Hlavný kontrolór v tehotenstve: Všetko o právach, materskej a zastupovaní

Funkcia hlavného kontrolóra obce je kľúčová pre zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti nakladania s verejnými prostriedkami. Tehotenstvo je prirodzený stav ženy, ktorý si vyžaduje osobitnú ochranu a zohľadnenie v pracovnoprávnych vzťahoch.

Pre zamestnankyne, a obzvlášť pre tie vo vedúcich pozíciách, ako je hlavný kontrolór, je dôležité poznať svoje práva a povinnosti, aby prechod na materskú dovolenku a návrat do práce prebehli hladko. Tento článok sa zameriava na aspekty sociálneho poistenia, Zákonníka práce a ďalších relevantných predpisov, ktoré upravujú situáciu tehotných zamestnankýň, s dôrazom na špecifiká funkcie hlavného kontrolóra.

Právne postavenie hlavného kontrolóra obce

Hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na šesť rokov. Hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Starosta je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra.

Funkcia hlavného kontrolóra je špecifická tým, že ide o vedúceho zamestnanca, ktorý má zodpovednosť za kontrolu hospodárenia a nakladania s verejnými prostriedkami. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu.

Postavenie hlavného kontrolóra upravuje ustanovenie § 18 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p., kde sa o.i. uvádza: „Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.“

Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí.

Podľa § 3 ods. 1 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa spravujú ustanoveniami Zákonníka práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. To znamená, že ak osobitný predpis špecificky upravuje niektorú oblasť pracovnoprávnych vzťahov hlavného kontrolóra, aplikuje sa na neho táto osobitná úprava a v ostatných oblastiach sa aplikuje všeobecná úprava podľa Zákonníka práce.

Právny rámec tehotenstva hlavného kontrolóra

Práva a povinnosti hlavného kontrolóra obce v tehotenstve upravujú najmä tieto právne predpisy:

Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.)
Zákon o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.)
Zákon o zdravotnom poistení (zákon č. 580/2004 Z. z.)
zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite

Hlavný kontrolór vykonáva kontrolnú činnosť podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších prepisov resp. zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, pričom pri výkone kontrolnej činnosti postupuje nezávisle a nestranne podľa základných pravidiel finančnej kontroly a auditu stanovených v § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z.

Ochrana tehotnej zamestnankyne

Zákonník práce poskytuje tehotným zamestnankyniam osobitnú ochranu. Zamestnávateľ je povinný zaobchádzať s tehotnou zamestnankyňou s ohľadom na jej stav a zabezpečiť jej pracovné podmienky, ktoré neohrozujú jej zdravie a vývoj dieťaťa.

Zamestnávateľ je povinný upraviť pracovné podmienky tehotnej zamestnankyne tak, aby zodpovedali jej zdravotnému stavu a neohrozovali jej tehotenstvo.

Táto ochrana sa vzťahuje aj na hlavnú kontrolórku obce, pretože hlavný kontrolór je zamestnancom obce a v pracovnoprávnych otázkach sa na neho spravidla vzťahuje Zákonník práce, ak osobitná právna úprava neustanovuje inak.

Oznámenie tehotenstva zamestnávateľovi

Podľa Zákonníka práce je tehotnou zamestnankyňou zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie.

Tehotná zamestnankyňa je povinná písomne informovať svojho zamestnávateľa o svojom stave a predložiť o tom lekárske potvrdenie.

Písomné oznámenie by malo obsahovať informácie o tom:

v ktorom týždni sa nachádzate,
kedy plánujete nástup na materskú dovolenku,
dátum a podpis,
priložené lekárske potvrdenie.

Zamestnankyňa, ktorá písomne oznámila tehotenstvo zamestnávateľovi, mu nie je povinná dodatočne predkladať ďalšie potvrdenia.

Písomné informovanie zamestnávateľa o existujúcom tehotenstve poskytuje zamestnankyni ochrannú lehotu, počas ktorej jej zamestnávateľ nemôže dať výpoveď.

