Miesto narodenia Krištofa Kolumba: Janov, Calvi alebo iné mesto?

Krištof Kolumbus je jedným z najznámejších moreplavcov v dejinách. Napriek tomu dodnes presne nevieme, kde sa narodil, a istota neexistuje ani pri presnom dátume jeho narodenia. Vedci sa všeobecne zhodujú, že Kolumbus sa narodil v Janovskej republike, no konkrétne miesto zostáva sporné.

Za jeho rodisko sa najčastejšie uvádza Janov, ale nárok si robí aj Calvi na Korzike, Alghero na Sardínii a podľa niektorých tvrdení ďalšie oblasti. Spor o jeho pôvod trvá dodnes, hoci encyklopédie ho zvyčajne označujú jednoducho ako talianskeho moreplavca.

Kedy sa Krištof Kolumbus narodil?

Narodil sa medzi 25. augustom a 31. októbrom 1451 ako Christophorus Columbus.

O dátume jeho narodenia sa vie tak málo, že údaje niektorých jeho životopiscov sa rozchádzajú až o 3 mesiace.

Za jeho narodenie sa obvykle uvádza rok 1451 a miestom Janov alias Genova, presnejšie mestská obranná veža a brána v jednom Porta de sant Andrea.

Niektoré biografické údaje uvádzajú dátum 28. september 1451, no tento údaj nemožno považovať za jednoznačne potvrdený. Presný dátum narodenia zostáva predmetom historických diskusií.

Prečo sa za jeho rodisko považuje Janov?

Podľa všeobecne akceptovanej teórie pochádzal z talianskeho Janova.

Vedci sa všeobecne zhodujú, že Kolumbus sa narodil v Janovskej republike a ako prvým jazykom hovoril ligúrskym dialektom.

Meno Krištof Kolumbus je slovenská verzia latinského Christophorus Columbus. V ligúrčine sa volá Cristoffa Corombo, po taliansky Cristoforo Colombo a po španielsky Cristóbal Colón.

Mnohé texty uvádzajú, že jeho meno v rôznych jazykoch má rôzne formy: Christobal Colón, Cristoforo Colombo, Cristoffa Corombo, Cristóforo Colombo a podobne.

Jeho otcom bol Domenico Colombo, tkáč vlny, ktorý pracoval v Janove aj Savone a ktorý tiež vlastnil stánok so syrmi, v ktorom mladý Krištof pracoval ako pomocník.

Jeho otcom bol tkáč vlny Domenico Colombo a mamou Korzičanka Susanna Fontanarossa.

Jeho matkou bola Susanna rodená Fontanarossa pôvodom z Bisagna.

Kolumbus mal troch bratov a jednu sestru.

V roku 1470 sa rodina Kolumbovcov presťahovala do Savony, kde Domenico prevzal krčmu.

Rodina sa v roku 1470 presťahovala do Savony.

Jeho rodina sa v roku 1470 presťahovala do Savony, tiež mesta na Ligúrskom pobreží.

Korene v Janove, ligúrske jazykové prostredie a rodinné väzby na Janovskú republiku patria medzi hlavné dôvody, prečo sa Janov považuje za najpravdepodobnejšie miesto jeho narodenia.

Dom v Janove ako údajné miesto narodenia

Najmä však Taliani, ktorí v Janove na údajný rodný dom Kolumba pripevnili pamätnú tabuľu.

Za ďalšie miesto sa udáva Sardínia.

Za rok úmrtia sa obvykle udáva 1506 a miestom je Valladoid v Španielsku.

Chatrný vzhľad zovňajšku a interiéru domčeka, ktorý slúži ako sklad elektroinštalačného materiálu (stav: 90-te roky), pôsobí nie príliš presvedčivo - turistov tam však majú veľa.

Doteraz je tu najväčšou atrakciou Kolumbov dom, chalúpka v horách nad Savonou.

Ešte dnes tu nájdete ľudí, ktorí sa hrdia, že sú potomkami Kolumbovej rodiny.

