Už v predškolskom veku je možné spozorovať, že dieťa je šikovnejšie a múdrejšie ako jeho rovesníci. Ak zbadáte, že sa takto správa vaša ratolesť, nechajte si overiť odborníkmi, či ide skutočne o intelektovo nadané dieťa.
Nadané dieťa potrebuje dostatok podnetov, nielen aby sa mohlo rozvíjať, ale aj preto, že bez nich môže byť naozaj frustrované. Zároveň však potrebuje komunikáciu s rovesníkmi a prostredie, ktoré rešpektuje jeho intelektové, emocionálne, sociálne a fyzické potreby.
Čo znamená intelektové nadanie
Podľa školského zákona sa dieťaťom s nadaním rozumie dieťa, ktoré má nadpriemerné schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu, alebo v týchto oblastiach dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výsledky alebo mimoriadne výkony a prostredníctvom výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja.
Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumejú vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Pojem nadanie sa však netýka len intelektových schopností, ale zahrňuje celú osobnosť.
Vývoj nadaného dieťaťa je akcelerovaný. Pre nadané deti je typický vývojový predstih, včasné intelektuálne záujmy, veľká energia, široké spektrum záujmov, rané čítanie, vynikajúca pamäť a pozornosť, záujem o náročné témy, intelektová hravosť, bohatá fantázia, rýchle tempo učenia, bystrosť pri pozorovaní, kreatívne myslenie a perfekcionizmus.
Žiadne z intelektovo nadaných detí sa neprejavuje všetkými typickými spôsobmi. U nadaných detí sa môže vyskytovať asynchrónnosť, čo znamená, že nadaní môžu byť aktuálne na rôznej úrovni vývinu v oblasti kognitívnej, fyzickej a emocionálnej.
Pri nerovnomernom vývine je kognitívna oblasť výrazne popredu, ale ostatné oblasti vývinu ako motorika, emocionalita či sociálny aspekt môžu byť adekvátne fyzickému, prípadne aj mladšiemu veku.
Ako sa môže nadané dieťa prejavovať v materskej škole
Medzi najčastejšie prejavy detí v predškolskom veku patrí kladenie nezvyčajných otázok a zaoberanie sa rôznymi témami, ako napríklad dinosaury, živočíšna ríša, zemepisné zaujímavosti, doprava či vesmír.
- urýchlený rečový vývin a široká slovná zásoba vzhľadom na vek dieťaťa,
- vynikajúca pamäť,
- rýchle chápanie a učenie sa,
- zanietený záujem o určité oblasti poznania,
- výrazná zvedavosť,
- vysoká hladina aktivity až hyperaktivita,
- schopnosť dlhodobo sa venovať jednej činnosti alebo oblasti, ktorá dieťa zaujíma,
- živá predstavivosť,
- záujem o písmená a čísla,
- schopnosť čítania, písania a počítania už v predškolskom veku,
- problematický postoj k autoritám, spochybňovanie pravidiel a požiadaviek.
Asi u polovice detí v predškolskom veku sa uvádza osvojenie čítania, u niektorých detí pozorujeme intuitívne vytváranie matematických predstáv - napríklad dokážu spočítavať čísla, a to aj vysoké, majú predstavy o číselnej osi vrátane vysokých čísel.
Záujem o písmená, čísla, čítanie, písanie alebo počítanie však musí vychádzať z vlastnej iniciatívy dieťaťa, bez toho, aby ho do toho dospelý nútil.
Určité prejavy môžu byť niekedy nesprávne vyhodnotené. Nadané dieťa zachytáva citlivo mnohé podnety z prostredia a rýchlo prechádza z jednej činnosti do druhej. Môže sa to javiť ako porucha pozornosti, ale nemusí to tak byť.
S nadaním sa môžu spájať rôzne poruchy, vrátane poruchy pozornosti, dyslexie či Aspergerovho syndrómu. Niekedy môže ísť len o podobnosť, niektoré prejavy nadania akoby boli rovnaké s prejavmi niektorých porúch.