Ochranná lehota a zákaz výpovede

Tehotná zamestnankyňa má v zmysle Zákonníka práce nárok na ochranu pred výpoveďou. Ochranná lehota začína plynúť dňom, kedy zamestnankyňa písomne oznámi zamestnávateľovi svoje tehotenstvo a predloží o tom lekárske potvrdenie.

Ochranná lehota platí od doručenia oznámenia o tehotenstve aj počas čerpania materskej a rodičovskej dovolenky.

Zamestnávateľ nesmie dať tehotnej zamestnankyni výpoveď, s výnimkou taxatívne vymedzených prípadov, napríklad zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa. Aj v týchto prípadoch je však výpoveď neplatná, ak bola doručená v ochrannej dobe.

Počas tejto lehoty, ako aj počas materskej a rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ nemôže dať zamestnankyni výpoveď, s výnimkou niektorých zákonom stanovených prípadov, napríklad zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti.

Ochranná lehota chráni pracovný pomer pred výpoveďou, neznamená však automatické predĺženie pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú.

Pracovný pomer na dobu určitú

Pri tehotných zamestnankyniach, ktoré majú uzavretý pracovný pomer na dobu určitú s platným termínom ukončenia pracovného pomeru však nejde o výpoveď (ide o skončenie pracovného pomeru uplynutím doby určitej), a teda zamestnávateľ neporušuje zákaz výpovede a pracovný pomer nemusí predĺžiť (ani v čase tehotenstva, materskej či rodičovskej dovolenky).

Ak sa tehotná žena po skončení pracovného pomeru na čas určitý nezamestná, môže byť až do nástupu na materskú evidovaná na úrade práce.

Skúšobná doba

Zamestnávateľ má možnosť ukončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou v skúšobnej dobe, a to písomne s náležitým odôvodnením.

Preradenie na inú prácu

Ak tehotná zamestnankyňa vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ je povinný preradiť ju na inú, pre ňu vhodnú prácu.

Ak preradením na inú prácu dôjde k zníženiu mzdy, zamestnankyni patrí doplatok do výšky jej priemerného zárobku pred preradením.

Ak preradenie nie je možné, zamestnávateľ jej poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy.

Pri hlavnej kontrolórke môže byť potrebné upraviť najmä organizáciu pracovného času, rozsah terénnych kontrol, cestovanie, dlhodobé sedenie, prácu v nevhodnom pracovnom prostredí alebo výkon úloh, pri ktorých lekársky posudok identifikuje zdravotné riziko.

Pracovné voľno na lekárske prehliadky

Tehotná zamestnankyňa má právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne prehliadky súvisiace s tehotenstvom, pokiaľ nie je možné toto vyšetrenie absolvovať mimo pracovného času.

Zamestnávateľ je povinný zamestnankyni v ochrannej lehote poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne prehliadky súvisiace s tehotenstvom, pokiaľ nie je možné toto vyšetrenie absolvovať mimo pracovného času.

Rizikové tehotenstvo a dočasná pracovná neschopnosť

Ak tehotná zamestnankyňa nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu zdravotných problémov súvisiacich s tehotenstvom, môže byť uznaná za dočasne práceneschopnú. V takom prípade má nárok na nemocenské dávky, ktoré jej kompenzujú stratu príjmu.

Zamestnankyne, ktoré počas tehotenstva musia nastúpiť na rizikové tehotenstvo, sú posudzované ako práceneschopné. Majú nárok na vznik nemocenskej dávky z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vzniká až do obdobia poberania materského.

Poistenec, ktorého príslušný ošetrujúci lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení.

Liečebný režim počas práceneschopnosti

V čase dočasnej pracovnej neschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim.

Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity.

Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať.

Výkon funkcie hlavného kontrolóra počas tehotenstva

Aj počas tehotenstva má hlavný kontrolór obce povinnosť vykonávať svoju funkciu svedomito a zodpovedne, v súlade s platnými právnymi predpismi.

Je však potrebné zohľadniť jej zdravotný stav a zabezpečiť jej pracovné podmienky, ktoré neohrozujú jej tehotenstvo.

