Milo Láber: slovenský hudobník, cestovateľ, fotograf a pilot

Miloslav Láber, známejší pod prezývkou Whisky, je všestranná osobnosť, ktorá sa preslávila nielen ako líder legendárnej punkovej skupiny Slobodná Európa, ale aj ako vášnivý cestovateľ, fotograf a pilot.

Je frontmanom kapely Slobodná Európa, vlastným menom sa volá Miloslav Láber. Všetci ho však poznajú ako Whiskyho. Hudba ale nie je celý jeho život. Precestoval 80 krajín sveta, vydal knihu fotografií zo svojich potuliek a teraz ich prvý krát aj vystavuje.

Kto je Miloslav Láber alias Whisky

Hudobník, pilot, kameraman a režisér Milo Láber, známy skôr pod prezývkou Whisky, dodnes navštívil zhruba 80 krajín. Zameriava sa najmä na miesta, kde ešte civilizácia a turistický ruch nestihli zničiť prírodu a tradičný spôsob života.

Miloslav Láber, prezývaný Whisky, je frontman legendárnej skupiny Slobodná Európa, avšak jeho život nie je len o hudbe. V súčasnosti je to cestovateľ, fotograf, pilót a autor, ktorý precestoval približne 80 krajín sveta a organizuje cestovateľské premietania po celom Slovensku.

Jeho život je plný dobrodružstiev, objavovania nových kultúr a zachytávania krás sveta prostredníctvom objektívu. Okrem cestovania sa venuje aj lietaniu, filmovaniu a prednáškam o svojich zážitkoch.

„Ja nevytrhávam jednotlivé časti môjho života z kontextu, to sa nedá. Aj keď je pravda, že som sa venoval teraz posledných pár mesiacov najmä fotkám, tak isto sme hrávali so Slobodkou, do toho samozrejme aj lietam, robím cestovateľské prednášky.“

Slobodná Európa: hudobná kariéra

Milo Láber založil kultovú kapelu Slobodná Európa v roku 1989, nahral s ňou niekoľko legendárnych albumov a dodnes aktívne koncertuje.

Zrod kapely Slobodná Európa, ktorú vedie Whisky, siaha do obdobia rokov 1987 až 1989, kedy Whisky a Sveťo Korbeľ vytvárali prvé kompromisy a nápady na novú kapelu.

Debutový album s názvom Pakáreň vydali v roku 1991 pod Opus, pričom v roku 1994 prišiel druhý album Unavení a zničení a v roku 1995 nasledovala pauza pre množstvo osobných problémov členov.

Návrat nastal v roku 2002, tentoraz s Ďurom Černým na poste bubeníka. V roku 2014 vyšla štvrtá štúdiovka Štvorka, a kapela pokračuje v aktivitách aj v súčasnosti, hoci počet koncertov bol v posledných rokoch zredukovaný.

Napriek svojmu nabitému programu sa Whisky nezabúda venovať ani kapele Slobodná Európa. Hoci v súčasnosti zredukovali počet koncertov, na budúci rok oslávia 30. výročie a plánujú špeciálne aktivity.

V pozadí však Whisky nezostáva len pri hudbe. Počas rokov sa venoval aj natáčaniu videoklipov, sólovým projektom a spolupráci s významnými osobnosťami českej a slovenskej scény. Okrem toho má za sebou dlhú históriu z hudobných turné a spoluprác, ktoré formovali aktuálnu podobu kapely a jej tvorby.

Ako režisér a kameraman natočil množstvo hudobných videoklipov, rád pilotuje lietadlá a cestuje po svete.

Ako sa začala jeho vášeň pre cestovanie

Whiskyho vášeň pre cestovanie sa začala už v detstve, kedy ho fascinovali mapy a atlasy.

„Už od detstva som mal v sebe túžbu spoznávať túto planétu. Ešte som nevedel poriadne čítať a už ma bavilo listovať v atlase.“

Prvýkrát okúsil dobrodružstvo vo veku 18 rokov, keď sa dostal do Afganistanu, čo len posilnilo jeho túžbu spoznávať svet.

„Potom ale prišli divoké 90. roky a vtedy som neriešil nič, len divoké 90. roky.“

V roku 2003 mu kamarát, kapitán Boeingu, pomohol dostať sa na Srí Lanku a do Indie, čo štartovalo jeho novú cestovateľskú éru.