Kolumbov dom, Casa de Colon som navštívil v centre Janova ale aj na Kanárskych ostrovoch či na ostrove Porto Santo 43 km severovýchodne od ostrova Madeira.

Calvi na Korzike: konkurenčný nárok na Kolumbovo rodisko

Podobnú atrakciu možno nájsť aj v Calvi na Korzike.

Spor, či Calvi alebo Janov je rodiskom slávneho moreplavca, trvá dodnes.

Janovčania, ktorí na Korzike vládli od 14. do 18. storočia, tvrdia, že Kolumbus sa narodil u nich.

Korzika aj Sardínia vtedy patrili Janovskej republike.

Práve historické spojenie Korziky s Janovskou republikou umožňuje, aby sa aj Calvi objavovalo v diskusiách o Kolumbovom pôvode.

V Calvi na Korzike sa nachádza dom, ktorý miestna tradícia predstavuje ako rodisko slávneho moreplavca. Podobne ako v Janove však nejde o všeobecne prijatý dôkaz.

Alghero na Sardínii a ďalšie tvrdenia

Keď prechádzam mestečkom Alghero na severozápade Sardínie po hradbách Bastioni Cristoforo Colombo, tvrdia mi, že Kolumbus sa narodil tu.

Sardínia bola zaostalým ostrovom, ale práve Alghero prestaval aragonský kráľ Ferdinand Aragonský, jeden z dvoch sponzorov výpravy Krištofa Kolumba do Nového sveta.

Za ďalšie miesto sa udáva Sardínia.

Čo sa jeho národnosti týka, uchádza sa o neho až deväť národov.

V najnovších výskumoch sa objavujú tvrdenia o sefardskom pôvode Kolumba; DNA vzorky z pozostatkov v Sevilli vyšetrujú pôvod, pričom výsledky naznačujú židovský pôvod jeho predkov.

Tieto výsledky dopĺňajú diskusie o jeho národe a kultúrnom kontexte, čo ďalej ovplyvňuje chápanie jeho identity a motivácie.

Nie všetky tvrdenia o jeho pôvode majú rovnakú historickú váhu. Najrozšírenejší názor naďalej hovorí o janovskom pôvode, zatiaľ čo tvrdenia o Calvi, Alghere či inom mieste zostávajú súčasťou širšieho sporu.

Rodina, detstvo a rané roky

Kolumbus, aj keď z veľkej miery samouk, bol sčítaný v geografii, astronómii a histórii.

Ambiciózny Kolumbus sa nakoniec naučil po latinsky, portugalsky a kastílsky.

Kolumbus čítal nielen Il Milione od Marca Pola ale aj históriu od Plínia Staršieho a Klaudia Ptolemaia z prvého a druhého storočia nášho letopočtu.

Od mladého veku ako správny Janovčan trávil väčšinu času na obchodných lodiach a do školy nemal čas chodiť.

Už ako 14-ročný nastúpil do námornej služby.

V jednom zo svojich spisov hovorí, že vo veku 10 rokov išiel na more.

Rozdiel medzi údajmi o veku, v ktorom vstúpil do námornej služby, ukazuje, že aj pri základných životopisných faktoch zostávajú pramene nejednotné.

Lode, na ktorých slúžil, sa plavili do Afriky, oboplávali Stredozemné more a dostali sa k studeným brehom Írska a Anglicka.

V máji 1476 sa zúčastnil ozbrojeného konvoja vyslaného Janovom na prepravu hodnotného nákladu do severnej Európy.

Pravdepodobne zakotvil v anglickom Bristole a írskom Galway.

V roku 1477 možno odišiel aj na Island.

Lisabon a formovanie moreplavca

V tomto roku sa presťahoval do Lisabonu, kde žil až do roku 1485.

Kolumbus pôsobil v Lisabone v rokoch 1477 - 1485.

Usadil sa v Portugalsku, oženil sa s dcérou guvernéra ostrova Porto Santo, od ktorého získal cenné kartografické materiály pre svoje neskoršie plány.

