Prekvapivé dôvody, prečo dieťa rozhadzuje hračky a neposlúcha – Ako to zvládnuť ľahko a efektívne!

Rozhadzovanie hračiek a iných predmetov je bežnou súčasťou vývoja batoliat. Hoci to môže byť pre rodičov frustrujúce, je dôležité pochopiť, prečo to deti robia a ako na to reagovať.

Obdobie vzdoru je normálnou a žiadúcou súčasťou zdravého psychického vývinu dieťaťa, hoci pre nás, rodičov môže predstavovať veľkú výzvu. Obdobie vzdoru u detí podľa vývinovej psychológie trvá zvyčajne od 18 mesiacov do 3 rokov. Najsilnejšie prejavy vzdoru často vídame okolo 2 rokov.

Z malého bábätka sa postupne stáva samostatný nezávislý človiečik. Začína si uvedomovať seba samého, a začína o sebe hovoriť v prvej osobe jednotného čísla: „Ja“. Dvojročné dieťa sa snaží získať si kontrolu nad svojím životom - chce ovplyvniť to, čo sa mu deje. Prestáva byť pasívnym prijímateľom našich nápadov.

Často teda pochopiteľne narazí na to, že to, čo chce ono sa líši od toho, čo chceme my. Niekedy ho zastavia pravidlá, ktoré v našej spoločnosti platia. A to sa mu, samozrejme nepáči. Dieťa svoju nespokojnosť a frustráciu dáva najavo vzdorom.

Čo môže znamenať rozhadzovanie hračiek

Rozhadzovanie vecí je pre deti dôležitou súčasťou ich psychomotorického vývinu a učenia sa o svete. Táto činnosť je potrebná pre správny vývoj nervových spojení a motoriky. Deti sa týmto spôsobom učia o gravitácii, priestore a vlastnostiach predmetov.

Vedci tvrdia, že rozhadzovanie vecí je pre deti veľmi dôležité. My si ani neuvedomujeme, koľko sa toho deti dokážu o svete naučiť len tým, že vysypú obsah škatule na koberec.

Fascinácia svetom a gravitáciou

Deti sú fascinované tým, ako veci padajú na zem. Skúmajú, či fyzikálne zákony platia bez výnimky. Opakovaným púšťaním predmetov na zem si overujú princíp gravitácie a zisťujú, prečo všetko smeruje dolu.

Dieťa, ktoré počas jedenia na zem púšťa kúsky ryže, to nerobí preto, aby nás rozčúlilo. Je len nekonečne fascinované gravitáciou (ako to, že sa to hýbe, aj keď som to vôbec nehodil?). A skúša, či naozaj tie fyzikálne zákony platia bez výnimky.

Preto nestačí na zem pustiť len jednu ryžu. Zaujíma ho to tak veľmi, že niekedy zabudne na prázdne bruško a obetuje aj polovicu obeda na tento zaujímavý pokus.

Skúmanie vlastností predmetov

Rozhadzovanie vecí umožňuje deťom skúmať ich vlastnosti. Deti si potrebujú veci ohmatať, ovoňať, cítiť, či sú studené, teplé, sypké, hebké, či sa drobia alebo sú pevné. Potrebujú kontakt s realitou, fyzikou či chémiou v praxi.

Deti sa učia tým, že spoznávajú svet okolo seba všetkými piatimi zmyslami. Fascinuje ich, ako predmety fungujú, čo sa stane ak ich hodia na zem, zohnú, pokazia, alebo pustia. Deti nekazia predmety s úmyslom pokaziť ich, ale s úmyslom zistiť, ako fungujú.

Pocit kontroly a zmeny

Vyhadzovanie vecí zo zásuviek, škatúľ či skríň dáva dieťaťu pocit, že dokáže samé urobiť zmenu. Ako pán tvorstva. Pretože takú zmenu dokázalo urobiť úplne samo.

Na vytvorenie neporiadku nepotrebuje vôbec pomoc svojej mamy a efekt je veľký za krátky čas - miestnosť sa zmení na nepoznanie.

Deti majú silnú potrebu nezávislosti, ale ich komunikačné schopnosti ešte nie sú dostatočne rozvinuté, čo vedie k frustrácii. Potrebujú pevné hranice, a zároveň priestor na samostatné rozhodovanie.

