Keď dieťa vystraja pri jedle: príčiny, hranice a pokojný prístup

Každodenný boj pri stole, keď dieťa odvracia hlavu, hľadí do taniera alebo sa rozplače pri pohľade na jedlo, dokáže v rodičovi vyvolať pocity frustrácie, úzkosti i bezmocnosti.

Nech už ide o jednohubky na desiatu alebo starostlivo pripravenú večeru, výsledok býva rovnaký: „Nechcem to“. A vy neviete, či je to len rozmar, fáza, alebo niečo, čo si zaslúži pozornosť.

Jedlo totiž nie je len o výžive. Je to aj vzťah - k sebe, k telu, k bezpečiu. A práve preto odmietanie jedla u dieťaťa toľko znepokojuje.

Prečo dieťa pri jedle vystraja

Za tým, že dieťa nechce jesť, sa často skrývajú dôvody, ktoré nesúvisia s hladom alebo jedlom samým.

Malé dieťa si začína uvedomovať, že o niektorých veciach môže rozhodovať samo - a jedlo je jednou z mála oblastí, kde môže svoju vôľu uplatniť.

Odmietanie tak nemusí byť prejavom vzdoru voči rodičom, ale túžbou po samostatnosti.

Detské chuťové a senzorické vnímanie je oveľa citlivejšie ako u dospelých.

Čo vám chutí príjemne, môže byť pre dieťa príliš horké, kyslé, alebo len zvláštne voňajúce.

Niekedy nejde o chuť, ale o textúru - mazľavé, tvrdé alebo „vŕzgavé“ jedlo môže v dieťati vyvolať odpor.

Atmosféra pri stole má priamy vplyv na chuť k jedlu.

Ak je prítomný zhon, napätie, alebo dieťa cíti tlak, môže sa u neho spustiť obranná reakcia - odmietanie jedla.

Medzi rušivé faktory patrí aj sledovanie obrazoviek: televízia, mobil alebo tablet odvádzajú pozornosť od vlastných pocitov hladu a sýtosti a preťažia zmysly.

Chuť k jedlu prirodzene kolíše.

V obdobiach, keď sa spomaľuje rast alebo dieťa nie je tak fyzicky aktívne, jeho telo jednoducho nepotrebuje toľko energie - a dá to najavo tým, že nemá hlad.

Keď nad dieťaťom počas jedla niekto stojí, pozoruje ho alebo sleduje každý kúsok, môže to v ňom vyvolať tlak.

Aj dobre mienené otázky typu „prečo to neješ?“ alebo neustále pobádanie narúšajú pocit bezpečia.

Vzťah k jedlu sa nezačína na tanieri

Jedlo nie je len o hlade a sýtení.

Je to obrovské pole, na ktorom sa stretáva emocionálna dostupnosť, moc, pozornosť, bezpečie aj láska.

Deti veľmi rýchlo pochopia, že cez jedlo môžu niečo ovplyvniť.

Že môžu vyvolať reakciu.

Že môžu získať alebo stratiť pozornosť.

Vidia, ako sa správame, keď nejedia.

Keď jedia priveľa.

Keď jedia inak, ako by sme chceli.

A neustále si z toho vytvárajú prepojenia: jedlo = správanie = emócia.

A hoci sa nám to nezdá, tieto prepojenia si často prenesú aj do dospelosti.

Čo môže dieťa pri jedle prežívať

Dieťa, ktoré „nejedáva“, si konečne získa našu plnú pozornosť.

A tak nejedenie opakuje.

Dieťa, ktoré skúša sladkosťami naše hranice, testuje, či sú skutočne pevné.

A tie silnejšie osobnosti veľmi rýchlo vycítia, kedy vyhrajú.

Jedlo môže byť pre dieťa priestorom na skúmanie, samostatnosť, experimentovanie aj testovanie hraníc.

Nie každé správanie, ktoré rodič vníma ako vystrajanie, vzniká naschvál.

Od obdobia zavádzania príkrmov až do obdobia škôlkarského veku majú deti niekoľko období, keď s jedlom vymýšľajú.

Vymýšľanie môže vyzerať všelijako.

Je to však naozaj o vymýšľaní?

Naozaj to robia naschvál?

Robia nám naprieky?

Chcú nás nahnevať?

Alebo to má vždy nejaký zmysel?

Nejaký dôvod?

Určite by sa nám naše deti poďakovali, ak by sme sa na chvíľu zastavili a skúsili im porozumieť, prečo robia to, čo robia, a čo ich k tomu vedie.

Možno to je cesta k tomu, aby sme vedeli, aký postoj zaujať.

Najčastejšie obdobia a situácie, keď deti pri jedle vystrajajú

Zavádzanie príkrmov

Pri zavádzaní príkrmov má rodič málokedy dojem, že dieťa vymýšľa.

Je to tým, že je ešte naozaj príliš malé, takže rodičovi to často ani len nenapadne.

