Mesačné dieťa a samostatné jedenie: ako sa vyvíja cesta k jedlu

Samostatné jedenie je jedným z dôležitých míľnikov, keď vidíte svoje dieťa rásť, skúšať nové veci a objavovať svet jedla vlastnými rukami. Niekedy je to trochu neporiadok, niekedy veľká radosť, ale vždy je to krok smerom k jeho autonómii.

Pri mesačnom dieťati však samostatné jedenie ešte nie je aktuálna vývinová zručnosť. Prvý rok dieťatka je plný míľnikov a počas neho príde na rad aj otázka, kedy sa dieťatko po prvýkrát posadí a kedy bude vedieť sedieť bez opory. Tak ako pri napredovaní v iných oblastiach, aj pri sedení platí, že všetko má svoj čas a najmä postupnosť.

Čo dokáže mesačné dieťa pri jedení

Materské mlieko alebo dojčenská výživa zostáva hlavným zdrojom výživy až do jedného roka života dieťaťa. Príkrmy sú spočiatku o objavovaní chutí, konzistencie a rozvíjaní zručností - nie o nahradení mlieka.

Satie mlieka z prsníka dojčaťom si vyžaduje zapojenie viac ako 40 svalov (vrátane jazyka, pier, ďasien a líčiek), a potom učenie sa hrýzť a žuť napomáha v precvičovaní týchto orgánov.

Učenie dieťatka ako správne hrýzť je proces. Schopnosť hryzenia je základom pre samostatné jedenie a správny rozvoj reči. Pre dospelých je táto schopnosť samozrejmá, no dieťa sa ju musí naučiť.

V tomto veku dieťa ešte neprijíma potravu samostatne a nepotrebuje skúšať pevné kúsky jedla. Jeho hlavnou výživou je mlieko a každodenná starostlivosť rodičov.

Kedy sa začína s príkrmami

Podľa všeobecných odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by deti mali byť kŕmené výhradne mliekom prvých 6 mesiacov života. Potom by im postupne do jedálnička mala byť zaradená aj ďalšia vhodná, pevnejšia strava.

Začíname s príkrmami medzi 17. a 26. týždňom života.

Podľa odborníkov by sa potrava v konzistencii pyré mala podávať deťom keď majú už 5 až 6 mesiacov.

Spomínaný míľnik nemusí vyhovovať každému. Individuálne rozdiely vo vývoji môžu spôsobiť, že pre niektoré deti je to príliš skoro a pre iné príliš neskoro.

O začiatku príkrmov preto nerozhoduje iba vek, ale aj pripravenosť dieťaťa:

• Keď má dostatočne vyvinutú psychomotoriku, nedávi sa.
• Keď je schopné ovládať hlavu a krk.
• Keď funguje koordinácia oko-ruka-ústa.
• Keď samo prejaví o jedlo záujem.
• Keď jeho tráviaci systém začne potrebovať viac živín.
• Sedieť stabilne s podporou.
• Vedieť uchopiť predmet a vložiť ho do úst.
• Sledovať pohyb ruky očami.
• Mať oslabený reflex vytláčania jazyka.
• Prejavovať záujem o jedlo (siaha po jedle, sleduje vás pri jedení).

Prečo je dôležité správne sedenie

Príprava na prvé posadenie sa bábätka začína okolo 2. mesiaca po narodení. Vtedy už detičky dokážu držať hlavičku hore a keď ležia na brušku, začínajú sa ručičkami odtláčať od zeme.

Približne v 6. mesiaci už dieťa začína sedieť, avšak ešte s malou pomocou a oporou a samostatne sa naučí sedieť v 7. až 9. mesiaci.

Prvým znakom pripravenosti je dobrá kontrola hlavičky, k čomu sa pridávajú aj ostatné pohyby.

K míľniku samostatného sedenia sa deti dostávajú po dovŕšení šiesteho mesiaca, keď sa už vedia pretáčať do oboch strán.