Prečo samotné pozorovanie nestačí
Rozpoznať „genialitu“ dieťaťa je dôležité preto, že takéto deti si vyžadujú špecifický prístup, metódy, formy aj obsah výchovy a vzdelávania. Inak svoju nadpriemernosť nebudú môcť využiť a „potlačia“ ju.
Osobnostné rysy detí s nadaním sú rôznorodé. Nadanie predstavuje komplex znakov, charakteristík, prejavov a čŕt, pričom každá osobnosť sa prejavuje osobitým, svojským spôsobom. To môže pri rozpoznávaní nadania predstavovať určitý problém.
Nadané dieťa nemusí vždy expresívne dávať najavo svoje nadanie, niektoré deti sú uzavretejšie a nepriebojné. Niektoré nadané deti bývajú svojské a nepochopené dokonca aj v kolektíve rovnako nadaných rovesníkov.
Nadané deti tvoria dve až tri percentá populačného ročníka. Iné zdroje uvádzajú, že naozaj nadaných detí je asi 2-5 %. Odborníci však upozorňujú, že vzhľadom na individuálny vývin nadania sa môže z nediagnostikovaného dieťaťa o rok či dva stať intelektovo nadané dieťa, alebo naopak - ak dieťa teraz podáva nadpriemerné výkony, neznamená to, že bude medzi tých najlepších patriť po celý život.
Vyhľadávanie a diagnostika nadania
Vyhľadávanie, rozpoznávanie, nominácia a identifikácia nadania je dlhodobý proces. Na diagnostike nadania spolupracujú psychológovia, pedagógovia a špecialisti.
Dôležité je vyhľadávať nadaných už pred vstupom do základnej školy, keďže vtedy prebiehajú prudké rastové a najmä vývinové zmeny.
Nominácia a identifikácia
Nominácia znamená osvedčenie alebo označenie niekoho ako potenciálne nadaného na základe niekoľkých aspektov, napríklad v rámci pozorovania nadpriemerných schopností dieťaťa učiteľkou v materskej škole.
Nominácia zároveň znamená postupnosť k ďalšiemu nevyhnutnému kroku - identifikácii, ktorá prebieha v centrách poradenstva a prevencie.
Identifikácia znamená vyhľadávanie, objavovanie, rozpoznávanie, ale predovšetkým diagnostikovanie nadania nadaných jedincov.
Podľa stupňa aktualizácie možno rozlišovať latentné a manifestované nadanie. Identifikácia nadania by mala byť zameraná na objavovanie latentných talentov s cieľom odhaliť nevyužitý potenciál u detí predškolského veku s nadaním.
Latentné nadanie môže byť psychologickým vyšetrením identifikované ako možný potenciál, ktorý sa u detí predškolského, čiastočne aj mladšieho školského veku ešte neprejavil. Ide o určitý predpoklad, ktorý umožňuje podávať mimoriadne výkony v budúcnosti.
Úloha učiteľov a rodičov
V období predškolského veku môžu identifikovať nadanie detí vzhľadom na rozsah času stráveného s dieťaťom v zásade dve skupiny ľudí, a to učitelia materských škôl a rodičia detí.
Výskumy rôznych domácich aj zahraničných autorov vysoko vyzdvihujú práve rodičov ako najpresnejších odhadcov nadania.
Pre rodičov sú dostupné rôzne dotazníky a posudzovacie škály, ktoré umožnia odhaliť u dieťaťa potenciálne nadanie. Tieto metódy sa opierajú o porovnávanie prejavov detí s istými kritériami, ktoré signalizujú prítomnosť nadpriemerných schopností.
V screeningovej etape sa možno inšpirovať metódou NOMI, ktorá je určená pre učiteľov materských škôl. Prostredníctvom tejto metódy učiteľ u detí predškolského veku môže vyhodnotiť schopnosť riešenia úloh v oblasti nadania.
Intelektové nadanie sa diagnostikuje najmä prostredníctvom štandardizovaných intelektových testov. Zmeranie intelektových schopností na účely diagnostiky dieťaťa ako intelektovo nadaného realizujú pedagogicko-psychologické poradne; môžu to robiť aj špeciálnopedagogické poradne.
