kedy povedať frajerovi, že mám dieťa

Keď si po strate partnera nájdeme nového, často sa bojíme, ako bude naše dieťa reagovať. Prijme ho/ju? Ako sa bude vyvíjať ich vzájomný vzťah? Bude môj vzťah s ním dobrý aj pre moje dieťa? Ako mu o ňom povedať?

Neexistuje žiadny recept. V tomto článku by sme vám chceli ponúknuť pár myšlienok, ktoré vám môžu pomôcť nájsť vlastnú cestu.

V Plamienku bezplatne pomáhame deťom a tínedžerom po strate blízkej osoby a ich rodičom.

Ako začať nový vzťah a kedy hovoriť o dieťati

Rozvíjajte nový partnerský vzťah najprv bez svojho dieťaťa a neponáhľajte sa. Zamilovanie a vzrušenie zo známosti s novým partnerom nemusí nevyhnutne znamenať, že pôjde o dlhodobý vzťah.

Nepoužívajte slovo "kamarát", ak ste sa už rozhodli byť s dotyčným človekom v dlhodobom vzťahu.

“Občas sa stretávam s niekým, koho mám veľmi rád(rada). Bol(a) by som rád,(rada) keby si ju/ho poznal/a. Rada by som ju(ho) pozval/a, aby si s nami dal/a zmrzlinu. (akákoľvek aktivita, ktorú má dieťa rado) a môžete sa stretnúť."

Ak sa dieťa nechce s touto osobou stretnúť, počkajte niekoľko dní. Nevyvíjajte tlak, malo by ho spoznať za priaznivých okolností - tak, ako chcete. Týmto spôsobom bude dieťa vnímať, že vám záleží na tom, ako sa cíti.

Porozprávajte sa s ním, prečo nechce poznať nových ľudí vo vašom spoločnom živote.

“Možno sa bojíš, že ujo Janko príde žiť s nami a nebude rovnaký, ako keď s nami žil tvoj ocko. Ujo Janko nie je Tvoj nový ocko, pretože ocka máme všetci v živote len jedného. Budúci týždeň sa to nestane. Ale chcela by som v budúcnosti žiť s niekým, kto nás bude ľúbiť. Láska, ktorú cítime k nášmu ockovi, nezmizne.

Deti intuitívne cítia, že cítite príťažlivosť k niekomu z jeho okolia, koho už stretáva. Mnohokrát vedia viac, ako si myslíme.

“Možno vidíš, že sa mi páči náš sused Peter. Mám ho rada. Možno sa bojíš, že príde bývať k nám a nebude rovnaký, ako keď s nami žil tvoj ocko. Budúci týždeň sa to nestane. Chcela by som v budúcnosti žiť s niekým, kto nás bude ľúbiť. Láska, ktorú cítime k nášmu ockovi, nezmizne.

Buďte srdeční a trpezliví, ale dajte dieťaťu hranice, hoci to môže byť únavné a nepríjemné.

“Som tu, chcem ťa podporovať a počúvať, budeš pre mňa vždy dôležitý/á. Ja sa však chcem sama/sám srdcom rozhodnúť, s kým chcem byť vo vzťahu. Nemusíš ho /ju mať rád/a.

Prijatie nového partnera môže byť pre vaše dieťa výzvou. Každé dieťa má svoju vlastnú cestu. Milujte ho a podporujte, sprevádzajte svoje dieťa na jeho ceste s čestnosťou, vrúcnosťou, trpezlivosťou a hranicami.

Keď dieťa vyrastá s novým partnerom

Plamienok ponúka rodičom detí, ktoré stratili blízkeho, bezplatné konzultácie s psychológom ako aj individuálne a skupinové terapie pre deti aj dospelých.

Môžu sa na nás obrátiť kedykoľvek, krátko po úmrtí, ale aj neskôr. Počas konzultácie spolu hľadáme ako dieťaťu pomôcť doma aj v škole.

Keď túžite povedať partnerovi, že chcete dieťa

Ahojte dievčatá,čítala som už veľa diskusií na túto tému. Ja však stále nemám odvahu povedať priateľovi, že by som asi chcela s ním dieťa. Mám 27, spolu sme už vyše 4 roky.Chcela by som preto od vás poradiť ako mu to "nežne" povedať. Aby sa nezľakol 😀 Viem že najlepšie je mu to na rovinu povedať, ale ja sa bojím. Ako ste to partnerovi povedali vy? Nejaké gesto? Vopred ďakujem 😲

Ste spolu 4 roky a nerozpravali ste sa o tom, co, kedy, ako chcete???