Prečo dieťa robí napriek a neposlúcha

Vzdor sa prejavuje opakovaním slovíčka „nie“, záchvatmi hnevu, plačom alebo ignorovaním pokynov. Vzdorovité prejavy majú u rôznych detí rôznu intenzitu a trvajú rôzne dlho.

Deti sa často nesprávajú tak, ako si rodičia želajú, nie preto, že by chceli vedome škodiť, ale preto, že ešte len získavajú schopnosť ovládať impulzy, chápať následky a prispôsobovať svoje správanie pravidlám.

Takéto a podobné želania vyslovujú rodičia smerom k svojim deťom pomerne často. Spravidla však úplne zbytočne. Dieťa nedokáže na základe vášho priania systematicky meniť svoje správanie.

Akákoľvek zmena musí vychádzať od vás. Ak máte pocit, že vaše dieťa nepočúva, čo hovoríte, neposlúcha vás alebo vás úplne ignoruje, pravdepodobne bude chyba vo vašej komunikácii.

Vývinová úroveň dieťaťa

Čím mladšie dieťa, tým kratší čas sa dokáže plne sústrediť na to, čo hovoríte. Väčšina detí sa po niekoľkých vetách nechá vyrušiť podnetmi z okolia alebo uniká do predstáv.

Myslenie dieťaťa je výrazne determinované jeho vývinovou úrovňou. Dovtedy je jeho myslenie prísne viazané na to, čo sa deje a tu a teraz. Preto vaše moralizovanie a všeobecné pravidlá nepadajú na úrodnú pôdu.

Dieťa si ich vypočuje, ale jednoducho ich nedokáže spracovať a aplikovať v praxi. Nevyjadrujte sa v náznakoch, nesnažte sa apelovať na jeho charakter, morálku, zmysel pre povinnosť či iné abstraktné pojmy.

Komunikácia, ktorá podporuje spoluprácu

Pozitívnou komunikáciou vždy dosiahnete viac ako tou negatívnou. Hoci je to na prvý pohľad len hra so slovíčkami, rozdiel je zásadný.

Ak ho napríklad upozorníte: „Neseď na tej zemi!“ môže si presadnúť z podlahy v obývačke na podlahu na chodbe. Povedali ste predsa, že nemá sedieť na TEJ zemi. Nevie, že nechcete, aby sedelo kdekoľvek na zemi.

Ak od dieťaťa niečo chcete, predneste ju rázne a sebaisto. Nekričte, ak je to možné, nenechajte sa strhnúť hnevom ani inými negatívnymi emóciami, ale hovorte s rozvahou.

To, samozrejme, neznamená, že máte byť drzí, či dokonca panovační. Ak od dieťaťa niečo chcete, slušne ho požiadajte, alebo mu povedzte, že budete radi, ak to pre vás urobí.

Ráznosť a rozvaha by mala vyplývať z vášho postoja, vystupovania a tónu hlasu. Deti sú veľmi citlivé a okrem obsahu verbálnej výpovede intenzívne vnímajú aj váš postoj, mimiku a gestikuláciu.

Preto, ak ste na dieťa nahnevaní, nepresviedčajte ho, že nie ste. Bude z vašich signálov zbytočne zmätené a prestane vám rozumieť.

Najprv získajte pozornosť dieťaťa

Ak hovoríte na dieťa, ktoré sa venuje hre, pozerá televíziu alebo sedí pri PC, je veľmi pravdepodobné, že vás nepočúva.

Na to, aby vás dieťa skutočne počúvalo v zmysle, že vás plne vníma a registruje, čo od neho žiadate, s ním najskôr potrebujete nadviazať kontakt.

Ak ho ani tieto podnety nedokážu vytrhnúť zo zaujatia hrou, jednoducho mu povedzte: „Pozri sa na mňa.“ Vtedy už s najväčšou pravdepodobnosťou zareaguje. Až keď ste si istí, že dieťa vám venuje pozornosť, vyslovte svoju požiadavku.

Hovorí sa, že ak sa nedokážete vyjadriť menej ako desiatimi slovami, radšej nehovorte nič. Siahodlhé vysvetľovanie problému spravidla nemá u detí zmysel.

