Môžu si gejovia a lesby adoptovať dieťa na Slovensku?

Na Slovensku si gejovia a lesby môžu dieťa osvojiť ako jednotlivci, nie však ako pár. Zákony sexuálnu orientáciu budúceho osvojiteľa výslovne nezakazujú ani neupravujú, no spoločné osvojenie dieťaťa dvoma osobami rovnakého pohlavia slovenské právo neumožňuje.

Ak si dieťa osvojí jeden z partnerov ako osamelá osoba, právnym rodičom sa stáva iba tento osvojiteľ. Druhý partner alebo partnerka nemá voči dieťaťu automaticky rodičovské práva a povinnosti, hoci s ním môže žiť v spoločnej domácnosti a podieľať sa na jeho výchove.

Súčasný právny stav

Na Slovensku adopciu definuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý hovorí o rovnakom vzťahu medzi osvojiteľom a osvojencom ako medzi biologickými rodičmi a takisto o zodpovednosti, právach a povinnostiach ako rodičia.

„Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah.

Dieťa si môže adoptovať osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady (najmä zdravotné, osobnostné a morálne) a je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie.

Zákon o rodine uvádza, že ako spoločné dieťa si môžu maloletého osvojiť len manželia. Manželstvo je však na Slovensku pre homosexuálov zatiaľ stále veľmi vzdialenou inštitúciou, keďže Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy.

Podľa účinného zákona o rodine sa môže stať osvojiteľom manžel rodiča dieťaťa, manželia spoločne, pozostalý manžel po rodičovi dieťaťa, pozostalý manžel po osvojiteľovi a osamelá osoba.

Pre osvojenie osamelou osobou platia osobitné podmienky, podľa ktorých musí ísť o výnimočný prípad a musia byť splnené predpoklady, že aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Je teda zrejmé a jednoznačné že zákonodarca preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi.

Na základe článku 41 ods. 1 Ústavy SR je manželstvo zväzok muža a ženy.

Za cieľ právnej úpravy môžeme teda považovať, aby sa osvojením vytvoril klasický model - otec, matka, dieťa (viac detí) a len v nevyhnutnom prípade môže vzniknúť menej klasický (ale v praxi existujúci) model osamelého rodiča a dieťaťa.

Čo zákon umožňuje homosexuálnemu jednotlivcovi

Gejovia a lesby si môžu deti osvojiť ako jednotlivci. Na orientáciu ich úrady pýtať nemôžu.

Adopcie detí homosexuálmi, pred ktorými chcú chrániť spoločnosť organizátori sobotného referenda, sú na Slovensku možné už roky. A naďalej aj budú bez ohľadu na to, či referendum bude úspešné alebo nie.

Ako je to možné? Jednoducho - zákony nijako neriešia sexuálnu orientáciu budúcich adoptívnych rodičov či rodiča.

Ak teda gej či lesba požiadajú o osvojenie dieťaťa ako jednotlivci, teda ako takzvané osamelé osoby, úrady ich orientáciu skúmať ďalej nemôžu.

„Je to totiž súčasť identity, s ktorou sa človek rodí,“ vysvetľuje právnička Janka Debrecéniová.

Orientácia ako oficiálny dôvod zamietnutia žiadosti by neobstála. To však neznamená, že proces posudzovania je pre homosexuálnych žiadateľov vždy jednoduchý alebo že automaticky získajú dieťa.

„Napriek tomu, že striktný zákaz adopcií homosexuálmi neexistuje, absolvovať proces súvisiaci s osvojením je pre menšinu rovnako ťažké ako pre iných. Ak nie ešte ťažšie.

Po podaní žiadosti o zapísanie do zoznamu čakateľov či predložení potrebných dokladov musia rátať s návštevami sociálnych pracovníkov.

Tí budú skúmať ich bytové či rodinné pomery.

Čaká ich aj prípravný proces so psychológmi či inými odborníkmi.

Môžu ho absolvovať priamo u psychológa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo u akreditovaných inštitúcií.

