Matka nechá dieťa otcovi: kedy je to možné a ako postupovať

Rozhodnutie, či a ako zveriť dieťa do starostlivosti otca, je komplexný proces, ktorý si vyžaduje zohľadnenie mnohých faktorov. Hoci tradične bola starostlivosť o deti vnímaná ako doména matky, moderná spoločnosť uznáva rovnocenné práva a povinnosti oboch rodičov.

Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Často sa otcovia vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať. Po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo.

Čo znamená, že matka nechá dieťa otcovi

Matka môže starostlivosť o dieťa otcovi prenechať dobrovoľne, prípadne môže byť dieťa otcovi zverené rozhodnutím súdu. Samotné faktické odovzdanie dieťaťa otcovi však ešte neznamená zmenu právneho stavu.

Vo svojej otázke nepíšete, či bolo výživné určené súdom, pokiaľ áno, tak dočasné zverenie dieťaťa (bez rozhodnutia súdu) nie je dôvodom na to, aby ste prestali platiť výživné. Je to možné iba ak by ste sa s matkou na tom dohodli.

Niekedy to rodičia robia tak, že si dajú potvrdenie, že výživné za určité obdobie bolo druhému rodičovi zaplatené (ak majú výživné určené súdom).

Prečo môže matka prenechať starostlivosť otcovi

Existuje mnoho dôvodov, prečo sa matka môže rozhodnúť prenechať starostlivosť o dieťa otcovi.

Osobné problémy matky

Matka môže prežívať ťažké životné obdobie, ktoré jej znemožňuje plnohodnotne sa starať o dieťa. Môže ísť o psychické problémy, závislosti, finančné ťažkosti alebo problémy vo vzťahoch.

Lepšie podmienky u otca

Otec môže mať stabilnejšie zázemie, lepšie finančné zabezpečenie alebo silnejšiu emocionálnu podporu, čo vytvára pre dieťa priaznivejšie prostredie.

Vôľa dieťaťa

Ak je dieťa dostatočne staré a rozumovo vyspelé, jeho názor na to, s ktorým rodičom chce žiť, by mal byť zohľadnený.

Nezáujem alebo nezrelosť rodiča

Jedným z faktorov, ktorý má vplyv na vznik celého tohto procesu je nezrelosť rodičov. Ak je matka nezrelá, potom má len obmedzené spektrum ku klasifikácii okolitých ľudí a len obmedzený repertoár emocionálnych reakcií.

Predpokladom zverenia dieťaťa do starostlivosti otca je buď racionalita matky, vážne dôvody na jej strane alebo jej nezáujem o dieťa.

Dysfunkčné a násilné vzťahy

Základom fungujúcej rodiny sú zdravé vzťahy. Pokiaľ sa stane, že určité obdobie v rodine je nepriaznivé, avšak jej členovia sa rozhodnú urobiť niečo pre záchranu rodiny a aplikujú správny vzorec, ide o lepší prípad.

Takmer každý z nás túži po rodine, šťastí, harmónii vo vzťahoch a dobre vychovaných deťoch. Predstava je síce veľmi jasná, no v realite to niekedy vyzerá inak.

Problémové vzťahy poznačené násilím môžu viesť k tomu, že starostlivosť o dieťa bude musieť zabezpečiť druhý rodič. V takom prípade je rozhodujúce, či je dieťa v súčasnom prostredí ohrozené a či otec dokáže zabezpečiť jeho bezpečie a každodenné potreby.

Skryté traumy

To, aké detstvo zažívame, je vo viacerých oblastiach smerodajné pre náš ďalší život. Skryté traumy si so sebou nesieme celý život. Mnohokrát si to ani neuvedomíme a správame sa podľa naučených vzorcov.

Právne postavenie otca a matky

Právo na starostlivosť o dieťa je zakotvené v Zákone o rodine (č. 36/2005 Z. z.). Podľa tohto zákona majú obaja rodičia rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu, bez ohľadu na to, či sú zosobášení alebo žijú v spoločnej domácnosti.

