Žltačka je stav, pri ktorom koža a oči zožltnú. Je bežná u novorodencov. Mnoho dojčiat dostane žltačku v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov po narodení.
U predčasne narodených detí si žltačka vyžaduje obzvlášť pozorné sledovanie, pretože ich pečeň, nervový systém a ďalšie orgány ešte nie sú úplne zrelé. Súčasne však platí, že predčasne narodené bábätká potrebujú kontakt s matkou, materské mlieko a dojčenie ešte viac než deti narodené v termíne.
Čo je novorodenecká žltačka
Žltačka sa vyskytuje, keď je obsah bilirubínu v krvi vyšší ako zvyčajne. Bilirubín sa produkuje počas rozpadu červených krviniek.
Červené krvinky sú hojné u dojčiat po narodení. Keď telo začne ničiť staré červené krvinky, produkuje sa žltopigmentovaný bilirubín.
Tento bilirubín sa uvoľňuje do črevného traktu po prechode pečeňou. Keďže pečeň u dojčiat nie je úplne vyvinutá, je pre ich pečeň ťažké odstrániť bilirubín z krvi.
Bilirubín sa vylučuje z tela močom alebo stolicou. Ak bábätko nezískava pri dojčení dostatok mlieka, bilirubín, ktorý už jeho telíčko spracuje a vylúči do čreva, sa spätne vstrebáva do krvi, pretože bábätko nedostatočne vylučuje stolicu.
Novorodenecká žltačka je prirodzený, fyziologický jav, ktorý nastáva v dôsledku rozpadu červených krviniek, ktoré už bábätko po pôrode nepotrebuje v takom množstve, v akom ich potrebovalo počas vnútromaternicového vývoja.
Bilirubín - farbivo, ktoré spôsobuje žlté zafarbenie, je antioxidant - látka, ktorá chráni bunky pred voľnými radikálmi.
Hladiny bilirubínu sú vyššie pri deťoch, ktoré majú nejaký zdravotný problém, a to je dôvod, pre ktorý sa žltačka novorodencov sleduje, pretože môže upozorniť na problém, ktorý dieťatko môže mať.
Žltačka u predčasne narodených detí
U detí narodených pred 37. alebo 38. týždňom je pravdepodobnejšie, že budú potrebovať ďalšiu pomoc.
Predčasne narodeným deťom chýba telesný tuk, preto majú po narodení mnohé z nich problémy s reguláciou telesnej teploty a často potrebujú lekársku pomoc pri dýchaní.
Predčasne narodené bábätká sú najzraniteľnejšia skupina novorodencov. Kontakt s matkou a dojčenie potrebujú pre svoje prežitie a zdravie ešte viac ako všetky ostatné bábätká.
Hladina bilirubínu je často v rámci normálnych limitov pre vek dieťaťa. Tieto hladiny sú zvyčajne vyššie u novorodencov ako u starších detí a dospelých.
Žltačka môže upozorniť na zdravotný problém, ale samotné zožltnutie ešte neznamená, že treba prerušiť dojčenie. Pri predčasne narodenom dieťati musí o ďalšom postupe rozhodovať neonatológ alebo pediater podľa gestačného veku, pôrodnej hmotnosti, celkového stavu a nameranej hladiny bilirubínu.
Žltačka z materského mlieka a žltačka pri dojčení
Typ novorodeneckej žltačky spojenej s dojčením sa nazýva žltačka materského mlieka.
Žltačka z materského mlieka je typ žltačky, ktorá sa vyskytuje u novorodencov v dôsledku dojčenia.
Stáva sa to v prvom týždni života v dôsledku abnormálneho hromadenia bilirubínu.
Príčina žltačky materského mlieka nie je známa, ale súvisí s látkou v materskom mlieku. Zabraňuje rozkladu bielkovín v pečeni dojčiat.
Žltačka materského mlieka a žltačka pri dojčení spolu nesúvisia.
Dojčatá vo všeobecnosti vykazujú príznaky žltačky materského mlieka týždeň po narodení.
Ak sa vylúčia iné príčiny žltačky, tak pre dobre priberajúce, dobre dojčené dieťa je takáto žltačka normálna, fyziologická a dokonca dobrá, pretože bilirubín je antioxidant.
