Niekedy sa objavia okolnosti, kvôli ktorým musí byť dieťatko po narodení monitorované na novorodeneckom oddelení alebo má zdravotný problém, kvôli ktorému je napojené na rôzne prístroje, či rovno prevezené do špecializovanej nemocnice napr. na operáciu.
Pokiaľ by ste sa ocitli v takejto situácii, chcete dojčiť a pripraviť seba aj dieťatko na - podľa možnosti - bezproblémové dojčenie, keď to bude možné, bolo by vhodné, aby ste sa hneď od začiatku zamerali na niektoré veci.
Čo robiť, ak dieťa nemôže byť pri matke
Ak novorodeniatko musí byť z akéhokoľvek dôvodu sledované mimo systému rooming-in, bolo by fajn keby ste s ním trávili čo najviac času, pri jeho lôžku.
Niekedy sa ženy obrátia na nás s otázkou: „A pustia ma na to novorodenecké?“ Ste zákonní zástupcovia svojho dieťaťa a prirodzenou výživou dieťaťa je dojčenie.
Zdravotníci musia podporovať zdravé procesy a je ich povinnosťou, aby vás k dieťatku pustili. Mali by vás samozrejme oboznámiť s jeho zdravotným stavom a podporiť v tom, aby ste mliečko pre svoje dieťa začali odstriekavať.
Pokiaľ naozaj nemôže byť nakŕmené na prsníku.
Niekedy situácia vyžaduje len sledovanie dieťaťa, ale nie napojenie na prístroje a dieťatko teda môže byť dojčené na prsníku.
Čo je najvýhodnejšie pre mamu i bábätko.
Ak to však možné nie je, potom by ste mali začať mlieko odstriekavať.

Kedy začať odstriekavať mlieko
Hovoríme o hodinách krátko po pôrode.
Ak v tomto čase nemôžete svoje dieťatko dojčiť na prsníku a zároveň neviete, kedy to možné bude, je vhodné, keď začnete mlieko odstriekavať čím skôr.
Zhruba 4 - 6 hodín po pôrode.
Mlieko je potrebné odsávať často - potrebujete vlastne simulovať dojčenie.
Novorodeniatko sa dojčí pomerne často - i keď aj tu platí, že je to o individuálnej potrebe dieťaťa.
Ale nie je nezvyčajné, ak sa novorodenec dojčí 7 - 15x za 24 hodín.
Preto aj odsávanie je potrebné robiť často, vo dne i v noci.
Včasná stimulácia tvorby materského mlieka, v priebehu 1. hodiny po narodení významne ovplyvňuje tvorbu a množstvo materského mlieka.
Odstriekavanie prsníkov stimuluje tvorbu materského mlieka vo fáze, keď matka nemôže svoje dieťa efektívne dojčiť.
Zároveň sa tak zabezpečí jeho dostatok na obdobie, kým bude nezrelý novorodenec schopný efektívne sať na prsníku a byť dojčený.
V prvých hodinách po pôrode odporúčame manuálne odstriekavanie kolostra, ktoré podávame dieťaťu neupravené tzv. natívne.
V prípade, že je ukončenie tehotenstva a pôrod nevyhnutne plánovaný, môže matka krátko pred pôrodom, v nemocnici manuálne odstriekať kolostrum do striekačky a takto zabezpečiť prvé „dojčenie“ pre svoje predčasne narodené dieťa.
Dôležité je, aby tieto informácie získala v období pred pôrodom.
Ako často odsávať pri odlúčení od dieťaťa
Najneskôr od 2. dňa odporúčame odstriekavať obidva prsníky naraz použitím elektrických dvojfázových odsávačiek, ktoré imitujú aj fázu nenutritívneho satia dieťaťa.
Odstriekavanie MM odsávačkou s vysokou frekvenciou stimuluje opakované vylúčenie oxytocínu a tým nepriamo množstvo tukov v materskom mlieku.
Frekvencia odstriekavania je 8 - 12x za deň, pričom v prvých dňoch je frekvencia vyššia, závisí od množstva odstriekaného materského mlieka.
Dĺžku prestávky medzi jednotlivým odstriekavaním prsníkov si určí matka individuálne - optimálne nie viac ako 4 hodiny.
Spánok v noci 4 - 5 hodín podporuje ďalšiu tvorbu materského mlieka.
Mlieko je potrebné odsávať často - potrebujete vlastne simulovať dojčenie.
Novorodeniatko sa dojčí pomerne často - i keď aj tu platí, že je to o individuálnej potrebe dieťaťa.
Ale nie je nezvyčajné, ak sa novorodenec dojčí 7 - 15x za 24 hodín.
Preto aj odsávanie je potrebné robiť často, vo dne i v noci.