Zatajiť partnera rovnakého pohlavia či svoju orientáciu pritom nie je vždy možné.

„Vtedy všetko záleží viac-menej na ľuďoch, ktorí daného žiadateľa posudzujú.

Samozrejme, orientácia ako oficiálny dôvod zamietnutia žiadosti by neobstála,“ vraví právnička Daniela Gemerská, ktorá v minulosti pôsobila v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva.

Prečo nemôžu adoptovať dieťa obaja partneri

Slovenské rodinné právo nepozná inštitút registrovaného partnerstva ani iného podobného zväzku, ktorý by svojim obsahom pripomínal manželstvo.

Manželstvo sa stále považuje za jedinečný zväzok muža a ženy a od 1.9.2014 je toto ustanovenie aj súčasťou Ústavy SR v článku 41.

Zákon o rodine preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi.

Slovenskí gejovia a lesby majú dnes zhruba rovnaké práva ako českí homosexuáli, ktorí nežijú v registrovanom partnerstve.

„Na Slovensku si aj gejovia a lesby smú adoptovať dieťa, ale len ako jednotlivci.

Ak sa o takéto dieťa starajú ako pár, rodičom dieťaťa nemôžu byť obaja - druhému partnerovi osvojenie dieťaťa nepovolia.

Napriek tomu, že homosexuáli sa dostávajú k deťom aj dnes, práva takéhoto páru sú obmedzené.

Zákonným zástupcom je totiž len ten z nich, ktorý o adopciu dieťaťa požiadal ako jednotlivec.

To, že nejde len o teoretickú medzeru v zákone a slovenskí homosexuáli vychovávajú deti už v súčasnosti, potvrdzujú aj oslovení odborníci.

Gemerská si spomína aj na prípad, keď dve lesby pred sociálnymi pracovníkmi priznali vzťah a napriek tomu dieťa dostali.

Podľa Kuruca je pritom záujem o adopcie detí nielen medzi homosexuálnymi ženami, ale aj mužmi.

Koľko detí je dnes vo výchove homosexuálov - jednotlivcov či párov je však zatiaľ na Slovensku tajomstvom.

„Oficiálne počty nemáme.

Dve najčastejšie podoby rodiny s homosexuálnym párom

Fakticky existujú dve možnosti vzniku takejto rodiny.

Biologický rodič žije s partnerom rovnakého pohlavia

Prvá možnosť je, že rodič dieťaťa (ktoré má zverené alebo o ktoré sa prakticky stará bez rozhodnutia súdu) začne žiť so svojim lesbickým/gay partnerom.

O zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zmene rozhodnutia rozhoduje vždy súd.

V takomto prípade môže dieťa žiť v domácnosti s homosexuálnym párom, ale partner biologického rodiča sa tým automaticky nestáva zákonným rodičom dieťaťa.

Dieťa si osvojí jeden z partnerov

Druhá možnosť vzniku takejto rodiny je, že si jeden z partnerov osvojí dieťa ako osamelá osoba, pričom sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky.

V takom prípade je osvojiteľ právnym rodičom dieťaťa, zatiaľ čo jeho partner alebo partnerka právne postavenie rodiča nemá.

Právne postavenie druhého partnera sa môže prejaviť v každodennej starostlivosti, nie však v rovnakom rozsahu rodičovských práv, dedičských práv a rozhodovacích práv.

Ako prebieha osvojenie na Slovensku

Prvým a zároveň najťažším krokom v procese adopcie je samotné rozhodnutie.

Pár musí dôkladne zvážiť svoju situáciu.

Je veľa ľudí, ktorí rozmýšľajú o adopcii, no váhajú a nevedia sa rozhodnúť.

Preto existuje základné poradenstvo, ktoré takýmto ľuďom pomáha.

Na Slovensku to je napríklad o. z. Adopcia.

Ak sa pár napokon rozhodne pre osvojenie, musí navštíviť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Sociálny pracovník spresní podmienky týkajúce sa adopcie a zapíše pár do zoznamu žiadateľov.