Žltačka môže pretrvávať ešte viacero týždňov a klesať len postupne. Takto je to normálne.
Ak je pečeň dieťaťa efektívnejšia a naďalej pije dostatok mlieka, stav zvyčajne po jednom alebo dvoch týždňoch zmizne.
Aj pri starostlivej liečbe môže žltačka trvať niekedy až do šiesteho týždňa života.
Dojčenie žltačku nespôsobuje tým, že by dieťaťu škodilo
Dojčenie dieťa „neotravuje“.
V tejto situácii nie je jediný dôvod pre to, aby dieťa nebolo dojčené, práve naopak, dojčenie mu môže pomôcť, aby hladiny bilirubínu prestali stúpať.
Dojčenie je úplne bezpečné. Žltačka je dočasné ochorenie, ktoré by nemalo brániť získaniu výhod materského mlieka.
Materské mlieko je nevyhnutné pre zdravie novorodenca. Poskytuje novorodencom všetky základné živiny a zároveň ich chráni pred chorobami a infekciami.
Nie je dôvod robiť nijaké zásahy do dojčenia - dieťa má byť dojčené podľa jeho potrieb.
Nie je potrebné ohľadne dojčenia robiť vôbec nič špeciálne, nijako ho obmedzovať a hlavne - takéto dieťatko potrebuje dojčenie ešte viac.
Dojčenie nie je dôvod, pre ktorý toto bábätko má vyššie hladiny bilirubínu. Dôvodom môžu byť rozdielne krvné skupiny dieťaťa a matky alebo iný zdravotný problém.
Krvná skupina matky a dieťaťa
V prípade bábätka, ktorého jediným problémom je ABO inkompatibilita, pretože má inú krvnú skupinu ako matka, sa takémuto bábätku rozpadne po pôrode červených krviniek viac, a tým pádom vznikne viac bilirubínu.
Je logické, že deti, ktorým sa rozpadne viac červených krviniek, budú mať vyššie hladiny bilirubínu.
Toto je normálny vývoj v prípade, že je príčinou vysokej hladiny bilirubínu ABO inkompatibilita, tak nie je dôvod robiť nijaké zásahy do dojčenia - dieťa má byť dojčené podľa jeho potrieb.
Nedostatočná podpora dojčenia v tejto situácii práve naopak hladiny bilirubínu ešte viac zvyšuje - pretože ak bábätko nezískava pri dojčení dostatok mlieka, bilirubín, ktorý už jeho telíčko spracuje a vylúči do čreva, sa spätne vstrebáva do krvi, pretože bábätko nedostatočne vylučuje stolicu.
Nie je jediný dôvod v tejto situácii prestať dojčiť alebo dokonca prevárať materské mlieko, ako sa niekedy odporúča napriek tomu, že pre takéto odporúčanie neexistuje jediný vedecký dôkaz.
Takisto by bábätko v tejto situácii nemalo dostávať umelé mlieko.
Ako podporiť dostatočný príjem mlieka
Pri žltačke je dôležité urobiť všetko potrebné pre to, aby toto bábätko začalo získavať dostatok materského mlieka.
Od prvého dňa kŕmte približne 10 až 12-krát denne.
Kŕmte vždy, keď je dieťa hore a saje si rúčky alebo mlaská pery. Takto deti komunikujú svoj hlad.
Ak matka čaká s kŕmením, kým dieťa nezaplače, potom bude kŕmenie náročnejšie.
Dovoľte bábätkám tráviť pri každom prsníku toľko času, koľko chcú, pokiaľ pravidelne sajú a prehĺtajú.
Matka musí dojčiatku dodávať zvýšené množstvo mlieka častejším dojčením alebo odsávaním, až 12-krát denne.
Ak dojčenie nejde dobre, vyhľadajte čo najskôr podporu u laktačnej poradkyne alebo u svojho lekára.
Laktačná poradkyňa skúma kŕmenie dieťaťa, aby sa uistila, či sa správne prisaje a či je dostatočná tvorba materského mlieka.
Laktačná poradkyňa je odborníčka na dojčenie vyškolená, aby pomohla matkám naučiť sa kŕmiť svoje deti.
Ak poradca zistí, že sa dieťa dobre prisáva a dostáva dostatok mlieka, vykoná sa diagnostika žltačky materského mlieka.