Môže sa nám však stať, že ak dieťa príkrmy jesť nebude, po pár dňoch nás prepadne pocit, že ich nevieme pripravovať alebo že robíme niečo zle.

To je však obrovský omyl, pretože pri zavádzaní príkrmov, resp. učení sa jesť niečo iné než mlieko z prsníka či fľaše ide naozaj o úplne novú schopnosť a skúsenosť.

Dieťatko sa to len jednoducho musí naučiť tak ako všetko ostatné.

A tak, ako sú deti rozdielne takmer vo všetkom ostatnom, rovnako je to aj pri jedení.

Niektoré deti zjedia plnú misu jedla hneď v prvý deň, niektoré ju zjedia až po mesiaci.

Našou úlohou je len skúšať, ponúkať, prípadne vyskúšať, aká lyžička dieťatku sadne.

Dôležité je nezúfať a ponúkať rôzne druhy zeleniny, mäska, rôzne kombinácie, rôzne druhy kaší či obilnín.

Stačí skúsiť tri lyžičky, nemusíte ich skúšať a meniť donekonečna.

Potreba ohmatať a skúmať jedlo

Špecialitou niektorých dojčiat je potreba cítiť jedlo v rukách.

Jedlo si potrebujú opackať, postláčať, cítiť ho nielen v ústach, ale aj všade okolo úst.

Je to ten typ detí, ktoré vám nebudú jesť z misky lyžičkou, ale z tanierika a rukami.

Našťastie, dnes už máme k dispozícii pomerne veľa inšpirácií na jedlo do ručičky a časom môžete vyskúšať pripraviť kde-tu dáke zeleninové placky či mäsovo-obilninové tyčinky alebo ovocno-obilné guľôčky.

Jediné, čo je pri takomto jedle dôležité, je jeho bezpečnosť.

Jedlo musí byť dostatočne mäkké a prekrojené či naporciované takým spôsobom, aby nemohlo dôjsť k jeho vdýchnutiu.

Ak máte doma jedáka-stláčača, tak mu doprajte si to jedlo ohmatkať.

Veď je to len na pár mesiacov či dáky ten rok neporiadku v kuchyni.

Ale dieťa sa vám raz poďakuje, respektíve aj vy sami sebe, že sa tak skoro naučilo samo jesť lyžičkou, keď mu ju k tomu jedlu dáte.

Ono ju totižto začne skúšať skôr, ako by ste si mysleli.

Prerezávanie zubov

Ako druhá kategória je vymýšľanie spojené s prerezávaním očných zúbkov.

Tieto zúbky sa prerezávajú dlho, je to bolestivé, z čoho je dieťatko nervózne, podráždené a veľmi, naozaj veľmi často nechce nič jesť.

Doslova nič!

Ak je dieťatko dojčené, je na prsníku takmer stále.

Dieťatko kŕmené mliekom z fľaše sa jej bude dožadovať tiež a v oveľa väčšej miere.

A ak by nemalo mlieko z fľaše, nejedlo by vôbec nič.

V tomto prípade mi je detí úprimne ľúto, pretože ich to musí naozaj trápiť.

A ako rodičom vám neostáva nič iné, len vyskúšať všelijaké dostupné lieky ako pomoc s bolesťou pri prerezávaní zubov.

V tomto prípade môžeme hovoriť, že ide o „superlevel“ vymýšľania s jedlom.

Hádzanie jedla na zem

Začína okolo roka a môže sa vystupňovať okolo 15. mesiaca.

Často je spojený opäť s obdobím prerezávania očných zúbkov.

Dieťa môže jedlo zhodiť na zem, pretože skúma priestor, testuje fyziku aj vašu trpezlivosť.

Môžete len vysvetľovať dookola, že jedlo sa na zem nehádže, a čakať, kedy toto obdobie skúmania priestoru, testovania fyziky a najmä vašej trpezlivosti prejde.

Preto sa ako rodič nastavte, že ide len o pár mesiacov neporiadku a netreba si z toho nič robiť.

Je to len obdobie ako veľa iných období v detskom živote.

Spomalenie rastu po prvom roku

Po prvom roku deti vstupujú do akéhosi obdobia rastového útlmu, ktorý nastáva po intenzívnom špurte do jedného roka.

Takže úplne prirodzene prestanú jesť veľké dávky jedla.

Naozaj môžete mať pocit, že jedia menej ako doteraz.

A môže to byť veľmi variabilné.

Niekedy nezjedia skoro nič a niekedy máte pocit, že by dojedli ešte aj váš tanier.

Okolo 1. - 3. roku života rastie dieťa výrazne pomalšie, a preto potrebuje menej energie.

Rodičia to vnímajú ako stratu chuti do jedla u detí, pritom ide o normálne spomalenie rastovej krivky.

Deti zvyčajne jedia dobre do svojich 10 - 12 mesiacov.

Potom začínajú jesť menej.

Súvisí to s ich tempom rastu.

Stačí, ak porovnáte dvoch súrodencov.

Mladšie dieťa zje rovnako toľko ako staršie, pretože menšie stále rastie.

