Dvojročné dieťa nerozpráva: kedy vyhľadať odbornú pomoc a ako podporiť reč

Ak vaše dvojročné dieťa nerozpráva podľa predstáv, nemusí to okamžite znamenať žiadnu závažnú poruchu. To, ako má rozprávať 2-ročné dieťa, nemožno presne definovať žiadnou normou či tabuľkou. Existujú všeobecné míľniky stanovené Inštitútom detskej reči, ktoré do istej miery určujú, ako by mal prebiehať vývin detskej reči. Rozhodne sa však netreba báť toho, ak sa niektoré z prejavov oneskoria.

Reč sa u detí vyvíja postupne a u každého dieťaťa iným tempom. Existujú však orientačné vývinové míľniky, ktoré pomáhajú sledovať, či sa vývin uberá správnym smerom. Dôležité je posudzovať nielen počet slov, ale aj porozumenie, gestá, očný kontakt, napodobňovanie, záujem o komunikáciu a celkový vývin dieťaťa.

Kedy dieťa začína rozprávať

Hovorenú reč dieťatko počúva už od okamihu, keď prišlo na svet. Už okolo 2. mesiaca dokážete pozornosť novorodenca zaujať rozprávaním a komentovaním situácií a úkonov, ktoré s bábätkom robíte.

Od dieťaťa určite netreba mať prehnané očakávania a tlačiť naň, aby začalo rozprávať, len preto že ostatné deti už rečnia. Všetko má svoj čas. To, kedy dieťa začne rozprávať, ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov. Počítajte s tým, že u každého dieťaťa príde prvé slovo inokedy a rovnako tak aj samotný vývoj reči môže prebiehať úplne inak, pretože každé dieťa je individualita.

Medzi 9. až 12. mesiacom sa očakáva, že dieťa vysloví svoje prvé slovo. Každý by si želal, aby to bolo „ma-ma“ alebo „ta-ta“, no radi budete aj za „ham-ham“, „tam-tam“ alebo iné skomolené formulácie.

V priebehu 12. až 18. mesiaca by dieťa malo budovať svoju prvú slovnú zásobu okolo 40 až 50 slov, ktorých významu by postupne malo začať aj rozumieť. Napríklad gestami ukáže na daný predmet alebo slovo použije k tomu, aby si daný predmet vypýtalo.

Postupne v rozmedzí 18. - 24. mesiaca začínajú deti spájať slová, nemožno ešte hovoriť o vetách, ale dieťa spája slová, ktorých významu by malo rozumieť, „mama tam, havo hav, tata daj,“ a iné krátke slovné spojenia. Slovná zásoba by už mala mať okolo 100 slov, ktorým by malo dieťa aj rozumieť.

V období od 24. - 30. mesiaca sa slovná zásoba rozširuje na 300 a viac slov, dieťa používa vety, začína skloňovať podstatné mená, používa predložky, zámená, dokáže klásť otázky a chápe, kedy hovorí v minulosti či v budúcnosti.

Pri prvých vetách je normálne, ak nemajú úplne gramatickú podobu a dieťa používa rôzne pády či časy. Vo veku 30 - 36 mesiacov už prichádzajú na rad súvetia, spojky a slovná zásoba by mala mať aspoň 600 až 1 000 slov. Je normálne, ak časovanie či slovosled viet nie je úplne správny. Dieťa môže začať rozprávať viac, no chyby sú prirodzené.

Čo znamená, keď dvojročné dieťa rozumie, ale nerozpráva

Niektoré deti rozumejú oveľa viac, než dokážu povedať. Znamená to, že pasívna slovná zásoba je v poriadku, ale aktívna reč sa ešte nerozvinula. V takom prípade je dôležité vytvárať čo najviac príležitostí, aby sa dieťa pokúsilo vyjadriť samo.

Podľa toho čo uvádzate, Vaše dieťa tvorí niekoľko slov (aj keď ich ešte redukuje) a čo je veľmi dôležité, má snahu komunikovať, alebo dopĺňa komunikáciu aspoň gestami.

Ak dieťa ukazuje prstom, rozumie základným povelom, reaguje na situácie, zaujíma sa o hru, napodobňuje zvuky alebo činnosti a vyhľadáva kontakt, ide o dôležité prejavy komunikácie. Samy osebe však nenahrádzajú odborné posúdenie, ak je aktívna slovná zásoba veľmi malá alebo dieťa vôbec nespája slová.