Už v tomto období niektorí rodičia skúšajú dieťatko posadiť, no ide iba o tzv. pasívne sedenie bábätka, ktoré mu môže skôr uškodiť.

Do jedálenskej stoličky by ste mali dieťa vkladať vtedy, keď už vie samo sedieť. Pediatrickí fyzioterapeuti odporúčajú počkať aspoň do 6. mesiaca a zdôrazňujú, že jedálenskú stoličku treba využívať iba na obmedzený čas, teda na kŕmenie, keď potrebujete dieťatko udržať vzpriamene a v pokoji.

V jedálenskej (alebo aj inej) stoličke by dieťa nemalo spočiatku sedieť dlhšie ako 15 minút na jedno “posedenie”. Dlhšie sedenie sa neodporúča z dôvodu pretrvávajúceho vývinu chrbtice.

Dôležité je tiež dbať na správne sedenie dieťaťa. Uistite sa, že dieťa je vždy pripútané bezpečnostným pásom a sedí na protišmykovom povrchu.

Prvé kroky pri kŕmení lyžičkou

Kŕmenie lyžičkou je dôležitou súčasťou učenia dieťaťa ako jesť. Táto aktivita zosilňuje okružné svaly úst a učí dieťa, ako správne používať jazyk.

Lyžičku používame na kŕmenie jedlom, ktoré má konzistenciu kaše, peny, alebo krému, ktorými učíte dieťa na jedenie potravy inej konzistencie, ako je tekutá.

Dajte malé množstvo jedla na lyžičku, ktorá by mala byť malá, pevná, úzka a nie príliš hlboká. Ukážeme ju bábätku a priblížime ju bližšie k jeho ústam.

Keď bábätko zbadá lyžičku, zvyčajne otvorí ústa. Ak ich neotvorí, môžete sa ňou jemne dotknúť jeho vrchnej pery.

Vložíme lyžičku s jej obsahom do úst bábätka.

Ak sú jeho ústočká otvorené a dieťatko vrchnou perou nezačína sať jedlo z lyžičky, môžete jemne zatlačiť lyžičkou na stred jazyka, čo bude mať za následok zavretie ústočiek.

Ak dieťatko lyžičku pevne stlačí perami, alebo ju zahryzne ďasnami, musíte počkať, kým povolí stisk a vybrať ju z jeho úst.

Pri prvých pokusoch je lepšia plochšia lyžica, neskôr je vhodnejší hlbší tvar.

• Vložte lyžicu do úst vodorovne.
• Položte ju na spodnú peru.
• Nechajte dieťa vytiahnuť jedlo hornou perou.
• Rešpektujte jeho tempo.

Samostatné jedenie rukami

Prvým nástrojom na stravovanie sú detské ruky. Dotýkanie sa, stláčanie a ochutnávanie jedla sú dôležitými krokmi na ceste učenia.

Spočiatku skúma jedlo hlavne prstami. Je to pre neho prirodzený spôsob, ako pochopiť, čo je na jeho tanieri, a zároveň posilniť svoje jemné motorické schopnosti.

Keď mu dáme možnosť určiť veľkosť porcie zjedenej sám, naučí sa rozpoznať signály sýtosti, čo je dôležitým základom zdravého vzťahu k jedlu v neskoršom živote.

V období okolo prvého roka života je dieťa schopné jesť samo jedlá, ktoré dokáže uchopiť do ruky - chrumky, väčší kus jabĺčka, uvarenej mrkvy či banán.

Vaše dieťa nepotrebuje všetky zuby, aby sa začalo učiť ako hrýzť jedlo. Dokáže to perfektne zvládnuť aj ďasnami.

Spočiatku drví jedlo jazykom o tvrdé podnebie. Toto bude čoskoro nasledované žuvacími a drviacimi pohybmi.

Je veľmi dobré začať kukuričnými vločkami, ktoré sa rozpustia v ústach a pri ktorých je riziko dusenia sa minimálne.