Nezapájajte sa do nekonečného vyjednávania

Ak od dieťaťa niečo žiadate a ono to z akéhokoľvek dôvodu nechce urobiť, pokúsi sa s vami nejakým spôsobom vyjednávať.

Pokiaľ mu skutočne ide o dosiahnutie svojho, použije čokoľvek od manipulácie, cez argumentáciu až po priamy útok. Pokiaľ začnete reagovať na jeho výhovorky, argumenty či útočné vyjadrenia, zbytočne sa vzdialite od toho, čo chcete dosiahnuť.

Požiadavku smerom k dieťaťu vyslovte jedine vtedy, keď ste o nej presvedčení. Jednoducho ju opakujte dovtedy, kým ju dieťa nesplní. Naučíte ho tým, že ak niečo poviete, myslíte to vážne.

Pre vaše dieťa ste vzorom. Nielen v správaní, ale aj v komunikácii. Od vás sa učí, ako vyjadrovať svoje požiadavky, túžby, želania, ale aj ako fungovať v kontakte s druhými.

Ak vidí, že nepočúvate vy jeho, bude robiť to isté vo vzťahu k vám. Jednoducho sa túto komunikačnú stratégiu naučí a prijme ju za svoju.

Ako nastaviť jasné hranice

Dieťa má mať vo výchove stanovené hranice, za ktoré nesmie v žiadnom prípade ísť. Ak ich prekročí, má nasledovať primeraný trest. Primeraný hlavne veku.

Na druhej strane, dieťa musí mať jasné hranice. Hádzanie piesku do iných detí alebo obhadzovanie sa hračkami nesmiete dovoliť.

V prvom rade treba dodržiavať hranice. To je úplný základ. Keď to nemá rodič v sebe ujasnené a hranicu povolí, lebo mu je dieťaťa ľúto, lebo dnes poslúcha, tak urobím výnimku, lebo niečo… Dieťa sa naučí, že hranica je pohyblivá a začne vyjednávať.

Pravidlá majú byť jednoduché a stále rovnaké

Od začiatku ukazujte dieťaťu jednoduché pravidlá - najprv upraceme, až potom ideme jesť. Najprv upraceme, až potom ideme na prechádzku či spať. Ak sa už s týmto nehráš, uprac si to a môžeš si vybrať niečo iné.

Už malé deti majú veľmi dobrý senzor na pravidlá a systém a veľmi rýchlo ho pochopia.

Ak v tomto sami pôjdete dieťaťu príkladom, veľmi rýchlo pochopí, že takto to skrátka u nás funguje a zaradí sa. Netápe v neistote, má jasne stanovené, aký je svet, v ktorom sa nachádza a vďaka tomu sa môže lepšie rozvíjať.

Jednotný postup všetkých dospelých

Dôležité: Rodičia musia postupovať spoločne. Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité povedať mu prečo.

Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné.

Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.

Konkrétne zákazy a bezpečné pravidlá

Ak je dieťa už o niečo staršie, a stále sa správa ako demoličná guľa všade, kade prejde, dohodnite si pravidlá. Povedzte mu, čo nemôže - napríklad hranie sa v kuchyni, alebo skákanie po posteli.

Dieťa nepozná svoju vlastnú silu, ani možné následky, preto by ste ho mali chrániť.

Čo robiť, keď dieťa rozhadzuje hračky

Reagujte pokojne a krátko

Je dôležité mať trpezlivosť a pochopenie pre toto obdobie vývoja. Dieťa nerozhadzuje hračky preto, aby vás rozčúlilo, ale preto, že sa učí a skúma svet.

Kontrolujte sa. Ľahko sa to povie, najmä, keď už niekoľko mesiacov vkuse a niekoľkokrát za deň upratujete po tom, čo vaše dieťa dostalo chuť vyskúšať, aký zvuk všetky hračky vydávajú pri dopade na zem, ale je to nevyhnutné.

Nezamýšľajte sa nad tým, ako vás to frustruje, a kedy to už konečne skončí, ale na to, prečo takéto správanie u detí vôbec vzniká. Deti sú prirodzene zvedavé a skúšanie všetkého možného v takomto veku len prospieva ich intelektuálnemu vývinu, fantázii a zvedavosti.

