Dojčenie a začiatky s výživou podľa MUDR. Jimramov

Dojčenie je prirodzený a najlepší spôsob výživy pre dojča, ktorý poskytuje nielen výživu, ale aj ochranu pred infekciami a podporuje zdravý vývoj. Pri začiatkoch s príkrmami sa rodičia často stretávajú s otázkami, kedy začať, aké potraviny vybrať a ako zachovať dojčenie popri nemliečnej strave.

Najdôležitejšie je sledovať potreby a vývinové signály dieťaťa, nepristupovať k jedlu násilím a pamätať na to, že príkrmy sa k dojčeniu pridávajú, nie automaticky nahrádzajú dojčenie.

Prečo je dojčenie dôležité

Materské mlieko je nenahraditeľným zdrojom živín a ochranných látok pre dojča. Obsahuje protilátky, ktoré chránia dieťa pred infekciami, a podporuje zdravý rast a vývoj.

„Dojčatá, ktoré sú od narodenia až do prvých šiestich mesiacov života kŕmené výhradne len materským mliekom, získavajú ten najlepší štart do života,“ uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2011).

Globálne odporúčania WHO (2011) a UNICEF (2019) pre primeranú výživu dojčiat preto odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov a následne nutrične primeranú doplnkovú výživu s pokračovaním v dojčení minimálne do 2.

Dojčenie v prvých 6 mesiacoch je rozhodujúce na dosiahnutie optimálneho rastu, vývoja a zdravia dieťaťa.

Dojčenie chráni novorodencov pred častými detskými chorobami ako hnačka či pneumónia a poskytuje adekvátnu výživu pre novorodencov.

Dojčenie má výhody ako pre zdravie dieťaťa, tak aj zdravie matky.

Na rozdiel od umelej výživy materské mlieko obsahuje protiinfekčné faktory, ktoré pomáhajú chrániť dieťa pred rôznymi infekciami a chorobami.

Táto skutočnosť má dôležité uplatnenie najmä pokiaľ ide o predčasne narodené deti (t. j. narodené pred 37.

Ďalšou výhodou materského mlieka je, že na rozdiel od umelých mliek je ľahšie stráviteľné, pretože neobsahuje cudzie bielkoviny, ktoré tráviaci systém bábätka ešte nevie v čase krátko po pôrode efektívne vstrebať.

Na rozdiel od umelej výživy sa zloženie materského mlieka mení spolu s vývinovými potrebami dieťaťa.

Materské mlieko sa totiž tvorí v troch fázach: kolostrum, prechodné a zrelé mlieko, pričom každá má svoje vlastnosti - napríklad kolostrum je veľmi bohaté na protilátky, ktoré pomáhajú posilniť imunitný systém novorodenca.

Kolostrum, zrelé mlieko a imunita

Prvé mlieko - mledzivo (kolostrum), ktoré sa tvorí už na konci tehotenstva do piateho dňa po pôrode, má vysokú výživnú a ochrannú hodnotu.

Mledzivo má laxatívne účinky (podporuje vyprázdnenie čreva) - odstraňuje smolku - prvú tmavú stolicu bábätka.

Po prvom mlieku sa začína vytvárať tzv. „zrelé“ mlieko, ktoré je inej farby bielej - až do modrasta.

Hlavným sacharidom je laktóza.

Okrem nej sú v materskom mlieku tiež oligosacharidy, ktoré majú veľký vplyv na prežitie, rast a aktivitu tzv. priateľských baktérií.

V materskom mlieku sú obsiahnuté zložité cukry, ktoré sa volajú prebiotické oligosacharidy, a sú veľmi dôležité pre zdravie detí.

Na ich tvorbu spotrebuje mamička približne 10% energie, ktorú vynakladá na tvorbu mlieka.

Tieto prebiotiká sú však nenahraditeľné a pre zdravý vývoj dojčaťa absolútne nevyhnutné.

Slúžia totiž ako rastový aktivátor, ktorý podporuje rozvoj črevnej mikroflóry, ktorá u dojčaťa v prvých mesiacoch života prekonáva zásadné zmeny.

Zdravá črevná mikroflóra, ktorú nachádzame plne rozvinutú iba u dojčených detí, podporuje bariérové funkcie čreva a bráni tak vzniku infekcií.

Bez nej nemôže nastať prirodzený vývoj slizničnej imunity a sprostredkovane ovplyvňuje aj celkovú individuálnu imunitnú reaktivitu.

U detí, ktoré nie sú dojčené, vidíme väčšiu vnímavosť k infekciám.

Predovšetkým je u nich vyššie riziko poruchy imunity, ktoré vedie k rôznym ochoreniam, napr. alergiám.

Začiatok dojčenia po pôrode

Pre dojčnie je kritický práve začiatok.

Hneď po pôrode je veľmi dôležitý tzv. bonding, t. j. kontakt koža na kožu.

