Najväčšia dĺžka života pri narodení: kde ľudia žijú najdlhšie

Stredná dĺžka života pri narodení, známa aj ako nádej dožitia pri narodení, je kľúčovým ukazovateľom kvality života v danej krajine.

Táto štatistická predpoveď udáva, akého veku sa priemerne dožijú ľudia narodení v určitom období a mieste, a vypočítava sa na základe aktuálnej úmrtnosti.

Čo znamená stredná dĺžka života pri narodení

Stredná dĺžka života pri narodení vyjadruje priemerný počet rokov, ktoré novorodenec pravdepodobne prežije za predpokladu, že úmrtnosť v jednotlivých vekových skupinách zostane počas jeho života na súčasnej úrovni.

Stredná dĺžka života (vo veku x) alebo nádej dožitia (vo veku x) je priemerný počet rokov, ktorý pravdepodobne prežije osoba vo veku x za predpokladu, že sa úmrtnostné pomery nezmenia.

Najčastejšie sa používa ukazovateľ stredná dĺžka života pri narodení (nádej dožitia pri narodení), teda stredná dĺžka života vo veku 0.

Rozlišuje sa pritom pohlavie.

Pri výpočte strednej dĺžky života sa zohľadňujú súčasné podmienky úmrtnosti; výsledkom je pravdepodobnosť úmrtia v určitom veku.

Stredná dĺžka života sa obyčajne počíta pre celkovú populáciu a tiež osobitne pre ženy a mužov.

Celosvetový vývoj dĺžky života

Priemerná dĺžka života sa celosvetovo zvyšuje, Afrika zaostáva.

Okrem klesajúcej pôrodnosti a trendu nízko početných rodín je hlavnou príčinou smerovania k „starším spoločnostiam“ celosvetový nárast priemernej dĺžky života.

Vďaka celosvetovému pokroku v oblasti zabezpečenia prístupu k zdravotnej starostlivosti, hygienickým zariadeniam, vzdelaniu a pokračujúcemu boju proti hladu sa nielenže zvyšuje priemerná dĺžka života na celom svete, ale postupne sa zmenšujú rozdiely medzi vysoko rozvinutými regiónmi a zvyškom sveta.

Podľa populačnej divízie OSN sa celosvetová očakávaná dĺžka života pri narodení u oboch pohlaví zvýšila z 46,5 rokov v roku 1950 na 71,7 rokov v roku 2022.

Taktiež sa očakáva, že do roku 2050 sa zvýši na 77,3 rokov.

Čo je však možno ešte dôležitejšie je fakt, že sa celosvetové rozdiely v priemernej dĺžke života zmenšujú, pričom najmä Ázia zaznamenáva rýchly pokrok pri dobiehaní Európy a Severnej Ameriky.

V rokoch 1950 až 2000 sa priemerná dĺžka života v Ázii zvýšila o viac ako 25 rokov, čím sa rozdiel oproti Severnej Amerike a Európe znížil z viac ako 20 rokov na menej ako 10 rokov.

Predpokladá sa, že do roku 2050 Ázia takmer doženie západný svet a jej priemerná dĺžka života dosiahne takmer 80 rokov.

Celosvetový priemer sa v roku 2024 podľa údajov OSN pohyboval okolo 73,3 roka, čo predstavuje nárast o 8,4 roka od roku 1995.

Najvyššiu dĺžku života dosahujú krajiny na čele štatistík Populačnej divízie Organizácie Spojených národov vrátane mnohých európskych štátov s vysokými príjmami, zatiaľ čo najchudobnejšie krajiny sú od jej dosiahnutia stále ďaleko.

Svetový priemer bol ešte pred 150 rokmi menej ako 30 rokov.

No z toho neplynie, že by sa v minulosti ľudia nedožívali vysokého veku.

Ešte v roku 1800 bol svetový priemer strednej dĺžky života pri narodení 28,5 roka.

Od roku 1900 sa globálny priemer strednej dĺžky života pri narodení viac ako zdvojnásobil.