Úrad vytvorí zložku, v ktorej si uloží základné údaje žiadateľov.

Po uzatvorení dokumentácie bude žiadosť postúpená na odbor sociálnoprávnej ochrany detí a na Úrad práce.

Nasleduje príprava, každý žiadateľ ňou musí prejsť.

Tie realizujú poradensko-psychologické služby, napríklad už spomínané občianske združenie Úsmev ako dar alebo Návrat.

Úrady posudzujú bytové, rodinné, zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady žiadateľa. Pri osobe žijúcej v spoločnej domácnosti sa posudzuje aj správanie a pomery ďalšej osoby v domácnosti.

Pokiaľ by vyšlo najavo, že budúci osvojiteľ zdieľa domácnosť s inou osobou (bez ohľadu na pohlavie, resp. príbuzenský či iný pomer), posudzuje sa táto osoba a jej správanie podľa § 98 ZR pri rozhodovaní o tom, či hmotnoprávne predpoklady osvojenia sú splnené alebo nie.

Rozhoduje najlepší záujem dieťaťa

Skúma sa najlepší záujem dieťaťa, ktorý je bližšie vysvetlený jednak v článku 5 Základných zásad ZR, ale aj veľmi podrobne v General comment No. základné procesné pravidlo, podľa ktorého ak sa prijíma nejaké rozhodnutie, ktoré by mohlo ovplyvniť dieťa, je potrebné posudzovať, aké pozitívne a negatívne dopady na dieťa toto rozhodnutie môže mať.

Ak si homosexuálna osoba podá žiadosť ako jednotlivec, jej sexuálna orientácia nemôže byť sama osebe dôvodom na zamietnutie návrhu.

Opäť treba zdôrazniť, že skutočnosť, ak by budúci osvojiteľ žiadajúci o osvojenie ako osamelá osoba aj priznal v konaní o osvojenie svoju sexuálnu orientáciu a svoj vzťah s osobou rovnakého pohlavia, tento argument nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd návrh na osvojenie zamietol.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) to vysvetľuje tak, že podľa zákona o rodine hľadajú deťom prioritne matku aj otca.

Hoci aj osamelú osobu zapíšu do poradovníka, „poradie žiadateľov sa môže zmeniť, ak je to v záujme dieťaťa“.

„Keď som vypisovala na úrade práce dokumenty, pracovníčka sa ma v náznakoch pýtala na moju orientáciu.

Adoptovala si dve dievčatá, žije s nimi na dedine na strednom Slovensku.

Sú v puberte a majú vážne poruchy správania.

„To odlúčenie počas prvého roka a pol nikdy nedobehnete,“ hovorí.

Podobne odpovedala aj Miriam z dediny pri Bratislave, ktorej sa pýtali, aký bude mať dieťa mužský vzor.

Povedala, že babku aj dedka, s ktorými žije v jednom dome.

V roku 2013 si osvojilo dieťa 156 manželov a iba 17 jednotlivcov.

Koľko z nich bolo mužov a koľko žien, UPSVaR nevie povedať.

UPSVaR tvrdí, že žiadatelia homosexuálnu orientáciu netaja.

„Na otázku, či homosexualita zohráva úlohu pri posudzovaní spôsobilosti záujemcu vykonávať pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie, uvádzame, že ide o skutočnosť, ktorú treba brať do úvahy, ale na základe len tejto samotnej skutočnosti nemožno takúto osobu vylúčiť z procesu náhradnej starostlivosti.

Adopcia a pestúnska starostlivosť nie sú to isté

Adopcia (osvojenie) - Pojmom adopcia alebo aj osvojenie (dve slová rovnakého významu) označujeme vytvorenie rodinného zázemia pre dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva, resp.

Adopcia je všeobecne vnímaná ako vytvorenie rodinného zázemia pre dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva či nebude vykonávať rodičovské práva a povinnosti.

Pestúnska starostlivosť - Pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia (krátkodobého, strednodobého alebo dlhodobého) pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi.

