Psychický vplyv narodenia dieťaťa so zdravotným postihnutím na život rodiča

Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím môže zásadne zmeniť psychický stav rodičov, ich predstavy o budúcnosti, partnerský vzťah aj každodenný život. Rodičia sa môžu tešiť na dieťatko, no zároveň prežívať všadeprítomný strach, úzkosť, vyčerpanie, zmätok a pocit, že sa nachádzajú v dlhom čiernom tuneli, ktorý nemá konca.

Rodičovstvo prináša veľké životné zmeny, novú životnú rolu a poriadny hormonálny kokteil. Očakávania bývajú často skreslené a realita môže vyzerať úplne inak, než si človek predstavoval. Rodič si môže klásť otázky: Robím niečo zle? Som naozaj taký neschopný? Prečo všetci okolo mňa všetko zvládajú úplne s prehľadom?

Keď sa radosť mieša so strachom a bezmocnosťou

Obdobie po pôrode sa často spája predovšetkým s pozitívnymi pocitmi: tešíme sa na dieťatko, dojme nás jeho vôňa a úsmev, prežívame pocit všeprenikajúceho šťastia. Pri narodení dieťaťa so zdravotným postihnutím sa však k týmto pocitom môžu pridať obavy o jeho zdravie, budúcnosť a schopnosť postarať sa oň.

Rodič môže cítiť, že niečo nie je v poriadku, ale nevie, čo teraz. Môže mať obavu vysloviť svoje pocity nahlas, pretože sa stala matkou alebo otcom a „mala by byť predsa šťastná“. Podráždenosť a vyčerpanie však môžu byť reakciou na náročné situácie a nie sú dôkazom osobného zlyhania.

Každý rodič môže na túto skúsenosť reagovať inak. Niekto prežíva smútok, iný hnev, ďalší úzkosť, bezmocnosť, hanbu alebo pocit viny. Tieto emócie neznamenajú, že rodič svoje dieťa nemiluje. Často sú odpoveďou na stratu pôvodnej predstavy o rodičovstve a na neistotu, ktorá sprevádza každodennú starostlivosť.

Traumatická skúsenosť po pôrode

Posttraumatická stresová porucha po pôrode (PTSP) je jednou z častých príčin zhoršeného psychického zdravia žien v popôrodnom období. PTSP najčastejšie vzniká ako reakcia na závažnú stresovú udalosť, ktorá vzbudzuje pocit ohrozenia na zdraví alebo živote. Nie je pritom dôležité či ide o reálne alebo domnelé ohrozenie.

O PTSP hovoríme teda vždy ako o reakcii na traumatickú udalosť. Prejavy PTSP sa môžu rozvinúť aj v prípade retraumatizácie. Pôrodu ako potenciálne traumatickej udalosti sa venuje v čoraz väčšej miere pozornosť aj v odbornej literatúre a vo výskumoch.

Pri narodení dieťaťa so zdravotným postihnutím môže byť traumatizujúcim prvkom samotný priebeh pôrodu, neočakávaná diagnóza, urgentná zdravotná starostlivosť, odlúčenie rodiča od dieťaťa alebo obava o jeho prežitie. Rodič nemusí prežívať ohrozenie iba v okamihu pôrodu; psychická záťaž môže pokračovať aj po oznámení diagnózy a pri opakovaných vyšetreniach, hospitalizáciách či náročných zákrokoch.

Článok Rizikové faktory pre vznik posttraumatickej stresovej poruchy po pôrode: prehľadový článok bol uverejnený v odbornom časopise Československá psychologie. V článku sa dozviete aké sú rizikové faktory pre rozvoj PTSP po pôrode a naopak, ktoré faktory zohrávajú ochrannú funkciu.

Kotríková Rašmanová, M., Kaščáková, N., Hašto, J., & Tavel, P. (2022). Rizikové faktory pre vznik posttraumatickej stresovej poruchy po pôrode: prehľadový článok. Československá Psychologie, 66(4), 365-382.

Možné prejavy posttraumatickej stresovej reakcie

Rodič môže mať vtieravé spomienky na pôrod alebo na chvíľu, keď sa dozvedel o zdravotnom stave dieťaťa. Niektoré situácie, zvuky, vône alebo lekárske prostredie môžu vyvolať opätovné prežívanie stresu a napätia.

