Iveta Bartošová sa narodila 8. apríla 1966. V dostupných životopisných materiáloch sa ako miesto jej narodenia uvádza Čeladná v okrese Frýdek-Místek; niektoré biografické záznamy uvádzajú aj Kunčice pod Ondřejníkem. Detstvo a dospievanie však prežila vo Frenštáte pod Radhoštěm, v časti Kopaná.
O Ivete Bartošovej sa často hovorilo ako o princeznej českej popovej scény. Patrila k popredným osobnostiam hudobnej scény a počas viac ako troch desaťročí v hudobnom svete získala množstvo ocenení, vydala desiatky nahrávok a účinkovala vo filmoch, televíznych projektoch aj muzikáloch.

Rodina, detstvo a školské roky
Iveta Bartošová mala o dva roky staršieho brata Lumíra a sestru-dvojča Ivanu, ktorá je o 15 minút staršia ako ona. Jej sestra Ivana je speváčka vystupujúca pod umeleckým menom Viana.
Svoje detstvo a dospievanie prežila vo Frenštáte pod Radhoštěm, v časti Kopaná. Prvé štyri triedy povinnej školskej dochádzky navštevovala základnú školu v Kopanej, od piatej triedy navštevovala základnú školu vo Frenštáte pod Radhoštěm so športovým zameraním na beh na lyžiach a v lete šprint.
Navštevovala ľudovú školu umenia a od roku 1980 začala študovať na gymnáziu. Spievať začala ešte ako študentka strednej školy s amatérskou skupinou Dianthus. Od roku 1982 začala verejne vystupovať s kapelou Dianthus.
Prvé spevácke úspechy
Iveta Bartošová už v mladosti vynikala hudobným talentom. V roku 1983 zvíťazila v okresnom kole speváckej súťaže Talent v Novom Jičíne a postúpila do krajského kola v Třinci, kde obsadila druhé miesto.
Súbežne so súťažou Talent sa v Třinci konala súťaž Zlatá loutna, na ktorej Iveta obsadila tiež druhé miesto. Tieto úspechy ju kvalifikovali na festival Mladá píseň v Jihlave.
Na festivale Mladá píseň Jihlava 1983 skončila štvrtá a získala cenu poroty za interpretačný výkon. Tento výsledok jej umožnil venovať sa speváckej dráhe. Na festivale sa prvýkrát stretla s Petrom Sepešim, čo ovplyvnilo jej nasledujúcu kariéru.
| Udalosť | Rok | Výsledok alebo význam |
|---|---|---|
| Verejné vystupovanie s kapelou Dianthus | 1982 | Prvé verejné spevácke skúsenosti |
| Súťaž Talent v Novom Jičíne | 1983 | Víťazstvo v okresnom kole |
| Krajské kolo v Třinci | 1983 | Druhé miesto |
| Festival Mladá píseň v Jihlave | 1983 | Štvrté miesto a cena poroty |
Hudobná dvojica s Petrom Sepešim
Skutočný raketový štart zažila Iveta Bartošová po boku speváka Petra Sepešiho, s ktorým vytvorila úspešný pěvecký pár. Iveta Bartošová a Petr Sepeši na počiatku vystupovali s Tanečným orchestrom Československého rozhlasu či hosťovali v skupine Kroky Františka Janečka.
Dvojica spolupracovala s Tanečným orchestrom Československého rozhlasu, ktorý riadil Felix Slováček. Nahrávali aj s Orchestrom Československej televízie, ktorý riadil Václav Zahradník.
Na prvom spoločnom singli so Sepešim sa objavila Ivetina sólovka To mě nenapadá a Petrova skladba Den, kdy nejsem s ní. Tieto piesne predtým zazneli v ich prvom spoločnom televíznom vystúpení v programe Sejdeme se Na výsluní.
Ich druhý singel obsahoval piesne Knoflíky lásky a Červenám. Tento singel sa niekoľko mesiacov držal medzi najpredávanejšími malými doskami Supraphonu a zvíťazil aj v rozhlasovej súťaži Start.
Vo februári 1984 nahrali skladby Knoflíky lásky, Červenám a Den kdy nejsem s ní. Dvojica vystupovala aj v ďalších programoch Československej televízie, ako napríklad Hitšaráda, Šest ran do klobouku, Dva z jednoho města, Šestý den je sobota, Televizní klub mladých či Silvestr.
Okrem spoločného natáčania s Petrom si Iveta zaspievala so Stanislavom Procházkom mladším v televíznom programe Písničky včera, dnes a na zítřek zmes piesní z filmového muzikálu Starci na chmelu.