Môžete dať dieťatku kúsky varenej zeleniny, ako je brokolica, mrkva, alebo ovocia ako je napr. mäkká hruška, ktorú je dieťatko schopné ľahko rozdrviť ďasnami.

Vývoj samostatného jedenia podľa veku

Keď je dieťatko približne vo veku 7 až 8 mesiacov, jedenie lyžičkou bolo zvládnuté, mali by ste mu jedlo prestať mixovať.

Je načase začať mu podávať jedlo, ktoré dokáže už hrýzť samo.

Polievky a dusené jedlo môžu mať v sebe maličké kúsky zeleniny.

Mäsko by malo byť jemne nakrájané podľa vlákien jeho štruktúry.

Keď sa dieťa začne presúvať z mlieka na pevné jedlo, nejde len o samotné jedlo. Je to proces, v ktorom sa učia byť nezávislí, skúšať nové veci a zapojiť sa do rodinného stravovania.

Hryzenie, odhryznutie a žuvanie

Hryzenie jedla je ďalším krokom v učení sa jedenia jedla.

Hryzenie taktiež zahŕňa odhryznutie, ktoré sa používa na oddeľovanie kúskov jedla.

Odhryznutie jedla slúži na oddelenie kúsku jedla.

Hryzenie je prvá funkcia (hryzenie na boku - používanie stoličiek), ktorá slúži na premenu väčších kúskov jedla na ľahšie prehltnuteľnú a stráviteľnú masu.

Hryzieme iba tú potravu, ktorú nemôžeme rozdeliť jazykom o podnebie - takto to robia malé deti na začiatku.

Žuvanie je najťažšie, s výnimkou funkcie reči, funkcie v orálnom aparáte. Vyžaduje si najvyššiu svalovú koordináciu a dlhší čas na spracovanie jedla.

Žuvanie je určené pre tie jedlá, u ktorých nestačí, aby boli pohryzené (napr. mäso, väčšie kusy).

Najväčším problémom pri odhryznutí, hryzení a žuvaní je koordinácia.

Bez naučenia sa, ako prehĺtať jedlo, pohybovať ním v ústach je bezpečné jedenie jedla vrátanie hryzenia nemožné.

Individuálna senzomotorická zrelosť dieťaťa v súvislosti s týmito funkciami je veľmi dôležitá.

Stojí za to aktívne sa podieľať pri učení sa dieťaťa týmto schopnostiam, povzbudzovať ich, ale nenútiť ich do toho, pretože nechceme v dieťati vyvolať úzkosť, traumu alebo dusenie sa.

Ako pripraviť jedlo bezpečne

Najskôr sa držte mäkkých surovín.

Štruktúra by mala byť dosť jemná na to, aby ste ju dokázali roztlačiť len prstom.

Jedlo nakrájajte na kúsky, ktoré dieťa dokáže uchopiť.

Dieťa staré len pár mesiacov vie chytiť iba väčšie predmety, zvoľte preto tvar prúžkov, tyčiniek alebo paličiek.

Zeleninu ani bielkovinu nedochucujte.

Z dôvodu bezpečnosti odstráňte všetky semiačka, jadierka a kosti.

Aj malé okrúhle prísady nakrájajte na kúsky.

Začnite s 2 až 3 potravinami na jedno jedlo.

Je až neuveriteľné, koľko rodičov nevie, že je nebezpečné ponúkať ročnému dieťatku surové jablko na mesiačiky.

Treba ošúpať mandarínku aj od vlákien medzi mesiačikmi, a hrozno najprv pučiť a potom pozdĺžne prekrojiť.

Vyhýbajte sa jedlám, ako sú orechy, hrozno, čerešne, celé paradajky alebo chrumkavá zelenina a ovocie.

Majte situáciu pod kontrolou a vždy na dieťa dohliadajte, nechajte ho jesť vo vzpriamenej polohe v sede.