Dieťa UPSVAR zverí pestúnovi - jednej osobe alebo manželom, či inému páru.

Dieťa má stále pôvodné meno a biologickí rodičia majú právo stretávať sa s ním.

Dieťa v takom prípade nie je dedičom pestúna a ten sa prípadne môže po čase pestúnstva vzdať.

Profesionálny rodič dostáva bežný mesačný plat za svoju činnosť podľa počtu a náročnosti detí, ktoré má doma.

Páry rovnakého pohlavia majú už dnes k dispozícii možnosť ujať sa dieťaťa v pestúnskej starostlivosti, ktorá je akoby prechodným štádiom k adopcii.

Adopcia však znamená trvalý právny vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, zatiaľ čo pestúnska starostlivosť zachováva právne väzby dieťaťa na biologickú rodinu.

Koľko detí čaká na náhradnú rodinu

Na Slovensku žije v súčasnosti bez rodičov okolo 5- až 6-tisíc detí.

Pre mnohé by adopcia homosexuálmi mohla znamenať príležitosť prežiť detstvo mimo detského domova.

„Najmä o deti staršie, rómske či zdravotne hendikepované by však ani zo strany takýchto párov zrejme záujem nebol,“ domnieva sa Marek Roháček so združenia Návrat.

Adopcie detí na Slovensku upravuje Zákon o rodine.

Pozná štyri typy starostlivosti o deti v rámci sociálno-právnej ochrany (teda deti, ktoré štát odobral ich biologickým rodičom, prípadne sa ich ujal, lebo ich rodičia opustili).

Na adopciu sú uvoľnené deti, ktoré sú právne voľné (rodičia sa ich vzdali alebo neudržiavajú kontakt).

Je ich pomerne málo najmä v prípade bábätiek.

Takýchto žiadateľov sú tisíce a v zoznamoch čakajú zvyčajne dlhé roky.

Problém býva v tom, že si v žiadosti uvedú predstavy o dieťati, ktoré UPSVAR nedokáže splniť, lebo sú nereálne.

Napríklad že dieťa bude blonďavé, modrooké, úplne zdravé, z rodiny vysokoškolákov, nerómske.

„Máme veľké prekážky v procese adopcií, aj keď sme zmenili podmienku, že kedysi stačilo poslať pohľadnicu na prejavenie záujmu biologického rodiča o dieťa na jednu návštevu za pol roka,“ povedala s tým, že je to stále príliš slabá podmienka na prejav záujmu biologického rodiča o dieťa.

Preto máme málo právne voľných detí na adopciu.

Upozornila, že záujem manželov o adopciu je podstatne väčší ako máme k dispozícii právne voľných detí.

Vývoj počtu detí v detských domovoch

V roku 2013 bolo do detských domovov umiestnených 1188 detí, čo je najmenej od roku 2005.

Priemerná dĺžka pobytu dieťaťa v detskom domove bola v roku 2013 štyri roky a 209 dní, čo je najdlhšie obdobie od roku 2005.

To znamená, že ročne priemerne takmer štyri pätiny detí nenájde novú rodinu.

Je to 13-tisíc detí od roku 2000.

Je to hanba tohto štátu, že to nevie vymyslieť lepšie.

Tieto deti majú ťažký osud.

Nezaslúžia si, aby ich niekto používal ako nástroj demagógie a manipulácie.

Problémom pri adopcii je podľa všetkého aj farba pleti dieťaťa.

V detských domovoch končí veľa rómskych detí, no u adoptívnych rodičov o ne klesá záujem.

Občianske združenie Návrat porovnalo prieskumy verejnej mienky z rokov 2006 a 2018 a zistilo, že stúpol počet tých, ktorí adopciu rómskeho dieťaťa odmietajú.

Denník N kontaktoval hudobníčku Luciu Piussi, ktorá si rómske dieťa adoptovala.

Proces adopcie malého Lukáša trval približne rok odkedy sa rozhodli vziať si ho k sebe.