„Niekedy v roku 2003 ma môj kamoš, kapitán Boeingu zobral zadarmo na Srí Lanku a do Indie. A vtedy sa to celé nejako naštartovalo.“

Dnes trávi približne tretinu roka na cestách a navštívil už približne 80 krajín, s výrazným zameraním na miesta, kde ešte tradičný spôsob života nie je poznačený masovým turizmom.

1. V detstve ho fascinovali mapy a atlasy.
2. Vo veku 18 rokov sa dostal do Afganistanu.
3. V roku 2003 navštívil Srí Lanku a Indiu.
4. Dnes trávi približne tretinu roka na cestách.
5. Dodnes navštívil zhruba 80 krajín.

Miesta bez masového turizmu

Jeho záujem sa sústreďuje najmä na miesta, kde ešte nedotknutá príroda a tradičný spôsob života nie sú poznačené masovým turizmom.

„Zem je treťou planétou v Slnečnej sústave. Je to názov, pod ktorý sa dajú skryť všetky fotografie z mojich ciest. Vždy cestujem na miesta, kde nie je McDonald, snažím sa ísť tam, kde svet ešte nie je poškodený civilizáciou. Kde ľudia žijú tak ako pred dvesto rokmi.“

Pred každou cestou sa dlhé mesiace venuje dôkladnému prieskumu. Prečíta si turistické bedekre, aby získal základnú predstavu o oblasti a vedel, čomu sa vyhnúť.

Miesta, ktoré sú v bedekroch označené ako najzaujímavejšie, často strácajú svoje čaro preplnenosťou turistami.

„Dlhé mesiace, občas aj roky predtým, ako niekam vyrazím, sa venujem pátraniu. Miesta, ktoré sú v bedekroch totiž označované za najzaujímavejšie, bývajú väčšinou už natoľko preplnené turistami, že pre mňa strácajú jednoducho čaro.“

Okrem toho vyhľadáva informácie na internete, číta cestopisy a navštevuje diskusné fóra, no často sa spolieha aj na vlastnú intuíciu.

„Veľa vecí hladám tiež na internete, veľmi rád si čítam cestopisy a cestovateľské diskusné fóra.“

Predpremietaním pred májovými výpravami sa venuje dôkladnému prieskumu: študuje bedekre, cestopisy a diskusné fóra a dopĺňa to vlastnou intuíciou.

Obľúbené destinácie a dobrodružné zážitky

Jeho cestovateľské lokácie zahŕňajú Gruzínsko, Srí Lanku, Irán, USA, Arménsko, Kolumbiu, Náhorný Karabach a Severnú Kóreu.

Napriek tomu, že Whisky často vyhľadáva nové destinácie pre svoj cestovateľský projekt, rád sa vracia na miesta ako Gruzínsko či Srí Lanka.

„V poslednej dobe musím cestovať stále na nové miesta aby som mal čestvý materiál na moje cestovateľské premietania. No, organizujem aj také off road výlety a tak sa vraciam pravidelne do Gruzínska, či na Srí Lanku.“

Spomína aj na časy, kedy bol 14-krát po sebe v Indii, kam sa opäť chystá, tentokrát bez fotoaparátu, aby si mohol naplno vychutnať atmosféru.

„Tam sa inak aj koncom roka opať chystám a už sa neviem dočkať, kedy navštívim moje oblúbené miesta hore v indickej časti Himalájí.“

Počas svojich ciest zažil aj adrenalínové momenty. Na Srí Lanke ho napadol slon a v Nepále sa stretol s nosorožcami.

„Raz na mňa na Sri lanke zaútočil slon. Veľký samotársky slon po mne vyštartoval a ja som sa pred ním schovával. Delilo ma od neho len auto, okolo ktorého som behal dokola. Naozaj mi nebolo vtedy všetko jedno. A taktiež som mal raz stret s nosorožcami.“

Tieto zážitky však neodradili jeho túžbu po dobrodružstve.

Ako si pamätá miesta a pripravuje prednášky

Svoje cestovateľské zážitky si Whisky nezapisuje do denníka. Názvy miest si pamätá vďaka pobytu v danej lokalite a pri príprave prednášok sa opiera o svoje fotografie a fakty dohľadané na internete.