Následne je vhodné navštíviť zariadenie pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré intelektové nadanie u dieťaťa diagnostikuje a potvrdí. Poradenské zariadenie by malo byť oficiálne zaradené do siete škôl a školských zariadení, ktoré vydáva Ministerstvo školstva.
Právne postavenie nadaného dieťaťa
Podľa školského zákona sú žiaci so všeobecným intelektovým nadaním žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe diagnostiky vykonanej zariadením poradenstva a prevencie.
Dieťa alebo žiak má právo na inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom zákonom.
Výchova a vzdelávanie detí s nadaním sa uskutočňuje v školách podľa školského zákona so zameraním na rozvoj všeobecného intelektového nadania, špecifického intelektového nadania, umeleckého nadania alebo športového nadania.
Výchova a vzdelávanie detí s nadaním sa uskutočňuje prostredníctvom vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.
V školách so zameraním na nadanie sa vytvárajú podmienky pre rozvoj príslušného nadania detí uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania.
Možnosti vzdelávania nadaného dieťaťa
Legislatíva umožňuje vzdelávanie intelektovo nadaného dieťaťa v škole pre deti so všeobecným intelektovým nadaním, v triede pre všeobecne intelektovo nadané deti alebo inkluzívne v bežnej materskej škole.
Pre deti s nadaním sa zriaďujú materské školy, základné školy a stredné školy. Triedy na rozvíjanie nadania detí sa môžu zriadiť v materských školách, základných školách a stredných školách so súhlasom zriaďovateľa.
Školou pre deti s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch.
V triedach na rozvíjanie nadania sa vytvárajú primerané podmienky pre rozvoj nadania uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania.
Materská škola môže vytvoriť podmienky podľa odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu, vzdelávacieho programu zameraného na príslušné nadanie alebo poskytovaných podporných opatrení.
Prijatie dieťaťa s nadaním do materskej školy
Ak ide o dieťa s nadaním, k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie.
O zaradení dieťaťa s nadaním rozhodne riaditeľ materskej školy na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním.
V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo dieťaťa s nadaním, diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace.
V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nesmie diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť jeden rok.
Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie dieťaťa s nadaním nie je na prospech tomuto dieťaťu, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa.
Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
Individuálny vzdelávací program a podporné opatrenia
Podporným opatrením je opatrenie poskytované školou alebo školským zariadením potrebné na to, aby sa dieťa mohlo plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania a rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti.
Individuálny vzdelávací program pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy a po konzultácii so zákonným zástupcom.
Individuálny vzdelávací program obsahuje podporné opatrenie a úpravy jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa, najmä úpravu obsahu, metód, foriem alebo spôsobu hodnotenia, dochádzky do školy a spolupráce s odbornými zamestnancami.
Podporným opatrením môže byť aj zabezpečenie vzdelávania vo vyučovacom predmete alebo vo vzdelávacej oblasti vo vyššom ročníku.
V materskej škole môže ísť najmä o diferencovanie činností, rozšírenie ponuky podnetov, individuálne zadania, prácu na projektoch, možnosť venovať sa oblasti záujmu a úpravu organizácie dňa podľa potrieb dieťaťa.
Ako má materská škola pracovať s nadaným dieťaťom
Vzdelávanie intelektovo nadaných detí vyžaduje diferencované vzdelávacie osnovy a obsah vzdelávania.
Medzi základné oblasti potrieb nadaných detí v škole patria erudovaný, otvorený a empatický učiteľ, obsah a metódy vzdelávania prispôsobené nadanému dieťaťu a osobnostná a sociálna výchova.
Dieťa potrebuje podnetné prostredie, nie neustále zvyšovanie nárokov. Sú deti, ktoré majú dostatok podnetov v rámci vyučovania a po obede túžia po relaxačných aktivitách. Nepotrebujú mať celý deň naplnený fyzikou.
Najlepšie je talent nerozvíjať nasilu, stačí počúvať dieťa, odpovedať mu na otázky a ak chce, zobrať ho do múzea alebo galérie.