Neviem inac max ked prejdete okolo nejakej kocikujucej mamicky povedz ze no a my kedy spravime take male...alebo tak nejak... 😀inak neviem, dnes sa vela veci riesi dost na preskacku, poziadal ta o ruku? on sa k tomu ako stavia? je to vazne z jeho strany? alebo caka na nieco lepsie, na to si musis odpovedat sama

ked ste spolu 4 roky,tak mi sa pripada zvlastne,ze ste sa o tom nebavili,resp. neriesili ste buducnost? 😠Chlap ma kolko rokov? Zijete spolu? Uvidis akomzaraguje.

Co tak skusit napr. ze si bola na prehliadke u gynekologa a povedal ti ze mas najvyssi cas/najlepsi vek alebo nieco podobne (moj mi to hudol do hlavy asi 3 roky😀). Uvidis ci sa chyti, ak nie, tak na rovinu, aby si neprecitla v 35 s tym, ze on deti vlastne nechce... Tak drzim palce🙂

Otvor tému o vás dvoch, o vašej budúcnosti. Nevybachni hneď na neho, že chceš dieťa. Spýtaj sa ho, či uvažoval o dieťati? Kedy by tak chcel mal dieťatko. Podľa odpovedí zistíš či plánuje a či chce alebo nechce.

A k tvojej otázke. Myslím, že pri realizácii netreba slová. Ak je správny čas, stane sa to.

ja vobec nijako. Proste som mala takých dvoch expertov čo mi spravili deti aj bez toho aby som čo len cekla či chcem alebo nie.

mám 4 deti. o detoch sme sa bavili milion krat, antikoncepciu som pri nom vysadila a vedeli sme, ze keby sa kedykolvek babo prihodilo, tak by sme boli radi..

ked sme spolu boli 7 rokov, tak som mu raz povedala, ze kedze sa mi uz blizi tridsiatka, deti chcem aspon 3, tak by sme uz mali zacat aj na ostro.. v rozhovore ho sice prepadol nahly pocit zodpovednosti, ale nakoniec uznal, ze ak nie vtedy, tak kedy inokedy? no a tak sme mali prveho syna..

A diskusia je načatá. Vinko rozvezuje jazýčky, bude sa Vam uvolnenejšie diskutovat 😉

nijako, proste sme to nejako recami zhodnotili, ze je cas....popravde, skor to on prvy navrhol

Ked su dvaja dospeli ludia dlho spolu, tak tema deti podla mna nema byt tabu a malo by to prist prirodzene. Nebavil by ma chlap, ktoreho by trebalo do otcovstva tlacit a nutit....ale vsetci sme ini.

Ja už neviem, asi fakt prestanem čítať toto fórum, tak niekto tu položí otázku, ako ste začali tému, že chcete dieťa a miesto toho, aby sa tu ozývali ženy s konkrétnymi skúsenosťami (česť výnimkám), tu čítam stále dokola, ako je možné že za štyri roky ste sa o tom nebavili a bla bla bla bla a hlavne zbožňujem tie ich výkričníky. Už sa spamätajte ženy, ak nemáte nič k téme, tak sa neodbavujte na niekom, kto žiada o radu...........

Ešte nech napíše koľko rokov má dotačný fešák. Vínečko, dobrú náladu, sviečky, proste romantikuš... a prides na odpoved mozno aj sama...a aj najdes sposob 😉

Mila Barbie, v prvom rade- drzim palce 🙂 Ked som mala 27, tak sme s manzelom akurat mali svadbu (po 2 rokoch chodenia). Som zastanca toho, ze dietatko netreba odkladat. V dnesnej dobe, ked ma neskutocne mnozstvo parov problem vobec otehotniet, je nezodpovedne aj voci sebe babatko zbytocne odkladat.

Ja som v 27 mala za sebou vysku, cestovanie po svete, aj niekolko rokov prace. najvyssi cas na babo 🙂 ani neviem, ako sme sa o detoch zacali s mojim chlapom rozpravat, prislo to prirodzene- mali sme okolo seba niekolko parov, ktore mali problem otehotniet a spolu sme to preberali, ze sa babu po svadbe nebudeme branit. No to sme netusili, ze to vyjde na prvy sup. 9 mesiacov a 3 dni po svadbe sa nam narodila dcerka 🙂

Radim ti, prilis to neprezivaj, nespekuluj, za 4 roky sa uz predsa musite dost poznat. Ak sa najprv "zlakne", nic si z toho nerob, ved je to len chlap :D daj mu cas a mozno ta prekvapi a sam bude iniciator "babatkovania". drzim palce!

bojíš sa niečo /čokoľvek/ povedať človeku,s ktorým si 4 roky vo vzťahu? aby sa nezľakol? On s tym suhlasil.. Akurat ze maly vznikol o polroka skor,cize sme na nom ani nestihli pracovat.

