Do kedy pozorovať dieťa po úraze hlavy a kedy vyhľadať lekára

Úrazy hlavy patria medzi najčastejšie detské úrazy. Deti sa každý deň učia niečo nové - posadiť sa, postaviť sa, prejsť prvé samostatné kroky, vyliezť na sedačku či stoličku. Na bežné detské pády si deti svojím vývojom postupne privykajú, každý nový pohyb sa učia súčasne s pádom.

Väčšina drobných pádov nespôsobí žiadne následky. Úraz hlavy však môže ostať bez akýchkoľvek následkov, ale môže viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc.

Čo rozhoduje o závažnosti pádu

Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Pri úrazoch hlavy je mimoriadne rozhodujúca aj výška, z akej dieťa spadlo. Keď ide o pády na hlavu z malej výšky, teda, že drobec sa potkol a padol pri chôdzi, tam nehrozí veľké riziko, ale ak ide o väčšie výšky ako je dieťa samotné, v takom prípade by si mohlo doživotne poškodiť nielen chrbticu, ale aj miechu a ostať na vozíku.

Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla.

Medzi rizikovejšie situácie patria najmä:

• pád z prebaľovacieho pultu, gauča, postele, stola alebo stoličky,
• pád z trampolíny, preliezky, hojdačky alebo stromu,
• pád z bicykla, kolobežky či skateboardu,
• pád vo väčšej rýchlosti,
• autonehoda alebo prudké zastavenie,
• zrážka s iným dieťaťom, nábytkom alebo stenou,
• úraz spojený s bezvedomím, kŕčmi alebo výraznou bolesťou.

Napríklad, pokiaľ dieťa stojí na stoličke a padne, už je to pád z výšky vyššej ako je výška tela, a tam je aj vyššia pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Sem patria aj preliezky, hojdačky, trampolína, posteľ či bicykel.

Čo urobiť bezprostredne po páde

Po pribehnutí musí rodič zistiť, či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí.

Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu.

Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu. Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí.

Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.

Ak pád mohol poškodiť chrbticu

Keď je to pád z výšky vyššej, ako je výška tela, alebo vo väčšej rýchlosti, ako je napr. pád z bicykla, tak je tam pravdepodobnosť poškodenia chrbtice.

S takým dieťaťom nehýbať, nechať ho ležať, chytiť mu dvomi rukami hlavu a krk a držať ho v takej polohe, aby nehýbalo krkom a hlavou, lebo môže mať poškodené nie len krčnú chrbticu, ale aj hrudnú a driekovú chrbticu.

Rovnako sú mimoriadne rizikové pády bábätiek, lezúňov či štvornožkujúcich detičiek, ktoré padajú z prebaľovacích pultov, gauča či postele. Pokiaľ je to malé dieťa, ktoré môže robiť nechcené pohyby, tak treba dvomi rukami chytiť hlavu a krk a držať ho v takej polohe, ako keď človek sedí.

Ak sa dieťa samé dvihne, že rodičia tomu nezabránia, tak mu treba povedať, nech si ľahne, nech má čo najmenej pohybov hlavou.

Ak dieťa krváca

Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné.

Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím. Pokiaľ sú okraje rany vzdialené, treba ísť na šitie na chirurgiu bez ohľadu na vek dieťaťa.

Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.

Do kedy pozorovať dieťa po údere do hlavy

Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dieťa treba pozorne sledovať najmenej 24 až 48 hodín. Príznaky otrasu mozgu sa totiž môžu objaviť až s odstupom času.

Prvých niekoľko hodín po úraze by ste mali dieťa kontrolovať každé dve hodiny, aj v noci. Pozorujte, či sa dieťa správa normálne, či reaguje na otázky a či nemá žiadne varovné príznaky.

U detí je dôležité, aby ste ich niekoľko dní sledovali aj v domácom prostredí, pri zaspávaní, ale aj v spánku. Dlhodobé sledovanie môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, najmä ak sa objavujú pretrvávajúce príznaky.