Bezpečnosť pri jedení

S bezpečnosťou súvisí aj poloha pri jedení a dohľad nad kŕmiacim sa dieťaťom.

Rodičia ponúknu kúsky jedla do rúčky v polohe na brušku, ktorá je riziková z pohľadu dusenia.

Už sediace dieťa nechajú sedieť pripútané v stoličke bez dohľadu, zatiaľ čo dokončujú jedlo v kuchyni.

Pitie z otvoreného hrnčeka rozvíja efektívnu kooperáciu ústnych svalov - oboch pier, líčok a ostatných tvárových svalov aby udržali zovretie medzi perami a pohárikom pevné, nakoľko je potrebné, aby dieťatko medzi nimi prepustilo iba malé množstvo tekutiny do úst, pretože by sa mohlo začať dusiť.

Navyše, čo je veľmi dôležité, pitie z otvoreného hrnčeka trénuje bábätko kontrole prehĺtania a dýchania a predstavuje taktiež veľmi dôležitý prvok sebakontroly.

Jedenásťmesačný človiečik by už mal piť vodu alebo nesladené nápoje z pohára.

Pije pri jedle málo? Ponúknite mu nápoj zo špeciálneho hrnčeka s uškami, prípadne s uzáverom na pitie alebo so sklápacou slamkou.

BLW a kŕmenie lyžičkou

BLW je v dnešnej dobe veľmi populárna téma.

Pre mnohé deti nebude BLW prínosnou metódou, rovnako tak nie všetci rodičia sa cítia v tejto metóde „vo svojej koži“.

Nie je totiž úplne tak pravda, že ak bude dieťa kŕmené lyžičkou, tak bude vedieť menej reagovať na signály sýtosti, čo sa do budúcna prejaví na hmotnosti alebo že bude menej samostatné v stolovaní, či bude preferovať iné potraviny.

Baby led weaning, čiže dieťaťom vedené odstavenie, znamená, že namiesto toho, aby ste dieťa dokrmovali vy vopred pripravenou zmesou, mu necháte kontrolu nad výberom aj prijímaním jedla.

Deti sa samé rozhodujú čo, koľko a ako dlho chcú jesť.

Namiesto toho, aby dieťa bolo pasívne kŕmené, je jedlo pri rodinnom stole s ostatnými ako rovný s rovným.

Hoci ste možno od vlastných rodičov stokrát počuli vetu „S jedlom sa nehraj!", podľa výskumu z roku 2017 by to malo byť presne naopak.

Je to práve hranie sa s jedlom, ktoré podporuje deti v ochutnávaní a zbavuje ich strachu z neznámych jedál.

Kontakt s jedlom podnecuje dieťa k objavovaniu a skúmaniu vlastností potravín.

Je preto normálne a žiaduce, ak sa dieťa s jedlom v rozumnej miere hrá.

Obzvlášť na začiatku prikrmovacieho procesu, kedy by sme dieťatku mali sprostredkovať dostatok vhodných možností k drobným ochutnávkam.

Ochutnávka však prichádza až po vizuálnom, čuchovom vneme, taktilnom kontakte.

Jedeniu predchádza celý rad skrytých procesov, preto je ponechanie dieťaťa samokŕmiacemu procesu tak zásadné.

Ak ste fanúšikom BLW metódy, ale vaše dieťa zrovna dvakrát nie, tak to skúste kombinovať aj s jedlami na lyžičku.

BLW jedálniček by sa nemal nijak líšiť od jedálničku, ktorým kŕmime dieťa lyžičkou.

To znamená ponúkať pestrosť a rôznorodosť chutí, farieb i textúr zeleniny, ovocia, obilnín.

Nezabúdať na mäso, ryby, vajcia, prípadne strukoviny a ďalšie potraviny.

U BLW metódy si dajte pozor hlavne na dostatok železa v jednotlivých jedlách.