Do 3 rokov je veľmi bežné či už málojedáctvo, alebo rôznojedáctvo.

Selektívne jedenie a odmietanie konkrétnych potravín

Do rôznojedáctva by som zaradila ešte veľmi špecifické, zdanlivo vymýšľavé selektívne jedenie.

To znamená, že sú obdobia, keď vaše dieťa nechce jesť konkrétnu vec.

Napríklad zrazu vám začne odmietať zemiaky.

Po čase si ich zase spapá, no prestane jesť čučoriedky a bude chcieť len jablká, ktoré dovtedy nechcelo.

Následne vám bude odmietať všetky strukoviny.

Potom ochutná váš listový šalát a o tri dni, keď sa začnete tešiť, že papá zelenú zeleninu, vám ju vráti s kyslou tvárou.

Jednoducho, môže sa vám to zdať ako vymýšľanie, ale nie je to vôbec tak.

Food neophobia znamená obavu alebo odmietanie neznámych potravín.

Často sa objavuje medzi 2. a 6. rokom a do istej miery patrí k normálnemu vývinu.

Neofóbia sa môže objaviť už okolo 12. - 13. mesiaca.

Deti, ktoré predtým bez problémov jedli rôzne jedlá, ich zrazu odmietajú a zároveň netolerujú novú potravu.

Dieťa môže nové jedlo odmietnuť ešte skôr, než ho ochutná.

Prekážať mu môže farba, vôňa, teplota, spôsob servírovania alebo konzistencia.

To neznamená, že danú potravinu nikdy nebude jesť.

Dieťa, ktoré je vyberavé v jedle, môže jesť len obmedzený okruh potravín, no pokiaľ v rámci tohto okruhu prijíma dostatok energie a živín a normálne rastie, spravidla nejde o poruchu.

Food jag: keď dieťa chce stále to isté

Ďalší problém, ktorý si treba uvedomiť, je tzv. food jag.

Ide o prijímanie len jedného druhu potravy alebo len niektorých druhov jedla.

Stáva sa to väčšinou, ak každý deň ponúkate vášmu drobcovi to isté - napríklad na raňajky má stále toast, na večeru pečený zemiak.

Ak nestriedate potraviny, môže to vyústiť do úplného odmietania jedla, ktoré malo vaše dieťa po celé týždne.

Tento stav sa dá prekonať, ak dáte vášmu drobcovi pauzu od tohto druhu jedla a opätovne ho zavediete neskôr.

Keď u druhej mamy chutí lepšie

Veľmi zábavný druh vymýšľania s jedlom je zvyk, že u druhej maminky chutí lepšie.

Toto asi nemá žiadnu výživovú podstatu a bude to skôr nejaká psychológia.

Je to však každodenná realita, že keď dve mamy otvoria dve krabičky s jabĺčkami, tak si ich vezmú práve z tej cudzej.

Časom som pochopila, že čím viacpočetná mama je, tým viac túto tendenciu poznala a brala ju ako úplnú samozrejmosť.

Nedojedanie a odmietanie posledných súst

Častým problémom býva aj nedojedáctvo.

Teda ako problém to vidia najmä rodičia, prípadne starí rodičia, ak na tanieri ostane pár nedojedených lyžičiek.

Alebo nebodaj dva, či dokonca jeden zemiačik.

Alebo kúsok chlebíka.

Tak sa snažíme, aby to dieťa za každú cenu dojedlo.

Veď je toho len trošku.

Zabávame, prehovárame, za maminku, za ocinka a tak všelijako.

Lenže robíme dobre?

Deti presne vedia, kedy majú dosť.

Majú úžasný senzor na sýtosť, ktorý my dospelí už väčšinou nemáme.

Z nášho pohľadu je to o plytvaní a o tom, že nechceme jedlo vyhadzovať.

Preto je rozumnejšie nabrať si menej a prípadne si jedlo radšej neskôr pridať.

To isté platí aj u detí.

Naberte im radšej menšiu porciu, a keď budú chcieť, určite si vypýtajú viac.

A rovnako to bude aj v prípade, keď už budú mať dosť.

Vplyv škôlky a kamarátov

So škôlkou príde do vášho života veľa, naozaj veľa vecí, ktoré budete musieť deťom dookola vysvetľovať.

Čo nie je správne, čo sa nerobí, aj keď to tvoj kamarát alebo kamarátka robí.

A úplne prirodzene prídu aj odpozorované a prebraté tendencie v jedení, a to najmä od toho, koho má vaše dieťa rado.

Ak najlepšia kamarátka neje mäsko a papá len ryžu, tak aj vaše dieťa, ktoré ho za bežných okolností zje, zrazu spapá len ryžu, suché cestoviny či jabĺčko bez šupky.

Niektoré deti nejedia v škôlke, ale doma sa najedia normálne.

Obdobie vzdoru a potreba hraníc

Samostatnou kapitolou je určite aj vymýšľanie pri jedle, ktoré súvisí s obdobím upevňovania svojho ja.