„Nie, nič si nepíšem. Ľudia sa čudujú, že si pamätám tie názvy, ale keď si niekde minimálne jeden deň, tak si to zapamätáš.“

„Samozrejme, potom keď idem robiť premietanie, spomínam hlavne podľa fotiek. A keď mi názov náhodou vypadne, je najmenej si otvoriť mapu. Viem presne kadiaľ som išiel a tak si ten názov jednoducho nájdem.“

Jeho cestovateľské kino a výstavy po Slovensku sú príkazom jeho túžby zdieľať skúsenosti s fanúšikmi.

„Okrem hudby je mojím hlavným koníčkom cestovanie, filmovanie a prednášky o zážitkoch.“

Severná Kórea: fotografovanie pod dohľadom

Whisky bol jedným z mála Slovákov, ktorí navštívili Severnú Kóreu. Napriek prísnym pravidlám a neustálemu dohľadu sa mu podarilo nafotiť viac ako 5000 fotografií.

„Mne sa darilo v Kórei ten strach nejako potláčať. Áno, nafotil som cez 5000 fotiek, z ktorých by sa tajní policajti, čo nás strážili, určite nepotešili.“

Svoju túžbu zachytiť realitu potláčal strach, no aj napriek tomu sa dostal do konfliktov s policajtmi.

„No aj napriek tomu som sa párkrát dostal do konfliktu s policajtmi, ktorí nás počas pobytu non-stop strážili.“

Oficiálne smieš fotiť len keď ťa vyzvú a veľakrát musíš nechať foťak napríklad v autobuse mimo dohľadu.

Tak sa stalo, že niektorým z nás počas nejakej prehliadky vymazali fotky, ktoré sa im nepáčili.

„Ja som si kartu vždy radšej z foťáku vybral.“

Všetky fotografie si pracne zálohoval pomocou telefónu a skrytej Wi-Fi.

„Človek musí byť trochu drzý a základ je všetko si zálohovať. Každý večer som pracne všetko kopíroval aj keď to nebolo vôbec jednoduché.“

„Mal som šťastie, že mám foták, ktorý má vlastnú wifinu, cez ktorú som si kopíroval fotky cez telefón na iné karty. No a tie som potom rozdal menej nápadným členom výpravy.“

Telefóny si návštevníci mohli vziať, no ich využitie bolo obmedzené.

„Nie, najnovšie už ich neberú, ale sú ti v podstate nanič, keďže sa nepripojíš na žiadnu sieť.“

Izolácia a strach miestnych obyvateľov

Severná Kórea naňho zapôsobila hrozným dojmom. V kontraste s inými diktatúrami, kde stretol príjemných ľudí, v KĽDR nemal možnosť nadviazať kontakt s miestnymi obyvateľmi.

„Zážitok to bol hrozný. Bol som vo viacerých diktatúrach, ale skúsenosti s bežnými ľuďmi boli väčšinou v kontraste s odpornosťou režimu. Napríklad v takom Iráne som zažil jedných z najpríjemnejších a najpohostinnejších ľudí na svete.“

„Ale v Severnej Kórei nemáš šancu kontaktovať sa s ľudmi. A to bolo vlastne aj to najstrašnejšie.“

Ľudia sa báli cudzincov a pred policajtmi sa snažili skryť.

„Tí ľudia. Si išiel po ulici a všetci naokolo sa strašne báli.“

„Ja som za tých desať dní čo sme tam boli, nezažil ani raz, že by sa mi niekto pozrel do očí.“

Najhorším zážitkom preňho bolo zatknutie staršej ženy s vnučkou v metre, len preto, že sa náhodou dostali do kontaktu s turistami.

„Vagón, v ktorom sme sa viezli, kompletne vypratali predtým, ako sme do neho vošli. Len jedna staršia pani s malou vnučkou tam nejako záhadne uviazla.“

„Keď sme potom vystúpili, videl som ako ju zatkli a brali preč aj s dieťaťom - a to len za to, že prišla s nami do styku. Bol to otrasný zážitok.“

Tento zážitok podčiarkol absolútnu izoláciu a strach, v ktorom ľudia v krajine žijú.

„Ľudia tam žijú v absolútnej izolácii, samozrejme žiaden internet, v médiách iba oficiálna propaganda a napríklad v roku 2015 vraj popravili 80 ľudí za to, že im našli zahraničné DVDčka.“

Kniha a výstava Tretia planéta

Jeho nová kniha Tretia planéta ho ukazuje z pohľadu skúseného a vnímavého fotografa.