V zmysle zákona o rodine platí, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Aké kritériá skúma súd

Súd v konaniach týkajúcich sa maloletých detí (tzv. nesporové konanie) musí zo zákona zisťovať tzv. skutočný stav veci a tiež záujem maloletého dieťaťa.

Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 24 ods. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Najdôležitejšie oblasti posudzovania

• Citová väzba dieťaťa na rodiča: Súd prihliada na citovú väzbu dieťaťa na oboch rodičov a na to, s ktorým rodičom má dieťa silnejšie puto.
• Vývinové potreby: Súd skúma, či rodič dokáže zabezpečiť potreby dieťaťa primerané jeho veku a vývoju.
• Stabilita výchovného prostredia: Posudzuje sa stabilita bývania, rodinného prostredia a každodenného režimu.
• Materiálne podmienky: Súd skúma, či je rodič schopný zabezpečiť dieťaťu bývanie, stravu a oblečenie.
• Emocionálna podpora a výchova: Hodnotí sa osobnostná stabilita, zodpovednosť a schopnosť vytvárať zdravé vzťahy.
• Názor dieťaťa: Ak je dieťa dostatočne staré a rozumovo vyspelé, súd zohľadňuje jeho názor.
• Schopnosť rodičov spolupracovať: Súd prihliada aj na schopnosť rodičov spolupracovať v záujme dieťaťa.

V podmienkach slovenského súdnictva sa vo väčšine prípadov neskúma, ktorý rodič má napr. zodpovednejší prístup k vzdelaniu detí, možnosti zabezpečenia mimoškolských aktivít, vhodnejšie bývanie atď.

Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov zvažuje množstvo faktorov, pričom prvoradý je záujem dieťaťa.

Zdravotný stav rodiča sám o sebe nevylučuje možnosť zverenia dieťaťa do jeho starostlivosti. Súd však bude skúmať, či má daný rodič reálne možnosti a dostatočnú podporu na zabezpečenie každodenných potrieb dieťaťa.

Stabilné bývanie a plány na návrat do práce sú pozitívne hodnotené, zatiaľ čo závislosť na pomoci asistentov a sústredenie na osobné záľuby môžu byť prekážkou.

Zverenie dieťaťa otcovi v praxi

Akousi klasikou je na Slovensku zverenie dieťaťa do starostlivosti matky.

V skratke môžeme povedať, že deti sú zverené do starostlivosti matky, ak neexistujú vyššie uvedené negatívne dôvody na jej strane alebo ak matka so starostlivosťou otca súhlasí.

Zverenie dieťaťa do opatery otca nie je zasa až také jednoduché a často sa na Slovensku stretávame s tým, že dieťa je skôr zverené matke ako otcovi. Pramení to z histórie na Slovensku.

V roku 2022 bolo dieťa zverené do starostlivosti otca v 10,8 % prípadov.

Striedavá osobná starostlivosť sa tiež veľkej popularite neteší (v roku 2022 bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti v 11 % prípadov).

Dohoda rodičov o starostlivosti

V ideálnom prípade by sa rodičia mali na zverení dieťaťa dohodnúť mimosúdne.

Pokúste sa o zverení dieťaťa dohodnúť s bývalou priateľkou najskôr mimosúdne. Môžete jej napríklad navrhnúť, že pokým si nevyrieši svoje rodinné problémy, bude Vaše spoločné dieťa u Vás.

Takáto dohoda by mala byť písomná a schválená súdom, aby bola právne záväzná.

Alternatívou je písomná rodičovská dohoda, ktorú musí súd schváliť.

Ak dohoda medzi rodičmi nie je možná, je potrebné podať na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností.

Návrh na zmenu zverenia dieťaťa

Ak súd v minulosti rozhodol o zverení dieťaťa matke, zverenie dieťaťa do opatery otca rozhodnutím súdu by bolo možné iba v prípade, ak by bola zmena pomerov podstatná.

Súd vtedy zisťuje aj stanovisko matky. To, či súd zverí dieťa otcovi alebo matke závisí od množstva okolností, ktoré existovali aj pred samotným rozhodovaním súdu a v jeho čase.

Vo Vašom prípade môžete podať návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a žiadať zveriť dieťa do opatery otca.

