Gravidita ľadových medveďov je úzko spätá s ich životom v Arktíde, dostupnosťou potravy a existenciou morského ľadu. Ľadové medvede využívajú ľadové kryhy ako miesto na cestovanie, rozmnožovanie, ale aj na lov tuleňov.
Ich hlavným zdrojom potravy sú tulene, ktoré sa v pravidelných intervaloch potrebujú nadýchnuť cez otvory v ľadovej pokrývke. Ľadové medvede bez energetických zásob z tulenieho mäsa neprežijú. Keď sa ľad roztápa skôr a zamŕza neskôr, medvede zostávajú dlhšie na súši, často v horšej kondícii, čo znamená menej mláďat a viac starších zvierat, ktoré hynú predčasne.
Kedy prebieha párenie ľadových medveďov
Ľadové medvede sa rozmnožujú v podmienkach, v ktorých musí samica zosúladiť graviditu, zimovanie, pôrod a starostlivosť o mláďatá s dostupnosťou potravy. Samotné obdobie párenia predchádza dlhému obdobiu gravidity, ktorého významnou súčasťou je latentná fáza.
Medvedia ruja, obdobie párenia, prebieha koncom jari až začiatkom leta, pričom páry sa spolu zdržujú od niekoľkých hodín až po niekoľko týždňov.
Po oplodnení sa zárodok nezačína okamžite vyvíjať. Tento spôsob rozmnožovania umožňuje, aby sa mláďatá narodili v čase, keď je samica v brlohu a môže ich chrániť pred nepriaznivým počasím.
Ako dlho trvá gravidita medvedice
Gravidita trvá 6 - 8 mesiacov, no vlastný vývoj zárodku po uhniezdení v maternici trvá len 8 - 10 týždňov, zvyšok tvorí latentná gravidita.
Oplodnené bunky sa v maternici nastávajúcej matky nevyvíjajú, kým neupadne do hibernácie. Až potom sa pripevnia na stenu maternice a začnú rásť.
Približne po dvoch mesiacoch od ich uhniezdenia, pred pôrodom, sa telesná teplota samice mierne zvýši.
| Fáza rozmnožovania | Obdobie alebo trvanie |
|---|---|
| Ruja a párenie | koncom jari až začiatkom leta |
| Celková gravidita | 6 - 8 mesiacov |
| Vývoj zrodku po uhniezdení | 8 - 10 týždňov |
| Obdobie pôrodu | počas zimy, najčastejšie na prelome januára a februára |
| Interval medzi vrhmi | raz za dva až tri roky |
Latentná gravidita a zimný pôrod
Latentná gravidita znamená, že oplodnené bunky sa v maternici nastávajúcej matky určitý čas nevyvíjajú. Vývoj zárodku sa začne až po tom, ako samica upadne do hibernácie.
Takéto načasovanie má pre samicu aj mláďatá zásadný význam. Pôrod prebieha v brlohu počas zimy, keď sú mláďatá malé, bezmocné a úplne závislé od matkinho telesného tepla a mlieka.
Gravidná samica medveďa pred zaľahnutím a pôrodom starostlivo upravuje priestor, v ktorom prezimuje a porodí potomstvo. Hrabaním si ho prispôsobí na vhodnú veľkosť a vystelie ho nalámanými vetvami či suchou trávou.
Najčastejšie využíva skalné dutiny a previsy, miesta pod vývratmi stromov alebo aj pod rastúcimi stromami.
Pôrod a počet mláďat
Samica medveďa rodí raz za dva až tri roky, najčastejšie dve alebo tri medvieďatá, zriedkavo štyri, výnimočne až päť.
Po narodení sú mláďatá slepé, hluché a pokryté krátkou juvenilnou srsťou, preto by bez telesného tepla svojej matky zahynuli.
Ich prvou a najdôležitejšou potravou je materské mlieko, ktoré je mimoriadne výživné a bohaté na tuky.
Prvé týždne ich života matka brloh neopúšťa, len vo veľmi zriedkavých prípadoch. Ak sa pohybuje, tak len v blízkosti brloha, aby mala svoje mláďatá pod dohľadom.
Starostlivosť o mláďatá v brlohu
Medvedica svoje mláďatá počas prvých týždňov života neopúšťa a brloh opúšťa len zriedka, aby sa uistila, že sú v bezpečí a pod dohľadom.