Ved neva,aj tak som.uz bola 35rocna prvorodicka. A druhe? To som.mu rovno povedala,ze by som rada este 1babatko,aby mal maly surodenca. Suhlasil,akurat som ho musela presvedcit, preco uz teraz a nie az o 5rokov ako chcel on.no a na 2.pokus mame malu.Cize nic mimoriadne..prestym sme sa o detoch aj trochu bavili,aj som mu raz povedala,ze do 36tky chcem byt najneskor tehotna.Tiez sme spolu chodili 4roky nez som vazne nadhodila temu dieta.

Ahojte zienky,dakujem vsetkym za svoje skusenosti 😲 A tym, ktore tu pisu ze nechapu ako je to mozne, ze sme sa este nebavili o buducnosti a detoch - jasne ze sme sa bavili. Ale len "povrchne" lebo ja som do teraz tiez po dietati vobec netuzila, cize ma ani nenapadlo aby sme sa o nich bavili.

Svadbu momentalne vobec nezvazujeme. Nemam ju zatial v plane ani ja ani on. Je nam spolu dobre tak ako to momentalne je. On mal tento rok 30r. V poslednej dobe vsak zacinam mysliet na to, ze by mi nevadilo babo mat a nechcem to na neho len tak vybrechnut, preto som sa pytala ako ste to riesili vy 😉 Vela z Vas tu uz deticky mate, preto sa Vam moze zdat moj "problem" banalny, ale som velmi stastna, ze niektore z Vas ma tu aj viete pochopit 🙂 dakujem

Aby ste to mali vyjasnené, kým pôjdeš rodiť 🤔

Vieš, kedysi dávno-pradávno, keď sme počúvali Depeche-Mode.... s priateľmi sme chodili len na diskotéky a s tými, s ktorými sme to mysleli vážnejšie, sme sa najskôr začali rozprávať o posunutí nášho vzťahu do ďalšej roviny. Čiže sme sa rozhodli vziať. Volali sme to manželstvo.

Tam už vstupovali väčšinou tí, ktorí to brali so všetkým, čiže aj s možnosťou, že budú mať spolu dieťa (samozrejme našli sa aj výnimky, ktoré nepochopili jeho podstatu) Čiže, na túto tému sa už neskôr nestihlo debatovať 🙂, alebo sa debatovalo ľahšie.

Dnes to máš dievča ťažké. Kým zistíš, ako priateľovi povedať že s ním chceš mať dieťa, s druhým otehotnieš. Potom sa rozídete a budeš na MK zisťovať, ako sa dá dieťaťu zmeniť meno, lebo s jeho otcom ste sa po jednej hádke rozišli, a pri treťom dieťati už budeš mať v albume priateľov ako v Priateľoch.

Mať vzťah automaticky neznamená, že ste na dieťa pripravení. Partnerstvo si vyžaduje prax, tvrdú prácu a najmä naučiť sa fungovať ako tím. Kedy už mať dieťa? Založiť si rodinu? Je to spoločná cesta, na konci ktorej vytvoríte skvelé prostredie pre nového človeka - alebo aj nie. Tieto varovné znaky vám napovedia, či je váš vzťah pripravený na takúto obrovskú zodpovednosť.

Čo naznačuje, že vzťah nie je pripravený na dieťa

Výchova dieťaťa je záväzok a zodpovednosť, žiadajúce si po boku partnera, na ktorého sa môžeme spoľahnúť. Najdôležitejšiu činnosť na svete musí nutne sprevádzať sila tímu, teda rodičov, ktorí sú si navzájom oporou a dôverujú si. Absencia týchto kvalít výchovu sťažuje, a neprospieva ani samotnému dieťaťu. Je preto nutné si pred počatím premyslieť, či dokážete vytvoriť vhodné prostredie pre príchod dieťatka. V tom vám napovedia tieto znaky.

Riešenie partnerských problémov vidíte v dieťati

Každý vzťah má svoje muchy, dôležité je, aký postoj k nim zaujmete. Buď ako tím, kedy sa snažíte vzniknuté problémy efektívne riešiť, alebo ich riešenie necháte na zodpovednosti niekoho iného - často dieťaťa.

Partneri často urobia ďalší krok vo vzťahu vtedy, ak majú problém a nevedia ako ďalej - nasťahujeme sa k sebe, alebo sa rozídeme, buď budeme mať dieťa, alebo pôjdeme od seba.

V dobrej viere, že dieťa posilní váš vzťah a problémy šmahom zmiznú, sa púšťate na túto zložitú cestu rodičovstva. Všetko je to ale z nesprávnych dôvodov; problémy nezmiznú, partnerstvo sa neposilní. Dieťa naopak zosilní všetky charakteristiky partnerstva. „Ak existovali problémy pred deťmi, príchodom detí sa zvyčajne zhoršia, omnoho zhoršia,“ hovorí doktor Univerzity Britskej Kolumbie, Edward Kruk.