Priemerná doba v jednotlivých regiónoch je však rôzna.

Odborné argumenty v diskusii

Odborníci už pritom nielen v registrovanom partnerstve, ale ani v adopcii detí problém nevidia.

Podľa nich by výchova v rodine dvoch gayov či lesbičiek deťom neublížila.

Na Slovensku už beztak nie je výnimkou, ak sa o dieťa starajú partneri rovnakého pohlavia.

„Cieľom rodinnej výchovy je dať dieťaťu lásku, pocit bezpečia a ďalšie kvality nevyhnutné pre jeho zdravý vývoj.

Kde je napísané, že v harmonickej homosexuálnej rodine ich dostať nemôže?“ pýta sa psychologička Katarína Kubašovská.

Pripúšťa, že ideálne pre dieťa je mať v rodine tak ženský, ako aj mužský vzor.

Zástancovia adopcie deťmi homosexuálnymi pármi argumentujú tým, že sexuálna orientácia rodičov nemá vplyv na ich schopnosť poskytnúť dieťaťu lásku, starostlivosť a stabilné rodinné prostredie.

Poukazujú na výskumy, ktoré nepotvrdili negatívny vplyv výchovy v homosexuálnych rodinách na vývoj detí.

Odporcovia adopcie deťmi homosexuálnymi pármi vyjadrujú obavy o vývoj a psychickú pohodu detí vyrastajúcich v takýchto rodinách.

Argumentujú tradičným chápaním rodiny ako zväzku muža a ženy a zdôrazňujú, že dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj prítomnosť oboch rodičovských vzorov - mužského aj ženského.

Jozef Mikloško uviedol, že homosexuálny pár nie je schopný naplniť spomínané potreby dieťaťa.

Adopcia dieťaťa je podľa jeho slov „v prvom rade odpoveďou na potrebu a právo dieťaťa vyrastať v rodine“.

Zároveň dodal, že adopcia homosexuálnym párom dieťaťu právo na otca a matku definitívne odoberá.

Všetci zástancovia referendovej otázky o zákaze adopcií detí homosexuálmi argumentujú, že to je absolútne nezdravé prostredie, že tie deti ak budú vyrastať v homo prostredí, sa stanú homo.

Kde je preukázané že to deťom BUDE škodiť, alebo škodí vyrastať v homo rodine?

Nie je to choroba a nemá prenosovú cestu.

Žiaden heterosexuál sa nestane homo len preto, že bude vyrastať v takej rodine.

To je jasné každému kto má rozum.

Neustále máme informácie, že v heterosexuálnych rodinách otčim zneužíval svoju nevlastnú dcéru.

A vy idete tvrdiť že pri homosexuálnych pároch by to bolo pri všetkých?

Nie.

Pri adopciách existuje posudzovanie konkrétnych žiadateľov bez ohľadu na to, či ide o heterosexuálneho jednotlivca, heterosexuálny pár alebo homosexuálneho jednotlivca.

Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva

V januári 2008 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Francúzsko diskriminovalo lesbickú ženu, keď jej zamietlo adopciu z dôvodu „chýbajúcej roly otca“.

Súdny verdikt konštatoval porušenie Konvencie o ľudských právach, ktorej článok 8 zaručuje právo na súkromný a rodinný život a článok 14 zakazuje diskrimináciu.

Francúzska učiteľka v škôlke žila dlhé roky v stabilnom partnerstve s priateľkou, čo v roku 1998 spomenula aj v žiadosti o adopciu.

Keď jej úrady odmietli vyhovieť, v roku 2002 sa obrátila na Štrasburg.

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Francúzsko diskriminovalo lesbickú učiteľku, ktorá si nemohla adoptovať dieťa.

Podľa súdu žena doplatila na svoju sexuálnu orientáciu.

Ide o historický rozsudok, ktorý môže byť precedensom v celej Európe, zdôrazňuje Sme.

Francúzka mala podľa Dohovoru o ľudských právach právo na rodinný život, ktorý jej úrady odopreli.