Priemerná očakávaná dĺžka života ľudí narástla medzi rokmi 2000 a 2016 o päť a pol roka.

Ľudia, ktorí sa narodili v roku 2000, môžu dúfať, že sa dožijú 66,5 roka; u detí, ktoré sa narodili o 16 rokov neskôr, sa maximálny očakávaný vek zvýšil na 72,0 roka.

Ktoré krajiny a regióny dosahujú najvyššiu dĺžku života

Európske výnimky predstavujú malé a bohaté územia, ktoré profitujú z mieru a stredomorskej stravy bohatej na olivový olej, ovocie, zeleninu, čerstvé ryby a plody mora.

Príkladom je Monako, ktoré s necelými 40 000 obyvateľmi na ploche 2 štvorcových kilometrov a HDP na obyvateľa vo výške 288 000 USD v roku 2024 disponovalo najvyššou úrovňou bohatstva na svete.

Najľudnatejšie, a teda najreprezentatívnejšie, krajiny Európy s najvyššou strednou dĺžkou života sú Švajčiarsko, Taliansko, Španielsko a Francúzsko, ktoré predstihujú Severnú Európu.

V Európskej únii dosahovala stredná dĺžka života pri narodení v roku 2024 hodnotu 81,5 roka, pričom od 60. rokov 20. storočia rástla o viac ako dva roky za desaťročie.

V roku 2023 dosiahla stredná dĺžka života v EÚ 81,4 roka.

V roku 2023 v Európskej únii dosiahla 81,4 roka, čo predstavuje nárast o 0,8 roka od roku 2022.

Priemerná dĺžka života Európanov sa počas uplynulého desaťročia každým rokom zvyšovala.

Najvyššia bola v poslednom predpandemickom roku 2019, keď očakávaná dĺžka života pri narodení predstavovala 81,3 roka.

Mapa strednej dĺžky života v Európe odhaľuje pretrvávajúcu priepasť medzi Východom a Západom.

Východná Európa dosahuje v priemere 74,6 roka, zatiaľ čo Západná Európa 82,2 roka, čo predstavuje rozdiel takmer osem rokov.

Rozdiely medzi ženami a mužmi

Ženy sa dožívajú obyčajne o desatinu vyššieho veku.

Stredná dĺžka života u žien je vo všeobecnosti vyššia ako u mužov.

V roku 2022 bola dĺžka života pri narodení v EÚ u žien 83.3 roka, čo bolo o 5.4 roka viac ako u mužov, ktorí dosahovali 77.9 roka.

Tento rodový rozdiel v prospech žien pretrvával vo všetkých regiónoch na 2.

V roku 2024 bola v EÚ stredná dĺžka života žien pri narodení o 5,2 roka vyššia než u mužov.

V roku 2023 dosiahli ženy v EÚ 84 rokov a muži 78,7 roka, teda rozdiel predstavoval 5,3 roka.

Najväčší rozdiel bol zaznamenaný v Lotyšsku, kde bola stredná dĺžka života u žien až o 9,8 roka vyššia.

Najvýraznejšie rozdiely medzi pohlaviami sú v Lotyšsku (až 10 rokov), Litve (9 rokov) a Estónsku (8,8 roka).

V Lotyšsku v prospech žien dosahuje takmer 10 rokov, zatiaľ čo v Holandsku je to necelé 3 roky.

Najväčšie regionálne rodové rozdiely boli zaznamenané v pobaltských krajinách a niekoľkých poľských a rumunských regiónoch.

Rozdiely v očakávanej dĺžke života pri narodení medzi ženami a mužmi boli vo všeobecnosti oveľa menšie v Dánsku, Írsku, Holandsku a Švédsku.

Najvyššia dĺžka života v regiónoch Európskej únie

Stredná dĺžka života pri narodení u žien vyvrcholila v regióne hlavného mesta Španielska Comunidad de Madrid, kde dosiahla 87.7 roka.