Neviete sa dohodnúť na obyčajných veciach bežného života

Hádate sa s partnerom pre maličkosti? Neviete sa zhodnúť na tom, čo budete jesť, na všemožných výdavkoch či potrebách do domácnosti? Ak neviete nájsť kompromis či zhodu na základných veciach súžitia, ako chcete zvládnuť niečo tak zložité ako výchova nového človeka?

Výchova musí byť konzistentná, žiadne mama zakáže/otec povolí. Konzistencia znamená pre dieťa istotu a bezpečie, hranice a mantinely, ktoré potrebuje. Ak sa menia, a každý z rodičov robí niečo iné, dieťa je zmätené. Pokiaľ neviete fungovať s partnerom ako tím, a nenachádzate zhodu na jednoduchých veciach, čo prináša bežný život, rodičovstvo bude skôr bojom, ktorý uškodí najmä dieťatku.

Nemáte rovnaké hodnoty

Nemusíte s partnerom súhlasiť vo všetkom. Je obohacujúce, ak máte na niektoré veci rozdielny pohľad, dokážete o nich konverzovať a tým si otvárať nový pohľad na vec. Pre dieťa je vhodné, ak je vystavené rôznym uhlom pohľadu, samozrejme za predpokladu, pokiaľ sa nehádate a nesnažíte sa presvedčiť toho druhého o svojej pravde, ale rešpektujete sa.

V zásadných otázkach života by ste sa však s partnerom zhodnúť mali; medzi ne patrí spôsob výchovy, hodnoty, rovnaký spôsob narábania s financiami, ako chcete ako rodina fungovať a podobne.

Pokiaľ je pre vás založenie rodiny a rodina samotná prvotná, ale partner má na prvom mieste kariéru, zrejme to nebude harmonicky fungovať.

Psychoterapeut Nicholas Hardy varuje, že veľmi dôležité je zhodnúť sa na spôsobe, akým budete dodržiavať disciplínu. Výchova je najdôležitejší komponent detského vývoja, preto je rovnaký postoj k nej pre dieťa esenciálny.

Na partnera sa nemôžete spoľahnúť

Zodpovednosť je charakteristika, ktorá pri výchove dieťaťa nesmie chýbať. Zodpovednosť budí pocit istoty a bezpečia, ktoré dieťa pre svoj zdravý vývoj musí mať. Tento pocit istoty, že je na partnera spoľahnutie, však musíte mať aj vy, pretože ak príde dieťatko, musíte byť tím. Musíte mať vieru, že partner urobí, čo treba a že sa zodpovedne postaví do role otca a podporujúceho partnera.

Pokiaľ pred dieťaťom nezvládne ani nákup, sedí na sedačke keď ste ho poprosili upratať či vyniesť smetie, aký máte dôvod veriť, že s príchodom dieťaťa sa to zmení? Uvedomte si, že ak teraz nezvláda základné veci dospelého života (postarať sa o seba, vyprať, nakúpiť, prípadne si s vami striedať povinnosti ak nemôžete), nebude ich zvládať ani s dieťatkom - a vy na to ostanete sama. Nielenže budete matka, ktorá sa musí starať o dieťa, budete mať na svojich pleciach celú domácnosť bez pomoci.

Vo vašom vzťahu neexistuje opora

Rovnako je to aj s oporou. Poznám páry, ktoré sa nedokážu podporiť. Nechápu trápenie či náročné obdobie toho druhého. Čakajú, že vzťah nebude budiť žiadne problémy, nebudú musieť na ňom pracovať a pôjde ľahko - v podstate chcú mať partnera/ku, ale bez práce a akéhokoľvek vlastného pričinenia, čiže bez tej náročnej časti.

To znamená, že ak partnerka príde zdeprimovaná z práce a chce sa posťažovať, prípadne poplakať si, partner to nechápe, prevracia oči a miesto aby ju vzal do náruče si radšej robí svoje. Ak vás partner nedokáže podporiť v ťažkých časoch, nedokáže to ani v momentoch, kedy budete ako matka o sebe pochybovať, plakať, že ste niečo urobili zle, ak sa budete cítiť ako zlyhanie, či dieťa bude prvýkrát choré.

Akonáhle dôjde ku sporu, prestávate komunikovať

Manželská a rodinná terapeutka Neena Cullins upozorňuje, že jedným z častých znakov nepripravenosti vzťahu na dieťa je zlyhávanie v komunikácií. Ak si neviete sadnúť a riešiť problém, a namiesto toho máte tichú domácnosť či problém jednoducho ignorujete (až narastie do enormných rozmerov alebo cítite po rokoch k partnerovi len zášť), nie ste na dieťa zrelí.