Tu sa oženil s portugalskou šľachtičnou Filipou Moniz Perestrelo a pravdepodobne navštevoval prestížnu inštitúciu, ktorú zjednodušene nazývame školou princa Henricha Moreplavca.

V roku 1479 alebo 1480 sa mu narodil syn Diego Kolumbus.

V roku 1480 sa mladomanželom narodil syn Diego.

V rokoch 1482 až 1485 obchodoval Kolumbus pozdĺž pobrežia západnej Afriky a dosiahol na portugalské obchodné miesto Elmina na pobreží Guiney (v dnešnej Ghane).

Medzi rokmi 1482-85 Kolumbus plával na portugalských lodiach na juh na Zlaté Pobrežie k pevnosti Elmina v dnešnej Ghane.

Pevnosť, ktorú vybudovali Portugalci ako prvú stavbu v subsaharskej Afrike, je aj dnes mohutná a krásna a ja ju spomínam v blogu Najkrajšie hrady sveta.

Pred rokom 1484 sa Kolumbus vrátil do Porto Santo a po návrate zistil, že jeho manželka zomrela.

V roku 1485 odišiel z Portugalska do Kastílie, kde si v roku 1487 našiel milenku Beatriz Enríquez de Arana.

Beatriz, v tom čase nezosobášená, porodila v júli 1488 Kolumbovho prirodzeného syna Fernanda Kolumba, pomenovaného podľa aragónskeho panovníka.

Prečo chcel plávať na západ?

Pod vplyvom týchto diel a názorov o guľatosti Zeme formuloval plán hľadania prechodu západným morom do Východnej Indie, aby profitoval z obchodu s korením.

Chcel však nájsť novú cestu do Ázie.

Kolumbus celý život spomínal Marca Pola, aj v čase, keď presviedčal španielskych kráľov, aby zafinancovali jeho cestu.

Existuje exemplár knihy Il Milione s poznámkami Krištofa Kolumba na okrajoch strán, ktorú mal na svojej plavbe.

Takmer všetci vzdelaní ľudia zo Západu chápali, minimálne od čias Aristotela, že Zem je guľatá.

O sférickosti Zeme hovorí aj Ptolemaiova práca, na ktorej bola do veľkej miery založená stredoveká astronómia.

Už v 3. storočí pred naším letopočtom Eratosthenes správne vypočítal obvod Zeme pomocou jednoduchej geometrie a štúdiom tieňov vrhaných objektmi na dvoch vzdialených miestach.

Krištof Kolumbus čítal dielo Ptolemaia, kde boli pri sférickej zemeguli použité staré jednotky, a preto podcenil veľkosť našej planéty asi o tretinu.

Kolumbus, napríklad, odhadol vzdialenosť Kanárske ostrovy - Japonsko na 2 400 námorných míľ, čo je 4 400 km.

Skutočná vzdialenosť je pritom 10 600 námorných míľ, teda 19 600 km.

Väčšina vedcov ďalej akceptovala Ptolemaiov odhad, že Eurázia sa rozprestiera na 180° zemepisnej dĺžky namiesto skutočných 130° na čínsku pevninu alebo 150° do Japonska na zemepisnej šírke v Španielsku.

Kolumbus veril v ešte vyšší odhad a ponechal menšie percento vody.

Žiadna loď v 15. storočí nemohla niesť dostatok potravy a čerstvej vody na tak dlhú cestu a nebezpečenstvo spojené s plavbou cez nezmapovaný oceán by bolo veľmi vysoké.

V 80. rokoch 15. storočia navrhli bratia Kolumbovci plán dosiahnuť Indiu plavbou na západ cez „oceánske more“ (Atlantik).

Odmietnuté návrhy a podpora španielskej monarchie

Svoj plán uskutočniť cestu do Indie západným smerom predložil portugalskému kráľovi Jánovi II.

Ten návrh zamietol, ale hneď nato sa pokúsil uskutočniť Kolumbov plán za jeho chrbtom sám - neúspešne.

