Na čo má nárok dieťa s ADD na Slovensku

Dieťa s ADD môže mať ťažkosti s pozornosťou, pracovným tempom, organizáciou, dokončovaním úloh a využitím svojich schopností, hoci nepôsobí hyperaktívne. Práve preto sa jeho potreby v škole niekedy prehliadajú.

ADD je označenie pre syndróm poruchy pozornosti bez hyperaktivity. V súčasnej diagnostickej praxi sa používa najmä označenie ADHD s prevažne nepozorným obrazom. Dieťa s ADD nie je lenivé, hlúpe ani nevychované a jeho ťažkosti nie sú dôsledkom nesprávnej výchovy.

Čo je ADD a ako sa prejavuje

ADD (Attention Deficit Disorder) je porucha pozornosti, pri ktorej sa nevyskytuje fyzický nepokoj.

Dieťa s ADD je skôr pasívne, má pomalé pracovné tempo, letargické, málo impulzívne, dezorientované, býva outsiderom skupiny.

Deti s ADD sú akoby zasnívané, častokrát pôsobia dojmom akoby nevnímali okolitý svet a snívali za bieleho dňa.

Deti s ADD majú ťažkosti primerane sa koncentrovať na určitý podnet v dostatočne dlhom čase.

To znamená, že ak majú čítať rozprávku alebo príbeh, niekoľkokrát myšlienkami „odbehnú“ a premýšľajú úplne o niečom inom.

Nedokážu to ovládať a práve preto nepodávajú dobrý a bezchybný výkon v škole aj napriek primeranej inteligencií.

ADD sa vyznačuje poruchami kognitívnych funkcíí - problém pri organizácií vlastnej aktivity, neschopnosť regulovať činnosť, zábudlivosť a ťažkosti s vybavením už naučeného/prežitého.

Z toho dôvodu sa môže zdať, že deti s toutou poruchou sú veľmi pomalé a nikdy nepodávajú taký výkon, aký by mohli.

Najčastejšie prejavy ADD

• Nedostatok pozornosti pri detailoch.
• Nedbalosť, neplní si povinnosti a úlohy poriadne.
• Nedostatočné premyslenie činnosti.
• Preskakuje z úlohy na úlohu, činnosti na činnosť.
• Denné snenie.
• Má problém s organizáciou, plánovaním.
• Môže sa vyhýbať úlohám, ktoré vyžadujú dlhodobú koncentráciu.
• Ľahko sa vzdáva, nezotrvá pri riešení úlohy.
• Ťažkosti sledovať priebeh konverzácie, odbieha od témy alebo pôsobí akoby nepočúvalo.
• Ľahká vyrušiteľnosť akýmkoľvek podnetom z okolia.
• Dieťa rozumie úlohe, ale nedokončí ju.
• Pokyn počuje, ale po chvíli už nevie, čo malo urobiť.
• Stráca často veci, ktoré používa každý deň.
• Zabúda na svoje povinnosti, úlohy, požiadavky od druhých.
• Vyhýba sa aktivitám a úlohám, ktoré vyžadujú systematickú prácu a dlhodobú koncentráciu.

V škole sa ich problémy najčastejšie prejavujú tak, že odovzdajú nedokončenú písomnú prácu alebo keď ich učiteľ vyvolá čítať, nevedia, kde spolužiak s čítaním prestal.

Keď píšu diktát, buď sa sústredia na krásne písmo, alebo na pravopis.

Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť.

Takéto deti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia, sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity.

Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť.

Tieto chyby však nie sú z nedostatočnej schopnosti, ale nepozornosti.

Rozdiel medzi ADD a ADHD

Pre označenie syndrómu poruchy pozornosti bez hyperaktivity sa používa označenie ADD.

ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) alebo porucha pozornosti a hyperaktivita je neurovývinová porucha.

Prejavuje sa už od raného veku dieťaťa a môže pretrvať až do dospelosti.

Symptómy: hyperaktivita, nepozornosť, impulzivita.

U niektorých detí prevažuje nepozornosť a zasnenosť - táto forma bola predtým označovaná ako ADD.