Paríž jej musí zaplatiť 10­tisíc eur.

„Francúzske právo dovoľuje jednej osobe adopciu dieťaťa, čím pripúšťa aj možnosť adopcie homosexuálom,“ píše sa v rozsudku.

„V podstate by takýto právny názor mohol mať vplyv na našu situáciu, keďže aj u nás si môže adoptovať dieťa jednotlivec,“ hovorí právnička Zuzana Dlugošová.

Ani európsky rozsudok okamžite nezabezpečí, že úrady sa ním budú riadiť.

Ak by však homosexuálovi odmietli žiadosť o adopciu pre jeho sexuálnu orientáciu, v Štrasburgu by zrejme vyhral, podčiarkuje Sme.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová hovorí, že rozsudok akceptuje.

Nemá s ním problém ani vicepremiér Dušan Čaplovič (obaja zo Smeru).

Trvá na tom, že úrady by nemali skúmať sexuálnu orientáciu ľudí, ktorí si chcú adoptovať dieťa.

Na rozhodovaciu činnosť ESĽP nadviazal aj podobný prípad z roku 1999.

Podobný prípad už riešil ESĽP v roku 1999 (Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku), keď rozhodoval o sťažnosti muža, ktorému portugalský súd odmietol zveriť dcéru do starostlivosti z dôvodu jeho sexuálnej orientácie.

Sťažovateľ namietal porušenie článku 8 v spojení s článkom 14 Európskeho dohovoru a namietal aj skutočnosť, že v rozpore s čl. 8 ho portugalský súd nútil k skrývaniu jeho sexuálnej orientácie pred dcérou.

Rozhodnutie konštatovalo, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život.

Argumentácia portugalských súdov, že „dieťa má vyrastať v portugalskej tradičnej rodine“ sa súdu nejavila ako dostatočne odôvodňujúca odlišné zaobchádzanie.

Článok 21 Európskej charty základných práv zakazuje diskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie.

Slovensko a európska právna úprava

Je úplne nemožné v rozsahu jedného článku opísať celý kontext európskych právnych úprav, súvisiacich so skupinami osvojiteľov.

EÚ má v súčasnosti 28 členov.

Manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia umožňuje uzavrieť dvanásť z nich.

Päť krajín pozná pre tieto zväzky pojem registrované partnerstvo.

Ostatných 11 krajín (medzi nimi aj Slovensko) žiadny takýto zväzok nelegitimizovalo.

Adopciu dieťaťa jedným z registrovaných partnerov z európskych krajín zo zákona umožňuje Nemecko, Belgicko, Dánsko, Island, Nórsko, Holandsko, Švédsko.

Naši západní susedia Česi sú známejší liberálnejšími postojmi ku LGBTI komunite v porovnaní so Slovenskom.

Česká republika zaviedla registrované partnerstvo aj pre osoby rovnakého pohlavia ešte v roku 2001.

Z prieskumu uskutočneného v roku 2019 vyplýva, že až 75 % Čechov podporuje registrované partnerstvo, 47 % je aj za manželský zväzok homosexuálov, 47 % je za adopciu detí homosexuálmi a 60 % si myslí, že homosexuáli by mali mať možnosť adoptovať dieťa svojho partnera.

Treba uviesť, že na Slovensku už boli dva pokusy inštitucionalizovať registrované partnerstvo v rokoch 2000 a 2012, najmä druhý pokus mal pomerne vysoké šance na úspech.

Avšak práce na začlenení registrovaného partnerstva do textu vtedy pripravovaného OZ zastavilo priatie rozhodnutia ESĽP X. a ostatní proti Rakúsku, súvisiace s touto problematikou a následná zmena Ústavy SR v článku 41 v prospech manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy.

V súčasnosti je judikatúra ESĽP v otázke, či má štát povinnosť umožniť legalizáciu takýchto zväzkov alebo nie, naklonená skôr v prospech práv osôb rovnakého pohlavia.