Každé dieťa prechádza určitými vývinovými obdobiami. Hranice jednotlivých období sú orientačné. Dieťa môže vykazovať väčšie, či menšie odchýlky (niektoré deti prechádzajú štádiami skôr a rýchlejšie, iné neskôr a pomalšie).

Dôležité je mať zreteli, že dieťa musí prejsť každým vývinovým obdobím, tieto nemôže „preskakovať“ pretože schopnosti, ktoré v nich nadobudne sú od seba závislé a nadväzujúce.

Prečo sa oplatí sledovať reč už v druhom roku

Schopnosti, ktoré sa dieťa naučí v jednom období sú potrebné k tomu, aby sa mohlo naučiť schopnosti nové. Preto zaostávanie reči v ranom veku môže spôsobiť problém aj neskôr.

Nie vždy dieťa iba prejde určitou fázou neskôr. Schopnosti, ktoré si nestihlo dostatočne osvojiť mu budú v nadobúdaní nových schopností chýbať.

Napríklad: Ak trojročné dieťa ešte nespája slová do viet, možno sa to naučí v 4 rokoch, ale vety nebudú gramaticky správne. Ak sa gramatika upraví v 5.rokoch, dieťa ešte nebude pripravené na školu. V 1. ročníku bude mať problém naučiť sa správne čítať a písať, v ďalších ročníkoch bude bojovať s učením.

Problémy, ktoré sa dostavia neskôr, môžu a nemusia byť nápadné. Môžu a nemusia Vám prekážať. Deti si tieto deficity nemusia, no môžu uvedomovať, a to až do dospelého veku. Ich neskoršie rozhodnutia, ako výber školy či povolania, môžu byť ovplyvnené ich ťažkosťami v reči.

Čakanie je zbytočnou stratou času.

Ak dieťa nerozpráva v 16. mesiacoch, hovoríme o oneskorení v reči. Ak dieťa nerozpráva v troch rokoch, nehovoríme o oneskorení, ale o poruche, ktorá si vyžaduje intenzívnu a systematickú terapiu.

Dieťa začína rozprávať svoje prvé slová okolo 12 mesiacov. Samozrejme, vývin je individuálny, preto niektoré deti povedia prvé slovo už v 10.mesiaci, iné v 14. mesiaci a to je v poriadku. Ak Vaše dieťa však povie svoje prvé slovo v 36. mesiaci, v poriadku to rozhodne nie je.

Vývinové oneskorenie o 2 roky je veľmi veľa.

Predrečové schopnosti a ich význam

Samotnému vývinu reči predchádza predrečové obdobie, ktoré je tak isto veľmi dôležité, pretože pripravuje dieťa k tomu, aby bolo schopné začať tvoriť reč.

Na to, aby dieťa povedalo prvé slovo, potrebuje mať osvojené určité predrečové schopnosti. Voláme ich prekurzory reči.

Ak dieťa nerozpráva, pozeráme sa na to, či a ktoré prekurzory rečí má osvojené. Oneskorenie vo vývine reči preto vieme predpokladať ešte predtým, než dieťa povie prvé slovo.

Pri sledovaní dvojročného dieťaťa má význam všímať si najmä tieto prejavy:

• či rozumie bežným slovám a jednoduchým otázkam a príkazom;
• či reaguje na svoje meno;
• či používa gestá a ukazuje na predmety;
• či napodobňuje činnosti aj slová dospelých;
• či komentuje, čo vidí, a žiada si činnosti alebo predmety;
• či spája gestá s prvými slovami;
• či tvorí jednoduché dvojslovné kombinácie;
• či ukáže aj pomenuje jednoduché obrázky v knižke;
• či sa hrá s predmetmi a v hre predstiera, napríklad že spí alebo kŕmi bábiku;
• či vyhľadáva rodiča, keď sa buchne alebo keď má strach;
• či reaguje na podnety a prejavuje záujem o komunikáciu.

Kedy môže byť oneskorené rozprávanie problém

Existujú určité varovné signály, ktoré sú príznakom toho, že vývoj reči u dieťaťa neprebieha tak, ako by mal.

Ak napríklad 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť. Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte.

Ak Vaše dieťa okolo 2. roka nedokáže nasledovné:

• dobre napodobňuje činnosti aj slová dospelých;
• rozumie viac ako vie povedať;
• rozumie bežné slová a jednoduché otázky a príkazy (sadni si);
• spája gestá s prvými slovami;
• hovorí aspoň 10 slov, komentuje čo vidí, žiada činnosť, predmety;
• tvorí jednoduché dvojslovné kombinácie;
• ukáže aj pomenuje jednoduché obrázky v knižke;
• rado sa hrá s kýblikom, kockami, bábou, autom;
• v hre veľa predstiera, napr. že spí, že kŕmi bábiku a pod.

treba sa poradiť s odborníkom - niektoré špecializované pracoviská sa zaoberajú už s deťmi v tomto veku.