Ďalšou skúsenosťou dua bolo vystupovanie v programe Rodinná show Františka Janečka a jeho skupiny Kroky. Iveta s Petrom boli tiež členmi tímu AMFORA, ktorý tvorili speváci, herci alebo bývalí športovci.
Úspešnú spoluprácu ukončila Petrova tragická dopravná nehoda, pri ktorej zomrel v júli 1985. Spolupráca Ivety a Petra skončila predčasne 29. júla 1985 Petrovou autonehodou.
Po Sepešiho smrti sa na československej hudobnej scéne utvorila dvojica Petra Zámečníková a Jiří Strnad. Ako spomienku na Petra naspievala Iveta v roku 1985 pieseň Cesta je stále stejná. Ide o coververziu skladby Cherish od americkej skupiny Kool & the Gang.
Prechod k sólovej kariére
Po Petrovej smrti sa Iveta na určitý čas odmlčala. Po návrate na scénu sa stala krátko členkou skupiny Balet, z tohto obdobia pochádza hit Hej pane diskdžokej.
Iveta potom pokračovala so skupinou Balet Petra Hejduka aj s Krokmi Františka Janečka. Spolupráca so skupinou Kroky jej priniesla megahit Léto.
Na jar roku 1987 začala spolupracovať s orchestrom Ladislava Štaidla. Od toho roku spolupracovala s orchestrom Ladislava Štaidla, ktorý sa stal aj jej životným partnerom.
Koncom roku 1987 vydala prvý sólový album I.B. - Iveta Bartošová, za ktorý od firmy Supraphon získala Zlatú platňu. Nasledovala séria ďalších úspechov - státisíce predaných albumov Blízko nás, Natur, Václavák a takmer dve desiatky hitov.
Medzi jej známe piesne patrili Málo mě zná, Víš lásko, Dva roky prázdnin, Dej mi ruku, Když láska schází, Útoč láskou, Tichá píseň, P.S., Rozvíjej se poupátko, Scházíš mi čím dál víc, Láska má je zákon, O lásce, Svítá, Půlnoční smíření, Václavák a Juanita.
Ocenenia a popularita
V šestnástich rokoch Iveta Bartošová začala zbierať hudobné úspechy a ceny. V dvadsiatich rokoch vyhrala spevácku anketu Slávik.
Trikrát získala Zlatého slávika, a to v rokoch 1986, 1990 a 1991. V rokoch 1987 až 1989 a 1999 až 2000 obsadila druhú priečku v kategórii speváčok.
Trikrát bola československá strieborná, dvakrát česká strieborná a trikrát bronzová Slávica. Podobne úspešná bola aj v ankete televíznych divákov TýTý, ktorú vyhrala v rokoch 1991, 1992 a 1993. Jej posledné, štvrté zrkadlo, si prebrala až v roku 2008.
Opakovane zvíťazila tiež v televíznej ankete TýTý. Česká akadémia populárnej hudby ju dvakrát nominovala na Výročnú hudobnú cenu Anděl.
Za predaj albumov získala celý rad zlatých a platinových platní. V roku 1999 získala za album Ve jménu lásky platinovú a dvojplatinovú platňu. V závere toho roku vydala album Bílý kámen, ocenený zlatou platňou.
Filmy, televízne projekty a muzikály
Iveta Bartošová sa objavila vo filme aj v televíznych inscenáciách. Hrala vo filme Svatba upírů a v televíznej rozprávke Plaváček.
Na jar 1993 získala hlavnú úlohu vo filme Jaroslava Soukupa Svatba upírů, v ktorom stvárnila grófku Olíviu. K filmu naspievala ústrednú pieseň Já se vrátím z Verdiho opery Nabucco.
Začiatkom roku 1997 prijala ponuku skladateľa Karla Svobodu na účinkovanie v muzikáli Dracula. Išlo o jej prvú muzikálovú skúsenosť.
Vo dvojúlohe Adriany a Sandry sa prvýkrát predstavila 21. júna 1997. Dvojúlohu Adriany/Sandry zvládla bravúrne a začala sa postupne vracať na výslnie českej pop music.
Neskôr účinkovala v muzikáloch Dracula, Pomáda, Monte Christo, Johanka z Arku, Miss Saigon a Les Misérables. Na Slovensku účinkovala v Pomáde.
V roku 1998 nazpívala rolu Nastěnky pre muzikálovú ľadovú šou Mrázik a zúčastnila sa jej uvedenia vo veľkých mestách Českej aj Slovenskej republiky.