Koľko trvá jedno odsávanie
Jedno odstriekavanie či odsávanie môže trvať 30 - 40 minút.
Je vhodné prsia pri odstriekavaní striedať, pretože tak viacej stimulujete tvorbu mlieka.
Prsia je potrebné čo najviac vyprázdňovať, inak si telo bude myslieť, že mlieko, ktoré v prsiach zostalo, nie je potrebné a nabudúce sa ho vytvorí menej.
Pre zvýšenie energetickej hodnoty a obsahu tukov v materskom mlieku sú pred odstriekavaním vhodné masáže podľa Plata Rueda a počas odstriekavania ľahké kompresie prsníkov.
Určitou alternatívou je tzv. „Power Pumping“, ktorým dokážeme efektívne zvýšiť množstvo materského mlieka.
Množstvo materského mlieka - viac ako 500ml v 2.týždni po pôrode, je rozhodujúcim faktorom laktácie a úspešného dojčenia nezrelého novorodenca po prepustení do domáceho prostredia.
Ručné odstriekavanie alebo odsávačka
Spoči atku možno bude vyhovujúcejšie mlieko odstriekavať rukou.
Je to šetrnejšie k prsiam a zároveň veľa žien hovorí o väčšej efektivite, než dosiahli odsávačkou.
V prípade odsávačiek sa v takýchto situáciách javia ako efektívne profesionálne odsávačky na obe prsia.
Sú veľmi účinné pri stimulácii prolaktínu - hormónu zodpovedného za tvorbu mlieka.
Ostatné typy odsávačiek sú skôr vhodné na menej časté odsávanie.
Najneskôr od 2. dňa odporúčame odstriekavať obidva prsníky naraz použitím elektrických dvojfázových odsávačiek, ktoré imitujú aj fázu nenutritívneho satia dieťaťa.
Pri odstriekavaní materského mlieka dodržiavame hygienické opatrenia.
Aby sme zabránili sekundárnej kontaminácii je potrebné čisto manipulovať s materským mliekom a pomôckami na odstriekavanie.
Odstriekané materské mlieko uskladňujeme v sklených nádobách alebo vo vreckách, ktoré sú na to určené.
Malé množstvo kolostra je na začiatku normálne
Treba vedieť, že v tomto čase bude mlieka málo, skôr v rovine kvapiek.
Pravidelným odsávaním sa objem mlieka bude zvyšovať.
Dieťatku na začiatku stačia aj takéto malé dávky mlieka, len ich potrebuje dostávať často, nie dvakrát za deň.
To znamená, že mama - ak je zdravotne v poriadku - by mala s odstriekaným mliečkom pravidelne prísť na oddelenie, kde je dieťatko a nakŕmiť ho tam.
Ak mama nevládze alebo je v inej budove ako dieťa, je vhodné, aby dieťaťu nosil mliečko niekto z príbuzných - otec, stará mama … a samozrejme je vždy na mieste požiadať o pomoc zdravotníkov.
Mlieka v tomto čase zrejme nebude veľa - v zmysle potreby uskladňovania, či mrazenia.
Keby však odsávanie mal byť váš denný chlebíček na dlhšie obdobie, uskladnenie odstriekaného mlieka má tiež svoje pravidlá.
Ako bezpečne manipulovať s odstriekaným mliekom
Pri odstriekavaní materského mlieka dodržiavame hygienické opatrenia.
Aby sme zabránili sekundárnej kontaminácii je potrebné čisto manipulovať s materským mliekom a pomôckami na odstriekavanie.
Odstriekané materské mlieko uskladňujeme v sklených nádobách alebo vo vreckách, ktoré sú na to určené.
Konkrétne pravidlá označenia, chladenia, prenášania a podávania mlieka sa môžu medzi jednotlivými oddeleniami líšiť, preto je vhodné riadiť sa pokynmi neonatologického pracoviska.
Ako podať dieťaťu odstriekané mlieko
Ak je potrebné dieťa dokrmovať, treba to urobiť iným spôsobom, než je fľaša.
Vyhnete sa tak možným komplikáciám pre následnom dojčení na prsníku.
Pitie z fľaše vyžaduje inú techniku, než satie z prsníka.
Kŕmením niektorým z alternatívnych spôsobov vlastne pripravujete dieťa na to, čo neskôr bude musieť zvládnuť na prsníku.
Nakŕmiť dieťatko môžete:
- cievkou po prste,
- striekačkou,
- pohárikom,
- lyžičkou,
- laktačnou pomôckou - suplementorom
- alebo použitím finger-feedra.
V prípade, že z nejakého dôvodu nie je možné, aby bola matka spolu s dieťaťom na neonatologickom pracovisku nepretržite a mohla ho dojčiť, je dieťa kŕmené sondou zavedenou do žalúdka a/alebo alternatívne dokrmované so striekačkou.