Predmet po hodení automaticky nevracajte

Ak dieťa hodí predmet na zem, jednoducho ho nepodajte. Nechajte ho ležať na zemi a úplne to ignorujte.

Ak sa bude zlostiť, vydržte. Potom mu ho skúste dať, ale upozornite ho, že keď ho ešte raz hodí, už ho nedostane.

Upratovanie ako súčasť každodenného režimu

Upratovanie by malo byť súčasťou hry. Spočiatku dieťaťu pomáhajte a neskôr ho nechajte skúsiť samé, aby videlo, že mu dôverujete, že to zvládne.

Kým dieťa neovláda pinzetový úchop, je preň omnoho jednoduchšie neporiadok urobiť než upratať. Napriek tomu upratovanie od neho vždy žiadajte a spočiatku mu pritom asistujte.

Deti vedia byť veľmi šikovné, ak ich nezneisťujeme našou ustavičnou pomocou a kontrolovaním, či to urobili správne.

Čo robiť počas záchvatu hnevu

Obdobie vzdoru sa môže prejaviť nielen rozhadzovaním hračiek, ale aj krikom, plačom, bitím, hryzením, kopaním alebo ničením predmetov.

Na silné emócie má nárok, je ešte veľmi maličká a schopnosť sebaovládania sa u nej ešte len postupne vyvíja.

Prevencia pred záchvatom

V prvom rade je dobré spraviť všetko, čo sa dá, v zmysle prevencie - skúsiť sa postarať o to, aby nebola príliš unavená, hladná, smädná, prestimulovaná.

U malého dieťaťa môže senzorická alebo iná fyzická nepohoda veľmi rýchlo viesť k silným emóciám, ktoré sa dieťa snaží „vyventilovať“ okrem iného nevhodným správaním.

Počas najväčšieho hnevu nevysvetľujte priveľa

Keď sme v silných emóciách, nie sme veľmi schopní vnímať obsah toho, čo nám druhí hovoria.

Preto sa v situácii najväčšieho hnevu len snažte zabrániť tomu, aby dcérka niekomu ublížila alebo aby niečo zničila. S jasným postojom - vidím, že sa hneváš, ale toto ti nemôžeme dovoliť.

Nemá zmysel vtedy na dcérku veľa rozprávať ani sa ju pokúsiť objímať. Píšete, že dcérka nemá v situáciách hnevu rada dotyky a nevníma, keď na ňu rozprávate. To je úplne prirodzené.

Zostaňte nablízku a zaistite bezpečie

Je však dôležité, aby ste od nej neodchádzali. Ak odíde sama, je to v poriadku, ale ak máte podozrenie, že by pokračovala v deštruktívnom správaní, budete ju musieť nasledovať.

Zostaňte pri nej, zamedzte ďalším škodám, pokúste sa zostať čo najpokojnejší. Zhlboka sa nadýchnite, povedzte sami sebe niečo povzbudivé, napríklad že to o chvíľu pominie. Buďte dcérke k dispozícii.

Čím nervóznejšie bude rodič reagovať, tým viac nervóznejšie bude dieťa. Deti zrkadlia naše emócie, a preto keď chceme, aby sa dieťa upokojilo, musíme byť v prvom rade takí my.

Pokojným, ale pevným a nekompromisným spôsobom dieťaťu nastavte hranice. Chvíľku to potrvá, ale dieťa sa nakoniec upokojí.

Žádné oddechové časy? Jak japonští rodiče ukázňují děti na veřejnosti

Bezpečnosť dieťaťa a úprava prostredia

Veci, ktoré nechcete, aby dieťa rozhadzovalo, dajte z jeho dosahu.

Skúste sa vžiť do kože vášho dieťaťa a pozrieť si svet z jeho perspektívy malého človiečika. Je v ňom toľko fascinujúcich vecí!

Aby bolo všetko v bezpečí, nielen vaše cennosti a televízia v obývačke, ale hlavne vaše dieťa, dajte pozor na to, čo všetko je dieťaťu v jeho výške dostupné.