Dojčenie tiež podporuje tzv. „skin to skin” kontakt alebo kontakt „koža na kožu”, ktorý sa vo viacerých štúdiách ukázal ako veľmi úspešný pri podpore psychickej a emocionálnej pohody dojčaťa aj matky.

Kontakt „koža na kožu” vyvoláva u dojčaťa pocity bezpečia a pohodlia, čo je životne dôležité pre vytvorenie bezpečnej formy väzby medzi dieťaťom a matkou.

Hlavnou úlohou personálu popôrodného oddelenia je zabezpečiť nastávajúcej matke dostatočné podmienky pre prvé prisatie dieťatka a naučiť ju správne priložiť dieťatko k prsníku a dojčiť.

Dojčenie nemá byť bolestivé.

Až 99 % ťažkostí s dojčením sa dá odstrániť.

Aby bolo dojčenie úspešné, je dôležité začať čím skôr a po pôrode je najvhodnejšie venovať dojčeniu väčšinu času.

Nedajte sa odradiť prvými neúspechmi.

Správne prisatie a poloha pri dojčení

Základom správnej polohy matky je najmä pocit pohodlia.

Dbajte však na to, aby bol chrbát rovný a podopretý.

V prípade potreby je možné použiť vankúše.

Závisí od preferencií mamičky, či si zvolí polohu v ľahu, v sede na boku alebo na chrbte atď.

Ucho, ramená a bedrá bábätka sú v jednej línii otočené smerom k vám, hlavička je otočená oproti prsníku.

Dôležitý je aj očný kontakt medzi vami a bábätkom.

Dieťa jemne pridržiavajte a priťahujte k sebe za ramená, chrbátik a za hlavičku, ale len do línie spojnice uší.

Hlava dieťaťa by mala zostať mierne zaklonená, aby mohlo dýchať nosom a zároveň aj piť.

Počkajte, kým zacíti jej vôňu a poriadne otvorí ústa.

Dôležité je, aby bábätko uchopilo nielen bradavku, ale aj čo najväčšiu časť dvorca.

Už počas tehotenstva vás laktačná poradkyňa môže naučiť správnu polohu na dojčenie, ako vyzerá správne prisatie a ako spoznať, že bábätko sa dojčí, t. j. prehĺta mliečko.

Ako spoznať, že dieťa dostáva dosť mlieka

To je otázka, ktorú si určite každá mamička položí po nadojčení bábätka.

Keďže nevie, koľko vypilo, jediným riešením je spoľahnúť sa na bábätko.

Ak sa nenapilo dosť, bude po položení do postieľky plakať.

Vo veku šiestich mesiacov má dieťa približne dvojnásobok pôrodnej váhy a vo veku jedného roka trojnásobok.

Neexistujú univerzálne pravidlá, ako a kedy dojčiť.

Všeobecne platí - dojčiť na požiadanie a v polohe, ktorá vám aj vášmu dieťatku vyhovuje.

Niekedy sa dieťa zobudí už po dvoch hodinách, inokedy prespí aj päť.

Každé dieťa rastie a priberá individuálne.

Pomalšie priberanie nie je indikáciou na dokrmovanie, ale na skontrolovanie techniky dojčenia (prisatia, dĺžky a frekvencie dojčenia, inhibíciu oxytocínového reflexu).

Ak sa nepodarí počas prvých dvoch týždňov získať pôrodnú váhu, pravdepodobne nie je množstvo mliečka pre dieťatko postačujúce.

V takejto situácii je potrebné skontrolovať techniku dojčenia a vyhľadať kvalifikovanú pomoc.

Najčastejšie problémy s dojčením

Situácia, keď dieťatko začne odmietať dojčenie, môže byť frustrujúca.

Často ide o tzv. „štrajk“ v dojčení.

V takýchto prípadoch je kľúčové udržať tvorbu mlieka, napríklad odstriekavaním, a podávať ho dieťatku inou formou.

Dôležitý je aj fyzický kontakt, ako je spoločné spanie a kontakt koža na kožu, čo môže pomôcť dieťatku znovu sa prisať, najmä v polospánku.

Jednou z možných príčin odmietania dojčenia je nesprávne prisatie od začiatku, kedy dieťatko saje len koniec bradavky.

To môže viesť k postupnému znižovaniu tvorby mlieka.

Skúste upraviť techniku dojčenia alebo oslovte laktačného poradcu.

Prvou a najdôležitejšou radou je prikladať dieťa čo najčastejšie to ide.

Cicanie stimuluje tvorbu mlieka.

Schopnosť tvoriť mlieko sa nikdy nestratí ihneď.

Zvýšiť tvorbu mlieka môžeme čo najčastejším dojčením niekoľko dní za sebou.

Dôležité je dieťa nechať piť (efektívne sať) dovtedy, dokedy samo chce.

Mnoho mamičiek má pocit, že v druhom až treťom týždni stráca mlieko, pretože im zmäknú prsníky.

Mnohokrát sa stáva, že dieťa začne sať a po chvíľke sa začína odťahovať od prsníka, plakať a mamička má pocit, že nemá dosť mlieka.