Nezrelosť mláďat vysvetľuje, prečo je brloh taký dôležitý. Mláďatá sú po narodení slepé, hluché a pokryté krátkou juvenilnou srsťou, preto by bez telesného tepla svojej matky zahynuli.
Matka zostáva pri mláďatách počas obdobia, keď ešte nedokážu samostatne chodiť, udržať telesnú teplotu ani hľadať potravu. Ochrana brloha a neustála blízkosť samice výrazne zvyšujú ich šance na prežitie.
Kedy mláďatá opúšťajú brloh
Mláďatá prvýkrát opúšťajú brloh vo veku asi troch mesiacov, teda koncom apríla až v máji. V tom čase sú už pohybovo schopné, dostatočne osrstené a zvládajú kratšie presuny.
Aj po opustení brloha sa do 3 až 8 mesiacov živia materským mliekom, ale postupne prijímajú aj pevnú stravu, spočiatku prevažne rastlinnú potravu.
S matkou zostávajú až do veku 2 - 3 rokov. Počas tohto obdobia ich matka učí všetkým dôležitým zručnostiam potrebným pre život v divočine - ako nájsť potravu, ako sa chrániť pred nebezpečenstvom a ako sa správať v rôznych situáciách.
Samci sa na výchove mláďat nepodieľajú.
Rozmnožovanie ľadových medveďov a dostupnosť potravy
Rozmnožovanie ľadových medveďov závisí od ich schopnosti vytvoriť si dostatočné energetické zásoby. Ich hlavným zdrojom potravy sú tulene, ktoré sa v pravidelných intervaloch potrebujú nadýchnuť cez otvory v ľadovej pokrývke.
Najväčší suchozemský predátor využíva ľadové kryhy ako miesto na cestovanie, rozmnožovanie, ale aj na lov tuleňov.
Kritické je predovšetkým topenie morského ľadu, ktorý medveďom poskytuje možnosť lovu plutvonožcov.
Každú zimu sa ľadové medvede zhromažďujú na brehoch Hudsonovho zálivu, kde čakajú na návrat morského ľadu. Tentokrát si na ľad počká omnoho dlhšie.
„Ľad sa roztápa skôr a zamŕza neskôr. Medvede sú dlhšie na súši, často v horšej kondícii. To znamená menej mláďat a viac starších zvierat, ktoré hynú predčasne,“ vysvetlil riaditeľ výskumu a politiky, Polar Bears International Geoff York.
Južne žijúca skupina ľadových medveďov
Prvé dôkazy o možnosti prispôsobenia sa novovzniknutým podmienkam ponúka najnovšia štúdia.
Tím výskumníkov sa v spomínanej štúdii zameral na skupinu ľadových medveďov obývajúcu juhovýchodné grónske fjordy.
Cesta zo základnej stanice na južný cíp Grónska trvá vrtuľníkom 4 hodiny. Aby mali výskumníci dosť paliva aj na cestu naspäť, strategicky ho uschovali na miestach, kde sa medvede bežne zdržiavajú.
Vďaka 7-ročnému výskumu, počas ktorého sledovali pohyb a správanie 27 jedincov, sa im podarilo identifikovať novú, doteraz nepopísanú skupinu.
Pár stoviek ľadových medveďov z tohto regiónu teda predstavuje samostatnú subpopuláciu.
Genetická analýza ukázala, že sledovaná populácia sa od ostatných grónskych ľadových medveďov izolovala minimálne 200 rokov.
Hlavnou príčinou oddelenia od ostatných skupín je pritom jej geografická lokácia.
Sladkovodné ľadové kryhy ako náhrada morského ľadu
Táto skupina ľadových medveďov nevyužíva morský ľadovec, ale ľadové kryhy, odštiepené z okolitých zamrznutých štítov.
Namiesto morského ľadovca využili ľadové kryhy, odštiepené z okolitých zamrznutých štítov.
Na sladkovodnej ľadovej kryhe sa potom dokážu odplaviť niekoľko desiatok kilometrov.
Späť na breh sa dostanú hneď, ako kryha narazí na pevninu.
V niektorých prípadoch je to aj poriadne ďaleko.
Dôvod, prečo táto skupina ľadových medveďov využíva na lov sladkovodné kryhy a nie morský ľadovec, je jednoduchý.
Životu na rozmrznutom mori sa dokázala prispôsobiť jedna skupina.
To však neznamená, že rovnaký spôsob života je dostupný všetkým ostatným populáciám. Doktorka a vedkyňa Kristin Laidre s týmto záverom nesúhlasí.