Ak vaše dieťa zaostáva v reči oproti rovesníkom, je pochopiteľné, že cítite obavy. Tento článok vám pomôže pochopiť, čo je ešte v norme a čo už môže naznačovať potrebu odbornej pomoci.

Možné príčiny oneskoreného vývinu reči

Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne.

Porucha sluchu

Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.

Vývinová apraxia reči

Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.

Znížený svalový tonus

Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.

Ďalšie vývinové a zdravotné faktory

Za problémami s rečou totiž nemusí byť len do istej miery prirodzené oneskorenie, ale pokojne aj iné ochorenia (autizmus, logopedické problémy, poruchy reči a jazyka, psychický vývoj a iné).

Oneskorený vývin reči v raných štádiách môže a často je len skorým symptómom inej, závažnejšej vývinovej poruchy. Napríklad poruchy sluchu, autizmu, mentálneho postihnutia, vývinovej apraxie, hypotónie, ADHD, ťažkostí v oblasti ORL či vývinových syndrómov.

ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.

Faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj reči, môžu byť aj dedičné zo strany matky alebo otca.

Niektoré deti, ktoré sa rýchlo naučia chodiť, loziť, môžu rečové pokroky dosahovať pomalšie. Vývin reči môže byť pomalší aj u detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s podváhou či anemické.

Prejaviť sa môžu predchádzajúce ochorenia a zdravotné problémy, ktoré mohli rozvoj reči a jazyka spomaliť. Aj také veci ako nádcha alebo chýbajúce zuby môžu zapríčiniť chyby v rečovom prejave.

Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov.

Hlavne preto je potrebné spozornieť včas a závažnejšie ťažkosti včas potvrdiť alebo vylúčiť.

Čo robiť, keď dvojročné dieťa nerozpráva

Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte pediatra.

Najlepšie je obrátiť sa v takom prípade na odborníka, pediatra, logopéda, audiológa či detského psychológa. Títo odborníci presne vedie posúdiť, v akom stave je úroveň verbálnej/neverbálnej komunikácie vášho dieťaťa.

Odporúčame obrátiť sa na pediatra, logopéda alebo detského psychológa.

Detský lekár zváži potrebu neurologického vyšetrenia, ale to obvykle neukáže odchýlky vo vývine, ktoré by sa dali špeciálne liekmi ovplyvniť tak, aby reč sa rýchlejšie rozvíjala.

V každom prípade vhodnosť návštevy neurológa prekonzultujte s Vašim detským lekárom.

Ak navštívite klinického logopéda, ktorý sa venuje ranej intervencii (práci s malými deťmi), poučí Vás ako postupovať v stimulácii, podporovaní vývinu reči a bude monitorovať dieťa pravidelnými kontrolami.

Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.

Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia).

Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.

Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia.

Ako podporiť rozvoj reči doma

Postupov a metód, ako naučiť dieťa rozprávať, je aj na internete veľké množstvo, čo však bude platiť na vášho drobca, vám nepovie zaručene nikto. Skúsiť môžete rôzne spôsoby, pretože, čím viac podnetov dieťaťu ponúknete, tým skôr sa môžete dočkať prvých hlások, slov, viet a súvetí.

Iniciatíva zo strany rodičov je veľmi dôležitá. Keď dieťaťu niečo rozprávate, udržujte s ním očný kontakt, snažte sa ho zaujať, ukazujte mu predmety, napodobňujte zvieracie zvuky a komunikujte s ním tak často, ako sa dá.

Najdôležitejšie je s dieťaťom veľa a často hovoriť - opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať.

Komentujte každodenné situácie

Chcete, aby dieťa bolo „ukecané“? Musíte takí byť aj vy. Dieťa sa učí, keď vás počúva, nové slovíčka sa naň môžu nalepiť aj vtedy, ak budete miestami aj neprirodzene veci komentovať.

Ak po ceste prejde auto, zahrajte sa na športového komentátora a opisujte dieťaťu celú situáciu detailne, že zelené auto práve prešlo po ceste, auto je zelené, auto robí „brm brm“ a tak ďalej.

Budete sa opakovať, ale dieťa časom bude presne vedieť, čo je zelené a čo robí „brm brm“.