U iných naopak dominuje nepokoj, hyperaktivita a impulzívne správanie.

Dieťa s ADD rozhodne nie je hlúpe.

Práve naopak. Často majú vyššiu inteligenciu a v určitých oblastiach sú veľmi nadané, ale svoj potenciál kvôli poruche nedokážu dostatočne využiť.

Nie každé živé dieťa má ADHD.

Nie každé zasnené dieťa má ADHD.

Najsilnejší indikátor, že ide o ADHD: prejavy sú pretrvávajúce (mesiace až roky), pervazívne (vo viac než jednom prostredí) a spôsobujú merateľný dopad na fungovanie.

Na čo má dieťa s ADD nárok v škole

Vo výchovno-vzdelávacom procese žiaka sa kladie zvýšený dôraz na individuálny prístup s ohľadom na jeho špecifické výchovno-vzdelávacie potreby.

Špecifické výchovno-vzdelávacie postupy a organizácia práce sa týkajú:

• úpravy prostredia a umiestnenia žiaka v triede;
• organizácie vyučovania a práce žiaka;
• špecifických postupov učiteľa vo vyučovaní;
• hodnotenia a klasifikácie správania a učebných výsledkov žiaka.

Diagnostická správa z odborného pracoviska môže slúžiť ako podklad pre poskytnutie podporných opatrení v škole podľa zákona 182/2023 Z. z., ktorý novelizoval školský zákon.

Konkrétny rozsah podpory závisí od výsledkov diagnostiky, potrieb dieťaťa a dohody školy so zákonným zástupcom.

Úprava prostredia a miesto v triede

Vhodná je trieda dostatočne osvetlená, príjemne zariadená bez zbytočných dekoratívnych predmetov, ktoré by rozptyľovali pozornosť žiaka.

Žiaka je potrebné posadiť v triede na miesto, kde bude z okolia a od spolužiakov prichádzať čo najmenej podnetov, ktoré by rozptyľovali jeho pozornosť a podnecovali jeho impulzívne, hyperaktívne správanie.

Pri dieťati s ADD je dôležité minimalizovať vizuálne a zvukové rušenie, napríklad miesto pri okne, pri dverách alebo pri výrazne rušivých spolužiakoch.

Ak je to možné, kontrolné práce môžu prebiehať v tichšom prostredí, napríklad v oddelenej miestnosti alebo na mieste vpredu, mimo okna.

Optimálne je zariadiť v triede „relaxačný kút“, resp. relaxačnú miestnosť v škole, kde by mohol žiak podľa potreby relaxovať.

Slúchadlá na uši, ktoré môže žiak použiť na určitú dobu pri samostatnej činnosti, môžu pomôcť znížiť množstvo rušivých zvukov.

Organizácia vyučovania a práce

Odporúča sa vopred určiť základné pravidlá školskej práce a správania a dôsledne ich dodržiavať.

Je vhodné stanoviť rutinný denný režim a čo najmenej ho modifikovať počas týždňa.

Rovnako pomáha oboznámenie s programom činností na začiatku každej vyučovacej hodiny.

Žiakovi s poruchou aktivity a pozornosti (ADHD) pomáha organizovať si prácu na vyučovaní a efektívnejšie zvládať úlohy, napríklad:

• režim dňa a časový harmonogram aktivít pre daný deň napísaný na vyhradenom viditeľnom mieste v triede;
• ak má k dispozícii na lavici počas vyučovania len tie učebné pomôcky, ktoré momentálne potrebuje;
• ak má úlohu rozdelenú na viac samostatných jednotiek, ktoré rieši postupne;
• ak má dlhodobejšie úlohy rozdelené na viac menších úloh s určeným termínom splnenia;
• ak má napísanú osnovu učebnej látky, ktorú sa má naučiť;
• harmonogram dňa na lavici, check-list úloh a farebné oddelenie predmetov v zošitoch.

Pri dieťati s ADD je užitočné zadávať kratšie úlohy, overovať porozumenie a dať dieťaťu viac času na dokončenie práce.