V návrhu je potrebné uviesť dôvody, prečo by malo byť dieťa zverené do starostlivosti otca. Súd pri rozhodovaní prihliada na záujem dieťaťa, jeho citové väzby na oboch rodičov, prostredie, v ktorom doteraz žilo, a aj na jeho názor, ak je dostatočne vyspelé.

Najvhodnejšie by bolo ak by ste žiadali zveriť maloleté dieťa do svojej starostlivosti (natrvalo), nakoľko pobyt u matky a jej rodičov na neho negatívne vplýva a domáhať sa tohto zverenia súdnou cestou (návrhom na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie dieťaťa do Vašej starostlivosti).

Neodkladné opatrenie

Ak je situácia na strane matky pre dieťa nevyhovujúca, je to dôvod na to, aby sa pôvodné rozhodnutie zmenilo.

Riešenie, ktoré by pripadalo do úvahy, je podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne podanie návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností (ak už súd vo veci zverenia dieťaťa do opatery rodiča rozhodoval).

Pokiaľ ide o získanie detí do opatery otca do času, kým nerozhodne súd je možné riešiť predbežným opatrením.

V predbežnom opatrení je potrebné súdu popísať v čom vidíte nevyhnutnosť predbežnej úpravy zverenia. Je vhodné priložiť k predbežnému opatreniu aj konkrétne dôkazy, pretože slová nemusia postačovať.

Môže nastať aj situácia, že by Vám súd zveril dieťa neodkladným opatrením a vo veci samej by Váš návrh zamietol a dieťa by sa tak vrátilo do starostlivosti matky.

Ak je dieťa ohrozené, je nevyhnutné konať bez váhania. V prípade, ak veci nefungujú, je nevyhnutné ihneď konať a bez váhania využiť všetky možnosti, ktoré nám právny poriadok poskytuje.

Situácie, ktoré môžu odôvodniť okamžitý zásah

Užívanie drog alebo iné bezprostredné ohrozenie

Ak je matka detí aktuálne pod vplyvom drog a deti sú v jej starostlivosti, odporúča sa okamžite kontaktovať políciu.

Súčasne je určite namieste, ak sú deti zverené matke, ktorá je užívateľka drog, aby otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí maloleté deti jemu s tým, že spolu s takýmto návrhom podá aj návrh na zmenu zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti.

Zanedbávanie starostlivosti

Ak matka dlhodobo zanedbáva starostlivosť o deti a starí rodičia sa o ne starajú, môžu podať na príslušný súd návrh na zverenie detí do ich osobnej starostlivosti.

Súd bude skúmať najlepší záujem detí a môže rozhodnúť, že deti budú zverené starým rodičom, ak je to pre ne vhodnejšie.

Pri posudzovaní však nestačí samotné tvrdenie, že sa o dieťa starajú aj iné osoby. Rozhodujúce je, či matka dokáže zabezpečiť osobnú starostlivosť, stabilitu, dohľad, školskú dochádzku, zdravotnú starostlivosť a bezpečné prostredie.

Opakované bránenie styku

V prípade, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Treba si však uvedomiť, že styk sa nerealizoval z dôvodu choroby dieťaťa, a teda o bezdôvodnosti bránenia bude minimálne polemika.

Súd bude ďalej skúmať, či by bola zmena v záujme dieťaťa. Dieťa bolo totiž dlhší čas v starostlivosti matky, má vytvorené sociálne väzby, navštevuje tam školu.

Styk otca s dieťaťom

V rozhodnutí, ktorým je dieťa zverené do jej starostlivosti, sa styk s otcom buď neupraví, alebo upraví.

Neupravený styk znamená, že otec sa stýka s dieťaťom na základe dohody s matkou a môže fungovať jedine medzi racionálne zmýšľajúcimi a tolerantnými rodičmi.

Ak existujú pochybnosti o tom, či matka pravidelný styk umožní, je styk potrebné upraviť.