Dôvod odťahovania sa dieťatka je ale väčšinou iný.

Najčastejšie zaň môže pohyb obsahu v čreve a jeho rozpínanie, ktoré spôsobuje prechodné bolesti bruška a ktoré rušia dieťa pri saní.

Upchaté mliekovody a mastitída

Mlieko si odstriekavajte len v prípadoch, kedy máte pocit upchatého mliekovodu (napätie v prsníku sprevádzané vytvorením boľavých hrčiek alebo pruhov), alebo máte mlieka veľa, čo vedie k zadúšaniu dieťaťa pri pití.

V prípade mastitídy- zápalu prsníka neprerušujte dojčenie.

Vynechávanie dojčenia z bolestivého prsníka vedie k naliatiu prsníkov mliekom bolesť a stav sa môže ešte zhoršiť.

To isté platí v prípade upchatých mliekovodov, dojčenie neprerušujte naopak pokračujte v dojčení na postihnutej strane.

Úloha laktačnej poradkyne

Aby bolo možné príčinu ťažkostí správne posúdiť, môže pomôcť laktačná poradkyňa.

Poradkyne pri dojčení urobia množstvo krokov.

Ich práca začína vypočutím matky a zhodnotením situácie.

Pozorujú matku a bábätko pri dojčení.

Pri pozorovaní ukážu matke, ako spozná či bábätko skutočne pije mlieko.

Okrem toho poradia overené rady, ktoré uľahčia matkám dojčenie.

Zhodnotia vašu techniku dojčenia a vysvetlia princípy dojčenia.

Na Slovensku sa podpore a poradenstve pri dojčení venuje občianske združenie MAMILA.

Dojčenie a začiatky s príkrmami

Európska spoločnosť pediatrickej gastroenterológie, hepatológie a výživy (ESPGHAN) a americká spoločnosť vydali odporúčania týkajúce sa zavádzania príkrmov.

Prvoradým cieľom by malo byť dojčenie minimálne 6 mesiacov, ideálne 12 mesiacov.

Príkrmy by sa mali zavádzať nie skôr ako v 17. týždni života a nie neskôr ako v 26. týždni života.

Nejde o nahradenie mliečnej výživy, ale o pomalé, postupné zavádzanie nemliečnej stravy.

WHO nehovorí o zavádzaní jednozložkových jedál či o tom, že by existovali akékoľvek správne poradie pri zavádzaní jedla.

Výlučne dojčené bábätká majú byť dojčené približne do 6. mesiaca a majú začať dostávať jedlo v tom čase, keď oň prejavia záujem.

Nie je pravda, že výlučne dojčené deti by mali byť prikrmované už od 4. mesiaca - ide len o nesprávnu interpretáciu odporúčaní - podrobnejšie vysvetlenie nájdete v našom článku, v ktorom súčasne nájdete vyjadrenie pre to, ako zavádzať lepok.

Výlučné dojčenie do približne 6. mesiaca je veľmi dôležité, a preto pokračujte v dojčení.

Po 6. mesiaci majú bábätká začať jesť jedlo a ďalej sa dojčiť.

Znaky pripravenosti na jedlo

To, že dieťa začne jesť aj inú potravu popri dojčení, je vývojový míľnik, ktorý dieťa dosiahne prirodzene.

Omnoho viac ako konkrétny čas či vek dieťaťa je dôležité sledovať jeho signály - signály, ktoré znamenajú, že je na jedlo pripravené.

Znaky pripravenosti sú, že sa zaujíma o to, keď vy jete, načahuje sa za vaším jedlom, snaží sa dať si ho do úst a podobne.

Ak tieto znaky vykazuje (bez ohľadu na jeho vek), tak potom ho nechajte ochutnať jedlo, ktoré si z vášho taniera vyberie.

Ak sa tieto znaky ešte neprejavujú, tak počkajte.

Nemá zmysel vnucovať dieťaťu jedlo, keď ešte nie je pripravené, ani mu jedlo odopierať, ak už pripravené je.

Zároveň nie je dobré tento vývojový míľnik premeškať.

Väčšina detí sa zaujíma o jedlo okolo 6 mesiaca, tento čas je však orientačný, a je pravda, že pre mnohé deti tvorí veľkú časť príjmu jedla materské mlieko ešte po mnoho mesiacov, niektoré začnú viac jesť až okolo roku s tým, že dojčenie samozrejme pokračuje.

Obdobie, keď sa deti začínajú zaujímať o jedlo, je obdobie experimentovania, skúšania chutí, a keď sa tento záujem objaví, je dobré ho podporiť.

Ako začať s príkrmami bez stresu

Dávajte bábätku možnosť skúšať jedlo kedykoľvek, keď má najväčší záujem a keď je na to najlepšia pohoda.

Nie je podstatné presné časovanie, neexistuje najlepší čas.

Najlepší čas je ten, keď je dieťatko spokojné a keď má chuť papať.

Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby bábätku chutilo a aby malo z jedla radosť.