Pokiaľ neviete riešiť banality ako pár a tím, nebudete vedieť riešiť ani otázky a problémy, týkajúce sa dieťaťa - a to je približne 18 až 20 rokov nezhôd a hádok.

Fungujete ako samostatná jednotka, nie ste tím

Neena Cullins zo svojej praxe vie, že partneri, ktorí nemajú tímový mindset (naladenie, myslenie, teda nie sú tím), nefungujú ako „parťáci“ ani ako rodičia.

Mnohé ženy sú zvyknuté všetko robiť samé, spoliehať sa len na seba - to má za následok vziať si na plecia omnoho viac než znesieme.

Potom sme často nervózne, nenaplnené, unavené a nezostáva nám čas na vlastný rozvoj, koníčky a čas pre seba. Výchova dieťaťa je spoločná cesta - ak ste vyšťavená a potrebujete si odpočinúť, má automaticky pristúpiť partner a postarať sa o všetko (a naopak, samozrejme). Tímová spolupráca je na zvládnutie výchovy dôležitá; ak nespolupracujete ani v bežnom živote bez dieťaťa, nebudete ani s ním.

Nechápete emócie a prežívanie toho druhého

Väčšina nedorozumení vo vzťahu je spôsobená neschopnosťou vcítiť sa do druhého a pozrieť sa na situáciu jeho očami. Mnohí nemajú dostatočne rozvinutú empatiu, a z toho dôvodu zlyháva aj komunikácia. Vidíme len svoj pohľad na vec, pričom nie sme dostatočne citliví na to, aby sme sa pokúsili chápať prežívanie partnera. Z absencie empatie plynie mnoho nedorozumení.

Človek, ktorému chýba empatia, nemá obyčajne náhľad ani na svoje konanie a emócie, teda nevidí akú úlohu zohráva on sám v probléme či situácií. A pokiaľ zlyhávame v tomto, nebudeme sa vedieť napojiť ani na dieťa, pochopiť ho, vcítiť sa do jeho prežívania a v bezpečí a láskavosti ho vychovávať.

Potrpíte si na rozdelenie povinností (a všetkého) pol na pol

Veľa vzťahov funguje pol na pol, to znamená, že si presne na polovicu delia výdaje, domáce práce, podiel povinností, šeky a podobne. Nie je nič zlé na tom, ak to niekomu vyhovuje, no s príchodom dieťaťa ste jedna rodina, jeden tím, ktorý kope za svoje spoločenstvo (teda rodinu), nie sám za seba.

Deliť si výdaje, kto kedy kúpil plienky, zaplatil to a ono, vstal už tretíkrát v noci k dieťaťu a tak je rada na druhého, to nie je tímová spolupráca. Každý by sa mal postaviť k titulu rodiča zodpovedne a k titulu partnera tiež.

Ak je partnerka vyčerpaná, má pristúpiť muž, a opačne. Podstatný je výsledok (spokojnosť dieťaťa), nie presný polovičný podiel na jeho výchove.

Pokiaľ vediete partnerstvo spôsobom, že cítite akoby ste partnerovi bola niečo dlžná, nejedná sa o vzťah ale biznis, výmenný obchod, ktorý musí byť výhodný inak vás nahradí inou spoluprácou.

Máte pracovať na spoločnom cieli (rodina) ako partneri, nie ako samostatné jednotky, ktoré počítajú skóre.

Kedy je vlastne správny čas

Kedy sme vlastne pripravení na dieťa? Odpovedí dostanete neúrekom, a väčšina z nich vám odpovie, že nikdy. Vždy bude existovať problém či situácia, kvôli ktorým nebude vhodné zakladať rodinu. Nikdy nebude ten správny čas, vždy sa niečo nájde.

Ak by sme čakali na všetky podmienky, kedy je priaznivé založiť rodinu, nedočkali by sme sa. Avšak predsa len niektoré veci máte možnosť ovplyvniť a máte v rukách vy sami - a jednou z nich je výber partnera.

Baby, prosím poradte mi...už asi pol roka nemyslím na nič iné, len aké krásne by bolo byť mladou mamičkou, na internete čítam milión článkov o deťoch, ich výchove a všetko s materstvom spoločné, v obchodoch si obzerám detské vecičky, keď som v práci a príde nejaká mamička s dieťatkom tak tíško závidím, jednoducho mi asi tikajú biologické hodiny. S priateľom spolu žijeme asi pol roka. A celkovo sme spolu vyše dvoch rokov. Mám 20, pracujem, externe chodím na VŠ a viem že podľa niekoho to je skoro, ale neviem si poradiť s tou túžbou.