Vyšetrenie a sledovanie bilirubínu
Chirurg vykoná krvný test na potvrdenie diagnózy.
Tento test určuje, koľko bilirubínu je prítomné v krvi dieťaťa.
Ľahkú alebo strednú žltačku môže rodič sledovať doma.
Okrem starostlivého monitorovania nie je za týchto okolností potrebná žiadna liečba.
Pri predčasne narodenom dieťati však spôsob sledovania a hranice, pri ktorých je potrebná liečba, určuje lekár. Predčasnosť, nízka pôrodná hmotnosť, infekcia, nedostatočný príjem mlieka a ďalšie okolnosti môžu meniť postup.
Rodičia by mali vyhľadať lekársku pomoc, ak sa žlté sfarbenie zhoršuje, dieťa je nezvyčajne spavé, zle sa budí na kŕmenie, slabo saje, má málo mokrých plienok, nepriberá alebo sa objavia iné príznaky choroby.
Fototerapia pri závažnej žltačke
Fototerapia lieči závažnú žltačku, či už v nemocnici alebo doma.
Počas fototerapie bude dieťa vystavené určitému svetlu jeden až dva dni.
Svetlo mení štruktúru molekúl bilirubínu, čo umožňuje ich rýchlejšie vylúčenie z tela.
Fototerapia nie je dôvodom na automatické prerušenie dojčenia. Spôsob kŕmenia počas fototerapie sa prispôsobuje zdravotnému stavu dieťaťa a rozhodnutiu zdravotníckeho tímu.
Prečo je materské mlieko dôležité pre predčasniatko
Bez ohľadu na medicínske špecifiká predčasne narodených bábätiek, je životne dôležité, aby predčasne narodené bábätká boli s matkou v kontakte koža na kožu, teda v rámci materskej starostlivosti klokankovaním, a aby boli dojčené.
Toto všetko potrebujú viac, nie menej, než všetky ostatné bábätká.
Kontakt s matkou je pre dieťa úplne základná potreba, ovplyvňuje jeho prežitie, náchylnosť na choroby, imunitu či prospievanie.
Matka svojím telom reguluje teplotu dieťaťa, ale aj jeho dýchanie či srdcovú činnosť.
Dojčenie poskytuje ochranu pre črevá bábätka a pred nekrotizujúcou enterokolitídou, ochorením čriev, ktoré predstavuje častú a obávanú príčinu úmrtia predčasne narodených detí.
Dojčenie tiež zásadným spôsobom ovplyvňuje vývoj mozgu predčasne narodených bábätiek.
So správnou terapiou a prísnym dohľadom sa deti so žltačkou materského mlieka často zotavia.
Vo všetkých odporúčaniach sa dojčenie dôrazne odporúča na zlepšenie zdravotných výsledkov predčasne narodených detí a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, pričom vedecké dôkazy ukazujú, že sa znižuje riziko infekcie v porovnaní s umelou výživou.
Na kŕmenie sa odporúča matkino vlastné materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32. gestačným týždňom.
Ak materské mlieko vlastnej matky nie je k dispozícii, odporúča sa darcovské materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32. gestačným týždňom.
Darované materské mlieko zachraňuje nielen životy predčasniatok, ale aj významne šetrí financie.
Kontakt koža na kožu a materská starostlivosť klokankovaním
Keď sa bábätko narodí predčasne, je potrebné vynahradiť mu pobyt v maternici.
Pri predčasne narodenom bábätku preberá funkciu maternice a placenty matkin hrudník a dojčenie.
Pre predčasne narodené bábätká nie je kontakt koža na kožu len maznaním sa s bábätkom.
Je to vedecky podložená nevyhnutnosť kriticky dôležitá pre jeho prežitie, chorobnosť a vývin do budúcnosti.
Predčasne narodené bábätko potrebuje kontakt koža na kožu a dojčenie rovnako intenzívne ako lekármi poskytovanú starostlivosť.
Tieto dve veci sa vzájomne dopĺňajú a zvyšujú jeho šancu na prežitie.