Volá sa to tiež obdobie vzdoru.

Ide o obdobie, keď si vaše dieťa začína uvedomovať, že je samo sebou, a začína testovať vašu autoritu a to, kde sú hranice.

Celkom určite bude testovať vaše hranice aj pri jedle.

Či to bude odmietaním jedenia, jeho vypľúvaním, hádzaním či neochotou sadnúť si do jedálenskej stoličky.

Dieťa jednoducho skúša a zisťuje, koľko si toho môže dovoliť, čo dokáže presadiť a ako dosiahne to svoje.

A vtedy prichádza tá najťažšia úloha pre nás rodičov.

Hranice.

Kedy je odmietanie jedla ešte normálne

Väčšina detí má obdobie, keď je menej, vyberavo alebo úplne odmietavo.

Môže to byť prechodná reakcia na zmenu, rastové spomalenie alebo vývojová etapa, keď dieťa testuje hranice.

Takéto výkyvy sú bežné.

• Dieťa odmieta nové potraviny, ale je známe jedlá.
• Kolísanie príjmu je bežné.
• Deti majú schopnosť intuitívne regulovať, koľko energie potrebujú.
• Hmotnosť aj rast zodpovedajú veku.
• Ak dieťa rastie, priberá a jeho vývoj nie je nijako narušený, nie je nutné sa znepokojovať.
• Pri jedle nevzniká úzkosť alebo panika.
• Dieťa môže odmietnuť jedlo, ale stolovanie ako také nie je zaťažené napätím.

Odmietanie jedla je vo väčšine prípadov v poriadku, pokiaľ:

• trvá krátkodobo a súvisí s jasnou príčinou, napríklad chorobou, zúbkami alebo zmenou prostredia,
• dieťa naďalej rastie primerane veku a rastová krivka sa neláme smerom dole,
• dieťa má energiu, hrá sa a je aktívne,
• odmieta len niektoré potraviny, nie jedlo ako také,
• neobjavujú sa výrazné výkyvy hmotnosti.

Pokiaľ tieto podmienky platia, spravidla stačí trpezlivosť, pravidelný režim a čas.

Netreba hneď siahať po doplnkoch výživy ani sa obávať poruchy príjmu potravy u dieťaťa.

Kedy treba spozornieť

Nechutenstvo u detí patrí medzi časté dôvody, pre ktoré rodičia hľadajú radu v lekárni alebo u pediatra.

Nie každé odmietanie jedla znamená poruchu príjmu potravy.

Vo väčšine prípadov ide o prechodnú fázu súvisiacu s vývinom, rastom zubov, chorobou alebo povahou dieťaťa.

Dôležité je sledovať dlhodobejší vývoj hmotnosti, rastu, energie a celkového zdravotného stavu.

Odbornú pomoc treba vyhľadať, ak dieťa výrazne chudne, prestáva rásť, prijíma len veľmi úzky okruh potravín, bojí sa jedla alebo jedenie výrazne zasahuje do fungovania celej rodiny.

Varovným príznakom je chudnutie, zastavenie rastu, dehydratácia, dlhodobá únava, opakované vracanie, bolesti pri jedení alebo extrémne obmedzený jedálny lístok.

Varovné príznaky

Dlhodobé odmietanie jedla treba posudzovať v kontexte.

Iné je, ak dieťa odmieta zeleninu, ale jedáva mäso, vajcia, pečivo, ovocie a mliečne výrobky.

Iné je, ak prijíma iba tri alebo štyri konkrétne potraviny a zoznam sa ďalej zužuje.

Chudnutie u rastúceho dieťaťa nemožno prehliadať.

Spomalenie rastu sa často ukáže až pri porovnaní viacerých meraní.

Jednorazová hmotnosť nepovie toľko ako vývoj na rastovej krivke.

Preto má význam priniesť pediatrovi staršie záznamy o výške a hmotnosti.

Extrémna vyberavosť môže viesť k nedostatku bielkovín, železa, zinku, vitamínov a ďalších živín.

Zároveň nemusí byť problém iba vo výžive.

Dieťa môže mať ťažkosti s hryzením, prehĺtaním, koordináciou alebo spracovaním rôznych konzistencií.

Poruchy príjmu potravy u detí

Rozdiel medzi bežným nechutenstvom a poruchou príjmu potravy nie je iba v počte zjedených súst.

Dôležité je, či problém ovplyvňuje rast, výživu, psychické zdravie, školu, rodinné fungovanie alebo spoločenský život.

Diagnostika porúch príjmu potravy patrí vždy do rúk odborníkov - pediatra, detského psychiatra alebo klinického psychológa - rodič ju nemôže stanoviť sám.

ARFID

Vyhýbavá alebo reštriktívna porucha príjmu potravy, ARFID, je porucha, pri ktorej dieťa výrazne obmedzuje jedlo - nie kvôli strachu z priberania, ale napríklad kvôli precitlivenosti na textúru, vzhľad či chuť jedla, strachu z dusenia, alebo veľmi nízkemu záujmu o jedlo.