V tomto bode nie je úlohou rodiča dostať do bábätka čo najväčšie množstvá jedla.

Ak zje pár lyžičiek, je to v poriadku, ak má chuť zjesť viac, dajte mu viac.

Dávajte mu toľko jedla, koľko chce.

Podmienky okolo jedenia si vytvorte také, aké vám vyhovujú.

Je tiež dobré, ak dieťatko často zoberiete so sebou k stolu, keď vy jete, a umožníte mu, aby sa natiahlo za tým jedlom, o ktoré má záujem a jedlo ho.

Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia.

Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju.

Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem.

Ak je dieťa ochotné jesť jedlo z taniera, tak mu ho nie je potrebné mixovať, možno ho bude schopné jesť.

Môže si ho vziať do rúk a skúmať a skúšať jesť.

Ak nie, môžete mu ho rozpučiť vidličkou.

Poradie potravín a konzistencia

Poradie zavádzania jedál nie je dôležité (ak na to nemáte nejaký špeciálny dôvod), materské mlieko je sladké, a preto pokojne môžete medzi prvým jedlom dávať okrem iného aj ovocie.

Výber potravín pri zavádzaní príkrmov závisí od národných zvyklostí a dostupnosti.

Odporúča sa začať s malými dávkami, postupne pridávať ďalšiu potravinu s odstupom času, aby bolo možné identifikovať prípadnú alergickú reakciu.

Pečivo je možné zavádzať postupne od ukončeného 6. mesiaca, najprv vo forme kaší alebo jemne toastovaného.

Od 10. mesiaca života je hraničný mesiac pre zavádzanie tuhej stravy, pretože deti si môžu začať vyvíjať averziu voči nemixovanej strave.

Nie dôvod na to, aby dieťa jedlo chuťovo nevýraznú stravu (ktorú deti často odmietajú), preto sa netreba vyhýbať bylinkám či koreninám.

Papať sa bude učiť postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov, nie je sa kam ponáhľať ani sa netreba znepokojovať množstvami či časovaním jedla.

Príkrmy podľa veku

V období 6-12 mesiacov je dôležité postupné znižovanie počtu dojčení a prechod na rodinnú stravu.

Pri zavádzaní jedla je dôležité, aby sa neustále zabezpečovalo aj dobré dojčenie.

Niektoré bábätká sa totiž po zavedení jedla samy od seba dojčia veľa a výdatne, ale niektoré vzhľadom na rýchlo zavedené veľké množstvá jedla a na znížený počet dojčení, sa dojčia menej, ako by potrebovali, čím sa môže príliš znížiť tvorba mlieka, a následne bábätká dojčenie môžu odmietať.

Príkrmy nenahrádzajú dojčenie

Jedným z nesprávnych predpokladov je, že účelom podávania jedla je odstrániť dojčenie, pretože existuje nesprávna predstava, že jedlo dojčenie nahrádza; že jedenie je začiatkom odstavovania.

Naopak, príkrmy sa k dojčeniu, ktoré zostáva zachované v rovnakom rozsahu, pridávajú.

Naďalej dojčite tak ako doposiaľ.

PRÍkrmy sa k dojčeniu PRIdávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie.

Pokojne bábätko dojčite tak ako doteraz, podľa jeho potrieb, kedykoľvek chce.

Mnoho bábätiek sa v tomto veku dojčí aj v noci veľmi často alebo aj častejšie ako predtým.

To, že bábätko je jedlo zväčša neovplyvňuje počet nočných zobudení - naopak, niekedy ich počet ešte pribudne, hlavne okolo 8. - 10. mesiaca.

Materské mlieko je aj po skončení výlučného dojčenia ešte mnoho mesiacov hlavnou súčasťou výživy dieťaťa a ešte v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa.

Keď dieťa zje málo

Mnohé deti v prvých mesiacoch zavádzania jedla nezjedia reálne veľké množstvá jedla.

Je to tak v poriadku.

Bábätká sa spočiatku ešte len učia jesť jedlo a je normálne, že dojčenie tvorí drvivú časť ich celkového príjmu potravy.

Čas, v ktorom deti začnú jesť väčšie množstvá jedla, je rozličný pre rozličné deti.

Hlavná otázka je, či vaše dieťatko prospieva.

Väčšina detí, ktoré sú v prvých mesiacoch zavádzania jedla dobre dojčené a zároveň jedia trošku jedla, prospieva dobre a postupne sa neskôr rozpapajú viac.

Nie je vhodné ich do jedla nútiť ani sa nemusíte trápiť.

Dojčeniu preto netreba odopierať prístup v snahe zvýšiť množstvo zjedeného jedla.

Mnohí rodičia sa snažia zvýšiť množstvo jedla tým, že dieťaťu dávajú do jedla svoje odsaté materské mlieko.

Toto je zbytočné, pretože dieťatko má zo stravy získavať iné jedlo a materské mlieko je najjednoduchšie získať priamo z prsníka.