Pomenúvajte veci okolo seba, opakujte sa, pokojne opíšte farbu predmetu, čo robí, že lopta skáče, stojí alebo letí. Ukazujte na daný predmet, aby si ho dieťa zafixovalo aj vizuálne.

Rozprávajte sa s dieťaťom hlavne o tom, čo uňho vzbudzuje záujem.

Ak sa teda dieťa hrá s loptou, poukazujte na daný predmet, pomenujte ho, zopakujte „lopta hop, modrá lopta, lopta letí, lopta bum“, aby dieťa dokázalo danému predmetu priradiť slovo.

Používajte krátke a zrozumiteľné vety

Na dieťa treba ísť jednoducho, rozprávajte veľmi stroho a stručne. Používajte krátke vety a všetko pomenúvajte čo najviac zrozumiteľne.

Spočiatku sa vyhýbajte spojkám a predložkám, nepoužívajte súvetia ani rozsiahle vysvetlenia, dieťa bude len nemo pozerať.

Rozprávajte pomaly, zrozumiteľne a bez prehnaného akcentu.

S dieťaťom sa rozprávajte tak, aby ste riadne artikulovali a nedeformovali reč, ktorou má neskôr plynule rozprávať.

Dieťa totiž všetko napodobňuje a rozhodne nechcete, aby sa šušlanie na dieťa prenieslo.

Nežiadajte mechanické opakovanie

Dieťa k hovoreniu nenúťte, snažte sa „vyprovokovať“ jeho záujem vhodnými hrami a aktivitami, ktoré budú u neho podporovať komunikačný zámer a tým aj snahu „povedať“ slovom, či gestom, to čo chce vyjadriť.

Nevadí, ak dieťa slovo nezopakuje o deň či dva ho možno presne pomenuje a vy budete milo prekvapení.

Netreba to však preháňať. Opakovanie rovnakého slova dieťa môže začať nudiť a opakovanie nasilu za účelom, aby slovo po vás zopakovalo, môže dieťa skôr odradiť.

Slová, ktoré dieťa používa na pomenovanie predmetov alebo činností, sú preň tými jedinými správnymi, zatiaľ.

Možno tieto slová nie sú správne pre vás, no ak je aktuálne auto v detskom slovníku „ado“, je to tak, nekarhajte ho, nekričte a neopravujte ho.

Viete, že myslí auto, a to je dôležité. Pokojne mu povedzte: „Áno, toto je auto“, použite správny tvar slova.

No nie je nutné dieťaťu to prízvukovať, opravovať ho a už vôbec nie nútiť ho vysloviť správny tvar slova. Týmto spôsobom prirodzene zabránite vývoju jeho reči a odradíte ho.

Pochvalou naopak dosiahnete viac.

Čítajte, spievajte a používajte riekanky

Spievajte, učte sa rýmovačky alebo básničky. Ideálne je, ak si s dieťaťom vytvoríte určitý rituál, pokojne pri čítaní alebo pri večernom kúpaní.

Na rozvoj, nielen rečových zručností, skvele poslúžia obrázkové knihy. Pravidelné čítanie sa môže stať rituálom a poukazovanie na všetko, čo sa na obrázkoch v knihe nachádza, je skvelým motivačným nástrojom.

Zvieratká či predmety na obrázkoch bude chcieť dieťa pomenúvať samo a ešte pred spaním si obľúbenú knihu donesie do postele.

Veľmi dôležité je čítanie kníh - nahlas a s obrázkami.

Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne.

Hrajte sa a vytvárajte komunikačné situácie

Skvelou voľbou pre rozvoj reči sú aj spoločenské hry pre deti.

Deti takéto hry motivujú k tomu, aby danú vec pomenovali a v prípade spoločenských hier od 3 či 4 rokov ich nabádajú k rozprávaniu príbehov.

Takéto hry sú špeciálne zamerané na rozvoj rečových zručností a logického myslenia.

Hravou formou môžete u dieťaťa vzbudiť záujem o rozprávanie aj vtedy, ak sa zahráte na skutočné roly.

Kuchár a zákazník, doktor a pacient, opravár, hasič - stačia potrebné rekvizity a kreativita nahradí mechanické opakovanie slov.

Dieťa pri hrách na roly nielen využíva slovnú zásobu, ktorú má, ale takisto sa učí nové slová. Reaguje na podnety, ktoré prichádzajú z druhej strany.

Veľmi motivujúce je aj natáčanie dieťaťa na kameru. Deti sa rady predvádzajú a ak budú stredobodom pozornosti, rady ukážu svoj talent.