Dva ďalšie španielske regióny, Comunidad Foral de Navarra s hodnotou 86.9 roka a Castilla y León s hodnotou 86.7 roka, mali druhú a tretiu najvyššiu hodnotu.

Rovnako ako v prípade žien, najvyššia priemerná dĺžka života pri narodení u mužov bola zaznamenaná v regióne hlavného mesta Španielska Comunidad de Madrid s 82.4 rokmi.

Naopak, 3 regióny mali strednú dĺžku života mužov menej ako 70.0 rokov.

V roku 2021 predstavovala stredná dĺžka života mužov v EÚ 78,8 roka a žien 84,1 roka.

Najvyššiu hodnotu strednej dĺžky života pri narodení u mužov v roku 2021 zaznamenali Ålandy (Fínsko) - 82,8 roka.

Vývoj strednej dĺžky života na Slovensku

Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, sa stredná dĺžka života vyvíjala v priebehu času a ovplyvňovali ju rôzne faktory.

Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov.

K nárastu strednej dĺžky života došlo najmä po roku 1900.

Prvá polovica 20. storočia znamenala výrazné zlepšenie a dobiehanie západných krajín.

Na prelome 19. a 20. storočia sa situácia začala meniť.

Socialistický vývoj zakonzervoval rozdiely medzi Západom a Východom, najmä u mužov.

Po roku 1990 začala stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku stúpať a platilo to pre obe pohlavia.

Od začiatku 90. rokov až do roku 2019 sa život Slovákov a Sloveniek v podstate kontinuálne predlžoval.

Stredná dĺžka života pri narodení dosiahla na Slovensku v roku 2019 hodnotu 80,8 roka pre ženy a 74,3 roka pre mužov.

Od roku 1980 sa zvýšila pre obe pohlavia.

Pre mužov to bolo o 7,6 roka a pre ženy o 6,6 roka.

V roku 2020 sa Slováci na Slovensku v priemere dožili takmer 77 rokov, pričom muži dosiahli 73,5 roka a ženy 80,2 roka.

V roku 2021 predstavovala stredná dĺžka života Slovákov mužov 71,2 roka a Sloveniek 78,2 roka, pričom v priemere to bolo 74,6 roka.

Predpokladaná priemerná dĺžka života sa na Slovensku od pandémie skrátila o necelý rok.

Ešte v roku 2019 mal bežný Slovák šancu dožiť sa priemerne 77,8 roka, zatiaľ čo priemerný Európan 81,3 roka.

Po pandémii stredný vek dožitia na Slovensku klesol na 76,9 roka.

V roku 2023 sa priemerná dĺžka života na Slovensku zvýšila, čím sme sa nielen zotavili z pandemického poklesu, ale dokonca prekonali predcovidovú úroveň.

Stredná dĺžka života u nás stúpla zo 77 rokov v roku 2022 na 78,2 roka v roku 2023.

V roku 2019, teda ešte pred pandémiou ochorenia Covid-19, dosahovala stredná dĺžka života na Slovensku 77,8 roka.

Následne, aj v dôsledku pandémie, prišiel pokles na 74,6 roka v roku 2021.

V roku 2023 dosiahla stredná dĺžka života v EÚ 81,4 roka a na Slovensku stúpla na 78,2 roka.

Na Slovensku sú rozdiely medzi pohlaviami výraznejšie: ženy dosiahli 81,5 roka a muži 74,9 roka.

Ženy tvoria väčšinu slovenskej populácie.

V priemere sa ženy dožívajú niečo viac ako 78 rokov v roku 2021, čo je o sedem rokov viac ako muži, ktorí dosiahli 71,1 roka.

V roku 2023 to bolo 81,5 roka pre ženy.

Vplyv pandémie COVID-19

Pandémia COVID-19, ktorá začala v roku 2020, skrátila v priebehu roka 2021 strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ.

Nepriaznivá epidemiologická situácia v roku 2020 priniesla pomerne významný pokles hodnôt strednej dĺžky života pri narodení.

U mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0,7 roka menej.

Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokmi 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo veku 65 až 74 rokov.