Kniha fotografií a postrehov cestovateľa a frontmana legendárnej kapely Slobodná Európa z jeho potuliek po tretej planéte Slnečnej sústavy.

V tejto knihe nájdete jeho myšlienky o tom, čo mu cestovanie dalo a ako ovplyvnilo jeho život.

Fotografie z Gruzínska, Iránu, USA, Arménska, Kolumbie, Náhorného Karabachu, ale aj zo Severnej Kórey či Srí Lanky vznikli počas jeho ciest medzi septembrom 2016 a januárom 2018.

Severná Kórea, India, Kolumbia, Irán, Laos, Peru, Čína, Indonézia, Gruzínsko, Maroko... patria k takmer 80 krajinám sveta, ktoré za posledných 15 rokov navštívil.

Množstvo fotografií a neobyčajných postrehov je poctou cestovaniu po tretej planéte Slnečnej sústavy.

Na začiatku knihy Tretia planéta bola Whiskyho cesta do Gruzínska. Vyrazil na ňu s kurátorom diel Andyho Warhola Martinom Cubjakom.

„Celé to vzniklo v Gruzínsku, kde sa so mnou náhodou ocitol aj Martin Cubjak, ktorý je kurátorom veľkých výstav diel Andyho Warhola po celej Európe.“

Spevákove fotky sa mu tak páčili, že mu ponúkol urobiť výstavu v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.

„Veľmi som neveril, že z toho naozaj aj niečo bude, ale po návrate sa mi ozval s tým, že má pre mňa termín v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola. To bola pre mňa samozrejme veľká česť.“

Výstava fotografií pod názvom „Tretia planéta“ bola otvorená v Múzeu Andyho Warhola v Medzilaborciach. Výstava je putovná a plánuje sa presunúť aj do Prahy a Bratislavy.

Na príprave výstavy sa podieľalo veľké množstvo fotografického materiálu.

„Mal som na začiatku celkovo asi 50 000 fotiek a koncepciu som nemal ešte žiadnu. Selekcia zabrala obrovské množstvo času. Potreboval som vybrať asi 90 fotiek. Nakoniec sa do úzkeho výberu dostalo asi 500.“

„Napísal som k tomu aj zopár textov, najmä o tom čo človeku cestovanie môže dať a ako mne zmenilo život a pohľad na svet.“

Áno, výstava je putovná.

Fotografie z krajín poznačených konfliktmi a izoláciou

V knihe Tretia planéta, ktorá má vyše 150 strán vo väčšom formáte, nájdete naozaj zaujímavé a nezvyčajné fotografie.

Napríklad deti z vojnou zničeného Kelbadžáru v horách oddeľujúcich Náhorný Karabach od Arménska.

Alebo rozstrieľanú kupolu minaretu a interiér mešity, ktorá ako jediná budova v Agdame ostala stáť.

Fotku z nácviku propagandistických tancov na nábreží rieky Tedong.

Súčasťou výstavy je aj kniha fotografií a postrehov z jeho ciest. Kniha obsahuje fotografie z rôznych krajín, vrátane Gruzínska, Iránu, USA, Arménska, Kolumbie, Náhorného Karabachu, Severnej Kórey a Srí Lanky.

Po dlhých rokoch cestovania po odľahlých kútoch našej planéty sa Whisky rozhodol vytiahnuť na svetlo sveta zážitky a fotografie zo svojich výprav.

Už roky dostáva ponuky, aby napísal knihu. Nechcel však vydávať klasické cestopisy.

„Ale ja som nechcel vydávať žiadne cestopisy, to nech robí Palo Barabáš a iní, väčší machri v rámci cestovania.“

V každom prípade na začiatku plánovali len katalóg k výstave, no potom sa stretol s Braňom Jobusom a ten ho zobral do Slovartu.

„Napísal som aj úvod a im sa to páčilo tak, že ma poprosili aby som napísal toho viac.“

Cestovateľské kino po Slovensku

Whisky organizuje cestovateľské premietania po celom Slovensku, kde zdieľa svoje zážitky a fotografie z rôznych kútov sveta.

K jeho cestovateľským aktivitám patrí aj výstava fotografií pod názvom „Tretia planéta“, ktorá bola otvorená v Múzeu Andyho Warhola v Medzilaborciach.