Má dieťa po úraze spať?

Ak je čas spánku, je jasné, že dieťa bude unavené. Neobvyklá ospalosť alebo zhoršujúca sa zmätenosť však patria medzi varovné príznaky.

Ak dieťa spí, občas ho jemne prebuďte, aby ste sa uistili, že reaguje normálne. Sledujte aj farbu pokožky, veľkosť zreničiek a ich reakciu na svetlo.

Pri menšom páde z vlastnej výšky, ak dieťa ihneď plakalo, nebolo v bezvedomí, nezvracia a správa sa obvykle, môže lekár po vyšetrení odporučiť domáce sledovanie. Ak máte pochybnosti, či dieťa zobudiť alebo ísť na pohotovosť, je bezpečnejšie poradiť sa s lekárom alebo zavolať na linku 155.

Príznaky otrasu mozgu u detí

Otras mozgu u detí je typ mierne traumatického poranenia mozgu, ktoré vzniká po údere do hlavy alebo prudkom otrase. Otras mozgu je funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu.

Otras mozgu dočasne naruší normálne fungovanie mozgu, ale na rozdiel od závažnejších poranení mozgu, nepoškodzuje mozgovú štruktúru trvalo.

Mechanizmus vzniku otrasu mozgu môže byť rôzny. Môže vzniknúť priamym nárazom do hlavy, ale aj nepriamym mechanizmom, napríklad pri prudkom zastavení alebo zrýchlení, keď sa hlava prudko pohne dopredu a dozadu.

Najčastejšie príznaky

• bolesť hlavy,
• závrat,
• nevoľnosť a zvracanie,
• zmätenosť alebo dezorientácia,
• strata vedomia, aj keď len na pár sekúnd,
• ospalosť alebo nezvyčajná únava,
• nezvyčajná podráždenosť, plačlivosť alebo apatia,
• problémy so sústredením a pamäťou,
• pomalšie reakcie na otázky,
• citlivosť na svetlo a hluk,
• poruchy spánku,
• strata chuti do jedla,
• zmeny nálady,
• dočasné problémy s chôdzou alebo rečou.

Bolesť hlavy u detí po údere do hlavy je jedným z najčastejších príznakov. Môže sa prejavovať ako tupá, pulzujúca bolesť, ktorá sa môže zhoršovať pri pohybe alebo hluku.

Menšie deti, ktoré ešte nevedia presne opísať svoje pocity, môžu byť len plačlivé a nepokojné. Niekedy sa bolesť hlavy môže prejavovať len ako všeobecná podráždenosť alebo odmietanie obvyklých aktivít.

Prejavy u bábätiek a batoliat

Prejavy otrasu mozgu sú u veľmi malých detí ťažšie rozpoznateľné a príznaky sú mierne odlišné. U najmenších detí do dvoch rokov môžu byť príznaky veľmi jemné - len mierna podráždenosť, zmena spánkového rytmu alebo problémy s kŕmením.

Pri menších deťoch a škôlkaroch musíte mať po úraze hlavy oči na stopkách a nespustiť z nich zrak.

Keď nie je otras mozgu, dieťa si bude pýtať jesť, piť, bude sa hrať a komunikovať. Keď sa dieťa správa inak ako bežne, treba ho zobrať na vyšetrenie.

U detí, ktoré nevedia komunikovať, nie je možné spoľahlivo zistiť spätnú stratu pamäte. Rodičia sa preto nemôžu spoľahlivo orientovať iba podľa toho, či si dieťa pamätá, čo sa stalo.