Kolumbus ponúkol svoje služby portugalskému kráľovi.

Podľa ich názoru bol Kolumbov odhad cestovnej vzdialenosti 3 860 km príliš nízky.

Kolumbus odcestoval z Portugalska do Janova i Benátok, povzbudenia sa mu nedostalo ani od jedného z nich.

Takmer desať rokov Kolumbus loboval v európskych monarchiách, aby financovali jeho snahu objaviť západnú námornú cestu do Ázie.

V Portugalsku, Anglicku a Francúzsku bola odpoveď rovnaká: nie!

Kráľovná Izabela I. a kráľ Ferdinand II. mu prisľúbili financovanie po tom, čo presvedčili monarchov o realizovateľnosti jeho nápadu.

Po Kolumbovom vytrvalom lobovaní vo viacerých kráľovstvách katolícki panovníci kráľovná Izabela I. a kráľ Ferdinand II. súhlasili, že finančne podporia cesty na západ.

V apríli 1492 Ferdinand a Izabela sľúbili Kolumbovi, že ak uspeje, dostane hodnosť admirála oceánskeho mora a bude menovaný za miestodržiteľa a guvernéra všetkých nových krajín, ktoré bude nárokovať pre Španielsko.

Prvá plavba a pristátie na Bahamách

Prvá výprava vyplávala 3. 8. 1492 z Palosu s tromi loďami - Santa Maria, Pinta a Niña.

Prvá plavba vyrazila z prístavu Palos z tromi loďami - Santa Maria, Pinta a Nina.

Kolumbova výprava s karavelami Niňa, Pinta a Santa María vyplávala z andalúzskeho prístavu Palos de la Frontera pol hodiny pred východom slnka v piatok 3. augusta 1492.

Pre chybu na Pinte sa však musela expedícia 102 mužov tretí deň plavby zastaviť na Kanárskych ostrovoch a na šíre more vyrazila až 6. septembra.

Zastavili sa na ostrove Gomera.

Tu vymenili latinské plachty na Nine za rahnové, ktoré jej umožnili zvýšiť rýchlosť.

6. septembra ale vyrazili na západ.

Kolumbus ponúka svoje služby portugalskému kráľovi.

Počas prvej plavby v roku 1492 poháňali Kolumbovu flotilu prudké pasáty z východu, ktoré sa bežne nazývali „veľkonočné“, a to dobu piatich týždňov od Kanárskych ostrovov po Bahamy.

12. októbra 1492 v skorých ranných hodinách po 37-dennej plavbe Krištof Kolumbus pristál na druhom brehu Atlantiku.

O druhej hodine ráno 12. októbra 1492 sa z oceánu vynorila zem.

Bol to jeden z bahamských ostrovov, domorodcami nazývaný Guanahaní.

Kolumbus pristál pri malom ostrovčeku na Bahamách, všetky tri lode zakotvili ďalej od brehu, na ktorý doveslovali malými člnmi.

Krištof sa dostal na pláž, na ktorej si kľakol a modlil sa.

Práve svitalo.

Následne ostrov pomenoval San Salvador.

Kolumbus veril, že dorazili do Indie a miestnych nazval Indiánmi.

Pokračoval v hľadaní cesty do Východnej Indie a miera, do akej si bol vedomý, že Amerika je úplne samostatná pevnina, je neistá.

Nikdy sa jasne nezriekol svojej viery, že sa dostal na Ďaleký východ, a pôvodným obyvateľom, s ktorými sa stretol, dal meno indios („indiáni“).

Hispaniola a prvé európske osídlenie

Kolumbus sa následne celé mesiace plavil z ostrova na ostrov v oblasti, ktorú dnes poznáme ako Karibik, hľadajúc „perly, drahé kamene, zlato, striebro, korenie a iné predmety (tovar)“, ktoré sľúbil svojim španielskym patrónom.

Veľa toho však nenašiel.

Na Štedrý večer 1492 posádka riadne oslavovala a riadenie lode nechala plavčíkovi, ktorý náročnú funkciu nezvládol a Kolumbovou vlajkovou loďou narazil do koralového útesu.