V prípade tehotenstva hlavného kontrolóra je dôležité zabezpečiť plynulý výkon kontrolnej činnosti a prechod zodpovedností.

Ochrana zdravia a materstva neznamená zánik funkcie hlavného kontrolóra. Znamená však potrebu zosúladiť výkon funkcie s pracovnoprávnymi pravidlami, lekárskymi odporúčaniami a prípadnou dočasnou pracovnou neschopnosťou.

Na Slovensku pôsobí viac ako 1500 kontrolórov samospráv, ktorí majú dohliadať na dodržiavanie predpisov a hospodárnosť fungovania obcí a miest.

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ SR) však vo svojej analýze identifikoval viaceré nedostatky súvisiace s činnosťou hlavných kontrolórov.

Až v 215 prípadoch nebol zvolený žiadny kontrolór.

V približne tretine obcí mal kontrolór príliš malý úväzok - menej ako 15 hodín mesačne - čo je nedostatočné na to, aby mohol takúto funkciu vykonávať dôsledne.

Závažným problémom sa ukázala aj situácia, keď 77 kontrolórov pracuje pre štvrtinu všetkých obcí Slovenska.

Mnohí kontrolóri majú uzatvorené úväzky na viacerých obciach naraz, dokonca 20 jednotlivci majú úväzky na desať a viac samosprávach.

Jeden kontrolór v Prešovskom kraji zabezpečuje kontrolu až v 28 obciach súčasne.

Úväzky jedného kontrolóra na viacerých obciach tak môžu dosahovať súhrnne aj 150 či 200%, čo znamená, že takýto hlavný kontrolór by mal stráviť kontrolnou činnosťou 12 až 15 hodín každý pracovný deň.

Takýto stav vyvoláva pochybnosti o kvalite ich práce a predstavuje významné riziko nedostatočného a formálneho výkonu kontroly.

Podobne, ako pri iných kontrolách samospráv na Slovensku, kontrolóri identifikovali najviac problémov pri malých obciach do 500 obyvateľov.

Tieto „mikrosamosprávy“ častokrát nemajú dostatok financií na vlastný chod a plnenie adekvátnych služieb verejnosti, preto nevedia ani zabezpečiť relevantný výkon kontroly svojej činnosti.

Práve pri tehotenstve alebo odchode na materskú dovolenku je preto dôležité vopred naplánovať rozdelenie kontrolných úloh a zabezpečiť kontinuitu činnosti obce.

Zastupovanie počas materskej a rodičovskej dovolenky

Počas materskej a rodičovskej dovolenky hlavného kontrolóra obce je potrebné zabezpečiť jej zastupovanie.

Zastupovanie zabezpečuje zástupca hlavného kontrolóra, ak je takýto zriadený, alebo iný zamestnanec obce, ktorého poverí starosta.

Je nevyhnutné, aby počas materskej dovolenky hlavného kontrolóra bola zabezpečená jeho zastupiteľnosť.

To môže byť riešené poverením iného zamestnanca výkonom funkcie hlavného kontrolóra alebo dočasným obsadením tejto pozície.

V prípade potreby uzatvorenia pracovnej zmluvy s novým zamestnancom na „voľné“ miesto hlavného kontrolóra, t. j. ak sa obsadzuje miesto, pri ktorom predtým došlo k zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa § 18a ods. Novela č. 73/2020 Z. z., ktorou s účinnosťou od 9. 4. 2020 došlo k doplneniu zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení o ustanovenie § 30f, bola prijatá ako reakcia na krízovú situáciu v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19.

Podľa § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení funkčné obdobie hlavného kontrolóra, ktoré uplynulo alebo uplynie počas krízovej situácie, sa predlžuje až do uplynutia 60 dní od odvolania krízovej situácie, ak nový hlavný kontrolór nie je zvolený do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Materská dovolenka a nástup na ňu

Tehotná zamestnankyňa nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr od 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

Pred odchodom na materskú dovolenku by žiadna žena nemala zabudnúť na základné povinnosti, ktoré musí stihnúť vybaviť ešte pred narodením dieťaťa.