Deti potrebujú niekoho na komunikáciu. Niekedy síce len vyjadrujú svoje myšlienky, ale spätná väzba okolia - rodiča, učiteľa či človeka, ktorý danej oblasti rozumie, je pre nich dôležitá, lebo vie posunúť ich predstavy.
Nemusia byť zahltené informáciami, stačí len jednoduchá odpoveď na otázku, ktorá myseľ dieťaťa posunie.
Vhodné metódy a činnosti
- projektové vyučovanie,
- induktívne vyučovanie,
- pozorovanie,
- objavovanie a experimentovanie,
- diskusia,
- práca s informáciami,
- riešenie problémov,
- poskytovanie spätnej väzby,
- sebahodnotenie,
- tvorivé a konštrukčné činnosti,
- práca s knihami a encyklopédiami,
- matematické a logické hry,
- jednoduché prírodovedné pozorovania a experimenty,
- rozvoj jazykových schopností a komunikácie,
- činnosti podporujúce spoluprácu a sociálne zručnosti.
Pri práci s nadaným dieťaťom je vhodné využívať jeho záujmy ako východisko na rozvoj ďalších oblastí. Keď sa dieťa sústredilo napríklad iba na oblasť fyziky, postupne sa v rámci nej bolo schopné učiť matematiku, angličtinu a ďalšie predmety, s ktorými tento odbor súvisí.
Rovesnícke vzťahy a sociálny vývin
Vysoká úroveň poznávacích schopností neznamená automaticky rovnakú úroveň sociálnej a emocionálnej zrelosti. Pri nerovnomernom vývine môžu byť motorika, emocionalita a sociálny aspekt na úrovni fyzického alebo aj mladšieho veku.
Zraniteľnosť spočíva v nerovnomernosti, pretože z nej pramenia iné situácie prežívania dieťaťa a z toho vyplýva aj potreba externe „upravovať prostredie“, aby deti boli v bezpečí.
Intelektové nadanie sa spája s tromi ďalšími fenoménmi - asynchronický vývin, nezdravý perfekcionizmus a vysoká senzitivita.
Nadané dieťa môže mať problémy v kolektíve, nemusí si rozumieť s vrstovníkmi a môže pôsobiť ako samotár. Niekedy je za tým silný introvert, inokedy silná odlišnosť, nevhodne trafená diagnostika alebo nedostatok spoločných záujmov.
Materská škola by preto nemala rozvíjať iba poznávacie schopnosti. Potrebné je cielene podporovať aj komunikáciu, spoluprácu, zvládanie emócií, toleranciu frustrácie, flexibilitu a schopnosť dokončiť činnosť.
Ak sa dieťaťu nedarí nadväzovať vzťahy, jeho správanie treba pozorovať v rôznych situáciách a hľadať príčinu. Nadané dieťa nemusí byť problémové len preto, že spochybňuje pravidlá alebo odmieta činnosti, ktoré považuje za nezmyselné.
Dochádzka do materskej školy a dĺžka pobytu
Nadané dieťa potrebuje dostatok podnetov, ale tak ako každé iné dieťa potrebuje aj odpočinok, voľnú hru a kontakt s rovesníkmi.
Ak dieťa vníma materskú školu ako málo podnetnú, môže byť frustrované a môže strácať záujem o dochádzku. Na druhej strane, ak zostane iba v domácom prostredí, môžu mu chýbať skúsenosti, ktoré majú ostatné deti.
Možným riešením je dať dieťa do škôlky len na doobedie alebo len na niektoré doobedia, aby bolo v kontakte s kamarátmi.
Možným riešením je aj doobedné chodenie detí do škôlky, najmä ak dieťa ťažko znáša poobedňajší spánok alebo potrebuje po obede pokojnejší režim.
Ak necháte dieťa u starých rodičov, asi mu to veľmi pomôže v rozvíjaní intelektu, ale môže mať problém, keď nastane čas ísť do školy, pretože mu budú chýbať skúsenosti, ktoré majú ostatné deti.
V tomto prípade je vhodné aspoň vodiť ho do detských kolektívov, napríklad v rámci rôznych krúžkov.