Je potrebné individuálne posúdiť schopnosť dieťaťa sať a sledovať jeho správanie pri dojčení.
Dojčiť možno dieťa iba na prsníku, a preto všetky spôsoby dokrmovania by sme mali realizovať na prsníku matky.
Iba tak je súčasne stimulovaná tvorba materského mlieka.
Spoči atku, pri malých množstvách materského mlieka odporúčame dokrmovanie striekačkou alebo cievkou priamo na prsníku.
Neskôr použijeme suplementor.
Dokrmovanie dieťaťa pohárikom si vyžaduje veľkú zručnosť matky, preto ho odporúčame len ojedinele.
Prečo sa pri dokrmovaní často volia alternatívy k fľaši
Pitie z fľaše vyžaduje inú techniku, než satie z prsníka.
Kŕmením niektorým z alternatívnych spôsobov vlastne pripravujete dieťa na to, čo neskôr bude musieť zvládnuť na prsníku.
Vždy však dbáme na to, aby dieťa opakovaným prikladaním k prsníku získavalo pozitívne skúsenosti s dojčením.
Individuálne, na základe komplexného posúdenia nezrelého dieťaťa a podľa rozhodnutia matky volíme kŕmenie materským mliekom z fľašky metódou tzv. „Pacing“.
Niekedy, aj napriek maximálnej snahe a podpore dojčenia, nie je možné zabezpečiť plné dojčenie nezrelého novorodenca.
Dojčenie je vtedy jednoducho „pestrofarebné“!
Kontakt s dieťaťom podporuje neskoršie dojčenie
Hoci takéto komplikácie na začiatku nebývajú časté, pre nikoho nie sú prijemné.
Majte na pamäti, že sa s vašim dieťatkom potrebujete navzájom - vy jeho a ono vás, preto buďte spolu čo najviac.
Aj vaše mliečko dieťatko potrebuje, pokiaľ má zdravotný problém - o to je preň dôležitejšie.
Nemožnosť dojčiť dieťatko na prsníku je len dočasná, preto je dôležité v podpore tvorby mliečka a inom spôsobe kŕmenia dieťatka vydržať.
Vaše úsilie sa vám vráti o niekoľko dní, či týždňov, keď sa dieťatko bude môcť spokojne prisať na prsník.
Bonding a intenzívny kontakt „koža na kožu“ podporuje schopnosť matky vnímať a interpretovať prejavy v správaní nezrelého novorodenca - výraznejšie, ak môže byť realizovaný už v v prvých 6 hodinách po narodení.
Kontakt „koža na kožu“ pri klokankovaní umožňuje vzájomné poznávanie matky a dieťaťa.
Dieťa sa zoznamuje s prsníkmi matky a matka sa učí ako s dieťaťom manipulovať.
Opakovaný bonding a intenzívny kontakt „koža na kožu“ sú predpokladom úspešného dojčenia.
Iniciácia dojčenia závisí od podpory vzájomnej interakcie matka - dieťa a včasnej integrácie matky/rodičov do starostlivosti o nezrelého novorodenca.
Výhody klokanej starostlivosti pre vás a vaše dieťa
Postupné približovanie dieťaťa k prsníku
Priloženie dieťaťa k prsníku matky prebieha v niekoľkých fázach - od iniciálneho kontaktu „koža na kožu“ cez „zoznámenie sa s bradavkou“ a vypudzovanie materského mlieka až po samotné dojčenie.
Rozhodujúce sú pritom individuálne prejavy v správaní nezrelého novorodenca a jeho pripravenosť na dojčenie, nezávisle od plánovaného času kŕmenia.
Priložením dieťaťa k prsníku, oblizovaním a poťahovaním bradavky získava dieťa prvé pozitívne skúsenosti s kŕmením.
Nenutritívne satie na prsníku je prediktorom úspešného dojčenia v neskoršom období.
Podporuje činnost tráviaceho traktu a tzv. autoregulačné strávanie nezrelého novorodenca tzn. jeho schopnosť vyrovnať sa so stresovými situáciami.
V tejto fáze dojčenia nie je potrebné aktívne zasahovať, neočakávame efektívne satie dieťaťa na prsníku!
Predčasne narodené deti a dojčenie
Materské mlieko je nenahraditeľné - je to koktejl namiešaný priamo na potreby a požiadavky každého bábätka.
V prípade predčasniatok má však enormne veľký význam, keďže telo matky reaguje na predčasný pôrod rovnako aj tvorbou materského mlieka, ktoré zohľadňuje tento “šok” pre dieťatko v podobe dôležitých látok a živín nevyhnutných pre všetky orgány.
Materské mlieko je liek a dojčenie je pre predčasne narodeného novorodenca terapiou!