Naučte sa s nimi básničku alebo rýmovačku a dovoľte im predviesť sa. Pýtajte sa detí ako v nejakej televíznej relácii, nechajte ich reagovať a potom im to pustite.

Obmedzte pasívne sledovanie obrazoviek

V modernej dobe 21. storočia si tiež môžete prezerať obrázky na tablete alebo na mobile, čo môže niektoré ratolesti zaujať ešte viac.

Klasickej knihe však dajte prednosť.

Vyhýbajte sa dlhému pozeraniu televízie alebo videí.

Gestá a znaková komunikácia

Program ponúka niekoľko prínosov a môže slúžiť aj ako prevencia oneskorenia reči.

Metóda vychádza z prirodzených gest a znakov, ktoré v podstate iba rozvíja a rozširuje slovník znakov.

Pracuje postupne až so 100 znakmi, ktoré si rodičia ďalej upravujú podľa vlastných potrieb a nezriedka si vymýšľajú aj ďalšie.

Učenie aj používanie znakov je veľmi jednoduché a ľahko zvládnuteľné ako pre batoľa, tak aj pre jeho rodičov.

Je to navyše zábava aj spôsob, ako si vytvoriť väčšie puto a cestu k porozumeniu.

Obava, že by sa vďaka znakovaniu vývoj reči zastavil, alebo nejako obmedzil je pomerne častá. Výskum však preukázal pravý opak.

Keď dáte dieťaťu zakúsiť pocit, že niečo môže oznámiť samo, veľmi ho to motivuje v rozvoji komunikácie.

Keď dieťa v dvoch rokoch začne ukazovať znaky EŠTE + MLIEKO, začne si aj v mozgu vytvárať komunikačné vzorce.

Pre túto chvíľu je úplne jedno, že nepovedalo „ete brm“ alebo „ešte mlieko“. Dieťa komunikuje, rozvíja sa mu aj myslenie.

Nepociťuje frustráciu z toho, že niečo chce, nevie to povedať a nikto ho nechápe.

V praxi sa na mňa obrátilo mnoho mamičiek, ktorých deti ešte v 2 rokoch vôbec nezačali komunikovať alebo komunikovali len veľmi obmedzene.

Spätne mi všetky potvrdili, že znaky začali ich deti čoskoro používať.

Väčšinou sa jednalo o znaky zvieratiek alebo obľúbených hračiek.

Oveľa viac mali deti záujem komunikovať o veciach, ktoré ich zaujali, než o svojich potrebách.

Koncom tretieho roku prevažovali v ich komunikácii slová a krátke vety, ktoré občas dopĺňali znaky.

Pozn. redakcie: Metóda Baby Signs bola skúmaná aj u detí s poruchami sluchu, Downovým syndrómom a u detí s poruchami autistického spektra. U všetkých týchto skupín bol preukázaný prínos znakovania pri starostlivosti o tieto deti.

Čo môže rodič urobiť ako prvé

1. Objednajte sa k pediatrovi a opíšte mu, koľko slov dieťa aktívne používa, čomu rozumie a ako komunikuje gestami.
2. Požiadajte o posúdenie sluchu, pretože dieťa, ktoré nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
3. Vyhľadajte klinického logopéda, ktorý sa venuje ranej intervencii.
4. Podľa odporúčania pediatra absolvujte detského psychológa, foniatra alebo neurológa.
5. Doma pokračujte v čítaní, komentovaní, spoločnej hre, používaní gest a v ďalších komunikačných aktivitách.

V súčasnosti je snaha odborníkov zaoberajúcich sa vývinom reči a jeho poruchami, posunúť hranice včasnej diagnostiky a následnej stimulácie do raného veku resp. do predrečového obdobia.

Ak rodič spozoruje oneskorovanie sa dieťaťa v ktorejkoľvek oblasti psychického vývinu, nemal by sa spoliehať na to, že dieťa že „dobehne“ čo zameškáva, pretože je „len lenivé“, alebo preto, že je chlapec.

Je treba rozlíšiť, či toto oneskorenie má charakter prechodného oneskorenia a nie je jedným z príznakov vážnejších porúch vo vývine dieťaťa.

Pre každého rodiča je veľmi dôležité, aby pri výchove a starostlivosti o dieťa niečo nezanedbal a nezmeškal preto treba začať so stimuláciou reči čo najskôr.

Je dobré, ak rodič pozná efektívne komunikačné stratégie, ktoré napomáhajú stimulácii rečového vývinu dieťaťa bez toho, aby dieťa malo dojem že sa s ním robí „nejaká liečba“.

tags: #dvojrocne #dieta #nerozprava