Michael Faraday (22. septembra 1791, Newington, Anglicko - 25. augusta 1867). Za svojho plodného vedeckého života sa zaoberal najmä chémiou a fyzikou.
Narodil sa na anglickom vidieku v dedine Newington, vo veľmi chudobnej a nábožensky založenej rodine. Jeho otec bol kováč, ktorý sa v roku 1791 presťahoval zo severu Anglicka za prácou. Jeho matka bola žena veľmi pokojná a múdra, ktorá podporovala svojho syna citovo a to aj napriek jeho pomerne ťažkému detstvu. Faraday bol tretím v poradí zo štyroch detí. Všetci mali čo robiť, aby sa dosýta najedli, pretože ich otec bol často chorý a neschopný sústavnej práce. Rodina preto žila celé roky v biede a chudobe. Malý Michael sa málokedy dosýta najedol a keď mal dvanásť rokov, musel aj on sám začať zarábať.
Pretože bol šikovný, dostal sa do učenia ku knihárovi. Jeho rukami preto často prechádzali najrôznejšie významné spisy. Dostal výučný list, ale už vedel, že jeho život nebude spojený s výrobou, resp. tlačením kníh, ale s vedou. Zriadil si domáce chemické laboratórium.
V roku 1812 začal navštevovať verejné prednášky známeho chemika sira Humphry Davyho. Známy profesor si všimol mladíkov zápal a záujem a aj nadanie a rozhodol sa urobiť z neho svojho žiaka. Jeden zo zákazníkov dal Faradayovi vstupenku na vedecké prednášky, ktoré usporadúval britský chemik a zakladateľ elektrochémie Humphry Davy na pôde Kráľovskej spoločnosti. Faraday zozbieral všetku mladícku odvahu a napísal svojmu veľkému vedeckému vzoru list.
V roku 1815 Davy zamestnal Faradaya ako asistenta v chemickom laboratóriu londýnskeho Kráľovského inštitútu. Na základe Davyho odporúčania bol Faraday prijatý - na miesto sluhu s povinnosťou po prednáškach poupratovať. Jeho postavenie však nebolo nejako skvelé. Davy ho mal síce v obľube, dokonca ho vzal so sebou na štúdijnú cestu na kontinent, ale jeho manželka s osobou tak nízkeho spoločenského pôvodu stolovať a tak Faraday jedol so služobníctvom v kuchyni.
Každý týždeň vymýšľal nejaký nový pokus na pobavenie členov a priaznivcov inštitútu z vysokej spoločnosti. Pri týchto experimentoch Faraday objavil nové chemické zlúčeniny, zaoberal sa skvapalňovaním plynov a onedlho si získal aj povesť zručného chemika. Jeho popularite určite pomohlo aj to, že nemal žiadne matematické vzdelanie a vo svojich prednáškach a odborných prácach nikdy nepoužil jediný platný chemický vzorec. Neustála potreba nových nápadov z neho urobila jedného z najlepších experimentátorov všetkých čias a svojich poslucháčov okúzľoval schopnosťou vyložiť aj ten najzložitejší problém dokonale názorným spôsobom. To platilo aj o tak nehmotných javoch ako elektrina či magnetizmus.
V roku 1824 bol zvolený za člena britskej Akadémie vied a o rok neskôr bol menovaný riaditeľom jej laboratórií. V tej dobe bol už bol pomerne dobre finančne zaistený, mal útulný byt priamo v budove Kráľovského inštitútu a mohol sa oženiť. V rokoch 1830-1851 Faraday pôsobil ako profesor chémie na Kráľovskej vojenskej akadémii vo Woolwichi. Bol výborným prednášateľom a popularizátorom prírodných vied. Už v roku 1826 začal organizovať pravidelné piatkové večerné diskusie a v tom istom roku aj Vianočné prednášky pre mládež, čím položil základy vyučovania vedy. V roku 1860 publikoval sériu šiestich detských prednášok Chemické dejiny sviečky.
Počas svojich pokusov v roku 1821 zistil, že elektrický prúd prechádzajúci vodičom môže vyvolať určitú magnetickú silu. Celých desať rokov tak strávil snahou dokázať, že existuje aj opačná možnosť - teda aby pôsobenie magnetu vyvolalo elektrický prúd. V roku 1821 publikoval svoju prácu o elektromagnetickej rotácii (princíp elektromotora). V roku 1831 sa konečne dostavil úspech: Faraday objavil elektromagnetickú indukciu a dokázal tak nezvratne, že elektrina a magnetizmus sú iba dva rôzne prejavy jediného javu - elektromagnetizmu. Toto bol významný a kľúčový objav, ktorý mal už čoskoro znamenať ďalekosiahle následky. Koncom roka 1831 demonštroval Faraday na schôdzi Kráľovskej londýnskej spoločnosti svoj stroj na výrobu elektrickej energie.
Faradayov magnetoelektrický stroj predstavoval medený kotúč o polomere 15 cm, ktorý sa otáčal medzi dvomi pólmi trvalého magnetu. Elektrický prúd bol z kotúča odvádzaný dvoma kefkami. V roku 1831 Faraday objavil elektromagnetickú indukciu, princíp elektrického transformátora a generátora. Tento objav bol rozhodujúci pre umožnenie transformácie elektriny. Odhalil blízky súvis medzi elektrinou a magnetizmom a zostrojil prvý funkčný elektrický generátor. Faraday tak dal teoretický základ pre všetky budúco vynájdené elektromotory a dynamá.