Súd v rozhodnutí vymedzí čas styku, miesto, kde má k odovzdávaniu a prevzatiu dieťaťa dôjsť, ako aj iné podmienky, ktoré sú s realizáciou styku spojené (napr. prítomnosť matky, povinnosť dieťa na styk pripraviť atď.).

Či už je styk upravený alebo neupravený, platí, že matka je povinná styk umožniť.

Zásadný rozdiel je však v tom, že ak je styk upravený, je šanca, že toto právo bude vynútiteľné v rámci výkonu rozhodnutia.

Choroba dieťaťa a náhradný termín

Otec má právo realizovať styk s dieťaťom v stanovený čas, napríklad v piatok, ale vo štvrtok večer dostane od matky správu, že dieťa je choré a z tohto dôvodu sa styk realizovať nebude.

Keďže má dieťa teplotu prvý deň, na návštevu lekára je priskoro. O tom, či matka hovorí pravdu, môžeme polemizovať.

Náhradný termín matka otcovi neposkytne. Podľa jej názoru totiž existoval objektívny dôvod, pre ktorý sa styk nerealizoval.

O dva týždne sa situácia zopakuje znovu. Otec na konci mesiaca zistí, že namiesto šiestich dní, ktoré mal stráviť s dieťaťom, s ním bol zopár hodín.

Prosby o náhradné termíny zostávajú nevyslyšané.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) totiž opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že je potrebné využiť všetky dostupné vnútroštátne prostriedky na to, aby bol vzťah dieťaťa s obidvomi rodičmi zachovaný.

Zároveň však ESĽP tvrdí, že kompetencie štátu nie sú neobmedzené a ak sú už vzťahy tak vážne narušené, nemôže štát vynucovať budovanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom v rozpore so záujmom dieťaťa.

Výkon rozhodnutia

Otec sa dostaví na pojednávanie a žiada súd, aby nariadil výkon rozhodnutia a vyzval matku, aby pod sankciou pokuty alebo straty výplaty sociálnych dávok poskytla náhradné termíny.

Otec argumentuje, že aj právo na náhradný termín (ak sa styk nerealizoval z iného dôvodu ako z dôvodu na strane otca) je imanentnou súčasťou práva na styk, pričom tieto náhradné termíny poskytnuté neboli.

Súd však aj napriek tejto argumentácii sucho skonštatuje, že v čase rozhodovania sa styk realizuje a on už nemá čo vykonávať.

To, že sa styk nerealizoval, resp. sa realizoval nepravidelne napríklad 4 mesiace, nie je podľa súdu dôležité.

Súd bude teda vyčkávať až do času, keď bude situácia natoľko vybičovaná, že dieťa nebude s otcom vôbec.

Potom vyzve matku, aby láskavo dieťa otcovi na styk odovzdala. Keď tak neurobí dobrovoľne, uloží matke pokutu alebo pozastaví výplatu sociálnych dávok.

Ak nefunguje ani to, pristúpi k dramatickému odňatiu dieťaťa, ktoré si budú pamätať všetci zúčastnení.

Dôsledkom bude hlavne to, že dieťa už nebude chcieť za otcom dobrovoľne ísť. Vzťahy medzi otcom a dieťaťom už budú v tomto čase vážne narušené.

Čas ako rozhodujúci faktor

Pri budovaní medziľudských vzťahov, špeciálne vzťahov medzi rodičmi a deťmi, zohráva základnú úlohu čas.

Každá hodina, ktorú nemohlo dieťa stráviť so svojím rodičom, môže priniesť vážne negatívne dôsledky.

Pre dosiahnutie úspechu je vo veciach týkajúcich sa maloletých detí rozhodujúci čas.

Nesmieme zabúdať ani na fakt, že dieťa je pod vplyvom matky, ktorá mu môže priamo alebo nepriamo vštepovať nenávisť voči otcovi.

Odovzdávanie dieťaťa a úloha starej mamy

Nositeľom rodičovských práv je otec dieťaťa a nie starí rodičia.

Mal. dieťa by mal rodič odovzdať druhému rodičovi, prípadne inej osobe poverenej druhým rodičom.

Ak má otec uvedené v rozhodnutí, že má prebrať dieťa na mieste bydliska matky, je to aj miesto pred bytovým domom, napríklad na parkovisku.