Ovplyvňuje zdravie nezrelého novorodenca tak vo včasnom období po narodení, ako aj neskôr v živote - znižuje výskyt zápalových ochorení čreva (Nekrotizujúca enterokolitída), ochorení sietnice (Retinopatia nezrelých novorodencov), včasných infekcií a ochorení pľúc.
Má významný pozitívny vplyv na neurologický a kognitívny vývin dieťaťa a zohráva dôležitú úlohu v ochrane pred infekciami, obezitou a ochoreniami srdca v neskoršom období.
Organizmus matky reaguje na predčasný pôrod zmenou v zložení materského mlieka.
„Predčasné“ materské mlieko je prispôsobené energetickým potrebám nezrelého novorodenca - obsahuje viac proteínov a tukov.
Vysoká koncentrácia obranných látok, imunoglobulínov, protizápalových elementov a bioaktívnych látok predstavuje komplexný systém, ktorým je nezrelý novorodenec chránený pred infekciami.
Viac ako 350 rôznych druhov oligosacharidov, ktoré patria do skupiny prebiotík podporuje rast tzv. „dobrých baktérií“ v čreve - Bifidobaktérií a Laktobacilov a chráni tak nezrelú sliznicu čreva.
200 druhov z nich sa nachádza iba v materskom mlieku a nie je možné ich vyrobiť v umelých podmienkach.
Nižší obsah železa v materskom mlieku je vďaka Laktoferínu, ktorý sa v ňom nachádza ľahšie stráviteľné a lepšie využité.
Vďaka svojmu jedinečnému zloženiu je materské mlieko po predčasnom pôrode ľahšie stráviteľné.
Biologická dostupnosť jednotlivých zložiek je v porovnaní s formulou výrazne lepšia a obsah rastových faktorov je esenciálny pre dozrievanie nezrelej črevnej sliznice.
Kolostrum ako prvá ochrana
Kolostrum, materské mlieko, ktoré sa tvorí do 5. dňa po pôrode, predstavuje svojím zložením z imunoglobulínov a ochranných látok „tekuté zlato“.
Včasné manuálne odstriekavanie kolostra a podávanie štetôčkou na sliznicu úst nezrelého novorodenca stimuluje nielen jeho senzorické vnímanie, ale vďaka obsahu imunoglobulínov je určitým druhom „imunoterapie“.
Fortifikácia materského mlieka
Materské mlieko, napriek svojmu jedinečnému zloženiu, však nedokáže v plnej miere uspokojiť rastové potreby nezrelého novorodenca.
Aby sme zabezpečili správny rast a vývin dieťaťa musíme ho cielene fortifikovať tzn. zvyšovať jeho energetickú hodnotu, doplniť bielkoviny a minerály.
Spôsob fortifikácie závisí od potrieb dieťaťa a obsahu bielkovín v materskom mlieku.
Kedy môže predčasne narodené dieťa začať dojčiť
Vzhľadom na nezrelosť predčasne narodeného novorodenca predpokladáme, že dojčenie pred 34. gestačným týždňom nie je možné.
V súčasnosti však neexistuje vedecký nástroj na posúdenie pripravenosti nezrelého dieťaťa na dojčenie.
Dojčenie nezrelých novorodencov je možné od okamihu, keď sú ich vitálne funkcie - dýchanie a akcia srdca stabilné.
Nezávisle od veku, gestačného týždňa a hmotnosti dieťaťa.
Rozhodujúci je stabilný zdravotný stav, bez potreby riadenej alebo podpornej pľúcnej ventilácie.
Inhalácia a podávanie kyslíka cez nos dieťaťa nie je prekážkou.
Prvé pokusy o dojčenie sú zvyčajne spojené s klokankovaním a dôležitý je predovšetkým príjemný zážitok medzi matkou a dieťaťom.
Nie kvantita, ale kvalita ich vzájomných interakcií.
Nezrelosť koordinácie satia, dýchania a prehĺtania si vyžaduje vybrať vhodnú polohu pri dojčení.
Pri tzv. intuitívnom dojčení („Biological Nurturing“) dieťa aktívne využíva vrodené reflexy, prejavuje záujem o dojčenie.
Modifikovaná alebo bočná futbalová poloha zase umožňuje matke priamy očný kontakt a sledovanie dieťaťa.
Matka správnym uchopením prsníka a pridržiavaním dolnej sánky dieťaťa (tzv. DanCer-Hold) napomáha jeho prisatiu a satiu na prsníku.
Fázu nenutritívneho satia postupne vystrieda fáza efektívneho satia na prsníku, ktorá je spojená s s vypudzovaním materského mlieka.
Pre ľahší transfér materského mlieka odporúčame pred a počas dojčenia jemnú masáž prsníkov podľa Plata Rueda a pre zvýšenie obsahu tukov v materskom mlieku kompresie prsníkov.