V 40. rokoch 19. storočia vytvoril teóriu elektromagnetických polí založenú na celkom novom pojme - elektrických a magnetických siločiarách. V roku 1831 - v priebehu celej série rôznych experimentov - Faraday spozoroval, že vodič stočený do slučky, ktorým preteká prúd, spôsobuje výchylku magnetickej ihly, nachádzajúcej sa v jeho blízkosti. Nadšený týmto fenoménom, opakoval stále znova svoj experiment a zakaždým mohol pozorovať výchylku ihly. Tak objavil úkaz elektromagnetickej indukcie, na ktorej princípe pracujú všetky elektrárne. V priebehu ďalších týždňov zistil, že sa indukovaný elektrický prúd pohybuje opačným smerom ako prúd, ktorý ho indukoval, teda pôvodný, primárny prúd.
Keď sa o tri roky neskôr zaoberal rozkladom chemických substancií pomocou elektrického prúdu, prišiel na to, že látky z nich takto získané sa usadzujú podľa určitých fyzikálnych zákonov na elektrických plochách. Už v roku 1820 zistil, že skvapalnený amoniak pri vypúšťaní ochladzuje okolité prostredie, čo bol základ pre výrobu chladiacich a klimatizačných zariadení. Objavil benzén, experimentoval s uhľovodíkmi, ale aj so zliatinami. Prispel k skvapalňovaniu plynov. Zaviedol pojmy: elektrolýza, anóda, katóda, ión. Spoznal zákony o chemickom účinku elektrického prúdu. Vysvetlil vznik elektromotorického napätia v galvanickom článku. Čiastočne bol zodpovedný za vytvorenie mnohých známych slov vrátane slov ako "elektróda", "katóda" či "ión" a mnoho ďalších.
Vedeckú revolúciu fyziky však nevyvolali tieto zákony, ale jeho ďalší objav: pomocou kovových pilín dokázal magnetické sily, ktoré možno pozorovať okolo vodiča pretekaného prúdom, je možné vysvetliť pôsobením silového poľa. Piliny sa pod vplyvom tohto Faradayom postulovaného poľa uložili do foriem, ktoré potom označil ako jeho siločiary. Jeho hypotézy o poli ako nositeľovi magnetických a elektrických energií, nenašli však pozitívnu odozvu, ba dokonca narážal nimi na bariéru neporozumenia a odmietania. Hoci sa na sklonku života pokúšal zhrnúť výsledky svojich prác do jednej uzavretej, spoločnej teórie, nepodarilo sa mu to. Jeho predstavy matematicky formuloval James Clerk Maxwell.
V tej dobe bol už bol pomerne dobre finančne zaistený, mal útulný byt priamo v budove Kráľovského inštitútu a mohol sa oženiť. Počas svojich pokusov v roku 1821 zistil, že elektrický prúd prechádzajúci vodičom môže vyvolať určitú magnetickú silu. Celých desať rokov tak strávil snahou dokázať, že existuje aj opačná možnosť - teda aby pôsobenie magnetu vyvolalo elektrický prúd. V roku 1824 bol zvolený za člena britskej Akadémie vied a o rok neskôr bol menovaný riaditeľom jej laboratórií.
Na začiatku 40. rokov 18. storočia sa však Faradayovo zdravie začalo zhoršovať a robil aj menej výskumov. V roku 1839 sa Faraday nervovo zrútil a jeho zdravie začalo chradnúť. Po roku 1855 sa pre zlý zdravotný stav nemohol venovať experimentom, prednášal však až do roku 1862. Zomrel 25. augusta 1867 v Hampton Courte, kde dostal oficiálne ubytovanie ako uznanie za svoj prínos pre vedu. Zomrel 25. Michael Faraday získal 95 čestných titulov a ocenení, ostal však veľmi skromným človekom. Ponuku stáť na čele Kráľovskej spoločnosti Faraday dvakrát odmietol. Kráľovská spoločnosť mu udelila Copleyovu medailu (1832, 1838). Bol členom francúzskej, nemeckej, bavorskej či americkej akadémie vied, získal čestný doktorát univerzity v Oxforde.
Vo Faradoch sa meria množstvo elektrického náboja, ktoré je kondenzátor schopný prijať. Ako spomienka na tohto veľkého londýnskeho vedca sa zaviedlo označenie jednotnej elektrickej kapacity jeho menom a na jeho počesť znie teda táto jednotka ako Farad. Po Faradayovi je pomenovaná jednotka elektrickej kapacity farad, jeho meno nesie aj mesačný kráter a planétka Faraday.
| Základné údaje | Hodnoty |
|---|---|
| Narodenie | 22. september 1791 |
| Úmrtie | 25. augusta 1867 |
| Miesto narodenia | Newington |
| Hlavné oblasti | fyzika, chémia |
| Kľúčový objav | elektromagnetická indukcia |
| Jednotka | farad |
Faraday patrí k najskromnejším vedcom všetkých čias, nikdy mu pri jeho epochálnych vynálezoch nešlo ani o slávu ani o peniaze, ale len o samotnú vedeckú prácu. Stačilo mu, že ho celkom vypĺňala a robila šťastným. Geniálny anglický fyzik Faraday je príkladom šľachetnosti i užitočnosti moderného vedca.