Výstava je putovná a plánuje sa presunúť aj do Prahy a Bratislavy.

Spoločníkom výstavy je aj kniha fotografií a postrehov z ciest, ktorá obsahuje zábery z Gruzínska, Iránu, USA, Arménska, Kolumbie, Náhorného Karabachu, Severnej Kórey a Srí Lanky.

Jeho cestovateľské kino a výstavy po Slovensku sú príkazom jeho túžby zdieľať skúsenosti s fanúšikmi.

Jeho cesta cez hudbu, film a fotografiu ukazuje, že jedna osoba môže spojiť rôzne formy umenia a zdieľať ich so širšou komunitou fanúšikov a divákov.

Cestovateľské plány a životný rytmus

Whisky má stále mnoho cestovateľských snov. Plánuje navštíviť Patagóniu, prejsť horami západnej Kanady na Aljašku, preskúmať ďalšie krajiny Južnej Ameriky a Afriky.

Zaujímajú ho aj odľahlé časti Ruska, ako sibírska tajga, kde sa údajne zachovali zvyšky šamanskej kultúry.

„Snov je tak veľa, že asi na to nebude stačiť jeden život. Ale idem na to postupne.“

„Je taktiež zopár krajín v južnej Amerike, kam som sa nestihol dostať a veľké rezervy mám v Afrike.“

„Aj keď nemám nejaký vrelý vzťah k Rusku, najmä k jeho režimu, veľmi ma zaujímajú odľahlé časti tejto krajiny.“

„Zaujímajú ma oblasti sibírskej tajgy, kde sa údajne ešte zachovali zvyšky šamanskej kultúry a etniká ktoré nemajú s Ruskom vlastne nič spoločné.“

Jeho ďalšie cestovateľské sny zahŕňajú Antarktídu, Grónsko a Papuu.

„Tých snov je ale naozaj veľa. Antarktída, Grónsko, Papua atď.“

Po približne siedmich týždňoch na cestách začína Whisky cítiť túžbu vrátiť sa domov.

„Môj limit na to, kedy sa niekde ďaleko už začnem tešiť domov, je asi sedem týždňov.“

Má šťastie, že si zariadil život tak, aby sa mohol venovať tomu, čo ho baví, a je obklopený ľuďmi, ktorých má rád.

„Mal som to šťastie, že sa mi podarilo zariadiť si život doma tak, že sa mi páči. Bývam na mieste, ktoré milujem a som obklopený ľuďmi, ktorých mám rád.“

Jeho ideálom je možnosť cestovať a zároveň žiť tam, kde sa cíti dobre.

„Rovnako by ma trápilo, keby mi bolo znemožnené flákať sa po svete, a tak isto by som trpel v prípade, že by som musel dlhodobo žiť niekde inde ako doma.“

Čo mu cestovanie dalo

Cestovanie mu prinieslo nielen poznanie nových miest a kultúr, ale aj dôležitý nadhľad a nové uhly pohľadu.

Cestovanie mi okrem spoznávania nádherných prírodných scenérií, zaujímavých miest, pamiatok, či iných kultúr a náboženstiev poskytuje aj niečo omnoho dôležitejšie.

Uvedomil si, že život na Slovensku je v porovnaní s chudobou, ktorú videl v mnohých krajinách, v podstate luxus.

„Už dávno som si uvedomil, že to čo žijeme tu na Slovensku, je vo svojej podstate luxus, o ktorom môže vačšina ľudstva iba snívať.“

Cesty ho naučili pokore a pochopil, že životná úroveň nesúvisí priamo so skutočným šťastím.

Jeho pohľad na Slovensko pochádza z poznania rozličných kultúr a krajín, ktoré vplývajú na jeho životný postoj.

Zdieľa zážitky z ciest, ktoré mu dávali nadhľad a vnímanie šťastia ako niečo viac než materiálne zabezpečenie.

Zážitky zo Severnej Kórei ho naučili priznať, že život je zmysluplný aj mimo slávu a bohatstvo, a že pokora je kľúčom k porozumeniu sveta a ľudí.

Whiskyho príbeh je príbehom o vybrúsení vlastných hraníc, o skúmaní sveta a o tom, ako cestovanie mení pohľad na život a na to, čo je naozaj dôležité.

tags: #milo #laber #narodeny