Orofaciálna stimulácia podľa Moralesa aktivizuje reflexné zóny na tvári dieťaťa a kvapka materského mlieka ho stimuluje k prisatiu.
Nezrelý novorodenec v tejto fáze dojčenia dokáže lepšie koordinovať satie, dýchanie a prehĺtanie, čo sa zvyčajne prejaví aj pri tzv. skúške dojčenia.
Dĺžka a intenzita dojčenia však závisí výhradne od dieťaťa.
Správne prisatie a poloha pri dojčení
Základom dojčenia je správne prisatie bábätka na prsník.
To si vyžaduje dávku zručnosti a trpezlivosti a pre mnohé prvorodičky to môže byť náročné.
Bábätko by malo mať bradu zaborenú do prsníka tak, aby sa noštek nedotýkal prsníka.
Spodnou perou pokrýva väčšiu časť dvorca a hornou perou uchopí bradavku.
Vtedy je dieťatko hlboko prisaté na prsník.
Takéto prisatie by malo byť výsledkom akejkoľvek polohy, ktorú si zvolíte.
Správna poloha je tá, v ktorej sa vy cítite komfortne.
Nemal by vás pri nej bolieť chrbát alebo ruky.
Matka by si mala podľa nej na dosah ruky na pitie pre seba nachystať vodu alebo čaj a uistiť sa, že dieťa je v správnej polohe otočené čelom k prsníku.
Jeho tvár, hrudník, brucho a kolená musia smerovať k matke.
Rovnako aj ucho, rameno a panva dieťaťa musia byť v jednej línii.
Dieťa nepije z bradavky, ale z prsníka.
To znamená, že zachytí dvorec - dostatočnú časť prsníka.
Bábätko má na rozhraní tvrdého a mäkkého podnebia citlivý sací bod, kde sa má dotknúť bradavka.
Treba, aby zachytilo väčšiu časť bradavky a dvorca, aby začalo intenzívne sať, nie iba konček bradavky.
Pri správnom uchopení má mať v ústach hlavne dolnú časť dvorca.
Už prvý a druhý deň po pôrode by si mala matka osvojiť zručnosti pre správne priloženie a prisatie dieťaťa k prsníku.
Približne na tretí deň „keď mlieko príde“ je situácia oveľa ťažšia.
Dojčenie treba začať správnym priložením dieťaťa k prsníku čo najskôr po pôrode tak, aby ústočkami uchopilo nielen bradavku ale aj dvorec, pričom bradavka by mala byť v strede úst, smerovať k podnebiu.
Polohy, ktoré môžu pomôcť
Poznáme rôzne polohy pri dojčení a matka si z nich môže vybrať tú, ktorá jej a jej dieťaťu vyhovuje najlepšie.
Mala by si zvoliť polohu napr. v sede, v ľahu, v polosede - tak, aby netrpel chrbát.
Dieťa sa má o matku opierať bruškom, nie bokom.
Pri bočnom držaní pri dojčení - tzv. futbalové držanie - sa uvoľní mlieko aj z bočných mliečnych žliaz.
Pri dojčení špička nošteka dieťaťa sa opiera o prsník, pod noštekom (tam, kde má nosné dierky) je voľný priestor, kadiaľ dieťa dýcha.
Ak sa dieťatko nedotýka špičkou nošteka prsníka, pritiahnite si ho bližšie k sebe, alebo nadvihnite prsník.
Bradavku vsuňte do úst dojčaťu, keď má naširoko otvorené ústa.
Keď dieťa plače, najprv ho utíšte.
Čo robiť pri bolesti, zdurení alebo poranení prsníkov
Najčastejším problémom, ktorý sa môže objaviť počas dojčenia, je bolesť bradaviek.
Bolestivé bradavky a ragády, teda trhlinky na nich, sú výsledkom nesprávneho prisatia dieťatka a nesprávnej techniky dojčenia.
Dojčiť s boľavými bradavkami nie je nič príjemné, ale určite to nie je dôvod na to, aby sa žena vzdala dojčenia.
Súčasťou riešenia situácie je zmena polohy a prisatia.
Vždy treba ponúknuť dieťatku menej bolestivý prsník, po dojčení vytlačiť kvapku mlieka a nechať na prsníku zaschnúť.
Je potrebné umývať ich len čistou vodou a bradavky natierať hojivou mastičkou - ideálne s lanolínom a nechtíkom.
Bolesť bradaviek je podľa nej jedna z najpodceňovanejších a pritom veľmi nepríjemných bolestí.
Pri bolestivom zdurení prsníkov je hlavné vyprázdniť z nich mlieko (prevencia zápalu mliečnej žľazy).
Matka nesmie nechať prsník oddychovať, mlieko treba odstriekavať, alebo čo najčastejšie dojčiť.