Na druhej strane, ak by aj on privolal políciu, nič by neriešili, nakoľko nebudú nútiť dieťa, aby išlo s ním na styk ak nechce.

Ak matka dieťaťa odmieta vás ako otca dieťaťa pustiť do bytového domu, aby ste si dieťa mohli prevziať, vrátane toho, že táto situácia je aj pri vrátení dieťaťa, potom vy ako otec dieťaťa nie ste povinný odovzdať dieťa inej cudzej osobe alebo prípadne rodinnému príslušníkovi.

Usudzujeme na základe položenej otázky resp. vašich pochybností, že neviete, či dieťa bude odovzdané matke, preto môžete žiadať o predloženie splnomocnenia od matky na prevzatie dieťaťa.

Ak je táto dôvera narušená, tak potom nech otec trvá na tom, aby si dieťa matka skutočne osobne prevzala, prípadne, aby ho čakala napr. za bránou tak, že ju tento v čase odovzdania dieťaťa bude reálne z auta vidieť, ako na mal. dieťa čaká.

Vytesňovanie otca zo života dieťaťa

Problém vytesňovania otcov z citového života detí skutočne existuje. Potvrdí to väčšina manželských či rodinných poradcov, sociálnych pracovníkov alebo opatrovníckych sudcov.

Doteraz sme sa zaoberali vplyvmi na matku a jej dispozíciami, ktoré v súhrne vedú k jej jednaniu, vytesňujúcemu otca zo života detí.

Tieto aktivity sú pozoruhodným spôsobom maskované. Sú prezentované ako prirodzené, potrebné, oprávnené alebo len „náhodné“, prípadne tolerované v rámci širšej normy výkyvov nálad u stresovaného rodiča a pod.

Málo kontaktov dieťaťa s otcom

Rozsah rodinných činností je koncipovaný tak, aby dieťa malo len málo kontaktov s otcom, a to preto, aby dieťa nemohlo z vlastnej skúsenosti korigovať nepravdivé informácie.

Dieťa je tak oberané o prežitie v triangulárnej rodinnej mikrosociete, namiesto toho žije prevažne v zdeformovanom duálnom vzťahu s matkou.

Negatívne informácie o otcovi

Postav otca je komentovaná v negatívnom svetle. Dieťaťu sú opakované skutočné alebo i fiktívne pochybenia otca, jeho nedostatky sú prehnane komentované, rovnako ako nedostatky jeho rodičov.

O zaujímavých aspektoch otcovho zamestnania či koníčkoch nepadne ani zmienka, rovnako ako o jeho úspechoch.

Vytváranie postojov dieťaťa

V psychike detí je zakotvená rola otca ako opatrovateľa (pomerne chatrného) a často i dehumanizovaného robota.

Prichádza k úplnej absencii pozitívneho hodnotenia ľudských stránok otca.

Korupcia dieťaťa

Rodičia by mali dieťa viesť k jeho zdravému vývoju telesnému, citovému, rozumovému a morálnemu.

Avšak, ak chce rodič získať dieťa na svoju stranu, potom mu úplne toleruje prehrešky, dieťa nie je potrestané za previnenie, nevyžaduje plniť povinnosti, ukazuje, že je ten lepší rodič ako druhý.

Odhaľovanie vinníka

Do systému vytesňovania patrí i príprava detí na to, kto zlyháva, neskôr potom na to, kto je vinníkom všetkého nedobrého, nepríjemného, zlého.

Línia uvažovania sa dieťaťu prefabrikuje, previnenia sa odkrývajú postupne, aby potom v závere mohol byť otec odmaskovaný ako vinník a odhalený s definitívnou platnosťou.

Hyperprotektivita a narcistické zneužitie

Vytesňovanie otca nezrelými matkami, ako sme to popísali, má dve „sesterské“ stratégie, ich cieľ sa v podstatných veciach prekrýva a často vyústi do ešte prepracovanejšej stratégie vedúcej k vypestovaniu syndrómu zavrhnutého rodiča.