Postoje slovenskej verejnosti

Na Slovensku má spomedzi práv pre LGBTI+ komunity najmenšiu podporu možnosť adopcie detí pre páry rovnakého pohlavia.

Podporilo ju 27 percent respondentov.

Približne pätina, 21 percent, je síce za možnosť adopcie detí pre páry, ktoré uzavreli životné partnerstvo, avšak podľa nich by sa mala táto možnosť týkať len párov opačného pohlavia.

Životné partnerstvá pre všetky páry bez rozdielu pohlavia podporuje 37 percent opýtaných.

Máme za sebou Dúhový pochod.

Bratislava nedávno ožila farbami a tisícky ľudí „pochodovali“ za toleranciu a podporu menšín.

Organizátori odhadujú, že sa pochodu zúčastnilo až 10-tisíc ľudí, čo je doposiaľ najviac v histórii slovenských PRIDE.

Neďaleko PRIDE v ten istý deň pochodovali aj Hrdí za rodinu.

Tí hovorili, že rodina je základná bunka spoločnosti, pričom rodina je len matka, otec a dieťa či deti.

Dva pochody v jeden deň, dve protichodné myšlienky.

Jeden tábor hovorí o utláčaní práv, no a ten druhý tábor, paradoxne, hovorí to isté.

Jedna skupina bojuje za zrovnoprávnenie sexuálnych menšín, druhá zas za ochranu práv skutočnej rodiny.

Desaťtisíc ľudí na PRIDE nie je málo.

Nastal posun v myslení Slovákov?

„Určite. Spôsobilo to viacero faktorov.

Mladí ľudia sú otvorenejší voči LGBTI komunite.

Je to spôsobené tiež tým, že aj samotní ľudia z komunity sú otvorenejší, menia sa teda postoje v rodine, škole, spoločnosti,“ povedal pre Refresher výkonný riaditeľ Inakosti a organizátor PRIDE Martin Macko.

Dúhového pochodu sa zúčastnili politici zo strany SaS a Progresívne Slovensko.

Progresívci chcú dokonca zákon, ktorý by definoval registrované partnerstvá.

Referendum a politická diskusia

Na Slovensku sa diskusia o nadchádzajúcom referende o rodine často zvrháva na šírenie bludov a klamstiev, aj na citové manipulácie.

Druhá referendová otázka sa týka práve adopcií detí.

Na takto postavenú sugestívnu otázku je pravdaže ťažko odpovedať, že nie.

Problém je v tom, že takto otázka nestojí a je úplne vytrhnutá zo slovenskej reality.

Predstavitelia slovenských hnutí na podporu registrovaného partnerstva zatiaľ adopcie nepresadzujú.

„Naším cieľom je dosiahnuť prijatie zákona, ktorý by stanovil pravidlá pre trvalé životné a majetkové spoločenstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia - a nie pre výchovu detí,“ tvrdí predseda iniciatívy Inakosť Július Kolenič.

Naopak, ak budú mať homosexuáli nárok na adopciu, KDH podnieti zmenu zákona.

„V takom prípade treba obrátiť zákon tak, aby sa umožnila adopcia len manželskému páru,“ hovorí Daniel Lipšic z KDH.

Vidíme, že počet sobášov neustále klesá, a počet rozvodov?

V roku 2003 bolo rozvedených 41,2 manželstiev na 100 uzatvorených, v roku 2013 už 42,9 na 100 uzatvorených.

Tu by sa mala Aliancia za rodinu angažovať najviac a nie pri adopciách pár jedincov či desiatok detí, lebo v domovoch ich máme okolo 4500.

Rodiny sa rozpadajú a vôbec to nie je pre toleranciu k Inakosti.

Mimomanželských detí neustále pribúda, počet rozpadnutých rodín rastie.

TOTO by mala byť agenda Aliancie za rodinu, nie vyvolávanie diskriminácie pri adopciách pre sexuálnu orientáciu.

Tá by sa týkala asi len 10-20 detí ročne (v roku 2013 bolo adoptovaných celkom 176 detí na celom Slovensku), to čo som načrtol sa dotýka TISÍCOK detí ročne.