Na základe odovzdaného písomného oznámenia o odchode na materskú dovolenku je zamestnávateľ povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne začiatok a koniec čerpania materskej dovolenky svojej zamestnankyne.

Zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne začiatok a koniec čerpania materskej dovolenky svojej zamestnankyne.

V prípade tehotnej ženy evidovanej na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nezamestnanej tehotnej ženy alebo živnostníčky, je túto skutočnosť povinná nahlásiť na Sociálnu poisťovňu tehotná žena sama.

Materské a sociálne poistenie

Slovenská legislatíva, konkrétne zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, definuje sociálne poistenie ako systém zabezpečenia príjmu v rôznych životných situáciách, vrátane tehotenstva a materstva.

Počas materskej dovolenky má zamestnankyňa nárok na materské, čo je peňažná dávka, ktorá jej má kompenzovať stratu príjmu.

Počas materskej dovolenky má zamestnankyňa nárok na materské, ktoré jej vypláca Sociálna poisťovňa.

Výška materského závisí od jej predchádzajúceho príjmu.

Podmienky nároku na materské

Poistenkyňa má nárok na materské, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Byť nemocensky poistená najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Byť zamestnaná alebo dobrovoľne nemocensky poistená.

Poistenie za ňu platil buď zamestnávateľ alebo si ho platila ako živnostníčka alebo dobrovoľne nezamestnaná osoba.

Nárok na materské má predovšetkým žena, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa a ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní (zhruba 9 mesiacov).

Tehotenské

Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu.

Žiadosť o materské

Materská dávka nie je poskytovaná automaticky, je potrebné o ňu požiadať.

Tlačivo žiadosti o materské poskytne ošetrujúci lekár (gynekológ).

V žiadosti lekár uvedie očakávaný termín pôrodu.

Poistenec doručí tlačivo, potvrdené zamestnávateľom, do pobočky Sociálnej poisťovne, príslušnej podľa sídla zamestnávateľa.

Doručenie Žiadosti o materské do Sociálnej poisťovne nie je povinnosťou zamestnávateľa.

Po vzájomnej dohode môže Žiadosť o materské do pobočky doručiť aj zamestnávateľ.

Žiadosť o materské je možné doručiť osobne alebo poštou.

Oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni

V súvislosti s nástupom a ukončením čerpania materskej, či otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, spojených s poskytovaním hmotného zabezpečenia počas tohto obdobia, má zamestnávateľ voči príslušnej zdravotnej poisťovni zamestnanca a Sociálnej poisťovni oznamovacie povinnosti, ktoré mu ukladajú príslušné zákony.

Ide o zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v z. n. p. (ďalej len (zákon o zdravotnom poistení“) a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z. n. p.

Dňa 1.10.2021 nadobudla účinnosť novela č. 393/2020 Z.z. zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorej zamestnávateľ nie je povinný predkladať zdravotnej poisťovni údaje o zmene platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) zákona o zdravotnom poistení, napr. zo Sociálnej poisťovne.

Uvedená zmena vyplýva z ustanovenie § 24 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení.

To znamená, že ak iný orgán verejnej moci (napr. Sociálna poisťovňa) poskytne zdravotnej poisťovni údaje o zmene platiteľa poistného za zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. m), napr. že zamestnanec poberá materské, zamestnávateľ už povinnosť oznamovať túto skutočnosť zdravotnej poisťovni nemá.

Zamestnávateľ nemusí zdravotnej poisťovni oznamovať, napríklad:

poberanie rodičovského príspevku [§ 11 ods. 7 písm. c)],
ošetrovné,
materské [§ 11 ods. 7 písm. m)],
nemocenské [§ 11 ods. 7 písm. m)] vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Dovolenka počas tehotenstva a po materskej dovolenke

Čerpanie dovolenky pred materskou dovolenkou

Zamestnankyni sa odporúča vyčerpať si všetku nevyčerpanú dovolenku pred nástupom na materskú dovolenku.