Kontakt koža na kožu umožňuje popôrodnú adaptáciu, pomáha dýchaniu, podporuje činnosť srdca, lepšie ako inkubátor udržiava teplotu, zabraňuje pauzám v dýchaní, reguluje činnosť tráviaceho traktu a využívanie živín, je ochranou pred infekciami a umožňuje sled dejov, ktoré vedú k dojčeniu, zvyšuje tvorbu mlieka, pomáha prospievaniu bábätka a jeho rastu, reguluje spánok a jeho kvalitu, je nesmierne dôležitý pre rast a rozvoj mozgu.
Kontakt koža na kožu je kľúčový pre pokračovanie a rozvoj vzťahovej väzby.
Kontakt koža na kožu by pri predčasne narodených bábätkách mal trvať nepretržite celý deň a celú noc, ideálne v časových úsekoch, ktoré majú najmenej 6 hodín.
Takýto kontakt sa vedecky nazýva Materská starostlivosť klokankovaním.
Vedie k začatiu dojčenia a skoršiemu prepusteniu z nemocnice.
Čím má bábätko nižšiu pôrodnú hmotnosť alebo čím skôr sa narodí, o to viac mu kontakt koža na kožu dáva šancu na prežitie.
Materská starostlivosť klokankovaním sa často považuje za akýsi bonus pre rodičov, ktorí navštívia svoje predčasne narodené bábätko.
Existuje predstava, že bábätká najprv musia splniť určité podmienky, byť zdravé a stabilné, aby mohli byť klokankované.
V skutočnosti je pre predčasne narodené deti, dokonca aj tie veľmi malé, lepšie, ak sú v kontakte koža na kožu s matkou alebo s otcom.
Deti, ktorým sa dostáva materská starostlivosť klokankovaním začínajú s dojčením skôr.
Okrem toho vo väčšine štúdií sú deti v kontakte koža na kožu s matkou stabilnejšie než predčasne narodené deti, ktoré sú v inkubátoroch.
Majú stabilnejšiu teplotu, je nižšia pravdepodobnosť, že sa u nich vyskytne bradykardia, teda príliš pomalý tep, apnoe, teda prestávka v dýchaní, majú stabilnejší krvný tlak a je pravdepodobnejšie, že hladiny krvného cukru u nich zostanú v norme.
Materská starostlivosť klokankovaním neznamená kontakt koža na kožu pár minút či hodín denne, ale počas celého dňa.
Partneri matiek môžu takisto poskytovať bábätku kontakt koža na kožu.
Predčasne narodené deti potrebujú kontakt koža na kožu ešte viac než deti narodené v termíne, aj keď aj pre ne je kontakt koža na kožu nevyhnutný.
Odporúčania WHO pre predčasne narodené deti
V roku 2012 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala celosvetové odporúčania s názvom Narodili sa priskoro týkajúce sa predčasných pôrodov a predčasne narodených detí a postupov, ktoré sú odporúčané ako prevencia ako aj kroky týkajúce starostlivosti o predčasne narodené deti.
O desať rokov neskôr, koncom roku 2022, publikovala WHO prelomové odporúčania týkajúce sa predčasne narodených detí, ktoré sa zameriavajú na kombináciu ľudského prístupu s potrebou špecializovanej starostlivosti a zahrnutím opatrení, ktoré vedú k zníženiu úmrtnosti predčasne narodených detí.
Medzi tieto opatrenia patrí neustála Materská starostlivosť klokankovaním, dojčenie a prítomnosť rodičov pri predčasne narodených bábätkách bez separácie a zahrnutie rodičov do starostlivosti o predčasne narodené deti.
Odporúčania WHO odrážajú nové dôkazy poukazujúce na to, že jednoduché intervencie ako Materská starostlivosť klokankovaním okamžite po pôrode, skoré začatie dojčenia, používanie CPAP a liekov ako kofeín pri dýchacích ťažkostiach dokážu zásadným spôsobom znížiť úmrtnosť detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
Odporúčania WHO zdôrazňujú potrebu zaistiť, aby matka a rodina hrali ústrednú úlohu pri starostlivosti o ich bábätko.
Matky a novorodenci by mali zostať spolu od pôrodu a nemali by byť oddelení, pokiaľ bábätko nie je ohrozené na živote.
Dokument ďalej zdôrazňuje, že rodičia by mali mať prístup na jednotky intenzívnej starostlivosti 24 hodín denne, aby nedochádzalo k separácii matiek od bábätiek.