Čo môže robiť rodič
Rodič by mal pozorovať nielen to, čo dieťa vie, ale aj to, čo potrebuje. Dôležité je všímať si jeho záujmy, spôsob komunikácie, reakcie na pravidlá, vzťahy s deťmi, toleranciu neúspechu, citlivosť a schopnosť prispôsobiť sa zmene.
Najlepšie je talent nerozvíjať nasilu, stačí počúvať dieťa, odpovedať mu na otázky a ak chce, zobrať ho do múzea alebo galérie.
Rodič môže s materskou školou zdieľať pozorovania z domáceho prostredia a požiadať o konkrétnu spätnú väzbu. Užitočné je hovoriť o prejavoch dieťaťa, nie iba o označení „nadané“.
Ak učiteľky nadanie vnímajú rozdielne, vhodné je požiadať o spoločný rozhovor s vedením materskej školy a následne vyhľadať zariadenie poradenstva a prevencie.
Ak sa učiteľky nesnažia dieťaťu pomôcť, skôr naopak, a ani nie je u nich ochota, po rozhovore s učiteľkou aj s vedením škôlky je možné uvažovať o zmene materskej školy.
Na čo sa zamerať pri výbere materskej školy
Pri posudzovaní vhodnosti školy pre nadané deti je vhodné zamerať sa na filozofiu a ciele školy, vzdelávací program školy, ciele pre rôzne skupiny detí a reflexiu potrieb nadaných detí.
- či materská škola rešpektuje rozdielne tempo vývinu,
- či učitelia dokážu diferencovať činnosti,
- či dieťa dostáva náročnejšie úlohy bez zbytočného preťažovania,
- či je podporovaná jeho samostatnosť a zvedavosť,
- či sa rozvíjajú aj sociálne a emocionálne zručnosti,
- či škola spolupracuje so zariadením poradenstva a prevencie,
- či učitelia komunikujú s rodičmi vecne a pravidelne,
- či škola umožňuje individuálne prispôsobenie činností,
- či je prostredie bezpečné, prijímajúce a empatické.
Pri posudzovaní vhodnosti školy je vhodné zamerať sa aj na akceleráciu a obohatenie, mnohopočetné možnosti, podnetné kurikulum, poradenstvo pre nadaných a referencie o škole zo strany súčasných i bývalých žiakov a rodičov detí.
Najčastejšie riziká nedostatočnej podpory
Častokrát sa u detí s intelektovým nadaním, ktoré nie sú odborne vedené a vzdelávané už od ranných štádií vzdelávacieho procesu, môžu objaviť znaky špecifických porúch učenia, napríklad dysgrafia, alebo poruchy správania, ktoré bývajú dôsledkom neodborného prístupu a nedostatočného využívania ich nadpriemerného potenciálu.
Nedostatok primeraných podnetov môže viesť k nude, frustrácii, odmietaniu materskej školy, konfliktom s učiteľmi alebo k problémom v kolektíve.
Vysoký dôraz na výkon môže zvýrazniť vývinové riziká a nastaviť dieťa na potenciálne problémy v budúcom živote.
Cieľom vzdelávania nadaných nie je bezúčelné urýchlenie ich školského vzdelávania. Dôležité je, aby bolo vzdelávanie vhodne nastavené a aby viedlo k spokojnosti dieťaťa.
Prechod do základnej školy
O prijatí dieťaťa s nadaním na základné vzdelávanie rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a správy z diagnostického vyšetrenia vydanej zariadením poradenstva a prevencie, ktorá obsahuje návrh podporného opatrenia.
Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so vzdelávacím programom zameraným na príslušné nadanie poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa.
Dieťa s nadaním môže byť prijaté do základnej školy pred dosiahnutím šiesteho roku veku. Takéto rozhodnutie však treba zvažovať komplexne, pretože intelektová vyspelosť nemusí znamenať rovnakú fyzickú, sociálnu alebo emocionálnu pripravenosť.
Dať dieťa do školy pred piatym rokom má isté riziká, ktoré nie je vhodné podstupovať, ak nie je istota adekvátneho prístupu v škole.
Možné je aj preskočenie prvého ročníka. Nadaný žiak môže byť preradený do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka na základe výsledkov komisionálnej skúšky.