Zamestnávateľ je povinný umožniť jej vyčerpanie dovolenky vcelku, ak o to zamestnankyňa požiada.

Dovolenka po skončení materskej dovolenky

Po skončení materskej dovolenky a nástupe na rodičovskú dovolenku sa zamestnankyni dovolenka nekráti.

Existujú však výnimky, kedy nevyčerpaná dovolenka neprepadá, napríklad z dôvodu čerpania materskej alebo rodičovskej dovolenky.

Určenie čerpania dovolenky

Všeobecným pravidlom je, že zamestnávateľ určuje čerpanie dovolenky.

Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky na príslušný kalendárny rok najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.

Podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

Ak k čerpaniu základnej výmery dovolenky (4 týždne) za príslušný rok nedôjde v aktuálnom roku a ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi časť dovolenky „prepadne“.

Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Návrat hlavnej kontrolórky do práce

Po skončení materskej dovolenky má zamestnankyňa právo vrátiť sa na svoju pôvodnú pozíciu.

Po skončení materskej dovolenky má zamestnankyňa nárok na rodičovskú dovolenku, počas ktorej sa stará o dieťa.

Počas rodičovskej dovolenky má nárok na rodičovský príspevok, ktorý jej vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pri návrate hlavnej kontrolórky je potrebné zohľadniť aj špecifické pravidlá funkčného obdobia a pracovného pomeru hlavného kontrolóra.

Znovuzvolenie hlavného kontrolóra a pracovná zmluva

Právne postavenie verejných funkcionárov v samospráve je zaujímavé. Miešajú sa tu totiž prvky pracovného a správneho práva.

Hoci ide o volenú funkciu, obec uzaviera s kontrolórom aj pracovnú zmluvu.

Je bežné, že kontrolóri vykonávajú svoje funkcie aj opakovane.

Odpoveď na otázku dáva § 18a zákona o obecnom zriadení.

Ten hovorí, že zánikom funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer.

Z toho jednoznačne vyplýva, že opätovne zvolený kontrolór musí uzavrieť novú pracovnú zmluvu.

Pri opätovnom zvolení preto nejde iba o automatické pokračovanie pôvodného pracovného pomeru, hoci hlavný kontrolór fakticky pokračuje vo svojej práci.

Pracovná zmluva, pracovný čas a plat hlavného kontrolóra

Hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou.

Pracovný pomer možno dohodnúť aj na kratší pracovný čas, ktorého dĺžku určí obecné zastupiteľstvo pred vyhlásením voľby kontrolóra.

Určenie mesačného platu hlavného kontrolóra je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy.

Ak sa starosta obce s hlavným kontrolórom nedohodli na pracovnom čase, hlavný kontrolór nepodpísal pracovnú zmluvu a zatiaľ ani nechodí do práce na obecný úrad, ktorý má v pracovnej zmluve určený ako miesto výkonu práce, vzniká otázka platnosti pracovnej zmluvy, evidencie absencie a nároku na plat.

Ak pracovnú zmluvu podpísal iba starosta obce a hlavný kontrolór ju nepodpísal, nemožno bez ďalšieho vychádzať z toho, že boli dohodnuté všetky podmienky pracovného pomeru uvedené v nepodpísanom návrhu.

Pri spore o pracovný čas, miesto výkonu práce, mesačný plat alebo samotný vznik pracovného pomeru je potrebné posúdiť konkrétne okolnosti, prejavy vôle oboch strán a relevantnú právnu úpravu.

Vzhľadom na to, že ani starosta obce ani hlavný kontrolór nechcú ustúpiť zo svojich požiadaviek na určenie pracovnej doby, je predpoklad, že k dohode nedôjde.

Existuje iný spôsob riešenia vzniknutej situácie? V prípade pretrvávajúceho sporu môže byť potrebné obrátiť sa na súd.

Organizácia zastupovania a odovzdanie agendy

Pri plánovanom odchode na materskú dovolenku je vhodné včas zabezpečiť odovzdanie rozpracovaných kontrol, dokumentácie, termínov a komunikácie s obecným zastupiteľstvom.