Súčasne poukazuje na zvýraznenie príspevkov aj v mladšom veku.

Situácia sa však pomerne výrazne zhoršila aj vo veku 35 až 49 rokov.

Najhoršie sú na tom z celej európskej dvadsaťsedmičky Slovensko a Bulharsko, kde sa predpokladaná dĺžka života skrátila o 2,2 roka v porovnaní s rokom 2020.

V prvom roku pandémie, teda v roku 2020, stúpol počet zomretých osôb na Slovensku na necelých 60-tisíc, čo sú čísla porovnateľné so začiatkom 20. storočia alebo obdobím tesne po druhej svetovej vojne.

Faktory, ktoré ovplyvňujú dĺžku života

Hodnoty ovplyvňuje stav ekonomiky, zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav štátu, životné prostredie a veľa ďalších faktorov.

Zdravotná starostlivosť

Kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti má zásadný vplyv na dĺžku života.

Na Slovensku je zdravotná starostlivosť často hodnotená ako podpriemerná.

Životný štýl

Faktory ako stravovacie návyky, fyzická aktivita, fajčenie a konzumácia alkoholu majú významný vplyv na zdravie a dĺžku života.

Slovensko má tiež problém s nadpriemernou obezitou.

Životné prostredie

Kvalita ovzdušia, vody a celkové životné prostredie môžu ovplyvniť zdravie a dĺžku života.

Slovensko však v tejto oblasti zaznamenalo pokrok, produkcia emisií skleníkových plynov je nižšia ako priemer EÚ.

Sociálne a ekonomické podmienky

Socioekonomické faktory, ako príjem, vzdelanie a sociálne prostredie, tiež zohrávajú úlohu pri určovaní dĺžky života.

To, v akom regióne vo Francúzsku žijete, akú máte prácu alebo koľko zarábate, má obrovský vplyv na to, akého veku sa dožijete po 65. roku života.

Detská úmrtnosť

Výrazným spôsobom k nárastu strednej dĺžky života prispel pokles dojčenskej a detskej úmrtnosti.

Dojčenská úmrtnosť je smrť dieťaťa mladšieho ako jeden rok.

Miera dojčenskej úmrtnosti sa definuje ako počet úmrtí detí mladších ako jeden rok v priebehu roka vydelených počtom živonarodených detí v danom roku; hodnota sa vyjadruje na 1 000 živonarodených detí.

Dĺžka života a zdravie v staršom veku

Vo Francúzsku sa stredná dĺžka života v zdraví zastavila.

V preklade to znamená, že hoci sa Francúzi dožívajú vysokého veku, „pridané“ roky navyše už často netrávia v plnom zdraví.

Ľudia síce žijú dlhšie, ale posledné roky života častejšie prežívajú s chronickými chorobami, bolesťami alebo obmedzeniami, pričom tento zdravotný stav sa prestal zlepšovať.

Očakávaná dĺžka života pri narodení preto nevyjadruje automaticky počet rokov prežitých v úplnom zdraví.

Potreba hospitalizácie rastie s vekom.

Najviac hospitalizácií bolo zaznamenaných u osôb vo veku 55 a viac rokov.

S pribúdajúcim vekom sa predlžuje aj priemerná dĺžka ošetrovacieho času.

Štúdia „Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska“ zistila, že obyvatelia najväčších miest žijú výrazne dlhšie ako pred 25 rokmi a vo všetkých sledovaných mestách presahuje stredná dĺžka života slovenský priemer.

Najväčší vplyv na tento nárast má zníženie úmrtnosti v skupine osôb vo veku 60 až 79 rokov.

Prečo treba štatistiky interpretovať opatrne

Odborníci a široká verejnosť často používajú ukazovateľ očakávanej dĺžky dožitia pri narodení na ilustrovanie kvality zdravotníckych systémov.

Porovnanie rôznych štatistík však ukazuje, že situácia nie je taká jednoduchá.