Kedy okamžite vyhľadať lekársku pomoc

Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, ak sa u dieťaťa po údere do hlavy objaví niektorý z týchto príznakov:

• opakované zvracanie,
• silná alebo zhoršujúca sa bolesť hlavy,
• strata vedomia trvajúca dlhšie ako pár sekúnd,
• opakovaná strata vedomia,
• kŕče,
• neobvyklá ospalosť, dieťa sa nedá prebudiť,
• zhoršujúca sa zmätenosť alebo dezorientácia,
• slabosť alebo necitlivosť končatín,
• problémy s rečou alebo videním,
• nerovnaké zreničky alebo nezvyčajná reakcia zreničiek na svetlo,
• výtok krvi alebo čírej tekutiny z nosa či uší,
• výrazná deformácia lebky,
• pretrvávajúce zhoršovanie celkového stavu,
• výrazná bolesť alebo obmedzená hybnosť niektorej časti tela.

Tieto príznaky môžu signalizovať nielen otras mozgu, ale aj závažnejšie komplikácie, ako je krvácanie do mozgu.

Príznaky krvácania do mozgu môžu zahŕňať intenzívnu bolesť hlavy, ktorá sa rýchlo zhoršuje, opakované zvracanie, poruchy vedomia, kŕče alebo neurologické príznaky ako slabosť končatín.

Ak je dieťa v bezvedomí, treba volať záchranku. Pri páde z väčšej výšky, ako je výška tela, alebo pri podozrení na poškodenie chrbtice s dieťaťom nehýbte a volajte záchranku.

Prečo sledovanie nestačí pri každom úraze

Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí.

V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne.

Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne, alebo v rovnakej miere. Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčia jednoznačne o závažnosti poranenia.

Možné poranenia po úraze hlavy

• Otras mozgu - je najčastejší typ poranenia.
• Epidurálny hematóm - je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou.
• Subdurálny hematóm - je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
• Intracerebrálna hemorágia - znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
• Difúzne axonálne poškodenie - následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny v mozgu.
• Lineárna prasklina lebky - jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke.
• Impresívna zlomenina lebky - pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra.

Samotná modrina alebo odrenina nemusí znamenať závažné poranenie. Ak sa však aj s časovým odstupom niekoľko hodín vytvorí na hlavičke tzv. prelievajúci hematóm, je potrebné vyhľadať lekára.

Ako sa diagnostikuje otras mozgu

Najpodstatnejší v správnej diagnostike otrasu mozgu u detí je podrobný rozhovor s dieťaťom a rodičom. Diagnostika začína dôkladným zberom anamnézy o tom, ako k úrazu došlo, a klinickým vyšetrením.

Lekár sa bude pýtať na okolnosti úrazu, či dieťa stratilo vedomie, aké má príznaky a ako sa vyvíjajú. Dôležité je poskytnúť čo najpresnejšie informácie o mechanizme úrazu, pretože to pomáha lekárovi posúdiť riziko.

Po rozhovore nasleduje kompletné neurologické vyšetrenie, ktoré odhalí iné možné poškodenia mozgu alebo krvácanie. Lekár hodnotí reflexy, koordináciu, rovnováhu, správanie a kognitívne funkcie.

U starších detí môže lekár použiť štandardizované testy na hodnotenie otrasu mozgu, ako je napríklad SCAT upravený pre detský vek.

Zobrazovacie vyšetrenia

Zobrazovanie mozgu pomocou CT alebo MRI sa nevykonáva rutinne pri každom otrase mozgu. Tieto vyšetrenia sa indikujú len pri prítomnosti varovných príznakov, ako sú pretrvávajúce vracanie, zhoršujúca sa bolesť hlavy, opakované bezvedomie, kŕče, fokálne neurologické príznaky alebo podozrenie na fraktúru lebky.

CT vyšetrenie mozgu sa využíva po dlhšom bezvedomí a zhoršujúcom sa stave. CT vyšetrenie je rýchlejšie a dostupnejšie, ale vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča.

Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania. MRI poskytuje detailnejšie zobrazenie mäkkých tkanív mozgu.

Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania.

Pri podozrení na výskyt kŕčov pri alebo pred stratou vedomia je nevyhnutné realizovať EEG vyšetrenie s cieľom vylúčiť epileptické príznaky.