Hyperprotektivita

Jav materskej hyperprotektivity (nezdravá nadmerná starostlivosť) je v odbornej literatúre zmieňovaný len veľmi zriedka.

Prejavom hyperprotektivity sú: nadmerný kontakt medzi matkou a dieťaťom, stále sprevádzanie dieťaťa, nadmerné láskanie, infantilnosť dieťaťa pri obliekaní, kŕmení, odradzovanie od nezávislého chovania marením vývoja dieťaťa k spoliehaniu na seba samého oslabovaním sebadôvery.

U hyperprotektívnych matiek autori zistili vysokú mieru úzkosti, nutkavé myšlienky a zvýšenú potrebu ovládať.

Narcistické zneužitie dieťaťa

Narcistické vzťahy sú charakterizované svojou symbiotickou povahou a exploatáciou.

Dieťa je využívané na naplnenie narcistických potrieb rodiča.

Čo môže otec urobiť prakticky

1. Pokúsiť sa o písomnú dohodu s matkou.
2. Zdokumentovať konkrétne okolnosti, ktoré svedčia o zmene pomerov alebo ohrození dieťaťa.
3. Podať návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností.
4. Ak je potrebný okamžitý zásah, podať aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Pri marení upraveného styku žiadať výkon rozhodnutia.
6. V konaní sa sústrediť na záujem dieťaťa, jeho stabilitu, citové väzby a konkrétne potreby.
7. Vyhnúť sa vyhrážkam a odmietaniu spolupráce, pretože takéto správanie môže byť v konaní pred súdom hodnotené negatívne.

Otec by mal súdu preukázať, že uvedené kritéria dokáže zabezpečiť lepšie ako matka a to všetko v záujme dieťaťa.

Vhodné je priložiť k návrhu konkrétne dôkazy, pretože slová nemusia postačovať.

Kolízny opatrovník a konanie na súde

Návrh na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti sa podáva na súd a do návrhu je možné žiadať aj určenie výživného.

K návrhu sa zvyčajne prikladá rodný list dieťaťa a súd uznesením ustanoví kolízneho opatrovníka, pričom kolízny opatrovník zastupuje maloleté dieťa.

Súd vo väčšine prípadov predvolá oboch rodičov a vytýči pojednávanie.

Ak dohoda medzi rodičmi nie je možná, je potrebné podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na miestne príslušný okresný súd.

Miestne príslušný súd na konanie vo veciach maloletých detí sa určuje podľa miesta bydliska maloletého dieťaťa.

Ak sa budete sťahovať v rámci územného obvodu toho istého súdu, miestna príslušnosť sa nezmení.

Ak by ste sa však sťahovali do územného obvodu nového súdu, miestne príslušným sa stane tento súd.

Bezplatné zastupovanie môže poskytnúť Centrum právnej pomoci pri splnení podmienok.

Striedavá osobná starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť sa tiež veľkej popularite neteší.

Pri takomto type starostlivosti súd skúma najmä miesto bydliska oboch rodičov, ako aj ich schopnosť vzájomne komunikovať.

V zásade platí, že ak rodičia bývajú dostatočne ďaleko od seba, dieťa do striedavej osobnej starostlivosti s najväčšou pravdepodobnosťou zverené nebude.

Dôvodom je najmä dochádzka do školy alebo škôlky.

Spoločná osobná starostlivosť rodičov je v zákone od 1. 1.

Kedy treba vyhľadať právnu pomoc

Ak matka opakovane neodovzdáva dieťa podľa súdneho rozhodnutia, ak sa objavuje podozrenie zo zanedbávania starostlivosti alebo ak je dieťa vystavené konfliktom rodičov, je vhodné obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo.

Pri podozrení na ohrozenie dieťaťa je potrebné využiť dostupné právne prostriedky bez zbytočného odkladu.

Ak je dieťa v starostlivosti jedného rodiča ohrozené alebo druhý rodič bráni v styku, Civilný mimosporový poriadok upravuje účinné a rýchle prostriedky možnosti dosiahnutia nápravy právnych pomerov.

tags: #matka #necha #dieta #pri #dverach #otcovi