Do tohto ukazovateľa zasahuje celá plejáda faktorov, ktorá síce zahŕňa kvalitu zdravotníctva, ale zahŕňa aj napríklad kvalitu stravy, kriminalitu, rôzne nehody a podobne.

Je zrejmé, že vplyv zdravotníctva na očakávané dožitie pri narodení je obmedzený.

Dalo by sa však očakávať, že sa dôležitosť zdravotníctva bude počas života človeka postupne zvyšovať.

So stúpajúcim vekom jednotlivca totiž stúpa aj miera jeho čerpania zdravotnej starostlivosti.

Pohľad na očakávanú dĺžku dožitia vo veku 60 rokov však nepotvrdzuje ani túto hypotézu.

Rozdiely medzi krajinami sú totiž v ukazovateli očakávanej dĺžky dožitia po 60. narodeninách menšie, než v prípade očakávanej dĺžky dožitia pri narodení.

Jednou z možných odpovedí je, že rozdiely medzi zdravotnými systémami v zmysle schopnosti „dodať zdravie“ nie sú príliš veľké.

Existuje skrátka istý strop v tom, aké výsledky vie ľudstvo v oblasti zdravotníctva v súčasnosti dosiahnuť, a krajiny západného sveta tento strop viac či menej dosahujú.

Ak človek prežije 60 rokov svojho života, znamená to, že sa vyvaroval možným príčinám úmrtnosti, akými sú nehody, drogy alebo kriminalita.

Zároveň si však vytvorí „základ,“ od ktorého sa odvíja dĺžka jeho dožitia, a na ktorý už má zdravotníctvo relatívne malý dopad.

Napriek týmto poznatkom sa však nemôžeme stopercentne prikloniť k záveru, že vplyv zdravotníctva na dĺžku dožitia je vo veku 60 rokov ešte nižší, než pri narodení.

Teória o vytvorení „základu“ zdravia, s ktorým už zdravotníctvo nevie veľa spraviť, síce funguje na logickej úrovni, empíria však situáciu opäť komplikuje.

Pri interpretácii plošných štatistík je preto potrebné byť mimoriadne obozretný.

Do očakávanej dĺžky dožitia v určitom bode nášho života vstupuje také množstvo rôznych premenných, že musíme byť opatrní pri používaní tohto ukazovateľa ako proxy pre kvalitu zdravotníctva.

Starnutie populácie a význam demografických ukazovateľov

V najbližších štyroch desaťročiach po roku 2022 sa bude priemerný vek obyvateľov zvyšovať.

Do roku 2040 bude tento rast veľmi intenzívny.

V priebehu necelých 20 rokov sa priemerný vek obyvateľov zvýši takmer o 4 roky.

Demografické trendy naznačujú aj zmeny v štruktúre populácie.

Podiel produktívnej zložky obyvateľstva vo veku 15 - 64 rokov mierne klesol, zatiaľ čo podiel osôb v poproduktívnom veku vo veku 65 rokov a viac sa zvýšil.

Tento posun prináša so sebou aj rast hodnoty indexu ekonomického zaťaženia.

Populačná pyramída je grafické znázornenie, ktoré pomáha vizualizovať počet osôb podľa vekovej skupiny za určitý rok.

Najstaršia veková skupina je úplne hore, najmladšia dole; muži sú zvyčajne na ľavej strane, ženy na pravej.

Tvar pyramídy poukazuje na to, že populácia starne, keďže mladšie vekové skupiny klesajú a staršie vekové skupiny rastú.

To dokazuje aj vekový medián obyvateľstva: v roku 2015 to bolo 42,4 roka, kým v roku 2001 to bolo 38,3 roka.

Vláda potrebuje vedieť, ako staré obyvateľstvo je a bude v najbližších rokoch za účelom plánovania dôchodkov, zdravotnej starostlivosti atď.

Na základe počtu obyvateľov môže vláda plánovať a robiť lepšie rozhodnutia týkajúce sa výstavby škôl, nemocníc, ciest a ďalšej infraštruktúry.

tags: #najvacsia #dlzka #zivota #pri #narodeni