Čo robiť pri odmietaní príkrmov

Dieťatko sa bude učiť jesť postupne, nenúťte ho do jedla, dajte mu jedlo ochutnávať, brať do ruky, oblizovať, nechajte ho vyberať si z vášho taniera to, na čo má chuť.

To, že deti nejedia jedlo môže mať veľa príčin, niektoré z nich môžu byť medicínske, niektoré psychologické a niektoré si vyžadujú len trpezlivosť a veľké úsilie.

Niektoré deti nejedia napríklad preto, lebo nemajú dostatok zinku alebo železa a doplnenie týchto prvkov im pomôže.

• Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte.
• Nenúťte dieťatko do jedla.
• Začnite tým, že mu budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rado.
• Z nich vychádzajte, keď sa mu budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte mu podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia.
• Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
• Dávajte mu čo najviac toho, čo má rado.
• Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedlo.
• Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie.
• Nerozprávajte pred dieťatkom o tom, že „nechce papať“.
• Väčšinou nefunguje žiadne „podplácanie“ darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.

Väčšinou nefungujú stratégie typu „vidieť iné deti jesť“, „nechať ho vyhladovať“, „dať do pusinky niečo, keď sa nedíva“, „dávať mu vybrať, že bude jej toto alebo nič“ a podobne.

Dočasný návrat k výlučnému dojčeniu

Ak sa dieťa prechodne chce znova len dojčiť a odmieta jedlo, nie je potrebné sa obávať.

Táto situácia sa často stáva, ak je bábätko choré.

Choré deti často chcú byť len dojčené.

Dojčenie im totiž pomáha prekonať bolesť, dodáva im imunitné látky a rôzne iné imunitné faktory a pomáha im, aby sa ľahšie a rýchlejšie uzdravili.

Bez ohľadu na to, aká je príčina správania dieťatka, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje.

Časté dojčenie, nočné budenie a kaša

To, že sa chce dieťatko dojčiť často, prípadne sa často budí, nie je ukazovateľom toho, že by mu materské mlieko nepostačovalo.

Bábätká sa často chcú dojčiť z mnohých iných dôvodov než len preto, že by potrebovali piť mlieko.

Bábätká sa budia v noci často, nie nevyhnutne len pre mlieko, a najjednoduchší spôsob, ako ich naspäť uspať je nadojčiť ich.

Nie je pravdepodobné, že by zavedenie „kaše“ a podobných výrobkov reklamovaných pre „lepší“ spánok ovplyvnilo spánok bábätka, a to bez ohľadu na marketing, ktorý tieto kaše sprevádza.

Bábätká sa s najväčšou pravdepodobnosťou totiž nebudia z dôvodu hladu, majú na prebudenie mnohé iné dôvody a dojčenie je spôsob, ako ich naspäť uspať.

Bábätká postupne budú rásť a prespia noc samy od seba bez toho, aby ste pre to museli niečo urobiť.

Kaše, obzvlášť tie drahé instantné, kupované, nie sú pre dieťa žiadnou nevyhnutnosťou - a navyše niektoré z nich obsahujú umelé mlieko, ktoré dojčené dieťa nepotrebuje.

Kaša sa dá uvariť doma z rôznych obilnín (ryža, kukurica, ovsené vločky, pohánka, proso atď.), prípadne môžete na večeru dať bábätku čokoľvek iné, čo by ste bežne na večeru jedli.

Mäso, lepok, alergény a tekutiny

Mäso

Odporúča sa podávať mäso 2-3x týždenne, prípadne až 6x týždenne u starších detí.

V období 6-12 mesiacov sa odporúča zavádzanie mäsovo-zeleninových príkrmov, ovocia, kaší.

Lepok

Lepok by sa mal zavádzať postupne počas dojčenia, nie skôr ako v 17. týždni a nie po 26. týždni života, čo môže znižovať riziko celiakie a alergií.

Zavádzanie malého množstva lepku počas dojčenia môže znižovať riziko výskytu celiakie a cukrovky 1. typu.

Včasné zaradenie pred 3. mesiacom a neskoré zaradenie po 7. mesiaci zvyšuje riziko.

Alergény

Pri zavádzaní príkrmov je dôležité sledovať reakcie dieťaťa.

Nepodávanie potenciálnych alergénov ako ryby a vajíčka nepreukázalo zníženie rizika alergií.

Naopak, dojčenie počas zavádzania príkrmov sa považuje za najlepšiu prevenciu proti alergiám.

Odporúča sa začať s malými dávkami, postupne pridávať ďalšiu potravinu s odstupom času, aby bolo možné identifikovať prípadnú alergickú reakciu.

Tekutiny

Okrem materského alebo umelého mlieka, sa od 4. mesiaca môžu postupne zavádzať malé množstvá dojčenskej vody.

Čaje sa vo všeobecnosti neodporúčajú.

Čo nie je dôvodom na skoršie zavádzanie jedla

Veľké bábätko

Dojčenie „veľkého“ bábätka nie je odlišné od dojčenia „malého“ bábätka a samozrejme, že ho je možné dojčiť výlučne približne 6 mesiacov a potom ďalej dojčiť v rovnakej miere spolu s jedením rodinnej stravy až do prirodzeného odstavenia.