Ústavná zmena a jej vplyv na adopcie

Národná rada SR v piatok prijala rozsiahlu novelu ústavy, ktorú premiér Robert Fico (Smer-SD) označuje za „ústavnú hrádzu proti progresivizmu“.

Vládny návrh podporilo 90 zo 99 prítomných poslancov, proti bolo sedem, dvaja sa hlasovania nezúčastnili.

Novela mení základný zákon v niekoľkých kľúčových bodoch.

Ústava po novom uznáva len dve pohlavia - muža a ženu - na základe biologických kritérií.

Zavádza tiež zákaz náhradného materstva a obmedzuje adopcie len na zosobášené páry.

Do ústavy pribudlo aj ustanovenie, že dieťa má právo poznať svojich rodičov, teda že matka je žena a otec je muž.

Dôležitou novinkou je aj garancia rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní.

Poslanci zároveň posilnili rodičovské práva.

Ústavná zmena zdôrazňuje aj suverenitu Slovenska v kultúrno-etických otázkach, najmä pokiaľ ide o ochranu života, rodiny, manželstva, kultúry či jazyka.

Podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) ide o posilnenie ochrany tradičných hodnôt a právnej stability.

Premiér Robert Fico pred hlasovaním hovoril o „historickej šanci“ na zásadnú zmenu.

Podľa neho sa Slovensko musí chrániť pred ideologickým progresivizmom.

Hlavné ustanovenia novely

Novela má však aj kritikov.

Benátska komisia Rady Európy a viacerí slovenskí právnici upozornili na vážne právne riziká.

Podľa nich je prijatá ústavná zmena v rozpore s medzinárodnými a európskymi záväzkami Slovenska a môže oslabiť ochranu ľudských práv.

Slovenská advokátska komora zdôraznila, že pri ústavných zmenách je potrebné zachovať lojalitu k právu Európskej únie a rešpektovať medzinárodné dohody.

Nové ustanovenia nadobudnú účinnosť 1. novembra.

Slovensko sa tak zaradí medzi krajiny, ktoré v ústave striktne zakotvili binárne chápanie pohlavia a konzervatívne hodnoty.

Ústavné obmedzenie adopcie len na zosobášené páry by znamenalo, že osvojenie homosexuálnym jednotlivcom by už nebolo možné v doterajšom rozsahu.

Pri posudzovaní konkrétnej právnej situácie je však potrebné rozlišovať medzi znením ústavnej novely, účinnosťou jednotlivých ustanovení a povinnosťami Slovenska vyplývajúcimi z európskeho a medzinárodného práva.

Čo teda platí pre homosexuálneho žiadateľa

• Gej alebo lesba môžu požiadať o osvojenie ako jednotlivec, ak to platná právna úprava umožňuje.

• Sexuálna orientácia nemôže byť sama osebe oficiálnym dôvodom na zamietnutie žiadosti.

• Spoločné osvojenie jedným homosexuálnym párom slovenské rodinné právo neumožňuje.

• Ak si dieťa osvojí iba jeden z partnerov, právnym rodičom sa stáva iba tento osvojiteľ.

• Druhý partner nemá automaticky rodičovské práva ani povinnosti.

• Úrady a súd posudzujú najlepší záujem dieťaťa, osobné predpoklady žiadateľa, jeho domácnosť a schopnosť zabezpečiť riadnu výchovu.

• Homosexuálny pár môže podľa uvedených pravidiel požiadať o pestúnsku starostlivosť, ktorá sa právne od adopcie odlišuje.

Odpoveď na otázku, či si gejovia a lesby môžu adoptovať dieťa na Slovensku, teda závisí od toho, či konajú ako jednotlivci alebo ako pár. Ako jednotlivci takúto možnosť slovenské právo pripúšťa, spoločná adopcia homosexuálnym párom však nie je umožnená.

tags: #mozu #si #gayovia #adoptovat #dieta