Pretože prítomnosť rodičov zlepšuje zdravotný stav bábätiek a ich prospievanie, úloha rodín v starostlivosti o tieto bábätká už od pôrodu je nenahraditeľná.
Vytvára to príležitosť pre kontakt koža na kožu, dojčenie aj napĺňanie potrieb bábätka.
Medzi odporúčania WHO patrí:
- Odporúča sa kontakt koža na kožu, teda Materská starostlivosť klokankovaním, ako rutinný spôsob starostlivosti pre všetky predčasne narodené bábätká a bábätká s nízkou pôrodnou hmotnosťou, s poznámkou 8 - 24 hodín za deň, čo najviac hodín za deň.
- Odporúča sa okamžitý kontakt koža na kožu po narodení.
- Na kŕmenie sa odporúča matkino vlastné materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32. gestačným týždňom.
- Ak materské mlieko vlastnej matky nie je k dispozícii, odporúča sa darcovské materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32. gestačným týždňom.
- Rodiny by mali byť v nemocniciach zahrnuté do rutinnej starostlivosti o predčasne narodené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
Ostatné odporúčania sa týkajú podpory dýchania pre predčasne narodené deti, obdobia trvania výlučného dojčenia predčasne narodených detí, teda 6 mesiacov, spôsobov kŕmenia predčasne narodených detí, ak sa nedojčia priamo z prsníka, pohárikom alebo nazogastrickou sondou, načasovania kŕmenia, zvyšovania množstva vypitého mlieka, používania darcovského mlieka pre predčasne narodené bábätká, používania fortifikátorov, ktoré sa rutinne neodporúčajú, používania umelého mlieka po vyčerpaní ostatných možností a dopĺňania výživy vitamínmi.
Tieto nové odporúčania sú jednoznačným vyhlásením podpory pre kontakt koža na kožu už po pôrode pre predčasne narodené bábätká, celodennej Materskej starostlivosti klokankovaním a podpory pre dojčenie a kŕmenie materským mliekom.
V odporúčaniach sa uvádza, aby sa kontakt koža na kožu s rodičmi - známy ako materská starostlivosť klokankovaním - začal ihneď po narodení, bez akéhokoľvek počiatočného obdobia v inkubátore.
Ide o významnú zmenu oproti predchádzajúcim usmerneniam a bežnej klinickej praxi.
Toto odzrkadľuje obrovský zdravotný význam toho, aby rodičia a ich predčasne narodené deti mohli zostať po narodení spolu, bez separácie.
Predčasne narodené dieťa môže dojčiť priamo z prsníka
Predčasne narodené bábätká môžu byť dojčené hneď, ako o to prejavia záujem, približne okolo 28. týždňa gestačného veku.
Nie je pravda, že sa najprv potrebujú naučiť sať z fľaše, aby sa mohli dojčiť.
Predčasne narodené bábätká môžu byť dojčené bez toho, aby sa vôbec niekedy vyskúšala fľaša.
Predčasne narodené deti sa nepotrebujú naučiť sať z fľaše pred tým, než sa môžu dojčiť.
Môžu sa dojčiť pred tým, než sa dokážu kŕmiť z fľaše, a tak fľašu nepotrebujú vôbec, ak dostanú správnu pomoc.
Predčasne narodené deti môžu byť dojčené hneď, ako o to v kontakte koža na kožu prejavia záujem.
Nie je dôvod začínať ich učiť kŕmiť z fľaše.
Dojčenie je pre ne fyziologické a upokojujúce.
Predčasne narodené deti sa môžu dojčiť už od 28. gestačného týždňa a mnohé sú schopné sa prisať a piť mlieko z prsníka už v 30. gestačnom týždni.
Niektoré deti boli dokonca od 32. gestačného týždňa výlučne dojčené.
To znamená dojčené, nedostávali žiadne materské mlieko fľašou ani sondou do žalúdka.
Pri materskej starostlivosti klokankovaním a včasnom prístupe k prsníku sa toto môže robiť kdekoľvek.
Samozrejme, každé dieťa je iné a pri niektorých deťoch to trvá dlhšie, v závislosti od toho, či trpia respiračnými alebo inými problémami.
Čakať, kým dosiahne bábätko 34. gestačný týždeň na to, aby sme sa vôbec pokúsili ho prisať k prsníku znamená, že pre kŕmenie bábätiek vychádzame z modelu dieťaťa kŕmeného fľašou.