Ak neviem dostatočne vyprázdniť prsník, príčinou môže byť nesprávna technika dojčenia.
Zle pôsobí aj zaschnuté mlieko na bradavke, klobúčiky na dojčenie (môžu spomaľovať odtekanie mlieka), nepravidelné dojčenie, tlak matkiných prstov, ktoré môžu obmedziť prúdenie mlieka, rizikovejšie sú príliš visiace prsia.
Poranenie prsníka môže spôsobiť bábätko náhodným kopnutím.
Počas spánku matka nech strieda rôzne polohy.
Na urýchlenie hojenia bradaviek pomáha, keď si matka natrie bradavky trochou odstriekaného mlieka.
Režim dojčenia a vyprázdňovanie prsníkov
Nemožno dodržiavať presný časový harmonogram kŕmenia, novorodeniatko má matka dojčiť „na požiadanie“, ako často ono potrebuje.
Mamička by mala kŕmiť svoje bábätko vtedy, keď o to bábätko požiada, vo dne i v noci.
Novorodeniatka tak majú nepretržitý kontakt s matkou a ich výživa prebieha prirodzene a pokojne, ako spontánna záležitosť, v ktorej časový rozvrh nemá miesto.
Častejšie pitie zabraňuje tomu, aby sa dieťa mliekom zahlcovalo, čo sa stáva vtedy, keď sú prsia po dlhej prestávke medzi dojčeniami napäté.
Dieťa potom nedokáže silný prúd mlieka prehĺtať až vracia.
V prvých dňoch pri rozvoji tvorby mlieka je vhodné dojčiť z oboch prsníkov a zvyšok mlieka dôsledne odstriekať, aby sa tvorilo ďalšie a nehromadilo sa v prsníkoch.
Dojčenie striedavo, vždy iba z jedného prsníka sa odporúča neskôr, aby dieťatko dostalo nielen predné ale i zadné mlieko, ktoré je sýtejšie.
Pre jedno dieťa spravidla postačuje množstvo mlieka vytvárané v jednom prsníku, ponúknite však počas prvých týždňov pri každom dojčení aj druhý prsník.
Keď sa plné dojčenie nedarí
Každá matka môže dojčiť svoje dieťa, mala by urobiť všetko, čo je možné na podporu dojčenia.
Existuje iba malá skupina matiek s geneticky podmienenou neschopnosťou tvorby mlieka (1-2 z 10 000 matiek).
Pôrod cisárskym rezom predstavuje väčší zásah do organizmu rodičky.
Tvorba mlieka sa môže, ale nemusí oneskoriť.
Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá súvisí so vzájomným učením sa členov dvojice - matka a dieťa.
Niekedy, aj napriek maximálnej snahe a podpore dojčenia, nie je možné zabezpečiť plné dojčenie nezrelého novorodenca.
Dojčenie je vtedy jednoducho „pestrofarebné“!
Prepustenie plne dojčeného nezrelého novorodenca do domáceho prostredia začína jeho prijatím na jednotku intenzívnej starostlivosti, pokračuje spoluprácou v multidisciplinárnom tíme a končí vytvorením stratégie dojčenia v domácom prostredí.
Emocionálna pomoc a podpora skupiny matiek, ktoré predčasný pôrod osobne prežili a majú skúsenosti s dojčením nezrelého novorodenca pomáhajú matke vyrovnať sa so situáciou a posilňujú ju v role matky.
Laktačné poradenstvo v domácom prostredí zabezpečujú zdravotnícki profesionáli - profesionálne laktačné konzultantky IPD o.z.
Výživa, bezpečie a vzťah pri dojčení
Materské mlieko je ľahko stráviteľné, nezaťažuje ešte nie dostatočne vyvinutý tráviaci systém.
Zabezpečuje správny telesný, duševný a sociálny vývoj.
Dojčením spĺňame pre novorodenca jednu z jeho prvých základných potrieb, a to potrebu pocitu bezpečia.
Hneď po pôrode sa dieťa priloží na prsník mamičke, cíti teplo, dotyk matkinho tela, známy tlkot srdca, rytmus dýchania, počuje známy hlas, jeho ústočká nájdu miesto, z ktorého môžu sať.
To všetko mu uľahčí uvolnenie napätia a traumy z pôrodu.
Tvár matky je pri dojčení v takej vzdialenosti, na ktorú novorodenec dokáže zaostriť svoj zrak.
Materské mlieko je vždy čerstvé, primerane teplé, bez baktérií, má najideálnejšie zloženie, nie je nutná žiadna príprava.
Dojčením zabezpečuje mamička ideálnu výživu vždy a všade.
Psychický stav dojčiacej mamičky je vyrovnanejší, napĺňa sa jej pocit skutočného materstva.