Na rozdiel od anorexie chýba narušené vnímanie vlastného tela.

Rodičia si niekedy všimnú, že dieťa začne jesť veľmi pomaly, krája jedlo na drobné kúsky, tvrdí, že už jedlo, alebo sa vyhýba spoločnému stolovaniu.

Môže byť zimomravé, unavené, podráždené alebo sa horšie sústrediť.

Pri podozrení treba čo najskôr kontaktovať pediatra a odborníkov, ktorí sa venujú poruchám príjmu potravy u detí a mladistvých.

Mentálna bulímia

Bulímia u detí a dospievajúcich zahŕňa opakované epizódy prejedania so stratou kontroly a následné správanie zamerané na zabránenie priberaniu.

Môže ísť o vyvolávanie vracania, hladovanie, nadmerné cvičenie alebo zneužívanie laxatív.

Dieťa nemusí byť nápadne chudé.

Práve preto sa problém môže dlhšie prehliadať.

Rodič si môže všimnúť miznutie väčšieho množstva jedla, odchádzanie na toaletu po jedle, poškodenie zubov, opuch v oblasti slinných žliaz alebo výrazné výkyvy nálady.

Aj tu platí, že bulímia je závažná duševná porucha a vyžaduje odbornú liečbu.

Čo robiť, keď dieťa nechce jesť

Najdôležitejšie je najprv zhodnotiť celkový stav.

Ak dieťa normálne pije, rastie a ide len o vyberavosť, začína sa najmä úpravou režimu a atmosféry pri stole.

Nenútiť dieťa do jedla

Nútenie môže krátkodobo dostať do dieťaťa niekoľko súst navyše, ale dlhodobo môže zvyšovať odpor a stres.

Dieťa sa prestáva riadiť hladom a sýtosťou a jedlo si spája s konfliktom.

Vety typu „dokiaľ to nezješ, nikam nejdeš“ môžu viesť k psychickému napätiu a obrannej reakcii.

Rodič zodpovedá za to, čo, kedy a kde ponúkne.

Dieťa môže rozhodnúť, či a koľko z ponúknutého zje.

To neznamená, že si objedná ľubovoľné náhradné jedlo.

Ak dieťa odmietne, jedlo pokojne odložíme bez trestu a komentárov.

Ďalšia príležitosť na jedlo príde v bežnom plánovanom čase.

Rešpektovať hlad a sýtosť

Nemali by ste nútiť svoje dieťa, aby si vzalo ešte jeden kúsok.

Deti, ktoré netrpia poruchou príjmu potravy, určite nebudú naschvál hladovať.

Nátlak pri jedení v spojitosti s prehnanou kontrolou rodičov je kontraproduktívny.

Tlačiť na „dojedenie taniera“ môže spôsobiť, že sa prestane riadiť vlastnými pocitmi.

Pre vášho drobca môže byť ohromujúce, keď má pred sebou veľký tanier jedla, ktorý musí „zdolať“.

Urobte kompromis.

Použite veľký tanier s menšou porciou jedla.

Naberte deťom radšej menšiu porciu a podľa potreby im pridajte.

Dodržiavať pravidelný režim

Pravidelné hlavné jedlá a menšie desiaty pomáhajú dieťaťu rozpoznávať hlad.

Medzi jedlami by malo mať najmä vodu, aby sa chuť do jedla nevytrácala pre neustály príjem kalórií.

Režim nemusí fungovať na minútu presne.

Dôležité je, aby dieťa nejedlo celý deň bez prestávky a malo možnosť prísť k stolu primerane hladné.

Dieťa nemusí byť hladné, ak celý deň niečo zobká.

Keksík, tyčinka, džús, sladený čaj alebo veľké množstvo mlieka sa rodičovi nemusia zdať ako jedlo, no energeticky môžu chuť na obed výrazne znížiť.

Nechceme, aby dieťa hladovalo, avšak ani nechceme, aby polhodinu pred večerou zjedlo pol rožka a dve jablká.

Neofóbiu často zhoršuje aj to, ak deti v noci pijú neprimerane veľa mliečka a následne cez deň nie sú hladné.

Majú prehodený režim jedenia deň a noc.

Tým pádom celú noc pijú mlieko a cez deň nemajú základnú motiváciu preto, aby jedli - hlad.

Jedlo by nemalo trvať nekonečne dlho.

Ak dieťa po primeranom čase nejaví záujem, predlžovanie stolovania o ďalšiu hodinu väčšinou nepomáha.

Obmedziť sladkosti a kalorické nápoje medzi jedlami

Sladkosť nemá byť odmenou za zjedenie zeleniny alebo mäsa.

„Zjedz zeleninu, dostaneš čokoládu“ učí dieťa, že hlavné jedlo je nepríjemná povinnosť.

Dieťa si tým môže vytvoriť dojem, že dezert je skutočne hodnotné jedlo.