Typická úprava času môže byť približne o 25-50 %, ak to vyplýva z odporúčaní odborného posúdenia a potrieb dieťaťa.

Špecifické postupy učiteľa

• Pred vysvetľovaním učiva povedať základnú osnovu a vysvetliť nové, neznáme pojmy.
• V rámci vyučovacej hodiny zahrnúť viac rôznorodých aktivít, ktoré upútajú pozornosť žiaka, ale nebudú zbytočne rozptyľovať.
• Vysvetľovanie nového učiva rozdeliť na viac relatívne ucelených častí.
• Vyhnúť sa dlhšiemu monotónnemu monológu.
• Uisťovať sa, či žiak sleduje výklad učiteľa, a udržiavať s ním zrakový kontakt.
• Požiadať ho, aby voľne zopakoval otázku či zadanie úlohy.
• Presvedčiť sa, či žiak pochopil zadanie ucelene.
• Čiastočne naznačiť odpoveď, keď sa žiak „zasekne“.
• Striedať činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť s činnosťami, pri ktorých žiak pracuje samostatne.
• Verbálne vysvetľovanie dopĺňať názornými ilustráciami a rôznymi názornými, audio a video pomôckami.
• Využívať alternatívne formy preverovania vedomostí.
• Dať žiakovi možnosť odpovedať formou, ktorá je preňho výhodnejšia - ak má problémy s písomnou odpoveďou, nechať ho odpovedať ústne a naopak.
• Stanoviť primerané krátkodobé čiastkové študijné ciele, ktoré je žiak schopný splniť v reálnom časovom termíne.

Hodnotenie obsahu, nie drobných prehliadnutí, ako je vynechané slovo alebo chybne prepísané číslo, môže dieťaťu umožniť lepšie preukázať skutočné vedomosti.

Špecifický prístup v hodnotení a klasifikácii učebných výsledkov žiaka sa uplatňuje vo všetkých vyučovacích predmetoch, v ktorých sa prejavuje zdravotné znevýhodnenie žiaka ako aj pri hodnotení a klasifikácii správania.

Na čo má dieťa s ADD nárok doma

Doma bývajú dôležité pokojné a zrozumiteľné hranice, dôslednosť a priestor učiť sa zastaviť, než dieťa zareaguje.

Základom je pokojné prostredie a vzťah, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne.

Pomôcť môže opakujúci sa rytmus dňa, ktorý dieťaťu dáva istotu a pomáha mu lepšie sa orientovať v tom, čo ho čaká.

Mozog s ADHD potrebuje externú štruktúru - vizuálny denný harmonogram, stabilné časy jedenia, učenia, spánku.

„Ranný checklist” na chladničke môže znížiť množstvo opakovaných pokynov.

Namiesto „upracuj si izbu” skúste: „najprv dáme knihy do knižnice, potom poskladáme oblečenie, potom zotrieme stôl“.

Každá úloha má svoj začiatok a koniec, je jasná, krátka.

Po každom kroku krátke ocenenie.

Dávajte jasné a zrozumiteľné pokyny, nie dlhý zoznam.

U týchto detí sa oplatí ísť pomaly krok po kroku až k dokončení úlohy.

Dieťa s ADD potrebuje mať istotu, že ho dospelý chápe a má ho rád.

No zároveň je dôležité postaviť dieťaťu pevné hranice a jednoznačne mu dať najavo, čo si môže dovoliť a čo musí spraviť.

Hranice sú dôležité, ale nemusia byť tvrdé.

Keď sú pokojné, zrozumiteľné a konzistentné, stávajú sa pre dieťa pevným bodom, o ktorý sa môže oprieť.

Netrestajte dieťa za zlé známky, poznámky alebo odbiehanie od plnenia úloh, nemôže za to.

Vlastné zlyhania si nevyčítajte.

Výchova dieťaťa s ADHD býva náročná a nikto nemá všetko pod kontrolou.

Organizačné a študijné zručnosti

Naučte dieťa:

• usporiadať si svoje pomôcky;
• usporiadať svoj pracovný priestor;
• zaznamenávať si úlohy;
• sledovať vyučovacie hodiny a vedieť sa na ne pripraviť.