Jej výskum, naopak, ponúka pohľad na to, aké dôsledky má klimatická kríza aj na túto geneticky odlišnú populáciu.
V porovnaní s ľadovými medveďmi žijúcimi na severe sú samičky z juhu oveľa menšie a v priemere rodia aj menej mláďat.
Vplyv klimatickej krízy na graviditu a mláďatá
Rýchle topenie ľadu mení podmienky, v ktorých ľadové medvede získavajú potravu a vychovávajú mláďatá.
Ľadové medvede bez energetických zásob z tulenieho mäsa neprežijú.
Ak medvedice vstupujú do gravidity v horšej telesnej kondícii, môžu mať menej mláďat a ich potomstvo môže mať nižšie šance na prežitie.
V oblasti západného Hudsonovho zálivu ich ubudla takmer polovica.
Ľadových medveďov je čoraz menej. V oblasti západného Hudsonovho zálivu ich ubudlo za posledné roky takmer polovica.
Vedci varujú, že za tým stojí najmä globálne otepľovanie a úbytok ľadu.
Rok 2050 prežije podľa amerických vedcov menej ako tretina súčasnej populácie ľadových medveďov.
Znamená to, že o 43 rokov bude žiť z dnešných 50 000 kusov iba 16 000 ľadových medveďov.
Záver vyplýva z predpovedí o úbytku ľadu v arktických oblastiach v dôsledku globálneho otepľovania.
Predpokladá sa, že ľadové medvede úplne stratia priestor pre život na severnom pobreží Ruska a tiež Aljašky.
Žiť preto budú môcť iba v Arktíde, na kanadských ostrovoch a západnom pobreží Grónska.
Adoptované mláďa u ľadového medveďa
Vedci v severnej Kanade vytvorili videozáznam voľne žijúcej samice ľadového medveďa, ktorá sa okrem svojho vlastného mláďaťa stará o ďalšie, „adoptované“ mláďa.
Záznam bol zhotovený počas každoročnej migrácie ľadových medveďov v oblasti Western Hudson Bay v Churchill v Manitobe.
V rámci štúdie populácie ľadových medveďov, ktorú ministerstvo vykonáva posledných 45 rokov, bolo zdokumentovaných len 13 podobných prípadov.
Vedci nevedia, čo sa stalo s matkou adoptovaného mláďaťa.
Avšak to, že sa ho ujala iná medvedica, značne zvyšuje šance medvieďaťa dožiť sa dospelosti.
Mláďatá na zázname, ktorý vedci vyhotovili, majú asi desať až jedenásť mesiacov, takže sa samicou zostanú ešte viac ako rok a pol.
Medvedica s rodinkou
Ohrozenie ľadových medveďov a ochrana ich potomstva
Poslednú nádej predstavuje ich schopnosť adaptácie na novovzniknuté podmienky.
Okrem rýchleho topenia ľadu je ďalšou hrozbou pre ľadové medvede civilizácia.
Kanadskí výskumníci do boja proti klimatickej zmene nasadzujú nové technológie poháňané umelou inteligenciou.
Vedcom v Kanade pomáha pri výskume prvé elektrické vozidlo svojho druhu, ktoré slúži ako pojazdné laboratórium.
„Tieto vozidlá fungujú aj v najchladnejších mesiacoch roka, keď je najmenej mínus 30 stupňov Celzia. Bežné vozidlá so spaľovacími motormi vtedy nedokážu ani naštartovať,“ priblížil výskumník spoločnosti Frontiers North Adventures John Gunter.
Nový citlivý radar s umelou inteligenciou dokáže rýchlo rozoznať prítomnosť medveďa a včas varovať obyvateľov.
„Radar dokáže zachytiť aj tie najmenšie vlny vánku. Človek si myslí, že veľké zviera je veľmi ľahko viditeľné. Ale ich špecifická hustá srsť z nich robí veľmi slabý radarový cieľ,“ uviedol York.
Odborníci varujú pred úplným vymiznutím niektorých populácií týchto arktických cicavcov.
Riešením môže byť zníženie emisií, investovanie do zdrojov obnoviteľnej energie, ochrana prírodných biotopov, ale aj využívanie technológií, ktoré pomáhajú predchádzať stretom medveďov s ľuďmi.
Kombinácia výskumu, inovácií a ochrany životného prostredia môže pomôcť zachovať tieto majestátne zvieratá pre budúce generácie.