Pozor aj na nápoje.

Džús, kakao, sladený čaj a nadmerné množstvo mlieka môžu výrazne znížiť hlad.

Sladkosti netreba démonizovať.

Vhodnejšie je ponúkať ich v rozumnej miere ako bežnú súčasť jedálnička, nie ako nástroj na vyjednávanie.

Vytvoriť bezpečné prostredie pri stole

Jedlo by nemalo byť sprevádzané zhonom, obrazovkami alebo napätím.

V čase jedenia sa vyhnite telefónu, televízoru či hračkám, ktoré vášho drobca rozptyľujú.

Spoločné stolovanie bez obrazoviek je účinnejšie než dlhá prednáška o vitamínoch.

Nie je takmer nič prospešnejšie ako pestovať dobré stravovacie návyky - spoločné stolovanie a jedenie ako rodina.

Sedenie spolu pri stole by malo byť spoločenské a viac o spájaní ako o jedení.

Všetci by ste sa mali medzi sebou rozprávať, napríklad o jedle, ktoré práve jete.

Ak je čas jedenia stresujúci, urobte po ňom niečo zábavné - súboj šteklenia alebo maznania.

Cvičením sa uvoľní oxytocín a ostatné endorfíny, čo spôsobí, že sa všetci budete cítiť lepšie.

Predovšetkým si zachovajte zmysel pre humor.

Byť pri jedle neutrálny

Zmeniť tento zvyk je pre rodičov náročné.

Nepoužívajte žiadne frázy typu „dobrý chlapec“ alebo „šikovné dievčatko, zjedla si brokoličku“.

Jedenie je normálna vec, nie je to niečo, za čo by sme museli naše deti pochváliť.

Pochvala za jedenie ich učí, že môžu prosíkať, manipulovať s nami a získavať pozornosť na to, čo a ako jedia.

Mali by ste byť neutrálni.

Pochváliť vášho drobca môžete za dobré správanie pri stole, alebo môžete podotknúť, aké fajné a zdravé je jedlo, ktoré práve je.

Mali by ste sa však vyhnúť frázam typu „mňam, to je výborné“.

Ponúkať nové potraviny bez nátlaku

Skúste ponúknuť vášmu drobcovi „bezpečné“ známe jedlo s malým kúskom nového jedla.

Nemali by ste si všímať, či ho dieťa prijme alebo odmietne.

Ak nové jedlo vyskúša, opýtajte sa ho, čo si o ňom myslí.

Prvé odmietnutie neznamená definitívne nie.

Novú potravinu môžeme položiť na tanier vedľa jedla, ktoré dieťa pozná a akceptuje.

Porcia má byť malá, aby nepôsobila hrozivo.

Niekedy stačí jeden hrášok, tenký plátok uhorky alebo malá lyžička omáčky.

Dieťa nemusí nové jedlo hneď zjesť.

Pokrokom môže byť aj to, že ho toleruje na tanieri, dotkne sa ho, ovonia ho alebo ochutná a vypľuje.

Než sa váš drobec rozhodne, či má niečo rád alebo nie, môže vás to stáť niekoľko pokusov.

Prvá negatívna reakcia by nemala znamenať, že nejaké jedlo mu už neponúknete nikdy viac.

Úspech je, ak je dieťa schopné dať si jedlo do úst.

Ak ho za vypľúvanie hrešíte, potom môže odmietať dať si jedlo do úst úplne.

Dať dieťaťu primeraný výber

Ponúknite dve varianty, napríklad „Chceš chlieb alebo rožok?“, namiesto jednoznačných príkazov.

Dieťa tak dostane priestor na samostatné rozhodnutie, pričom hranice zostávajú zachované.

Zapojiť dieťa do prípravy jedla

Dieťa môže vybrať zeleninu v obchode, opláchnuť ovocie, miešať cesto alebo položiť jedlo na tanier.

Treba počítať s neporiadkom a pomalším tempom.

Cieľom nie je dokonalé varenie, ale príjemná skúsenosť s jedlom.

Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov, ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla.

Zoberte svojho drobca na trh alebo do supermarketu, alebo na zber do vlastnej záhrady - je to výborná príležitosť, aby sa deti zoznámili s potravinami.

Choďte do knižnice, dovoľte vášmu drobcovi nájsť knihu s receptami a vybrať jedlo, ktoré vám pomôže pripraviť.

Potom môže nakresliť alebo napísať nákupný zoznam.

Dokonca aj 15-mesačné dieťa vie miešať a dvojročné môže s pomocou rodiča začať krájať.

Dovoľte deťom prestrieť stôl a servírovať, čo pripravíte.

Ak dieťa pomáha krájať, miešať alebo aspoň vyberať potraviny, získava k jedlu vzťah.

Pracovať s jedlom hravo

Táto hra je skvelá pre deti, ktoré sa boja nových farieb, chutí a zloženia.

Pripravte spoločne veľkú misu s niečím chutným - napríklad so želé, pudingom alebo jogurtom.