Rodinné stolovanie a atmosféra pri jedle

Deti potrebujú najmä pokoj, bezpečnosť a pokojnú atmosféru pri jedle.

Spoločné jedenie bez zhonu, bez televízie a bez telefónov pomáha dieťaťu plne sa sústrediť a vnímať nové podnety.

Keď vidí, že jete podobné jedlo, učí sa napodobňovaním a cíti, že je súčasťou rodinného okamihu.

Určite ste si všimli, že pri čoraz väčšom rozširovaní jedálnička Vášho dieťaťa začína prejavovať záujem o to, čo má v miske.

Nechajte ho objavovať a ochutnávať.

Uspokojovanie zvedavosti Vášho dieťaťa vrátanie jej stimulovania novými zážitkami pomôže Vášmu dieťatku naučiť sa ako jesť samostatne, vrátane hryzenia jedla.

Výsledkom je, že prirodzene a rýchlejšie nadobudne viac zručností.

Keď dieťa odmieta jedlo

Ak dieťa nechce jesť, nenúťte ho - jeho telo vie, kedy má dosť.

Niekedy sa stáva, že stravovanie je pre dieťa príliš intenzívnym zážitkom.

Môže ho zahltiť rýchle tempo kŕmenia, neočakávané dotyky lyžice, výrazné farby taniera, nevhodná teplota jedla alebo príliš veľa druhov jedla naraz.

Preťaženie sa často prejavuje plačom, zatvorením pusinky, otáčaním hlavy alebo odtlačením jedla a v tom okamihu dieťa potrebuje prestávku, niekoľko minút pokoja a istotu, že rešpektujete jeho odmietnutie.

Každé dieťa má svoje vlastné tempo a vie, kedy je pripravené pokračovať.

Ťažkosti môžu spôsobiť aj situácie, keď sa nemôže dotýkať alebo cítiť jedlo, alebo keď jeho pozornosť rozptyľuje rušivý tanier s nápadnými farbami alebo motívmi.

Čo keď dieťaťu nejaká surovina nechutí alebo ju kategoricky odmieta bez ochutnania?

Hlavne na to choďte pomaly a postupne.

Naservírujte len maličký kúsok a doplňte ho niečím, čo už máte overené, čo má dieťa rado.

Jedenie je psychomotoricky náročná zručnosť, ktorá vyžaduje opakovaný tréning.

Niektoré deti potrebujú viac času a je to v poriadku.

Vychytajte časy, kedy bude vyspinkané s dobrou náladou.

Neľpite na konkrétnych jedlách a servise.

Prechod na tuhú stravu nie je jednoduchý pre dieťa, ale ani pre rodičov.

Nebuďte na seba zbytočne prísni: pocit zúfalstva a hnevu, keď dieťa odmieta jesť alebo sa s jedlom len hrá, je úplne prirodzený.

Učenie sa jesť lyžičkou a príborom

Keď dieťa začne prejavovať záujem o lyžicu, ideálne je ponúknuť mu tú správnu.

Mala by byť malá, ľahká, vyrobená z materiálu šetrného k zdraviu, ideálne plastová a so zaobleným hrotom.

Začínajte opatrne a buďte pripravení na všetko - skvelé je dieťa kŕmiť jednou lyžicou a druhú mu dať do rúčky, nech sa učí správne s ňou narábať.

Siahnite po kvalitných lyžičkách, ktoré sú vhodné pre daný vek dieťaťa, aby mu dobre padla do rúčky aj do úst.

Neodrádzajte ho v mene čistoty v domácnosti od snahy kŕmiť sa samostatne.

Je dobré, ak sa pokúša nabrať jedlo a vložiť si ho do úst.

Po úspešnom zoznámení sa s lyžičkou môžete vytiahnuť aj vidličku, prípadne celý príbor.

Odporúčaný vek na začatie jedenia s príborom je 18 mesiacov, pričom samostatne to deti zvládnu okolo tretieho roku života.