V severnej Amerike sa uplatňuje nesprávne pravidlo, že dieťa nie je možné skúsiť dojčiť pred tým, než dosiahne 34. týždeň gestačného veku.
To sa zakladá na poznatkoch o tom, ako predčasne narodené deti reagujú na kŕmenie z fľaše, aj ak je vo fľaši materské mlieko, a nie je to pravdivá informácia.
V Škandinávii na niektorých jednotkách intenzívnej starostlivosti bábätká začínajú s dojčením už od 28. gestačného týždňa.
Niekedy sa výlučne dojčia, z prsníka, nedostávajú fľašky, dokonca aj skôr než pred 34. gestačným týždňom.
Je dojčenie pre predčasniatko príliš namáhavé?
Pre predčasne narodené bábätká je dojčenie menej stresujúce ako kŕmenie z fľaše.
Dobre prisaté bábätko dokáže piť efektívne a všetky parametre, vrátanie zásobovania kyslíkom, sú lepšie pri dojčení ako pri použití fľaše.
Kŕmenie z fľaše je pre tieto bábätká vysilujúcejšie a únavnejšie než dojčenie.
Predstava, že dojčenie predčasne narodené dieťa unavuje viac než kŕmenie fľašou, nie je správna.
Bábätká reagujú na tok mlieka.
Ak je tok mlieka pomalý, bábätká, obzvlášť predčasne narodené bábätká, majú tendenciu zaspať.
Pretože fľaša poskytuje stabilný tok, bábätká hltavo pijú, až kým už nie sú nasýtené.
Udržte tok mlieka na prsníku a dieťa bude hltavo piť, až kým nebude nasýtené.
Predčasne narodené deti sa často neprisávajú správne, čiastočne preto, že ich učíme prisávať sa nesprávne.
Pri správnom prisatí, používaní stláčania prsníka a ak je to nevyhnutné, pri používaní laktačnej pomôcky na prsníku, ak je nevyhnutné dokrmovanie, dieťa získa dostatočný tok mlieka a nezaspí na prsníku.
Zvýšte tok mlieka a uvidíte, že dojčenie pre dieťa nie je ani ťažké, ani únavné.
Fľaša, striekačka a laktačné pomôcky
Fľaša pri predčasne narodených deťoch má potenciál spôsobiť rovnaké problémy ako pri všetkých ostatných deťoch.
Ak je z medicínskeho dôvodu potrebné predčasne narodené bábätko dokrmovať, je možné ho urobiť buď laktačnou pomôckou priamo na prsníku, ak sa bábätko prisáva, alebo pohárikom, ak sa neprisáva.
Ak sa predčasne narodené bábätko nedojčí priamo z prsníka, odporúčania WHO uvádzajú pohárik alebo nazogastrickú sondu.
Je dobré vedieť, že použitie striekačky na kŕmenie sa v konečnom dôsledku ničím nelíši od kŕmenia fľaše, nemá žiadne výhody a nie je to vhodný spôsob kŕmenia akéhokoľvek bábätka.
Predčasne narodené deti sa dokážu naučiť sať bez toho, aby dostali fľašu.
Keďže sa pri kŕmení fľašou zapájajú odlišné svaly ako pri dojčení, kŕmenie fľašou okrem toho „učí“ dieťa nesprávnemu satiu a môže byť veľmi náročné ho to „odučiť“.
Predčasne narodené bábätká môžu byť dojčené bez toho, aby sa vôbec niekedy vyskúšala fľaša.
Klobúčiky pri dojčení
Použitie klobúčika je pre ne rovnako nevhodné ako pre všetky ostatné bábätká.
Predstava, že pre dojčenie predčasne narodeného dieťaťa je potrebné použiť klobúčik, nie je správna.
Nie je pravda, že matky predčasne narodených detí musia používať klobúčiky, aby sa dieťa mohlo dobre prisať a získavať dostatočné množstvá mlieka.
Ak matka dieťa klokankuje, ak sa snažíme, aby sa dieťa dojčilo dostatočne skoro a ak matka dostane správnu pomoc s prisatím bábätka, väčšinou sa bábätká prisávajú veľmi dobre aj bez klobúčika.