Bolo to na severnom pobreží veľkého ostrova, ktorý Kolumbus pomenoval podľa krajiny, ktorá mu dala možnosť túto cestu uskutočniť ako malé Španielsko - Hispaniola.

Dnes je ostrov rozdelený medzi dve krajiny, Dominikánsku republiku a Haiti.

V januári 1493 Kolumbus zanechal takmer 40 členov posádky v prvom provizórnom európskom sídle v Amerike, ktoré pomenovali La Navidad.

Kolumbus následne navštívil ostrovy dnes známe ako Kuba a Hispaniola a na území dnešného Haiti založil kolóniu La Navidad.

Išlo o prvé európske osídlenie v Amerike od začiatku severských kolónií, ktoré sa uskutočnili o 500 rokov skôr.

Ďalšie tri výpravy

Druhá výprava (1493-1496) zavŕšila kolonizáciu na Haiti a preskúmala časť Malých a Veľkých Antíl, vrátane Dominiky a Puerto Rico.

Druhá cesta trvala omnoho dlhšie než prvá a bola aj omnoho grandióznejšia.

Už 3. novembra 1493 pristál pri drsných svahoch ostrova Dominica, nie Dominikánska republika.

Následne Kolumbus objavil ostrovy Malých Antíl ako Guadeloupe, Antigua, Saint Martín, St. Croix, Americké Panenské ostrovy, Virgin Gorda a Britské Panenské ostrovy.

Preplavili sa do Veľkých Antíl a objavili Puerto Rico.

Treťou výpravou (1498-1500) Kolumbus dosiahol južnú Ameriku a objavil pobrežie Venezuely.

Tá vyrazila 30. 5. 1498 zo Sanlúcaru de Barrameda zo šiestimi loďami.

Rozdelil svoju flotilu - polovicu poslal priamo k San Domingu založenému jeho bratom v Novom svete a z druhou vyrazil k pobrežiu Južnej Ameriky.

Kde objavil dnešnú Venezuelu.

Štvrtá výprava (1502-1504) sledovala hľadanie prieplavu vedúceho k ázijskej pevnine.

Kolumbus plával pozdĺž juhu Ameriky a prestúpil po Karibiku až na Jamajku, no prieliv nebol nájdený.

Na 4 a poslednú výpravu vyplával z Cádizu 9. 5. 1502 zo 4 loďami o 140 členoch posádky.

Plavba za oceán mu teraz kvôli počasiu trvala až 2,5 roka.

Kolumbus ako moreplavec a koloniálny správca

Ako koloniálny guvernér bol Kolumbus jeho súčasníkmi obvinený z výraznej brutality a čoskoro bol z tejto funkcie odvolaný.

Kolumbov napätý vzťah s kastílskou korunou a jej menovanými koloniálnymi správcami v Amerike viedol k jeho uväzneniu a vysťahovaniu z Hispanioly v roku 1500 a neskôr k zdĺhavým súdnym sporom ohľadom výhod, ktoré on a jeho dedičia od koruny požadovali.

Nepokoje v nej, vyvolané hlavne chamtivosťou španielskych osadníkov, spôsobili, že z tretej výpravy (1498 až 1500) sa Kolumbus s bratmi Bartolomeom a Diegom vrátil do Španielska v okovách.

Aj keď ich dvor hneď oslobodil, stratené postavenie už späť nezískali.

Osídlenie Španielov v Karibiku znamenalo začiatok dobývania a kolonizácie Nového sveta, ktorý sa následne nazval Amerika.

Stáročia po svojej smrti bol veľmi uctievaný, ale vnímanie verejnosti sa v posledných desaťročiach roztrieštilo, pretože vedci venujú väčšiu pozornosť škodám spôsobeným za jeho vlády, najmä takmer vyhladeniu pôvodného obyvateľstva Hispanioly z Taína z dôvodu zlého zaobchádzania a európskych chorôb, ako aj ich zotročeniu.