Ak je predpoklad, že žiak s intelektovým nadaním absolvuje viacero ročníkov počas jedného školského roka, triedny učiteľ v spolupráci s ďalšími učiteľmi vypracuje individuálny vzdelávací program, v ktorom naplánuje organizáciu vzdelávania žiaka tak, aby mohol absolvovať viacero ročníkov v priebehu jedného školského roka.
Preradenie do vyššieho ročníka alebo skorší nástup do školy nemá byť automatickou odmenou za vysoké výsledky. Rozhodnutie má vychádzať z celkových potrieb dieťaťa a z reálnych možností školy.
Spolupráca materskej školy, rodiny a odborníkov
Nadané dieťa potrebuje v školskom prostredí obrovskú podporu. Mylné sú predstavy laickej, ale často aj odbornej verejnosti o nadaných deťoch ako dostatočne obdarovaných, bez potreby špeciálnej starostlivosti.
Na diagnostike nadania spolupracujú psychológovia, pedagógovia a špecialisti. Kľúčová je komunikácia, ktorá však na Slovensku zlyháva vo všetkých oblastiach.
Pedagogickí zamestnanci potrebujú poznať charakteristiky nadania, asynchronický vývin, vysokú senzitivitu, perfekcionizmus a možné súvislosti s poruchami učenia, pozornosti alebo autistického spektra.
Legislatíva je nastavená tak, že ponúka široké možnosti a je na pedagógoch a odborníkoch, ako s ňou budú narábať.
Najväčší problém je informovanosť laickej i odbornej verejnosti o problematike nadania v celej špeciálno-pedagogickej rovine.
Dobrá spolupráca znamená pravidelné zdieľanie pozorovaní, spoločné plánovanie podpory, rešpektovanie odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie a priebežné vyhodnocovanie toho, či zvolený spôsob vzdelávania dieťaťu prospieva.
Aktivity mimo materskej školy
Existuje viacero organizácií, ktoré sa zameriavajú na rozširovanie obzorov talentovaných detí vo voľnom čase a na rozvoj v rámci ich možností.
Tieto výnimočné deti potrebujú viac rozličných aktivít, aby sa vo voľnom čase nenudili a jednotvárna činnosť ich neprestala baviť.
- jazyky,
- šport,
- počítače,
- prírodovedné aktivity,
- literárny krúžok,
- futbal,
- gymnastika,
- stolný tenis,
- volejbal,
- turistický krúžok,
- lyžovanie,
- tanečná,
- fyzikálny klub,
- experimenty z chémie,
- lego,
- kreslenie a maľovanie.
Vhodné sú aj aktivity určené pre všetky deti, nielen pre nadané, pretože každý si z nich zoberie to svoje.
Praktický postup pre rodiča
- Všímajte si dlhodobejšie prejavy dieťaťa v rôznych situáciách.
- Zapíšte si jeho záujmy, otázky, schopnosti a oblasti, v ktorých potrebuje pomoc.
- Porozprávajte sa s triednou učiteľkou a požiadajte o konkrétne pozorovania.
- Overte si, či materská škola dokáže diferencovať činnosti a prispôsobiť prostredie.
- Ak existuje dôvodné podozrenie na nadanie, objednajte dieťa do zariadenia poradenstva a prevencie.
- Po diagnostike prerokujte odporúčané podporné opatrenia s riaditeľom a učiteľkami.
- Spoločne nastavte individuálny vzdelávací program alebo iný vhodný spôsob podpory.
- Priebežne sledujte nielen vedomosti, ale aj spokojnosť, vzťahy, emócie a únavu dieťaťa.
- Ak vzdelávanie dieťaťu neprospieva, hľadajte po dohode s odborníkmi inú vhodnú možnosť.
Najvhodnejšie riešenie sa môže líšiť podľa stupňa nadania, veku, osobnosti, záujmov, rodinného prostredia, možností materskej školy a dostupnosti odborných služieb. Rozhodujúce je, aby dieťa dostávalo primerané podnety, cítilo sa bezpečne a malo priestor rozvíjať svoje schopnosti bez zbytočného tlaku na výkon.