Zakryte ju a vložte do nej nejaké malé plastové hračky, s ktorými sa môže váš drobec hrať.

Dovoľte mu objavovať hračky a jedlo akýmkoľvek spôsobom, akým chce.

Cieľom tejto hry nemusí byť jedenie, ale iba to, že dieťa vidí jedlo ako niečo zábavné.

Nesnažte sa ho prinútiť, aby jedlo, olizovalo alebo koštovalo.

Ak dieťa nechce jesť, hovorte o jedle v intelektuálnej rovine.

Vložte rôzne druhy jedla do rôznych priehradiek.

Alebo použite podnos na muffiny.

Pre malé deti je to veľmi pôsobivé.

Niektoré nemajú rady, keď sa potraviny dotýkajú iných, mohli by sa vzájomne „kontaminovať“.

Ako vyzerá zdravý vzťah k jedlu

Ako teda vychovať dieťa, ktoré má „zdravý vzťah k jedlu“?

Nie je to o tom, že ho donútime zjesť zeleninu.

Ale že pri stole zažije:

• pohodu, nie tlak,
• lásku, nie podmienky,
• prítomnosť, nie kontrolu.

Je to cesta.

A začína pri nás.

Nie preto, že sme pokazení.

Ale preto, že máme moc byť bezpečným vzorom.

A to je vždy práca na nás, nie na deťoch.

Nie je dôležité, čo presne je.

Ale ako sa pri tom cíti.

Rodič ako vzor

Lenže náprava nemôže byť len o deťoch.

Ako sme na tom my - dospelí?

Dokážeme jesť bez výčitiek?

Pripravujeme jedlo s láskou - alebo aspoň bez odporu?

Sme ochotní sa uvoľniť a porušiť vlastné pravidlá, len preto, aby sme seba alebo ich potešili?

Sme emocionálne dostupní aj mimo stola - alebo deti dostanú plnú pozornosť len vtedy, keď jedia „inak“, „zle“ alebo „nepovolené“?

Jedlo je jedným z najintímnejších denných rituálov.

Ukazuje, ako sa máme, ako sa cítime, ako sa o seba aj o druhých staráme.

A ak máme sami v sebe napätie, výčitky, pravidlá bez priestoru - naše deti to zrkadlia.

Nie zo vzdoru, ale z nutnosti udržať si našu priazeň.

Zo snahy pochopiť svet.

Keď rodič je inak

Mnohé deti vyrastajú s tým, že ich mama je s nimi pri stole, ale nejedia spolu.

Mama si dá cottage cheese s paradajkami, lebo „nemôže múku, cukor, mlieko“.

Alebo „si dá niečo iné“.

Deti sa pýtajú: Prečo mama neje s nami?

A keď im neodpovieme zrozumiteľne, domyslia si.

Často nesprávne.

Pre dieťa je to zmätok.

Môže to vnímať ako oddelenie, odmietnutie, alebo ako niečo, čo je „zlé“ na jedle - alebo na ňom.

A zrazu nie je problém len jedlo.

Ale aj vzťah.

Prirodzená podpora chuti do jedla

Pomáha najmä:

• dostatok pohybu - pobyt vonku a primeraná aktivita prirodzene zvyšujú energetickú potrebu,
• pravidelný režim - hlavné jedlá a desiaty v približne rovnakom čase,
• kvalitný spánok - únava môže zhoršovať náladu aj ochotu sedieť pri stole,
• pestrá strava - rôzne farby, chute a konzistencie bez tlaku na výkon,
• pokojná atmosféra pri jedle - bez výčitiek, kriku, mobilov a komentovania každej lyžičky.

Pred jedlom netreba dieťa zapĺňať veľkým množstvom tekutín.

Voda môže byť dostupná, no veľa mlieka alebo sladký nápoj tesne pred obedom často potlačia hlad.

Materské mlieko je výborným zdrojom karbohydrátov, proteínov, tuku, minerálov a vitamínov.

Je najlepším typom mlieka pre dieťa tak dlho, ako ho dokáže vaše telo vytvoriť.

Majú zmysel vitamíny a doplnky výživy?

Vitamíny na podporu chuti do jedla sa často predávajú s prísľubom, že dieťa začne lepšie jesť.

Pri zdravom dieťati bez nedostatku živín však bežný multivitamín zvyčajne nevyrieši vyberavosť, stres pri stole ani nevhodný režim.

Doplnky môžu mať význam, ak dieťa:

• má potvrdený nedostatok konkrétnej živiny,
• prijíma veľmi obmedzený výber potravín,
• má ochorenie ovplyvňujúce vstrebávanie,
• dodržiava reštriktívnu diétu,
• má zvýšené potreby určené lekárom,
• nedokáže dlhodobo pokryť potreby stravou.

Z mikroživín je najlepšie preskúmaný súvis medzi nedostatkom zinku a zníženou chuťou do jedla.

Podobne sa so zníženou chuťou do jedla spája aj nedostatok železa, ktorý je u malých detí pomerne častý, a nedostatok vitamínov skupiny B.