Vzťah medzi matkou a dieťatkom je lepší, ak je dieťa dojčené.
Mamička sa pri dojčení veľmi nežne správa k svojmu bábätku, pričom sú vo veľmi úzkom kontakte, ktorý nie je ničím nahraditeľný.
Strava a pitný režim matky
Matka má počas dojčenia dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim.
Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, kalcia (vápnika), železa a vitamínov.
Mimoriadne dôležitý je dostatočný prívod vitamínov zo skupiny B (droždie, celozrný chlieb, orechy, zelenina, mlieko, ovocie a ich jadrá, syr, ryby, vajíčka, vnútornosti).
Počas dojčenia treba zvýšiť jeho množstvo až trojnásobne.
Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny.
Odporúčanie „jesť za dvoch“ dnes neplatí.
Nefajčite, nepite alkoholické nápoje.
Snažte sa jesť ľahko stráviteľnú potravu, myslite na to, že čo môže uškodiť vám, uškodí aj vášmu dojčenému dieťaťu.
Vyhýbajte sa mastným prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené.
Pri dojčení sa odporúča, aby matka mala pri sebe vždy pohár mlieka.
Matka má počas dojčenia piť dostatočné množstvo tekutín - asi 3 l/deň, v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok (keď sa veľmi potí, má piť viac), pravidelne v menších množstvách.
Treba sa vyhýbať vodám, ktoré majú vyšší obsah sodíka.
Prvé dva až štyri dni po pôrode nepotrebuje novorodenec vodu, ani inú tekutinu, kým sa matke nezačne vytvárať mlieko, stačí ho často prikladať na prsník.
Kedy dojčenie nie je možné alebo je potrebná odborná pomoc
Ak je dieťa napojené na prístroje, jeho schopnosť prijímať mlieko na prsníku musí posúdiť zdravotnícky tím.
Rozhodujúci je stabilný zdravotný stav, bez potreby riadenej alebo podpornej pľúcnej ventilácie.
Inhalácia a podávanie kyslíka cez nos dieťaťa nie je prekážkou.
V prípade, že z nejakého dôvodu nie je možné, aby bola matka spolu s dieťaťom na neonatologickom pracovisku nepretržite a mohla ho dojčiť, je dieťa kŕmené sondou zavedenou do žalúdka a/alebo alternatívne dokrmované so striekačkou.
Ak mama nevládze alebo je v inej budove ako dieťa, je vhodné, aby dieťaťu nosil mliečko niekto z príbuzných - otec, stará mama … a samozrejme je vždy na mieste požiadať o pomoc zdravotníkov.
V prípade bolesti, výrazného zdurenia prsníka, horúčky, začervenania, poranení alebo obáv o príjem tekutín a výživu dieťaťa je potrebné obrátiť sa na zdravotníkov.
Keď sa dojčenie odkladá na neskôr
Nemožnosť dojčiť dieťatko na prsníku je len dočasná, preto je dôležité v podpore tvorby mliečka a inom spôsobe kŕmenia dieťatka vydržať.
Vaše úsilie sa vám vráti o niekoľko dní, či týždňov, keď sa dieťatko bude môcť spokojne prisať na prsník.
Či už sa rozhodnete ukončiť dojčenie kedykoľvek a akýmkoľvek spôsobom, urobte to šetrne, pre seba aj pre dieťa.
Nech už sa rozhodnete začať s odstavovaním dieťaťa kedykoľvek, najlepšie je to robiť postupne.
Náhle ukončenie dojčenia by vás mohlo vystaviť riziku hromadenia mlieka v prsníku, upchatie mliekovodu alebo mastitídy, a tiež by to bola náhla prudká zmena pre tráviaci a imunitný systém dieťaťa.
Niekedy si mamičky mylne myslia, že musia prestať dojčiť, aj keď tomu tak nie je.
Pokiaľ sa vraciate do práce, dojčenie môže byť skvelým spôsobom, ako si počas veľkej zmeny vo vašich životoch zachovať blízkosť.
Môžete pre dieťa odstriekavať mlieko v práci a ráno a večer si vyčleniť dojčenie ako príjemné okamžiky, ktoré budete prežívať spoločne.
Pokračovanie v dojčení po šiestom mesiaci
Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká.
Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno".
A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné".
Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov.
Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko.
Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky".
Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.
WHO pritom jednoznačne vyhlasuje, že dojčenie má pokračovať aj po druhom roku, a netýka sa to iba rozvojových krajín, ako sa často mylne interpretuje.
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu.
Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje.
Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok.
Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života.
Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často.
Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím.
Postupné odstavenie dieťaťa
Odstavenie je proces, kedy matka prestane dieťa dojčiť svojim materským mliekom.