Hmotnosť bábätka nie je faktorom pri načasovaní toho, kedy začať bábätko zoznamovať s jedlom.

Materské mlieko je postačujúce aj pre bábätká, ktoré priberali rýchlejšie a viac než väčšina iných bábätiek.

Toto potvrdzujú nielen naše skúsenosti, ale aj rastové grafy Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré sú založené na normálnom raste tisícok detí na celom svete, pričom aj ťažšie bábätká sú normálne bábätká, pre ktoré dojčenie do času, kým neprejavia samy záujem o jedlo, je presne to, čo pre svoj rast potrebujú.

Časté dojčenie

To, že sa chce dieťatko dojčiť často, prípadne sa často budí, nie je ukazovateľom toho, že by mu materské mlieko nepostačovalo.

Dôležité je sledovať, či bábätko pri dojčení dostatočne pije.

A ak by dostatočne nepilo, je možné v období výlučného dojčenia zvýšiť príjem mlieka, čo je prvá stratégia pred tým, než by sa hľadali iné možnosti.

Ak by toto bolo potrebné, bolo by ideálne, požiadať o pomoc laktačnú poradkyňu, ktorá vyhodnotí výdatnosť pitia bábätka a navrhne vám kroky, ktoré môžu viesť k tomu, že bábätko bude piť viac materského mlieka.

Nočné budenie

Dieťa sa začalo častejšie v noci budiť, chcem mu podať kašu „na dobrú noc“.

Nie je pravdepodobné, že by zavedenie „kaše“ a podobných výrobkov reklamovaných pre „lepší“ spánok ovplyvnilo spánok bábätka, a to bez ohľadu na marketing, ktorý tieto kaše sprevádza.

Výživa dojčiacej matky

Odporúčania na výživu počas laktácie sú veľmi podobné ako počas tehotenstva.

Tvorba materského mlieka je energeticky veľmi náročný proces, plus sa k tomu pridáva aj realita prvých mesiacov (niekedy aj rokov 😊) - nočné vstávanie, spánkový deficit, nosenie bábätka na rukách, uspávanie, hojdanie na fitlopte, prechádzky s kočíkom/nosičom, prebaľovanie a samozrejme starostlivosť o domácnosť.

Všetky tieto aktivity stoja naše telo množstvo energie.

Počas dojčenia sú vaše potreby na stravu väčšie.

Avšak odporúčanie „jesť za dvoch“ v súčasnosti neplatí.

Stačí pestrá strava, počúvanie vlastného tela a dieťaťa a trpezlivosť.

Chudnutie počas dojčenia

Postupné a pomalé chudnutie u žien s normálnou racionálnou výživou dosiahnuté len miernou reštrikciou príjmu pestrej stravy nemá vplyv na objem a zloženie materského mlieka.

Organizmus ženy využíva aj tukové zásoby, ktoré sa vytvorili počas gravidity (približne 2-3 kg).

Ak chcete počas dojčenia postupne schudnúť, energetický príjem by nemal dlhodobo klesnúť pod približne 1 500 kcal/deň.

Toto číslo nie je náhodné - vychádza z pozorovania, že u dobre živených dojčiacich žien, ktorých príjem klesol pod túto hranicu, došlo k zníženiu objemu mlieka a bol ohrozený rastový vývoj dieťaťa (Strode 1986, citované v Cochrane systematickom review).

Ide o hranicu z menšej štúdie, nie o univerzálny limit platný pre každú ženu.

Bielkoviny a tuky

Množstvo bielkovín prijímaných matkou počas dojčenia do určitej miery ovplyvňuje ich obsah v materskom mlieku.

Bielkoviny obsiahnuté v materskom mlieku sú vysoko kvalitné, ľahko stráviteľné a nezaťažujú obličky dojčaťa.

Zamerajte sa na dostatočný príjem bielkovín v podobe hydiny, rýb, králičie a teľacie mäso, fermentované mliečne výrobky.

Príjem tukov v strave matky významne ovplyvňuje obsah tukov v materskom mlieku.

Ich koncentrácia sa v priebehu dňa prirodzene mení - najvyššia býva popoludní, večer a ku koncu dojčenia.

Dostatočný príjem polynenasýtených mastných kyselín, najmä omega-3 mastných kyselín, v strave matky počas laktácie má pozitívny vplyv na vývoj nervovej sústavy dieťaťa, predovšetkým mozgu, a zároveň pôsobí protizápalovo v organizme matky aj dieťaťa.

Vitamíny, jód a tekutiny

Materské mlieko obsahuje stabilné množstvo vitamínov D, E, K, kyseliny listovej, železa, vápnika, zinku či medi.

Ich hladina nie je priamo závislá od aktuálneho príjmu v strave matky.

Naopak, vitamíny rozpustné vo vode v materskom mlieku sú priamo ovplyvnené stravou matky.

Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať vitamínu A, selénu a jódu.

Ich nedostatok v strave matky vedie k nižšiemu obsahu týchto látok v mlieku.

Materské mlieko všeobecne obsahuje menej jódu, preto je odporúčané, aby matka konzumovala aspoň dvakrát týždenne morské ryby.

Ak ryby nekonzumuje, odporúča sa jód suplementovať v dennej dávke 200 μg.

Výborným zdrojom jódu je aj minerálna voda Vincentka.

Vincentka je veľmi bohatým zdrojom jódu, preto neplatí, že čím viac, tým lepšie.

Nadbytok jódu môže rovnako ako jeho nedostatok negatívne ovplyvniť funkciu štítnej žľazy.

V súvislosti s tvorbou materského mlieka by žena mala denne prijať cca 45 ml tekutín na kilogram svojej hmotnosti, vrátane vody, ktorá je obsiahnutá v potrave.

V minulosti sa tvrdilo, že čím viac vody žena vypije, tým viac sa jej bude mlieka tvoriť.

Potravinové obmedzenia, kofeín a alkohol

Dnes sa už neodporúča preventívne zo stravy dojčiacej matky vylučovať alergény alebo potraviny, o ktorých sa v minulosti predpokladalo, že spôsobujú tráviace problémy každému dojčaťu.

Mamička počas dojčenia by mala sledovať reakcie svojho dieťaťa počas alebo po dojčení a podľa toho odpozorovať, na ktoré potraviny je jej dieťa citlivé.

Dojčiaca žena by mala obmedziť príjem kofeínu na maximálne 200 mg denne, čo zodpovedá približne dvom šálkam kávy.

Kofeín prechádza do materského mlieka približne do 15 minút a jeho najvyššia hladina sa dosahuje do jednej hodiny po konzumácii.

Opäť aj tu platí, že si treba odsledovať na svojom bábätku či mu kofeín prekáža alebo nie.

Alkohol je toxická, psychoaktívna a závislosť vyvolávajúca látka.

Neexistuje bezpečná dávka alkoholu a najbezpečnejšou voľbou počas dojčenia je alkohol vôbec nekonzumovať.

Ak si ale chcete vo výnimočných prípadoch vypiť 1 pohár štandardného alkoholického nápoja (1 malé pivo, 1,5 dcl vína či 1 malý štamperlík tvrdého alkoholu), mali by ste dieťa pred konzumáciou alkoholu nadojčiť a následne po konzumácii daného množstva alkoholu dieťa nedojčiť aspoň 2 hodiny.

„Slabé mlieko“ neexistuje

Mnoho žien sa obáva, či majú „dostatočne výživné mlieko“ a neraz sa pýtajú, či nemajú náhodou slabé mlieko.

Slabé mlieko ale neexistuje, je presné také ako vaše dieťa potrebuje.

Materské mlieko sa delí na tzv. „predné“ mlieko (na začiatku dojčenia) obsahuje viac vody a menej tukov - slúži najmä na uhasenie smädu.

Takzvané „zadné“ mlieko (uvoľňuje sa pri dlhšom dojčení) je bohatšie na tuky a energiu.

Zloženie materského mlieka, až na pár živín, je v podstate stabilné, a vplyv aktuálnej výživy matky je častokrát preceňovaný.

Okrem klasických živín cez mlieko dieťaťu mamička odovzdáva aj časť svojho vlastného mikrobiómu, čím sa osídluje črevo bábätka priaznivými baktériami.

Okrem toho materské mlieko obsahuje aj špeciálne prebiotiká (HMO ktoré sme vyššie spomínali), ktoré bábätko nevie stráviť - slúžia výhradne ako potrava pre dobré baktérie v jeho črevách.

Umelá výživa a dokrmovanie

Ak je materského mlieka málo, na trhu existujú náhrady, ktoré sa svojím zložením približujú materskému mlieku.

Hlavnou zložkou materského mlieka, ktorá sa nedá napodobniť, sú imunologické a obranné faktory, ktoré chránia novorodenca s nedostatočným imunitným systémom.

Umelá mliečna výživa všetkých značiek podlieha prísnym kontrolám a musí spĺňať všetky európske normy.

Ak je potrebné materské mlieko nahradiť, a dôvodom by mal byť iba závažný lekársky problém, je možné výživu dojčaťa zabezpečiť náhradnými mliekami.

Všetky dojčenské mlieka, ktoré sú u nás na trhu, prechádzajú dôkladnými kontrolami.

Spôsoby dokrmovania

Ak po dojčení dieťa pije umelé mlieko, dojčenie nebolo dostačujúce.

Je potrebné zvoliť správny spôsob dokrmovania.

Pokiaľ má mamička málo mlieka, vhodným spôsobom je dokrmovanie cievkou, suplementorom na prsníku (ideálna laktačná pomôcka pre dokrmovanie priamo na prsníku).

Dokrmujeme cievkou popri bradavke, alebo prste, prípadne dokrmujeme striekačkou.