Často sa bavíme o miminku, ako by vyzerali raz naše deti, ako by sa volali a tak, ale myslím si že to sú len také rozhovory do vetra (ďalekej budúcnosti)...Neviem ako by zareagoval, keby na neho teraz vypálim naozaj vetu že ,, nespravíme si mimino, zlato? túžim po tm už pol roka ,, .Ako by ste to vy oznámili? Často som rozladená z toho a aj teraz...musím to nejak vyriešiť.

Tí, ktorí prišli o svoje manželstvo vedia, že nájsť si s deťmi nových partnerov nie je vôbec jednoduchá životná etapa.

V súčasnosti veľa manželstiev končí rozvodom, a tak si mnoho ľudí hľadá nového partnera. Po rozchode alebo po rozvode nie je žiadna správna alebo zlá doba na to, kedy začínať budovať nový vzťah. Život to tak nejako zariadi sám.

Vy ale stojíte uprostred troch svetov. Toho vášho, toho, kde hrajú hlavnú úlohu vaše deti a toho, do ktorého ešte patrí aj váš bývalý partner. A vo všetkých týchto svetoch je potrebné udržiavať rovnováhu.

Niekedy je ale naozaj ťažké začať znovu a najťažšia úloha spočíva v tom, ako deťom predstaviť nového partnera alebo partnerku.

„Tento proces najjednoduchšie prebieha, keď má dieťa 2 - 3 roky. V tomto období si ešte nepamätá na svojho biologického rodiča. Čím sú deti staršie, je to horšie. V tomto období sú už deti zvyknuté na obidvoch rodičov a náhradú v podobe nového otca alebo mamy nesú veľmi ťažko. Úplne najhoršie to znášajú deti v pubertálnom a predpubertálnom veku“ myslí si Jiří Novák.

Keď sú deti v pubertálnom období, tak s novým vzťahom sa radšej neponáhľajte. Aj keď ste dlhšiu dobu rozvedení, dieťa si veľmi dobre pamätá všetky spoločné zážitky s obidvomi rodičmi a všetko veľmi citlivo prežíva. A pripravte sa na veľa otázok. Puberta je naozaj ťažké obdobie. Hormonálne zmeny, zmeny nálad a istá nevyspytateľnosť robia z pubertiakov obávaných oponentov.

Ako pripraviť deti na zoznámenie

Jiří Novák odporúča najprv občas o novom partnerovi (partnerke) niečo porozprávať. Môžete rozprávať o záujmoch, o tom, kde pracuje a podobne. Ak niektorá z týchto informácií dieťa zaujme, navrhnite stretnutie.

Prvé stretnutie je potrebné urobiť na neutrálnej pôde. Môžete ísť na výlet, do ZOO, do reštaurácie alebo na nejaké športové podujatie. Rozhodne sa prvýkrát nestretnite doma. V domácom prostredí to dieťa môže vnímať ako narušenie svojho teritória.

Prvýkrát by mal prísť nový partner (partnerka) až vtedy, keď sa medzi nimi vytvorí určitý vzťah.

Nikdy nenúťte svoje dieťa, aby malo nového partnera rado. Príkazy ako, že teraz je to tvoj nový otec, ktorého musíš mať rád, sú kontraproduktívne. Dieťa dobre vie, že má svojho biologického otca a keď ho budete do lásky nútiť, môže to u neho vzbudiť odpor.

Samozrejme, veľmi záleží na situácii, ale všeobecne platí, že ak majú deti blízky a spokojný vzťah so svojimi biologickými rodičmi, menej pravdepodobne sa budú cítiť ohrozené niekým „zvonku“.

Váš nový partner by im nemal byť prezentovaný ako nový otecko alebo mamička, ak je aspoň čiastočná snaha udržať si biologických rodičov v kontakte. Deti často veľmi citlivo vnímajú nové usporiadanie vecí ako ohrozenie vlastných istôt, preto je dobré zdôrazniť, že mamička i otecko sú len jedni.

Jiří Novák tiež radí, aby ste sa v ničom neunáhlili.

Nezoznamujte deti s každým novým partnerom (partnerkou)

Nemusíte deti zoznamovať s každým novým partnerom. Zoznámte ich až s takým, s ktorým to (navzájom) myslíte vážne.

Nečakajte zázraky počas prvého stretnutia. Iskra nemusí preskočiť, na vzťahu bude možno potrebné pracovať.

Pomôžte svojim deťom prekonávať negatívne pocity, ktoré môžu mať.

Buďte úprimní. Povedzte aj bývalému partnerovi, že sa vaše deti s novým stretávajú. Buďte diskrétni. Fyzický kontakt môže deti zmiasť, zaskočiť, donútiť žiarliť alebo cítiť ľútosť voči bývalému partnerovi.