Pri používaní klobúčikov sa znižuje tvorba mlieka, čo spôsobuje, že zbaviť sa klobúčikov je veľmi náročné.
Kľúčom je poskytnúť dieťaťu čas na to, aby sa začalo k prsníku prisávať správne.
To zaberie určitý čas naviac oproti tomu, ak by matka použila klobúčik, ale z dlhodobého hľadiska sa to vyplatí.
Spôsob, akým prisávame na prsník predčasne narodené deti, nie je vo svojej podstate odlišný od toho, ako to robíme pri deťoch narodených v termíne.
Fortifikátory a umelé mlieko
Nie všetky predčasne narodené deti musia dostávať fortifikátory.
Predčasne narodené deti narodené napríklad v 32. týždni alebo neskôr to väčšinou zvládajú aj bez fortifikátorov.
Niektoré deti skutočne potrebujú fortifikátory: veľmi predčasne narodené bábätká, ktorých matky nedokážu odstriekať dostatok mlieka.
Mnohé predčasne narodené deti však fortifikátory vôbec nepotrebujú, pretože väčšinou sú predčasne narodené deti „veľké“.
Ak si matka odstriekava dostatočné množstvá mlieka, bábätká s hmotnosťou nad približne 1500 g dokážu dostatočne prospievať výlučne na materskom mlieku, možno s pridaním vitamínu D a fosforu.
Niektoré jednotky intenzívnej starostlivosti odporúčajú fortifikátory aj pre deti po termíne narodenia podľa korigovaného veku.
Rutinne sa však fortifikátory neodporúčajú.
V mnohých prípadoch „fortifikácia“ v skutočnosti znamená „riedenie“ materského mlieka.
Fortifikátory sa v dnešnej dobe dajú pripraviť aj z materského mlieka, aj keď samozrejme nie sú jednoducho dostupné a sú veľmi drahé.
Neexistuje však dôvod, pre ktorý by fortifikátory museli byť vyrábané z kravského mlieka.
Existujú dôkazy, že fortifikácia môže zvýšiť riziko vzniku nekrotizujúcej enterokolitídy, čo je problém s črevom najčastejšie sa vyskytujúci pri predčasne narodených deťoch a je to vážny stav.
Predstava, že bábätko musí mimo matkinho tela rásť takou istou rýchlosťou, akou by rástlo, ak by sa nenarodilo tak predčasne, sa v mnohých postupoch novorodeneckých jednotiek intenzívnej starostlivosti stala akýmsi svätou pravdou.
Avšak pre túto predstavu neexistujú žiadne dôkazy.
Naopak, existujú dôkazy, že deti, ktoré vďaka fortifikátorom rastú rýchlejšie než predčasne narodené deti dostávajúce výlučne materské mlieko, mávajú neskôr v živote vyššie hladiny „zlého“ cholesterolu, vyšší krvný tlak, inzulínovú rezistenciu, ktorá môže byť prvým štádiom cukrovky 2. typu, a trpia obezitou.
V prípade, že materské mlieko nie je k dispozícii, je najlepšou možnosťou darcovské materské mlieko.
Ak neexistujú banky s darcovským mliekom, možno použiť umelé mlieko určené pre predčasne narodené deti.
Umelé mlieko sa má zvažovať po vyčerpaní ostatných možností a podľa zdravotného stavu dieťaťa.
Váženie a posudzovanie príjmu mlieka
Nie je pravda, že váženie pred a po dojčení je dobrý spôsob, ako zistiť, koľko mlieka dieťa vypilo počas dojčenia.
Pre test vážením je predpokladom, že vieme, koľko by dojčené dieťa malo vypiť.
Najlepší spôsob, ako zistiť, či dieťa výdatne pije na prsníku, je pozorovať dieťa na prsníku.
Pri hodnotení dojčenia je dôležité sledovať prisatie, aktívne sanie, prehĺtanie, správanie dieťaťa, počet mokrých plienok, stolicu, priberanie a celkový zdravotný stav.
Žltačka a prerušenie dojčenia
Ak sa vylúčia iné príčiny žltačky a dieťa dobre priberá a dobre sa dojčí, nie je dôvod materské mlieko prevárať ani dieťa kŕmiť umelým mliekom len preto, že žltačka pretrváva.