Žiak s ADHD alebo ADD by mal postupne vedieť:

1. čo odniesť domov a čo nechať v škole;
2. kde a kedy odovzdať vypracovanú úlohu;
3. čo presne má robiť pri samostatnej práci;
4. čo presne má robiť po ukončení práce;
5. kedy môže hovoriť.

Všetky tieto návyky by malo dieťa získať v čo najkratšom čase - zo začiatku školského roka pomocou poznámkového bloku, ktorý by mal byť úplne iný ako klasický zošit.

Spolupráca rodiča, školy a odborníkov

Diagnostika porúch aktivity a pozornosti je založená na hodnotení klinických príznakov správania dieťaťa v minimálne dvoch rôznych prostrediach, zahŕňa komplexný proces a spoluprácu viacerých odborníkov.

Využívajú sa pritom štandardné psychodiagnostické testy, posudzovacie škály, dotazníky, pozorovanie dieťaťa, anamnéza (rodinná, školská, zdravotná).

Konečnú diagnózu stanovuje klinické pracovisko detskej neurológie alebo detskej psychiatrie.

Ak máte pochybnosti, je vždy dobré situáciu prebrať s učiteľom alebo odborníkom.

Obvykle sa vychádza z rozhovorov, dlhšieho pozorovania a celkového posúdenia toho, ako dieťa funguje v bežnom živote.

Požiadajte triednu učiteľku o krátke osobné stretnutie.

Pomenujte, že ste objednali odborné vyšetrenie v centre poradenstva a prevencie, a poproste o krátku toleranciu - hlavne o to, aby dieťa nebolo verejne označované ako „problém” pred triedou, aby si nenosilo „nálepku” do kolektívu.

Úzka prepojenosť so školou, ktorú dieťa alebo žiak s ADHD navštevuje, vytvára veľmi dobré predpoklady na včasnú korekciu poruchy ADHD.

Komplexný prístup môže zahŕňať pravidelné diagnostické, terapeutické, prípadne psychoterapeutické sledovanie dieťaťa zo strany psychológa, rodinné poradenstvo, pravidelné lekárske sledovanie žiaka zo strany neurológa, psychiatra a pediatra a v prípade potreby aplikáciu psychofarmakoterapie.

Psychofarmakologickú liečbu ADHD môže predpísať iba detský psychiater, a to na základe vlastného psychiatrického vyšetrenia.

Diagnostika ADD

Diagnostika ADD prebieha u detského psychológa alebo v pedagogicko - psychologickej poradni.

Je to diagnóza, ktorý musí vysloviť odborník.

Ak sa u dieťaťa vyskytujú viaceré z uvedených prejavov, je potrebné začať s diagnostikou a stanovením komplexného programu.

Všetky príznaky sa nemusia objavovať v rovnakej intenzite.

Každé dieťa je jedinečná osobnosť, ktorá sa od ostatných odlišuje rôznou kombináciou prejavov správania, záujmov, vlôh či zručností.

Pri atypickom obraze ADHD alebo podozrení na organicitu sa môžu využiť zobrazovacie metódy, CT - počítačová tomografia a MR - magnetická rezonancia.

V súvislosti s plánovanou farmakoterapiou sa môžu využiť elektrofyziologické metódy, EEG - elektroencefalografia a EKG - elektrokardiografia.

Samotný rodič si môže všímať, či sa ťažkosti objavujú doma, v škole alebo u príbuzných, no orientačné pozorovanie nenahrádza odbornú diagnostiku.

Pridružené ťažkosti

K ADHD môžu byť pridružené aj poruchy správania, ale ADHD samotné nie je porucha správania, ako to často býva zamieňané.

Izolované ADHD bez akejkoľvek ďalšej neurovývinovej alebo emocionálnej ťažkosti existuje, ale je skôr výnimkou.

Pri komplexnej diagnostike sa v približne 60-80 % prípadov zistí ešte aspoň jeden pridružený stav.

ADHD + špecifické vývinové poruchy učenia, teda dyslexia, dysortografia, dysgrafia alebo dyskalkúlia, sa podľa dostupných údajov vyskytujú až u približne 45 % detí s ADHD.