Keď vidíte, že dieťatku nerobí problémy kŕmiť sa lyžičkou a ochotne ju drží v ruke, zoznámte ho aj s vidličkou.

Aby ste mu učenie uľahčili, vyberte ergonomickú vidličku správnej veľkosti, mnohé deti poteší aj žiarivá farba či obľúbený rozprávkový motív na vidličke.

Rovnako dôležité, ako výber vhodnej detskej vidličky, je aj jedlo, ktoré dieťaťu naservírujete.

Opäť je dobré neponúkať nič tvrdé ani šmykľavé, čo dieťa nedokáže napichnúť, ale skôr uvarenú zeleninu, kúsky mäkkej kuracinky či banán.

Nezabúdajte, že najlepšie vždy funguje dobrý príklad - motivujte dieťatko k samostatnému jedeniu lyžičkou a vidličkou aj tak, že budete jesť naraz s ním a ono vás pri jedle bude môcť pozorovať a napodobňovať.

Používanie kompletného príboru, respektíve zvládnutie samostatného krájania jedla nastáva až po tom, čo dieťa ovláda jedenie s lyžicou a vidličkou.

Priemerný vek, kedy to dieťa dokáže bez pomoci, je päť rokov.

Rozvoj reči a jedenie

Vývoj reči je komplikovaná záležitosť. Zahŕňa počúvanie, porozumenie a nadobúdanie nových slov.

Ďalej, dieťa sa musí naučiť napodobňovať reč, ktorá bude vytváraním zvukov porozumená ako ľudská reč.

Musí sa správne naučiť, čo je často veľmi náročné, využívať rečové orgány na vygenerovanie adekvátnej a plánovanej sekvencie zvukov.

Efektívne hryzenie zahŕňa nasledovné časti úst - ďasná, zuby, jazyk, spodnú a vrchnú čeľusť a sánku.

Tieto svaly a orgány sú zodpovedné za správne fungovanie artikulácie zvukov, narušenie ich vývoju prispieva k rečovým problémom.

Do hryzenia a žuvania sa zapája celý svalový komplex úst, čo je vynikajúcim cvičením pre vývoj reči.

To je dôvodom prečo učením dieťaťa správne hrýzť priamo podporujeme rozvoj reči.

Hygiena ústnej dutiny

Hygiena ďasien a neskoršia starostlivosť o mliečne zuby dieťaťa ovplyvňuje rozvoj reči, oklúzia a aj celkovú kondíciu jeho maličkého tela.

Nezabúdajte na dentálnu hygienu po jedle.

Chce si dieťa čistiť zúbky samo? Nebráňte mu v tom, naopak, povzbudzujte ho.

Návyk je pre budúcu pravidelnú starostlivosť o chrup veľmi dôležitý.

Praktická podpora pri samostatnom jedení

Najlepší spôsob, ako sledovať pokrok vášho dieťaťa, je jednoduchý: začnite si údaje zapisovať.

Čo sa mu páčilo, čo ho najviac zaujalo?

Čo v ten deň zjedlo alebo odmietalo zjesť?

Namiesto nejasného pocitu viny a demotivácie, že vaše dieťa už mesiac nič nejedlo, budete mať pred sebou užitočné dáta.

Okrem ergonomického príboru zaobstarajte aj tanierik a misku so špeciálnou prísavkou, ktorá sa ľahko pripevní na každý povrch.

Najdôležitejšie je, aby bolo dieťa dobre podopreté a malo voľné ruky.

Neporiadok je normálny a patrí k učeniu.

Jedlo na podlahe alebo oblečení nie je chyba, ale súčasť procesu.

Samotné stravovanie je fáza plná skúšok, objavov a malých víťazstiev.

Niekedy to bude hladké, inokedy frustrujúce - a oboje je normálne.

Keď dáme dieťaťu čas, trpezlivosť a podporu, vytvoríme priestor, kde sa môže cítiť bezpečne.

tags: #mesacne #dieta #samostatne #jedenie