Počúvajte, čo vám hovoria deti

Deti by z diskusie o novom partnerovi nemali byť vynechané. Pred schôdzkou, počas nej i po nej, pri plánovaní nových spoločných aktivít, pozorujte a počúvajte svoje dieťa. Nikdy by ste si nemali žiadať dovolenie na schôdzku ísť, ale zaradiť dieťa do procesu rozhodovania nemusí byť od veci.

Vnímavé dieťa vám môže pomôcť vidieť aj tie chyby partnera, ktoré pod návalom zamilovanosti nemusíte vidieť vy.

Meno pre nového partnera či partnerku

Ako by mali deti oslovovať nového partnera či partnerku? Ideálne je, ak dieťa nového partnera oslovuje krstným menom. Je to pre každého pohodlnejšie.

Čo robiť, keď dieťa nemá nového partnera rado?

Ak sa nový partner správa k dieťaťu láskyplne aj v období, keď ho ono odmieta, zvyčajne si k sebe časom nájdu cestu. Chce to však veľa vytrvalosti a občas je potrebné „prehltnúť“ niektoré veci.

Spočiatku sa deti môžu k novému partnerovi správať odmerane, je to prirodzená reakcia. Ak vo vzťahu k nim boli obaja rodičia láskaví, často veria, že sa k sebe ešte vrátia. Nový partner im tieto nádeje berie.

Buďte vždy prirodzení a sami sebou. Nikdy sa nehrajte na lepšieho rodiča ako v skutočnosti ste ani pred deťmi, ani pred novým partnerom.

Nenúťte nového partnera s deťmi tráviť maximum času a rovnako ho nevnucujte nasilu deťom, ktoré ho odmietajú. Chce to veľkú dávku trpezlivosti a láskavosti, kým si dieťa na nového člena domácnosti zvykne, ale väčšinou to vždy dobre skončí.

A hlavne buďte realisti a nečakajte veľa hneď od začiatku. Vždy to chvíľu trvá, kým si dieťa na nového partnera zvykne.

Ako hovoriť dieťaťu o tehotenstve a budúcom súrodencovi

Publikované: 20. 5.

Príchod nového člena rodiny je vzrušujúcou správou nie len pre samotných rodičov, ale aj pre samotného budúceho súrodenca.

Najpriaznivejšie je s dieťaťom prediskutovať tému tehotenstva všeobecne ešte pred tým, ako je u vás aktuálna. Porozprávať sa môžete napríklad o tom, ako bábätká vznikajú. Namiesto výmyslov o bocianoch sa pripravte na jednoduchú, ale pravdivú diskusiu, dieťa však nezaťažujte nepotrebnými detailami.

Pohovoriť si môžete aj o zmenách, ktorými si prechádza ženské telo počas tehotenstva.

Oznámiť tehotenstvo je najideálnejšie až po prvom trimestri, kedy je plod už pomerne stabilizovaný a prekonal najrizikovejšie obdobie. Po prvom trimestri sa veľmi pomaly začína ukazovat aj rastúce bruško.

Malému dieťatku môžete povedať, že v brušku sa práve nachádza dieťatko, ktoré ešte musí narásť a narodí sa napríklad na jar, v lete.

Čím je dieťa menšie, tým pomalšie mu plynie čas a preto sa mu môže zdať, že vaše tehotenstvo je veľmi dlhé.

Ako rodičia by ste sa mali pripraviť na to, že dieťa nemusí reagovať tak ako by ste očakávali - radosťou. U niektorých detí sa v prvotnej fáze môžeme stretnúť s rôznym spektrom emócii, od apatie, cez hnev, úzkosť až smútok.

Na rozhovor si vopred vyhraďte dostatok času aj s prípadnou časovou rezervou.

Sami viete, aké radostné je plánovanie veci pre nastávajúce bábätko. Úmerne veku a záujmom dieťaťa môžete súrodenca zapojiť napríklad do výberu výbavičky, mena, hračiek a podobne.

Už menšie deti si vedia užiť pocit toho, že sú za niečo zodpovedné a budú starším súrodencom.

Posolstvo, ktoré by si malo dieťa v každom veku po rozhovore s rodičom o budúcom súrodencovi odniesť je pomerne jednoduché.

Ako dieťaťu dávať najavo lásku

Vie vaše dieťa, že je milované?

Vie vaše dieťa, že je milované? Deti potrebujú vedieť, že sú milované.

Množstvo štúdií poukazuje na to, aké je prejavovanie lásky v detskom veku dôležitá. Deti, ktorým sa v prvých týždňoch života nedostalo lásky môžu mať vážne psychické problémy a väčší sklon k depresií a psychickým poruchám ako dieťa, ktorému bola preukazovaná láska.