Takýto postup môže byť zbytočný a môže ohroziť dojčenie.
Použitie umelého mlieka na tri dni ohrozuje dojčenie, prináša so sebou riziká kŕmenia umelým mliekom a tiež možnosť toho, že k dojčeniu už nemusí byť jednoduché vrátiť sa.
Nehovoriac o tom, že pri dojčení nejde len o otázku žltačky, ale aj všetkých ostatných aspektov zdravia dieťaťa a toho, že pri nedojčení v tomto kritickom období po pôrode nemusí potom byť vôbec jednoduché snažiť sa vrátiť k dojčeniu.
Preto pokračujte ďalej v dojčení, ak lekár nevyslovil iný postup z konkrétneho medicínskeho dôvodu.
Čo môže pomôcť rodine predčasne narodeného dieťaťa
Predčasne narodené deti a ich matky mávajú problémy s dojčením omnoho častejšie než deti narodené v termíne.
Matky majú príliš často problémy s dojčením, ktorým sa dá predísť.
Mnohé nemocničné postupy sťažujú úspešné dojčenie.
Ak sa bábätko narodí predčasne, matky majú s dojčením ešte viac ťažkostí, čo je smutné, pretože predčasne narodené deti potrebujú materské mlieko a dojčenie ešte viac než deti narodené v termíne.
Predčasne narodené deti a ich matky mávajú problémy s dojčením omnoho častejšie než deti narodené v termíne, ale je možné ich napraviť.
Zožeňte si čo najskôr niekoho skúseného.
Dojčenie sa odvíja od materskej starostlivosti klokankovaním.
Kontakt koža na kožu vedie predčasne narodené bábätká k dojčeniu a zvyšuje tvorbu mlieka.
Mnoho z ťažkostí s dojčením predčasne narodených bábätiek pochádza z toho, že na dojčenie nedostanú šancu, že nezažívajú kontakt koža na kožu a že sa s ich dojčením nezačína po narodení, ale niekedy mnoho týždňov neskôr a až po tom, čo dostávali fľašku alebo striekačkou namiesto pomoci s dojčením.
Kontakt koža na kožu a dojčenie predstavujú pre predčasne narodené bábätko základ, ku ktorému je možné pridať potrebnú techniku.
Bábätká by nemali zostať samy, separované od matky bez možnosti kontaktu s jej telom.
Časté otázky rodičov
Môžu byť predčasne narodené bábätká dojčené?
Predčasne narodené bábätká potrebujú dojčenie ešte viac ako všetky ostatné bábätká.
Potrebujú predčasne narodené bábätká hlavne inkubátor?
Kontakt koža na kožu prináša v starostlivosti o predčasniatka oveľa lepšie výsledky ako inkubátor, v ktorom je bábätko samo.
Nie sú predčasne narodené bábätká z dojčenia unavené?
Predčasne narodené bábätká prospievajú lepšie, ak sú dojčené.
Čo chráni pred nekrotizujúcou enterokolitídou?
Nekrotizujúca enterokolitída je strašiak pre zdravie predčasne narodených detí a zomiera na ňu veľa detí.
Dojčenie eliminuje množstvo problémov, ktoré predčasne narodené bábätká majú, vrátane nekrotizujúcej enterokolitídy - ochorenia čreva, ktoré môže byť smrteľné.
Čo potrebuje predčasniatko na rozvoj mozgu?
Na rozvoj mozgu potrebujú predčasniatka jednu vec, ktorú im dokážu poskytnúť matky.
Dojčenie zásadným spôsobom ovplyvňuje vývoj mozgu predčasne narodených bábätiek.
Akú úlohu má kontakt s rodičmi?
Čím viac času strávia bábätká v kontakte koža na kožu, o to lepšie priberajú - tak znie zistenie štúdie z roku 2020 o predčasne narodených bábätkách.
Dojčenie a kontakt koža na kožu predstavujú kroky, ktoré pre všetky bábätká prinášajú dôležitú pomoc v adaptácii na život mimo maternice po pôrode.
Pre predčasne narodené bábätká však dojčenie spolu s Materskou starostlivosťou klokankovaním predstavuje kľúčové kroky pre ich prežitie a o ich zdraví rozhoduje aj to, ako dlho môžu byť s matkou v kontakte koža na kožu.