Na jar 2003 sa Iveta predstavila hneď v dvoch muzikáloch: v obnovenej premiére Draculu a ako Johanka v muzikáli Johanka z Arku. V hlavnej úlohe Johanky, pre ktorú sa aj ostrihala nakrátko, odohrala iba 11 predstavení.
V roku 2004 získala hlavnú úlohu vietnamskej prostitútky Kim v muzikáli Miss Saigon.
| Projekt | Úloha alebo význam |
|---|---|
| Plaváček | Televízna rozprávka |
| Svatba upírů | Grófka Olívia |
| Dracula | Dvojúloha Adriany/Sandry |
| Pomáda | Účinkovanie na Slovensku |
| Monte Christo | Úloha Haydée |
| Johanka z Arku | Hlavná úloha Johanky |
| Miss Saigon | Úloha Kim |
| Mrázik | Úloha Nastěnky v muzikálovej ľadovej šou |
Albumy a hudobná tvorba
Diskografia Ivety Bartošovej sa dnes ráta na skoro tri desiatky albumov a kompilácií. Prvým sólovým albumom bol album I.B. - Iveta Bartošová, ktorý vyšiel koncom roku 1987.
Nasledovali albumy Blízko nás, Natur, Václavák, Tobě, Malé bílé cosi, Čekám svůj den, Ve jménu lásky, Bílý kámen, Jedna jediná, Hej pane DJ, Dráhy hvězd - All Star Disco, Vánoční Iveta a Děkuju Vám, Andělové.
Úspech jej priniesol album Ve jménu lásky z roku 1998 so známymi hitmi Nekonečná, Ve jménu lásky a Tři oříšky. Tento album znamenal definitívny návrat na špičku českej popovej scény.
V roku 2002 natočila album upravených verzií svojich starších hitov s názvom Hej pane DJ. Tanečne ladený je aj o rok neskôr vydaný album Dráhy hvězd - All Star Disco s hitmi September Lady, Skandál a Jseš můj den.
Z novších nahrávok vyšiel kompilačný album Scházíš mi... v novembri 2006, v máji 2008 pridala kompiláciu Platinum Collection. V októbri 2008 vydala nový štúdiový album s názvom 22 a v závere roku 2008 vyšla kompilácia Jsem zpátky.
V decembri 2012 vyšla kompilácia Noc je království, ktorá obsahuje aj dve nové piesne. K nedožitým 49. narodeninám speváčky a súčasne k prvému výročiu jej tragickej smrti vyšla v apríli 2015 kompilácia Best Of/Nekonečná.
K nedožitým päťdesiatinám obľúbenej speváčky vyšiel v apríli album Krásná neznámá. Ide o súbor nikdy nevydaných piesní a skladieb, ktoré zazneli iba z rádia alebo z televízie, prípadne vyšli iba digitálne alebo na nejakom vedľajšom, dávno zabudnutom projekte.
Rodinný život a syn Artur
Iveta Bartošová žila 13 rokov so skladateľom a hudobníkom Ladislavom Štaidlom, s ktorým mala syna Artura.
V roku 1996 otehotnela a na jeseň porodila syna Artura. Malý Artur sa narodil 11. októbra 1996 v pôrodnici v Apolinářskej ulici.
Svetielkom v živote Bartošovej bolo narodenie syna Artura. Toho splodila s Ladislavom Štaidlom. „Keď som bola tehotná, bola som naozaj šťastná,“ spomínala Iveta.
Ani po pôrode speváčka úplne neodišla z umeleckej scény. Účinkovala na niekoľkých spoločenských večeroch a objavila sa aj v sále Hudobného divadla v Karlíne pri príležitosti vyhlásenia výsledkov ankety Český slávik.
Na jeseň 2008 sa na zámku Hluboká v južných Čechách vydala za herca Jiřího Pomejeho. Manželmi boli od 5. septembra 2008, rozišli sa v októbri 2010.
V septembri 2013 sa vydala za Josefa Rychtářa. Svadba sa konala na radnici v pražskej Uhříněvsi.
Neskoršie obdobie kariéry
Na konci 90. rokov a začiatkom nového storočia Iveta Bartošová spolupracovala na filmových aj hudobných projektoch. Odštartovala turné Deník Ivety a objavovala sa aj v televíznom programe s Petrom Novotným.
V roku 2000 absolvovala koncertné turné Deník Ivety. Zároveň účinkovala v cykle programov Petra Novotného. Objavila sa aj na koncerte Královny popu v opere.
V roku 2009 tancovala v slovenskej súťaži Let’s Dance, kde sa celkovo umiestnila na 4. mieste. Išlo o historicky najvyššie umiestnenie zo všetkých českých účinkujúcich.