Doplnky výživy nikdy nenahrádzajú pestrú stravu a ich podávanie „naslepo“, bez zistenej príčiny, sa neodporúča.

Skôr ako dieťaťu kúpite akýkoľvek vitamínový prípravok, je vhodné poradiť sa s pediatrom alebo lekárnikom.

Niektoré doplnky, napríklad železo, môžu byť pri predávkovaní pre dieťa rizikové.

Kedy navštíviť pediatra

Pediatra kontaktujte, ak dieťa:

• výrazne chudne,
• odmieta jedlo dlhodobo,
• prestáva rásť,
• je nezvyčajne unavené,
• má bolesti brucha,
• opakovane vracia,
• má známky dehydratácie,
• alebo máte podozrenie na poruchu príjmu potravy.

Urgentné vyšetrenie je potrebné, ak dieťa odmieta aj tekutiny, močí podstatne menej, má suché ústa, plače bez sĺz, je výrazne spavé alebo ho nemožno normálne prebudiť.

U dojčaťa si možno všimnúť aj vpadnutú fontanelu.

Lekára treba vyhľadať aj pri krvi v stolici alebo vo zvratkoch, zelenom zvracaní, silnej bolesti brucha, problémoch s prehĺtaním alebo opakovanom dusení pri jedle.

Ak dieťa odmieta jedlo zo strachu z priberania, úmyselne skrýva jedlo, vyvoláva si vracanie alebo nadmerne cvičí, netreba čakať na výrazné schudnutie.

Odborná pomoc má prísť čo najskôr.

Ako prebieha diagnostika

Cieľom diagnostiky nie je dieťa označiť za „zlého jedáka“.

Potrebné je zistiť, či ide o vývinovú vyberavosť, ochorenie, problém s kŕmením, nedostatok živín alebo poruchu príjmu potravy.

Rozhovor s rodičmi

Pediater sa pýta, odkedy problém trvá, čo dieťa jedáva, ako vyzerá stolovanie a čo sa stane, keď jedlo odmietne.

Dôležité sú aj bolesti, stolica, vracanie, prehĺtanie, alergie, lieky, stres a rodinná situácia.

Pomôcť môže krátky záznam jedla a nápojov počas troch až siedmich dní.

Netreba ho však viesť tak, aby sa z neho stal ďalší zdroj úzkosti a kontroly.

Pri starších deťoch je vhodné hovoriť aj priamo s nimi.

Môžu opísať strach, bolesť alebo tlak na vzhľad, o ktorom rodič nevedel.

Rastové krivky

Hmotnosť a výška sa hodnotia v čase, nie izolovane.

Pediater ich zaznamenáva do rastovej krivky a sleduje, či dieťa pokračuje približne vo svojom doterajšom pásme.

Pokles cez viacero rastových pásiem môže signalizovať spomalenie prospievania.

Dôležitý je aj pomer výšky a hmotnosti, tempo rastu a u menších detí obvod hlavy.

Dieťa môže mať nízku hmotnosť a byť zdravé, ak dlhodobo rastie po svojej krivke.

Naopak, dieťa s pôvodne vyššou hmotnosťou môže mať vážny problém aj vtedy, keď ešte nie je pod hranicou „podváhy“.

Laboratórne vyšetrenia

Laboratórne testy sa vyberajú podľa príznakov a vyšetrenia.

Lekár môže zhodnotiť krvný obraz, zásoby železa, zápalové parametre, funkciu štítnej žľazy, pečeň, obličky alebo vybrané vitamíny a minerály.

Nie každé vyberavé dieťa potrebuje rozsiahly balík testov.

Vyšetrenia majú zodpovedať konkrétnemu podozreniu, napríklad anémii, celiakii, zápalovému ochoreniu alebo nedostatku živín.

Ak výsledky vyjdú normálne, neznamená to, že ťažkosti dieťaťa nie sú skutočné.

ARFID a iné poruchy príjmu potravy sa neurčujú iba podľa množstva zjedeného jedla.

Čo môže rodič sledovať doma

Deti musia jesť, aby rástli, rozvíjali sa a mali energiu, ktorú potrebujú, aby boli aktívne.

Niekedy to však vyzerá, že jedia málo.

Vždy by ste si mali všímať, či vaše dieťa rastie, prosperuje a či má dostatok energie.

Ak áno, nie je žiadny dôvod na paniku.

Z tejto fázy odmietania jedla určite vyrastie.

Ak vás odmietanie jedla dlhodobo trápi, dieťa nepriberá, je extrémne obmedzené alebo sa jedla bojí, neváhajte sa obrátiť na odborníka.

Prvým krokom je obvykle pediater, ktorý posúdi vývoj dieťaťa a v prípade potreby odporučí návštevu nutričného terapeuta alebo detského psychológa.

Vyhľadať pomoc neznamená zlyhanie - naopak.

tags: #ked #dieta #vystraja #pri #jedle