Použite detské poistky na elektrické zásuvky.
Dajte pozor na to, aby nič elektrické nebolo dieťaťu prístupné.
Na zásuvky či skrine je tiež možné dávať pozor.
Všetko, čo si dieťa môže samo otvoriť a môže mu to ublížiť, predstavuje riziko.
Schovajte farbičky či perá z detského dosahu, pokiaľ nechcete mať pomaľované všetky steny.
Dajte pozor na všetko rozbitné či na káble.

Ponúknite dieťaťu vhodnú alternatívu

Snažte sa dieťa zaujať niečím iným a vymyslieť inú zábavu, ak je rozhadzovanie už otravné.

Môžete mu napríklad nakúpiť stan so 100 loptičkami a nechať ho vyhadzovať loptičky koľko chce.

Penové guľôčky, lopta alebo balónik sú pre deti veľkou zábavou, najmä vtedy, keď sa s nimi hráte aj vy.

Deti treba naučiť, že hádzanie vecí, je v poriadku, ak hádže správne veci na správnom mieste v správny čas.

Takáto lekcia sa prenáša aj na mnoho ďalších fyzických zručností dieťaťa, ktoré bude postupne zvládať. Na tom nie je nič zlé, ak dieťa kope futbalovú loptu v parku, ale ak kope kamaráta, to už príjemné nie je.

Presmerovanie pozornosti

Využite fakt, že dieťa sa v tomto veku ľahko začne zaujímať o nové podnety.

Ak vidíte, že sa začína venovať aktivite, ktorej výsledkom by bol len veľký neporiadok, prípadne nejaké škody, povedzte nie.

V horšom prípade vás dieťa odignoruje, v tom lepšom prípade vám dovolí vysvetliť, prečo by to nemalo robiť a od činnosti sa nechá odhovoriť.

Prípadne dieťa iba nenápadne vyrušte a snažte sa presmerovať jeho pozornosť na obľúbenú knižku, hračku, alebo čokoľvek, čo sa neskončí ničením všetkého okolo seba.

Bezpečné deštruktívne aktivity

Raz za čas je správnym rozhodnutím, ak úmyselne necháte dieťa byť deštruktívne. Dokáže to dočasne uspokojiť jeho kreativitu, zvedavosť, zároveň je to istý tréning motorických zručností, ale taktiež sa môže naučiť viac aj o príčinách a dôsledkoch.

Túto aktivitu skúste dieťaťu ušiť na mieru.

Ak rado kreslí, dajte mu veľké papiere a veľa farbičiek.
Ak ho fascinuje trhanie a strihanie papiera, využite staré noviny a nechajte ho, nech si robí čo chce a úplne sa vyblázni.
Ak rado stavia, a potom ničí, nechajte ho hrať sa s legom.

Opäť platí, určite si pravidlá, napríklad to, že dieťa môže kresliť po novinách, ktoré mu dáte vy, ale po žiadnych iných kresliť nemôže.

Výber hračiek pre dieťa, ktoré ich ničí

Ak má vaše dieťa obdobie s deštruktívnymi sklonmi, určite nepotrebuje nové hračky, aby ich pokazilo.

Buď mu kúpte hračky, ktoré zničiť nedokáže, ako napríklad Lego, ktoré zároveň podporuje kreativitu, alebo plastelínu, s ktorou sa taktiež môže hrať do omrzenia a ničenie jej neublíži.

Keď dieťa ničí všetky hračky okolo seba, nechajte ho hrať sa s pokazenými hračkami.

Hračky v kočíku alebo autosedačke

Keď je dieťa vo svojom kočíku alebo autosedačke, skúste pripojiť niekoľko hračiek v jeho dosahu na krátku retiazku alebo špagátik.

Malý nezbedník zistí, že hádzané predmety sa mu vrátia a môže si ich sám uloviť. Bude to dvojitá zábava pre neho a polovičná práca pre maminu.

Ako zvládnuť rozhadzovanie jedla

Ak pri obede spadne, či už nechtiac alebo zámerne dieťaťu trochu strúhaného syra alebo omrvinky chleba, nemá cenu sa rozčuľovať. Priznajme si, že ani po dospelých často neostane čistý stôl alebo podlaha.