Liečba a režim po otrase mozgu

Pokiaľ lekár nerozhodne o hospitalizácii dieťaťa, nie je nutná špecifická liečba. Liečba otrasu mozgu spočíva predovšetkým v odpočinku a pozornom sledovaní.

Prvých 24 až 48 hodín je kľúčový fyzický aj kognitívny pokoj. To znamená obmedziť športové aktivity, prudké hry, dlhé pozeranie na obrazovky telefónov, tabletov alebo televízie.

Kognitívny odpočinok je rovnako dôležitý ako fyzický. Dieťa by sa malo vyhnúť náročným mentálnym aktivitám, ako je čítanie, počítanie, riešenie puzzle alebo videohry.

Dôležitá je aj dostatočná hydratácia. Ponúkajte dieťaťu dostatok tekutín, najlepšie vodu. Pri bolesti hlavy môžete použiť analgetiká, ale len po konzultácii s lekárom. Niektoré lieky, ako je aspirin, sa u detí neodporúčajú kvôli riziku vedľajších účinkov.

Postupný návrat k bežným aktivitám by mal byť pomalý a riadený príznakmi. Ak sa pri návrate k aktivitám príznaky vrátia alebo zhoršia, je potrebné urobiť krok späť a predĺžiť obdobie odpočinku.

Návrat do školy a k športovým aktivitám by mal byť postupný a pod dohľadom lekára. Dieťa s diagnostikovaným otrasom mozgu musí byť chránené pred ďalšími úrazmi hlavy.

Čomu venovať pozornosť pri malom dieťati

U najmenších detí sa príznaky hodnotia podľa odchýlky od ich bežného správania. Sledujte, či dieťa:

• normálne reaguje na rodiča,
• spoznáva známe osoby,
• pohybuje sa ako obvykle,
• nezačalo výrazne krívať alebo používať jednu končatinu menej,
• neodmieta jedlo a tekutiny,
• nezvracia,
• nie je nezvyčajne apatické alebo neprebuditeľné,
• nemá problémy s chôdzou, rečou alebo koordináciou.

Ak dieťa po páde ihneď začne plakať, reaguje na úraz, neomdlelo a následne sa správa ako obvykle, je to priaznivé znamenie. Samo osebe však nevylučuje všetky možné poranenia.

V prípade neistoty alebo ak sa objaví akákoľvek zmena správania po údere do hlavy, je lepšie poradiť sa s lekárom. Keď sú rodičia na pochybách, či ísť, alebo neísť na vyšetrenie, radšej treba ísť.

Ako predchádzať úrazom hlavy

Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok, napríklad prilby na bicykel, by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí.

• Pri bicyklovaní, korčuľovaní, skateboarde alebo lyžovaní používajte certifikovanú prilbu.
• Dbajte na to, aby prilba správne sedela.
• Pri kontaktných športoch dodržiavajte bezpečnostné pravidlá.
• Zabezpečte okná a balkóny.
• U malých detí používajte zábrany na schodoch.
• Odstráňte ostré rohy nábytku alebo ich chráňte rohovými chráničmi.
• Na šmykľavých povrchoch používajte protišmykové podložky.
• Zabezpečte, aby detské postieľky a vysoké stoličky mali bezpečnostné pásy.
• V aute používajte správne nainštalovanú detskú autosedačku a bezpečnostné pásy.
• Pri jazde na bicykli, kolobežke a pri športovaní nenechávajte dieťa bez primeraného dohľadu.

Deti sa pri šantení a naháňaní často zrazia s kamarátmi hlavami, narazia do nábytku alebo do steny až tak, že spadnú na zadok, alebo na chrbát. Aj na tieto úrazy treba dávať pozor, pretože aj v týchto prípadoch mohlo dôjsť k otrasu mozgu alebo poraneniu chrbtice.

tags: #do #kedy #pozorovat #dieta