Dieťa s ADD sa môže niekomu javiť ako lajdák alebo leňoch.

Pre žiaka je ADD závažný problém, pretože zhoršuje jeho prospech a zvyčajne je to aj príčina nízkeho sebavedomia.

Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky.

Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť.

Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe.

Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a podobne.

Režim, spánok, pohyb a pozornosť

Spánková deprivácia u detí s ADHD výrazne zhoršuje prejavy.

Pravidelný režim, tma, bez obrazoviek 60 minút pred spaním.

Fyzický pohyb vonku aspoň 30-60 minút denne je overený pomocník - znižuje hyperaktivitu, zlepšuje sústredenie a náladu.

Doma často fungujú krátke bloky činnosti preložené pohybom a možnosť uvoľniť prebytočnú energiu, než príde chvíľa pokojnejšej práce.

Pred domácou úlohou môže pomôcť krátka prechádzka, pár skokov, pretiahnutie alebo drobná aktivita, ktorá dieťaťu umožní „vybiť sa“, následne sa ľahšie sústrediť na to, čo je potrebné dokončiť.

Rodičia detí s ADHD si často myslia, že dieťa potrebuje stále niečo nové, aby „sa vybúrilo”.

V realite: mozog s ADHD je preplnený podnetmi, nie ich nedostatkom.

Lepšie: menej podnetov, jasnejšie priestory, jedna aktivita naraz.

Výživa ako podporná súčasť starostlivosti

Základom je vždy pestrá a vyvážená strava a dostatočný pitný režim.

Mozog je náročný orgán a pre svoje fungovanie potrebuje pravidelný prísun bielkovín, kvalitných tukov, vitamínov aj minerálnych látok.

Ak bežná strava niektoré živiny nepokrýva v dostatočnej miere, môžu svoju rolu zohrávať aj vhodne zvolené výživové doplnky.

Omega-3 mastné kyseliny (DHA a EPA): sú prirodzenou súčasťou bunkových membrán.

Kyselina DHA prispieva k udržaniu normálnej činnosti mozgu.

EPA a DHA zároveň prispievajú k normálnej činnosti srdca.

Preto bývajú omega-3 mastné kyseliny považované za dôležitú súčasť pestrého jedálnička.

Horčík je minerál, ktorý prispieva k zníženiu miery únavy a vyčerpania a k normálnej psychickej činnosti.

Podieľa sa tiež na správnom fungovaní nervovej sústavy a svalov.

Vitamín D v tele vzniká pri pôsobení slnečného žiarenia a jeho potreba sa môže líšiť podľa veku aj životného štýlu.

Vitamín B6 nájdeme v bežných potravinách, napríklad v hydinovom mäse, rybách, vajciach, strukovinách, zemiakoch alebo banánoch.

Pestrý jedálniček tak môže byť prirodzeným spôsobom, ako jeho príjem podporiť, prípadne ho doplniť aj formou výživového doplnku.

Zinok je dôležitý minerál pre radu procesov v tele.

V jedálničku sa objavuje napríklad v mäse, semienkach, orechoch, strukovinách alebo celozrnných obilninách.

Bacopa monnieri je rastlina tradične využívaná v ajurvéde.

L-theanín je aminokyselina prirodzene sa vyskytujúca v listoch zeleného čaju.

Výživové doplnky nie sú náhradou pestrej a vyváženej stravy.

Výživové doplnky môžu byť jednou z podporných možností, ale samy o sebe nie sú tým najdôležitejším.

Základ vždy tvorí každodenné pochopenie, pokojné prostredie a vzťah, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne.

Hry a aktivity na podporu pozornosti

Hra je najmenej násilná forma výchovy.

Pre deti s ADHD je vhodné organizovať hry v prírode, kde majú čo najväčšie možnosti pohybu.

Každá hra má mať aj výchovný cieľ.

Ešte pred jej realizáciou si premyslite, ako dlho chcete, aby sa deti hrali, a kto bude mať aké roly.

Pri hre veľmi dbáme aj na slušný spôsob komunikácie medzi hráčmi.

