú rôzne a každá rodina ich má nastavené inak. Niektoré sa opakujú každý deň v presne vymedzený čas - dieťa chodí napr. spať o 19.00 h a tesne pred spaním si s ním čítame alebo mu spievame.
Rutiny pokladáme za skvelú, prirodzenú a štruktúrovanú príležitosť na hru a učenie.
Tieto pravidelné aktivity výrazne ovplyvňujú vývin detí, pretože tvoria väčšinu jeho dňa.
Svet okolo mňa je predvídateľný a bezpečný - aktivity, ktoré sa opakujú približne v rovnakom čase a rovnakým spôsobom každý deň, prinášajú dieťaťu pocit istoty.
Či už je to čas na hru, olovrant, spánok alebo návrat rodiča, schopnosť predvídať, čo bude nasledovať, dáva bábätkám aj batoľatám pocit istoty a emočnej stability.
Iba vtedy, keď sa bábätká cítia bezpečne, sú pripravené robiť svoju „prácu“ - hrať sa, objavovať a učiť sa.
Ako zapojiť dieťa do každodenných činností
Povzbudzujte dieťatko, aby bolo aktívne. Nechajte ho pretiahnuť si sveter cez hlavu alebo vytlačiť pastu na kefku.
Chceme vás však povzbudiť, aby ste za dieťa nerobili všetky veci vy.
Mierna frustrácia dieťaťu pomáha, pretože ho „núti“ do komunikácie v snahe dosiahnuť zmenu.
Ak je však rodič vždy ten, kto za dieťa veci urobí sám, dieťa sa nielenže nenaučí samostatnosti, ale nebude mať ani pocit, že má na svet okolo seba vplyv.
Ak sa, naopak, naučíte čakať, kým dieťa vytlačí pastu alebo spláchne vodu na záchode, dieťa pochopí, že ľudia sa v aktivitách striedajú - raz ty, raz ja.
Umožnite dieťaťu, aby opakovane zažívalo celú aktivitu. Podľa veku ju môže s vami priamo vykonať alebo vás aspoň pozorovať.
V každom prípade ju však detailne opíšte. Takto si dieťa osvojuje slová, postupy, pravidlá a súvislosti.
Ranné a večerné rituály
Koniec leta je ideálnou šancou na to, aby sme sa zastavili, nadýchli a nastavili si fungovanie v domácnosti či ranné rituály tak, aby dávali zmysel - a to všetkým členom rodiny.
Pre mnohé rodiny to znamená zmeny, viac stresu, chaotické rána, večery, ktoré sú niekedy nekonečným bojom so zaspávaním a pokusy skĺbiť nespojiteľné.
Najväčší šetrič času ráno je, ak si všetko potrebné pripravíme už večer. Predpripravte si raňajky a desiatu. Dohodnite si čas ranného budíčka a kedy vyrážate z domu.
Večerná rutina je skvelý priestor na opätovné napojenie sa všetkých členov rodiny.
Dajte si spoločné raňajky alebo aspoň nápoj. Aj pár minút rozhovoru rodičov s deťmi, napríklad o tom, čo sa im snívalo a čo ich dnes čaká, utužuje vzťahy, upokojuje nervovú sústavu a budete z toho čerpať celý deň.
Ak máte vy alebo vaše dieťa obľúbenú pesničku, zakomponujte ju k ranným prípravám. To, ako začnete deň, určuje aj jeho tempo.
Zanedbávanie verzus primeraná podpora
Na Slovensku nie sú služby starostlivosti, výchovy a vzdelávania v ranom detstve dostatočne rozvinuté, najmä pre deti vo veku 0-3 rokov, keďže sa predpokladá starostlivosť rodiny.
Služby, zamerané na opatrovanie, výchovu a vzdelávanie detí vo veku 0-3 rokov nie sú na Slovensku bežne k dispozícii.
Mnohí rodičia sa dnes ocitajú v náročných životných situáciách, z ktorých bez potrebnej pomoci len ťažko sami nachádzajú východisko.
Týka sa to napríklad osamelých rodičov, ktorých počet každoročne stúpa, alebo rodín, kde sa musia obaja rodičia vrátiť do práce krátko po narodení dieťaťa.
Nedostatok dostupných služieb, finančné problémy, zdravotné ťažkosti či pracovná zaneprázdnenosť preto nemožno automaticky zamieňať s úmyselným zanedbávaním. Rozhodujúce je, či rodič svoje povinnosti dlhodobo nevykonáva alebo sa napriek ťažkostiam snaží zabezpečiť potrebnú pomoc.
Rodičia môžu využívať podporu kvalifikovaných pedagógov a ďalších špecialistov. Deti, ktorým sa v útlom veku rodičia dostatočne venujú a spolupracujú pri tom s kvalifikovanými pedagógmi a ďalšími špecialistami, majú vo veku povinného vzdelávania tie najlepšie šance osvojiť si v plnom rozsahu základné vedomosti, zručnosti, návyky, hodnoty a postoje, nevyhnutné pre úspešný život v dospelosti.