Iní historici tvrdia, že správy o jeho brutalite sú prehnané a sú súčasťou tendenčnej Čiernej legendy, t.j. že Kolumbus bol nespravodlivo znevažovaný v rámci širšieho protikatolíckeho sentimentu.

Miesta spojené s Kolumbom dnes

Navštívil miesta ako Alghero na Sardínii, Savona a Janov, exile a pobyt v Lisabone, ako aj ostrovy Tenerife a Madeira na ceste prvého objavenia.

Návštevy miest, ktoré tvrdia, že sú jeho rodným miestom, Janov a Calvi, pretrvávajú dodnes ako súčasť turistického dedičstva.

Turistické trasy často pripomínajú jeho cesty s názvami lodí Santa Maria, Pinta a Niña.

Aj keď jeho prvý domov vo Savone je dnes turistickým miestom, väčšie rozmery jeho odkazu ležia vo svetovom objavovaní a v kultúrnych debatách o dôsledkoch kolonizácie.

Kolumbove lode sa spájajú s viacerými dnešnými turistickými lokalitami v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, na Kanárskych ostrovoch a v Karibiku.

Smrť, hrob a pozostatky

Kolumbus zomrel v Valladolid v roku 1506.

Podľa všeobecne akceptovanej teórie pochádzal z talianskeho Janova.

Zomrel 20. mája 1506.

Moreplavcove telesné pozostatky totiž o tri roky neskôr preniesli do rodinného mauzólea v Seville, odtiaľ do Dominikánskej republiky a neskôr na Kubu, až kým sa v roku 1898 natrvalo nevrátili do Sevilly.

Forenzný tím z univerzity v Granade v roku 2005 odobral vzorky DNA z kostí v Kolumbusovej sevillskej hrobke a potvrdil, že pozostatky skutočne patria tomuto známemu moreplavcovi.

Tím vedcov teraz dospel k záveru, že pôvodný Kolumbusov hrob sa nachádzal v areáli františkánskeho kláštora vo Valladolide.

Ten už v súčasnosti neexistuje, na jeho mieste sa dnes rozprestiera obchodná zóna blízko námestia Plaza Mayor.

Výskumníci odobrali vzorky materiálov z hrobu v Seville, porovnali ich so vzorkami z Valladolidu a potvrdili ich zhodu.

Dominikánska republika trvá na tom, že Kolumbusove telesné pozostatky stále spočívajú v Santo Domingu.

Podľa vedcov sa moreplavcove kosti nachádzajú v Seville, čo potvrdil aj výskum z roku 2005.

Prečo zostáva otázka jeho pôvodu otvorená?

O dátume narodenia je veľmi menej známy, a preto sa uvádza obdobie medzi 25. augustom a 31. októbrom 1451.

Mnohí tvrdia, že bol Janovčan, no spor o rodné mesto trvá dodnes - Janov alebo Calvi na Korzike.

O dátume jeho narodenia sa vie tak málo, že údaje niektorých jeho životopiscov sa rozchádzajú až o 27 rokov.

Čo sa jeho národnosti týka, uchádza sa o neho až deväť národov.

Nikto nevie presne kedy sa Krištof Kolumbus narodil ani kedy zomrel.

Nik nevie ani ako vyzeral, všetky portréty ktoré sa zachovali vznikli až po jeho smrti a boli vyhotovené na základe opisov.

Niektoré historické pramene napríklad tvrdia, že zomrel roku 1500, ale to by sa už zúčastnil svojej 4. výpravy ako mŕtvola.

Spory „vyriešili“ encyklopédie - uvádzajú jednoducho „K. Kolumbus, taliansky moreplavec“.

Narodil sa v roku 1451 v Janove, zomrel roku 1506 vo Valladoide.

Najpravdepodobnejšie vysvetlenie preto znie, že Kolumbus pochádzal z územia Janovskej republiky, pričom presný dom, mesto alebo lokalita jeho narodenia sa zatiaľ nedajú s istotou preukázať.

tags: #miesto #narodeni #kolombus