Hyperaktívne deti musia mať vo všetkom vopred jasno, musia vedieť postup a pravidlá.

Dieťaťu s poruchou pozornosti pravidlá hry vopred vysvetlíme, najlepšie je, ak si ju môže párkrát precvičiť.

Pravidlá v žiadnom prípade nemeníme počas hry.

Ak sa hrá viac detí, upozorníme ich na dôležitosť spolupráce.

Hru spočiatku koordinuje dospelý.

V každej hre je dôležitá motivácia.

Každú hru po jej skončení zhodnotíme.

Spájanie čísel

Na papier napíšte ľubovoľne porozhadzované čísla, napríklad 1 - 60.

Úlohou žiaka je pospájať ich v číselnom rade bez toho, aby sa spojovacie čiary preťali alebo dotkli.

Čísla môžu spájať jeden alebo dvaja žiaci na striedačku, ak vedia spolupracovať.

Sluchové hádanky

Dieťa sa otočí chrbtom a postupne zvoníme, klopkáme a podobne predmetmi, ktoré vydávajú nejaké zvuky, napríklad kľúče, noviny alebo sklenený predmet.

Po každom zvuku dieťa háda, k čomu zvuk prináleží.

Čo vidím, to si pamätám

Na stôl rozložíme veci.

Dieťa si ich prezrie, odíde za dvere alebo sa otočí.

Následne predmety buď premiestnime alebo vymeníme za iné.

Úlohou dieťaťa je rozpoznať a povedať rozdiely.

Hľadanie písmen

V novinách alebo v časopise dieťa preškrtáva vopred zadané písmeno.

Pre kontrolu si na konci odseku napíše počet nájdených písmen.

Ťažšie je sústrediť sa naraz na dve alebo viac písmen.

Čo ohmatám, to si pamätám

Na stôl rozložíme rôzne predmety a zakryjeme ich šatkou alebo látkou.

Úlohou je vložiť pod šatku len ruky a pomocou hmatu identifikovať a zapamätať si čo najviac predmetov.

Na „ohmatávanie“ vecí má dieťa stanovený časový limit.

Po uplynutí času sa dieťa vráti na svoje miesto a snaží sa zapísať, ak je mladšie tak nakresliť, všetky predmety, ktoré si zapamätalo.

Táto hra sa dá využiť aj pri precvičovaní slovíčok na vyučovaní cudzieho jazyka, ak pod šatku ukryjete také veci, ktorých názvy sa dieťa práve učí alebo si ich potrebuje upevniť.

Čo môže rodič sledovať pred vyšetrením

Počas 2-3 týždňov si zapisujte konkrétne situácie: kedy, kde, čo sa stalo, ako reagovalo dieťa, ako ste reagovali Vy.

Na vstupný rozhovor prineste školské zošity, písomky, vysvedčenia, doterajšie odborné správy, vyjadrenie triednej učiteľky a vlastné pozorovania.

Vhodné je zaznamenať, či sa ťažkosti objavujú pri domácich úlohách, čítaní, rozhovore, rannom režime, samostatnej práci, voľnočasových aktivitách a pri plnení dlhších úloh.

Ak máte pochybnosti, je vždy dobré situáciu prebrať s učiteľom alebo odborníkom.

Dieťa potrebuje vedieť, že je milované, nie iba kontrolované a kritizované, a potrebuje zažívať toľko radosti ako každé dieťa.

Pocit bezpečia, pochopenia a prijatia je pre deti s ADHD kľúčový.

Chvála, povzbudenie a rešpekt k ich tempu posilňujú sebavedomie a vytvárajú priestor, v ktorom môžu rásť.

Doprajte dieťaťu každý deň chvíľu vašej plnej pozornosti.

Nájdite krúžok alebo činnosť, ktorá ho bude naozaj baviť.

Dávajte deťom dostatok priestoru na vlastné záujmy.

A nezabúdajte ani na seba.

Rodičia často zastávajú mnoho rolí naraz a potrebujú mať priestor aj na oddych.

tags: #na #co #narok #dieta #s #add