Adaptácia na jasle a škôlku
Každá významná zmena v živote dieťaťa je rovnako dôležitá aj pre jeho rodičov. Nástup do jaslí alebo škôlky patrí medzi takéto medzníky, keďže dieťa zostáva dlhší čas bez rodičov, v starostlivosti zatiaľ cudzích ľudí.
Mnohé deti sú na rodičov, predovšetkým matky, dosť pripútané a vstupom do predškolského zariadenia dochádza v živote detí v tejto oblasti k veľkej zmene.
Niektoré deti to zvládajú hravo, bez sĺz a prejavov úzkosti, niektoré sú citlivejšie a prvé dni v škôlke si aj poplačú.
Je na rodičovi, aby to pevne ustál a držal sa dohody s pedagógom o priebehu adaptačného procesu.
Zo skúsenosti je pre dieťa najžiaducejšie rýchle odovzdanie a rozlúčenie sa bez zbytočného predlžovania.
Ak je dieťa príliš naviazané na matku a tá ranné odlúčenia v škôlke prežíva rovnako emotívne ako jej dieťa, je možné zvážiť, či nezapojiť do procesu radšej otca.
Je žiaduce, aby v rámci adaptačného procesu dokázalo predškolské zariadenie vymedziť skúseného pedagóga, ktorý bude dieťaťu v prvých dňoch nápomocný, zoznámi ho s deťmi, prostredím, pravidlami.
Na začiatok je dôležité, aby s nástupom do škôlky boli rodičia bez ohľadu na vek svojho dieťaťa pozitívne naladení a dostatočne pripravení.
Čím lepšie je rodič stotožnený s nástupom do škôlky, tým lepšie sa mu podarí pripraviť aj svoje dieťa.
Praktické aktivity pred nástupom
- Zvoľte si dostatočný čas na adaptačný proces.
- Používajte pozitívne vety.
- Nechajte dieťa v starostlivosti inej osoby.
- Oboznámte predškolské zariadenie s potrebami dieťaťa.
- Nastavte si príjemný ranný rituál.
- Ak má dieťa väzbu na obľúbenú hračku, dovoľte mu vziať si ju so sebou.
- Po príchode po dieťa majte pripravený malý snack.
Namiesto „neboj sa, v škôlke ti bude dobre“ použite vždy pozitívne vety bez náznaku pochybností.
Dieťa si dokáže takéto perly zapamätať veľmi dlho a neskôr si to spojí so vstupom do škôlky veľmi negatívne.
Akákoľvek komunikácia, ktorá dieťa motivuje a vzbudzuje jeho zvedavosť, čo všetko ho v škôlke čaká, je žiaduca.
Pomáha, keď aspoň pár mesiacov pred nástupom do škôlky skúsite nechať dieťa v starostlivosti inej osoby (napr. babička, teta).
Upozornite na všetky intolerancie na jedlo, veci a pod.
Po príchode po dieťa majte pripravený malý snack (ovocie, tyčinku a pod.), zvítajte sa milo s dieťaťom. Opýtajte sa čo robilo, čo sa mu najviac páčilo a pod.
Otázky typu „bolo ti tu dobre“ sú pre dieťa opäť mätúce.
Spolupráca rodiny, školy a odborníkov
Mnohé prípady slabej dochádzky sú priamym výsledkom nedostatočnej efektívnej spolupráce medzi rodičmi a školou.
Rodič je v najlepšej pozícii, aby dosiahol, že dieťa bude chodiť do školy, a vytvorí očakávania týkajúce sa dochádzky.
Identifikujte neakademické aktivity (dráma, umenie, hudba atď.) na pôde školy, ktoré môžu pomôcť motivovať záujem vášho dieťaťa o školu a učenie, a vyhľadajte školy, ktoré môžu tieto skúsenosti ponúknuť.
Podpora sa môže líšiť v závislosti od veku dieťaťa, od predškolskej podpory v domácnosti po priamu podporu po jeho prechode do školy, vrátane pomoci s domácimi úlohami a dobrovoľníctva v triedach.
Ak rodič nedokáže zabezpečiť starostlivosť sám, dôležité je včas vyhľadať pomoc rodiny, školy, pediatra, psychológa, špeciálneho pedagóga alebo orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Vytváranie zdravých návykov či ranných rituálov je cesta, nie cieľ. No pamätajte, že nie sú o dokonalosti.
Zdravé návyky sú o začleňovaní do každodenného života, vďaka čomu posilňujú vás, vaše telo, myseľ a vzťahy.
tags: #dieta #zanedbavanim #starostlivosti #rodicov #aktivity