Rozhodne sa vyhnite kŕmeniu z fľaše a nedávajte dieťatku ani cumlík, ktorých používanie môže viesť k problémom pri dojčení.

Použitie fľaše kazí postupne schopnosť a vôľu dieťaťa sať.

Typy náhradných mliek

• Počiatočné mlieka, ktoré sú určené pre deti do ukončeného 6. mesiaca veku.
• Pokračujúce mlieka sú určené pre deti od ukončeného 6. mesiaca veku, ktoré nie sú alebo nemôžu byť plne dojčené.
• Mlieka pre deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
• Antirefluxné mlieka sú určené pre deti, ktoré majú známky gastroezofagálneho refluxu alebo často vracajú.
• Mlieka pre deti s rodinnou alergickou záťažou sú určené pre deti s alergiami v rodinnej anamnéze a pre deti, ktoré nemôžu byť plne dojčené.
• Mlieka pre deti s alergiou na kravské mlieko obsahujú špeciálne upravené bielkoviny.
• Mlieka pri dojčenských kolikách sú určené pre deti s bolesťami bruška.

Počiatočné mlieka sú pripravované predovšetkým z adaptovaných bielkovín z kravského mlieka.

Významnou zložkou je mliečny cukor - laktóza.

Mlieka sú obohacované prebiotikami a probiotikami, ktoré majú priaznivý účinok na imunitný systém.

Pokračujúce mlieka bývajú obohatené železom, jódom a zinkom, ako prevencia ich deficitu v dôležitom rastovom období.

Antirefluxné mlieka sa označujú ako AR mlieka.

Tieto mlieka sú zahusťované prírodnou zložkou - karobovou gumou alebo rôznymi druhmi škrobov (zemiakový, ryžový, kukuričný).

Mlieka pre deti s rodinnou alergickou záťažou sa označujú ako HA mlieka - hypoalergénne.

Tieto mlieka obsahujú hydrolyzovanú bielkovinu, ktorá má ešte určitú antigenicitu (alergenicitu), ale menšiu ako v mlieku, kde bielkovina nie je štiepená.

Takto upravená bielkovina ovplyvňuje chuť mliek.

Mlieka pri dojčenských kolikách obsahujú hydrolyzovanú bielkovinu a majú znížený obsah laktózy.

Keď dojčenie nie je možné

Dojčenie nebýva vždy dokonalé a občas to môže byť aj náročné.

Ak sa rozhodnete svoje dieťa dojčiť, dojčenie má preukázané zdravotné benefity pre vás aj bábätko.

Ak sa ale rozhodnete nedojčiť, alebo to z akéhokoľvek dôvodu nevyjde, vaše dieťa bude v poriadku aj tak.

Dôležitejšie než spôsob výživy je, aby ste sa v starostlivosti oň cítili dobre a mali dostatok podpory.

Nikto nemá právo vás za vaše rozhodnutie súdiť.

Úlohou nás zdravotníkov nie je vás súdiť, ale vysvetliť vám, aké benefity má dojčenie pre vás a vaše bábätko.

Ak sa počas dojčenia vyskytnú problémy a stres alebo obavy začnú negatívne vplývať na tvoje duševné zdravie, bude prechod na umelú výživu dieťaťa bezpochyby najlepším riešením.

Možno sa kvôli dojčeniu cítiš príliš obmedzená, zvlášť ak plánuješ čo najskorší návrat do práce.

Ak si si všetky tieto otázky dôkladne zvážila, nemusíš mať pocit viny, bez ohľadu na to, ako sa napokon rozhodneš.

Tvoje dieťa bude dobre prosperovať aj na následnej výžive.

Keď budeš dieťatko kŕmiť z fľaše, pritisni si ho pevne k sebe, udržiavaj očný kontakt a ticho sa mu prihováraj.

Praktická orientácia pre rodičov

1. Pokračujte vo výlučnom dojčení približne do 6. mesiaca, ak dieťa prospieva a neobjavia sa osobitné zdravotné dôvody.
2. Začiatok príkrmov prispôsobte vývinovej pripravenosti dieťaťa a jeho záujmu o jedlo.
3. Príkrmy zavádzajte postupne a v malých množstvách.
4. Po zavedení príkrmov pokračujte v dojčení podľa potrieb dieťaťa.
5. Neurčujte úspech podľa množstva zjedeného jedla, ale podľa prospievania a postupného učenia sa.
6. Dieťa do jedla nenúťte a nevyužívajte jedlo ani dojčenie ako odmenu či trest.
7. Pri bolestivom dojčení, odmietaní prsníka alebo slabom priberaní skontrolujte prisatie a vyhľadajte kvalifikovanú pomoc.

Prvý augustový týždeň patrí každoročne Svetovému týždňu dojčenia.

Jeho cieľom je najmä ochrana, podpora dojčenia a zlepšovania zdravia dojčiat po celom svete.

tags: #dojcenie #a #zaciatky #s #vyzivou #mudr