Pri jedle však možno pokojne nastaviť hranicu: jedlo patrí na stôl a ak dieťa opakovane hádže jedlo na zem, jedlo sa môže na chvíľu odložiť.

Hádzanie predmetov a ubližovanie iným

Hádzanie hračiek doma môže byť súčasťou objavovania, ale hádzanie predmetov do ľudí alebo zvierat už predstavuje hranicu, ktorú treba zastaviť.

Na druhej strane, dieťa musí mať jasné hranice. Hádzanie piesku do iných detí alebo obhadzovanie sa hračkami nesmiete dovoliť.

Ak dieťa bije vonku alebo na ihrisku, okamžite odísť domov a ustanoviť jasný dôsledok.

Pri fyzickom útoku je potrebné pokojne zabrániť ďalšiemu úderu alebo hryzeniu, pomenovať hranicu a podľa situácie ukončiť aktivitu. Dôsledok má súvisieť so správaním a nemá byť ponížením ani pomstou.

Fyzické tresty a reakcia rodiča

Výchova je dôležitá, ale je potrebné rozlišovať medzi cieľavedomým výchovným prístupom a reakciou v hneve.

Názory na fyzické tresty sa rôznia. Niektorí rodičia ich považujú za krajné riešenie, keď už žiadne iné metódy nezaberajú. Iní ich odmietajú a tvrdia, že existujú účinnejšie spôsoby, ako dieťa usmerniť.

Väčšina diskusie a odborníkov označuje fyzické tresty za neúčinné a škodlivé.

Pokiaľ vám dieťa v zápale deštrukcie nerozbije naozaj všetky poháre, ktoré ste dostali ako svadobný dar, tak dieťa netrestajte.

Radšej skúste narátať do desať a pokiaľ je to možné, nechajte dieťa na chvíľku s partnerom alebo babkou, zatiaľ čo vy si vezmete krátku prestávku.

Pokiaľ má dieťa súrodenca, môže to byť pre vás výhoda, lebo ľahšie odvedie jeho pozornosť.

Ak rodičovi prasknú nervy a dieťa capne, je dôležité si uvedomiť, že to nie je správny spôsob riešenia situácie. Výčitky sú prirodzené, ale mali by viesť k tomu, aby sa to už neopakovalo.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Nespoznávate ho? Z pokojného bábätka sa postupom času stal malý netrpezlivý človek, ktorý si vydobíja všetko agresívnym správaním. Čo robiť, keď vaše dieťa robí zle sebe samému? Búcha sa o zem, kričí, driape, neváha častovať údermi či nadávkami okolie? Kedy ide o zdravotný problém, a naopak o chybu vo výchove?

Pokiaľ sú to prejavy, ktoré trvajú dlhodobo a ich frekvencia je častá, nehovoriac o intenzite s akou si dieťa ubližuje, je dobré, aby rodič navštívil odborníka a poradil sa s ním, ako postupovať.

Niekedy stačí urobiť len malú zmenu, dieťa sa postupne upokojí a prejavy agresie sa vytratia.

Ak je teda vyčíňanie dieťaťa občasnou záležitosťou, robí to zrejme v snahe niečo dosiahnuť, vynútiť si, upriamiť na seba pozornosť a v neposlednom rade dieťa vycítilo, že vytýčené hranice u rodiča nestoja na pevných základoch.

Ak agresívne správanie pretrváva mesiace, zhoršuje sa alebo nereaguje na domáce dôsledky, odporúča sa konzultácia s psychológom alebo kontaktovať Centrum včasnej intervencie.

Vždy, keď sa dieťa niečoho dotkne, tak to spadne, alebo keď okolo toho prejde? Nemusí ísť vždy o zámer dieťaťa. Môže to byť prípad, kedy dieťa neničí všetko naokolo naschvál, no má reálny problém s koordináciou.

V takom prípade vyhľadajte pomoc doktora, a povedzte mu o svojich obavách.

Ďalšie okolnosti, ktoré môžu správanie ovplyvniť

Spánok

Nekľudný spánok môže ovplyvniť energiu a fungovanie dieťaťa počas dňa. Je dôležité zaviesť pravidelný spánkový režim a zabezpečiť vhodné spánkové prostredie.

Hlad, smäd a únava