V ideálnom prípade je prvým krokom k odstaveniu dieťaťa zavedenie doplnkových potravín, ktoré sa podávajú spoločne s materským mliekom asi od šiesteho mesiaca.
Spoči atku však tuhá strava iba materské mlieko dopĺňa, ale postupne ho bude nahrádzať.
Typické dieťa vo veku siedmych mesiacov stále získava 93 % kalórií z materského mlieka.
A je to tak, celý proces odstavenia dieťaťa môže trvať tak dlho, ako bude mamička a dieťa chcieť.
Hneď, ako začne dieťa okolo šiesteho mesiaca jesť pevnú stravu, zistíte, že sa bude prirodzene a postupne znižovať počet denných dojčení.
Pokiaľ by ste však chceli počet dojčení znížiť ešte viac a dieťa má menej ako 12 mesiacov, robte to postupne, vypúšťajte jedno dojčenie a namiesto neho ponúknite dieťaťu fľašu.
Existuje niekoľko spôsobov, ako odvrátiť pozornosť dieťaťa od zmien, ktoré sa odohrávajú v jeho stravovacích návykoch.
Niektoré mamičky ponúkajú miesto dojčenia pitie a desiatu, a tak sa stále udržujú pocit blízkosti.
Môžete tiež zmeniť svoju každodennú rutinu, hrať s dieťaťom jeho obľúbenú hru alebo sa môžete s dieťaťom vy alebo váš partner pomaznať.
Niektorým deťom bude trvať dlhšie, pokiaľ si na zmenu zvyknú, ale časom sa všetko zjednoduší.
Prirodzené ukončenie dojčenia
Pokiaľ sa rozhodnete, že koniec dojčenia necháte na rozhodnutí dieťaťa (známe ako riadené dieťaťom alebo prirodzené ukončenie dojčenia), bude proces odstavenia pravdepodobne pomalý a postupný.
Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené.
Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené.
Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia.
Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch.
Vaše telo by malo mať dostatok času sa prispôsobiť, takže je nepravdepodobné, že budete zažívať nepríjemné pocity.
Podpora matky a dostupnosť pomoci
„Neustále narastá množstvo dôkazov, že ženy, ktoré chcú dojčiť, nemajú podporu, ktorú často potrebujú.
Ženy často nemajú prístup k presným informáciám a podpore z dôvodu nedostatkov v poznatkoch a zručnostiach zdravotníkov.
Úspech v dojčení do veľkej miery závisí od zavedenia správnych postupov pri pomoci v dojčení v zdravotníctve, v domácnostiach a v spoločnosti.
Toto celé nie je otázkou úspechu či zlyhania konkrétnych matiek.
Podľa Jamesa Akreho, ktorý sa 40 rokov venoval podpore dojčenia v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), nezlyhávajú ženy, ale systém.
Zlyháva prevencia a tí, ktorí mali matke pomôcť.
Matky nedojčia.
Dojčí, alebo nedojčí celá spoločnosť.
Podľa MAMILY totiž mnohým ženám dojčenie doslova zoberú.
Nedostávajú dostatočnú praktickú podporu a pomoc, všetko zostáva skôr na slovnej úrovni.
Matky si neraz nevedia pomôcť samé a dojčenie ukončia často frustrované a zranené s tým, že sa to nepodarilo.
Občianske združenie sa preto dlhodobo venuje školeniu profesionálnych laktačných poradkýň podľa medzinárodných štandardov.
Je vždy na mieste požiadať o pomoc zdravotníkov.
Emocionálna pomoc a podpora skupiny matiek, ktoré predčasný pôrod osobne prežili a majú skúsenosti s dojčením nezrelého novorodenca pomáhajú matke vyrovnať sa so situáciou a posilňujú ju v role matky.

Praktický plán pri dočasnej nemožnosti dojčenia
- Ak dieťa nemôže byť dojčené na prsníku, začnite mlieko odstriekavať čím skôr.
- V prvých hodinách po pôrode uprednostnite manuálne odstriekavanie kolostra.
- Odstriekavajte pravidelne vo dne i v noci, aby ste simulovali časté dojčenie novorodenca.
- Pri dlhšom odlúčení zvážte profesionálnu elektrickú odsávačku na obe prsia.
- Dodržiavajte hygienu pri manipulácii s mliekom, pomôckami a nádobami.
- Ak je to možné, trávte s dieťaťom čo najviac času a využívajte kontakt koža na kožu.
- Pri dokrmovaní uprednostnite podľa odporúčania zdravotníkov alternatívu k fľaši.
- Opakovane prikladajte dieťa k prsníku, keď je jeho zdravotný stav stabilný a prejavuje pripravenosť.
- Pri bolesti, poranení, zdurení prsníkov alebo neistote požiadajte o pomoc zdravotníkov alebo kvalifikovanú laktačnú poradkyňu.