Každý z nás potrebuje lásku a pocit, že je milovaný. V podstate neexistujú ľudia, ktorí sú zlí a krutí, iba ľudia, ktorým nebola dopriata láska a poznačilo ich to. Nie nadarmo sa hovorí, že ľudia, ktorých milovať je najťažšie sú tí, čo to najviac potrebujú.

Rodičia sú zodpovední za to, aby dieťa lásku pociťovalo už od útleho veku a stalo sa dobrým, milujúcim človekom.

Nie každý z nás vyjadruje svoje pocity ľahko a hoci svoje dieťatko milujete, možno vám nepríde prirodzené vyznávať mu lásku.

Spôsob Čo je dôležité
Rozprávanie v brušku približne od 16 týždňa tehotenstva dieťa začína vnímať zvuky
Bonding koža na kožu, po narodení alebo neskôr
Dotyky hladkanie, mojkanie, túlenie, objímanie a bozkávanie
Prekvapenia malé radosti bez čakania na sviatok
Rozprávky čas strávený s deťmi pred spaním
Po konflikte vysvetliť, že stále ho máte radi
Pochvala keď sa mu niečo podarí alebo sa snaží
Písané vyznania odkazy, spomienkové knihy a slová, ku ktorým sa vie vrátiť
Slová „ľúbim ťa“ hovoriť častejšie

1. Najefektívnejšie je keď sa svojmu bábätku začnete prihovárať už v brušku. Približne od 16 týždňa tehotenstva dieťa začína vnímať zvuky.

Bábätko váš hlas po narodení rýchlo spozná a naviac už v brušku sa začne učiť materský jazyk. Ak vám to nie je prirodzené, nemusíte bábätku rozprávať ako veľmi ho milujete, dôležité je, že sa s ním rozprávate.

Pokojne môžete rozprávať o počasí ako na prvom rande, bábätko vašej reči ešte nerozumie iba sa učí vnímať jej melódiu a rozpoznávať slová. Dôležitá je pokojná, príjemná frekvencia vášho hlasu.

2. Možno ste už počuli výraz „bonding“. Ide o prikladanie bábätka na nahé bruško alebo hrudník matky hneď po narodení. Pri tomto akte medzi matkou a dieťaťom vzniká špeciálne puto.

Dieťatko cíti maminu vôňu, počuje jej známy tlkot srdca a naviaže sa na matku. Čerstvej mamičke sa pri tomto zážitku vyplaví toľko hormónov, že má pocit, že z toľkej lásky jej vybuchne srdce.

3. Dotyky sú vyznania lásky telom. Nič nepokazíte, keď budete svoje dieťa hladkať, mojkať, túliť, objímať a bozkávať.

Pri takýchto prejavoch lásky naše telo vyplavuje hormóny šťastia. Keď nemáte „gule“ na to, aby ste svojmu dieťatku povedali, že ho ľúbite dotyky sú tou najlepšou a najkrajšou náhradou za tieto slová.

4. Deti milujú prekvapenia. Znakom a prejavom lásky nie sú iba slová, ale aj činy.

5. V dnešnom uponáhlanom svete už nie je moc vo zvyku čítať deťom rozprávky na dobrú noc. Deti rozprávky milujú. Vy im môžete otvoriť dvere do tohto sveta a vytvoriť si pritom s deťmi čarovné puto.

6. Rodičovstvo je ťažké a môže sa stať, že váš pohár pretečie, prasknú vám nervy a vy na svoje deti nakričíte. Deti sú v takýchto momentoch neisté a potrebujú sa utvrdiť v tom, že aj keď ste sa na ne hnevali, stále ich milujete.

7. Je dôležité svoje dieťa chváliť od útleho veku. Samozrejme, je potrebné robiť to vtedy, keď je to opodstatnené, aby dieťa neočakávalo pochvalu za každý krok, čo vykoná a aby sa u dieťaťa vyvinula primeraná sebareflexia.

8. Pre mnoho rodičov je jednoduchšie svoje pocity pre dieťa spísať. Výhod pri písaných vyznaniach je viac.

9. Mnoho rodičov si to ani neuvedomuje, ale slová "ľúbim ťa" hovoria dieťaťu veľmi zriedka alebo vôbec. Nebojte sa povedať tieto zázračné slová. Určite nimi nič nepokazíte, práve naopak.

"Naozaj nádherne spracovaná kniha... veľmi pozitívne hodnotím aj skutočne rýchle dodanie. "

"Kniha je nádherná, oceňujem pomocné otázky. Obsahuje priestor na fotky aj míľniky od tehotenstva po 10.

noimgs

tags: #kedy #povedat #frajerovi #ze #mam #dieta