V roku 2010 vydala album Děkuju Vám, Andělové, ktorý obsahoval štyri nové piesne Heja Heja, Děkuju Vám, Andělové, Až až až a S tebou se neloučím.
K titulnej skladbe natočila v Bratislave videoklip s režisérom Martinom Grofom. Následne rozbehla sériu koncertných vystúpení s názvom Když Iveta zpívá.
Počas galavečera Česká hvězda 2012 v Hudobnom divadle Karlín prevzala ocenenie Návrat roka. Od októbra 2012 sa objavovala v televíznej reality šou o svojom živote, ktorú vysielala bulvárna televízia Pětka.
Iveta Bartošová - Koncert Hvězd Ostrava /2004/ live
V novembri 2013 vystúpila po dlhej dobe na prvom koncerte vo Svitavách, ktorý celý odspievala naživo. Pred Vianocami usporiadala vianočný koncert v kostole v pražskej Uhříněvsi, kde posledné roky žila.
Obe vystúpenia odspievala naživo a odborná kritika ich hodnotila úspešne. Návrat na koncertné pódiá zavŕšila niekoľkými vystúpeniami na vianočných a silvestrovských akciách.
Zdravotné problémy a tlak médií
Popri veľkých pracovných úspechoch čelila Iveta Bartošová aj vážnym osobným problémom. Jej popularita sa postupne znižovala, čiastočne aj v dôsledku škandálov v osobnom živote.
V roku 1999 začali do médií prvýkrát prenikať informácie o problémoch s alkoholom. Speváčka sa nevedela zbaviť závislosti od alkoholu a liekov.
V prvej polovici roka 2007 sa prakticky neukazovala na verejnosti. Hoci oznámila postupný návrat k spevu, vystúpila iba na niekoľkých akciách.
Nastúpila ústavnú liečbu na psychiatrickej klinike v Kroměříži, kde sa od júla do októbra liečila zo závislosti od antidepresív.
V ďalších rokoch sa opakovane pokúšala o návrat na hudobnú scénu, no jej plány komplikovali zdravotné ťažkosti, psychické vyčerpanie, závislosti a tlak bulvárnych médií.
V lete 2013 bola v zlom zdravotnom stave a odišla so Zdeňkom Macurom do Talianska, kde jej azyl poskytol bývalý priateľ Domenico Martucci. Po návrate absolvovala krátky pobyt na psychiatrickom oddelení, z ktorého odišla na reverz.
Po celé dva roky ju trápili vleklé zranenia a zažívacie problémy. V lete sa jej zdravotný stav nevyhol hospitalizácii v nemocnici.
Na začiatku roka 2014 podstúpila plánovanú operáciu zubov. Pre zdravotný stav boli napokon zrušené plánované marcové a aprílové koncerty.
Prakticky vôbec sa neobjavovala na verejnosti. Ku koncu apríla poskytla s manželom rozhovor televízii Prima, v ktorom sa potvrdilo, že jej stav nie je dobrý.
Úmrtie 29. apríla 2014
Iveta Bartošová zomrela tragicky 29. apríla 2014 vo veku 48 rokov v pražskej Uhříněvsi.
Dňa 29. apríla 2014 spáchala samovraždu tým, že si na trati v pražskej Uhříněvsi ľahla na koľaje tesne pred prechádzajúci vlak, ktorý ju následne o 11:29 usmrtil.
Výsledky nariadenej súdnej pitvy potvrdili, že speváčka pri strete s vlakovou súpravou utrpela zranenia, ktoré boli príčinou smrti. Toxikologické testy vylúčili, že by u nej nastala zdravotná indispozícia, ktorá by spôsobila jej smrť ešte pred stretom s vlakovou súpravou.
Polícia 1. augusta 2014 ukončila vyšetrovanie a oznámila, že išlo o samovraždu a na smrti speváčky neniesla podiel žiadna iná osoba.
Jej smrť otriasla celým regiónom a otvorila diskusiu o tom, aký vplyv môže mať verejný tlak na psychiku známych osobností.
Odkaz Ivety Bartošovej
Iveta Bartošová patrila medzi predstaviteľky stredného prúdu českej populárnej hudby. Počas kariéry získala tri Zlaté sláviky, viacero ocenení v ankete TýTý, zlaté a platinové platne a účinkovala v úspešných muzikáloch, filmoch a televíznych programoch.
Jej piesne, spomienky a silný príbeh zostávajú súčasťou českej aj slovenskej populárnej kultúry. Bola milovaná aj nepochopená, no rozhodne nezabudnuteľná.