• úzkosť a silný strach;
• poruchy spánku a nočné mory;
• vyhýbanie sa nemocniciam, lekárskym vyšetreniam alebo rozhovorom o pôrode;
• vtieravé myšlienky a spomienky;
• podráždenosť a výbuchy zlosti;
• pocit viny a bezmocnosti;
• emocionálne znecitlivenie;
• strata záujmu o veci, ktoré predtým prinášali radosť;
• pocit odcudzenia od dieťaťa alebo partnera.

Človek môže mať dojem, že sa na vlastný život pozerá cez mliečne sklo. Veci, ktoré predtým prinášali úsmev na tvári, sa zrazu zdajú vzdialené, odcudzené a fádne. Človek akoby sa stal pasívnym divákom vlastného života.

Popôrodný smútok, depresia a úzkosť

Je úplne v poriadku, ak rodič po pôrode prežíva výkyvy nálad, podráždenosť a vyčerpanie. Mnoho žien zažíva po pôrode niečo, čomu hovoríme popôrodný alebo tiež baby blues. Typické je, že sa vyskytuje v období šestonedelia a nálada sa strieda.

Ak sa nálada nezlepšuje, naopak, smútok a beznádej sa prehlbujú, môže ísť o popôrodnú depresiu. Ťažkosti sa môžu objavovať aj po šestonedelí a mať výrazný dopad na každodenný život.

Pri depresii sa môže objavovať úzkosť, zvýšená podráždenosť a hnev. Typické sú dotieravé negatívne myšlienky, napríklad: už nie som príťažlivá; moje dieťa ma nemá rado. Pri depresii sa radosť zo života úplne vytratí.

• neschopnosť prežívať radosť;
• strata záujmu o dieťa alebo o bežné činnosti;
• pocit beznádeje a absolútnej straty nádeje;
• neschopnosť zorganizovať si deň alebo čokoľvek naplánovať;
• pocit pasivity a odcudzenia;
• výrazná únava a poruchy spánku;
• úzkosť, strach a opakované obavy o zdravie dieťaťa.

Popôrodná depresia nie je obyčajná zlá nálada a nejde o osobné zlyhanie. Depresia je choroba. Prognóza je veľmi dobrá, najmä ak rodič vyhľadá pomoc včas. Liečba môže zahŕňať psychoterapiu a lieky.

Spánok, úzkosť a psychické vyčerpanie

Málo spánku počas tehotenstva môže mať vážne následky pre psychiku matky. Približne 15 % žien zažíva počas tehotenstva a v popôrodnom období, teda v týždňoch po pôrode, niektorú z úzkostných porúch. Zároveň sa zvyšuje riziko príznakov obsedantno-kompulzívnej poruchy.

Perinatálne obdobie, ktoré zahŕňa tehotenstvo až po prvý alebo druhý rok života dieťaťa, je charakteristické narušeným spánkom. Nová štúdia potvrdila výsledky predchádzajúcich výskumov, podľa ktorých sú problémy so spánkom počas tehotenstva najvýraznejšie v treťom trimestri, ešte sa zhoršujú v skorom popôrodnom období a následne sa stabilizujú.

Výskumníci z Washington University v St. Louis sledovali približne 230 žien počas skorého a neskorého štádia tehotenstva, ako aj počas skorého a neskoršieho popôrodného obdobia. Účastníčky prieskumu vyplnili viaceré dotazníky týkajúce sa spánkových návykov a úzkosti.

Autori štúdie zistili, že kratšia dĺžka spánku bola vo všeobecnosti spojená s nárastom perinatálnej úzkosti a obsedantných presvedčení v priebehu času. Matky, ktoré mali v priemere viac narušený spánok, vykazovali vyššiu mieru perinatálnej úzkosti.

Štúdia zároveň nepodporila opačný smer súvislosti - teda že by úzkosť a obsedantné presvedčenia predpovedali menej spánku. Podľa Cox je hlavné posolstvo jasné.

Vplyv psychického stavu oboch rodičov

Sklony k depresiám mávajú nielen tehotné ženy, ale aj ich partneri. Švédski vedci zistili, že psychický stav budúcich otcov na vývoj plodu je väčší, ako sa predpokladalo.

Viaceré doterajšie výskumy potvrdili, že depresia budúcej mamičky súvisí s nižšou pôrodnou hmotnosťou dieťaťa a môže vyvolať predčasný pôrod. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) predčasný pôrod patrí medzi hlavné príčiny úmrtnosti novorodencov.

V priebehu piatich rokov boli vyhodnotené informácie o viac ako 350-tisíc pôrodoch. Depresia nastávajúcej matky zvýšila riziko mierne predčasného pôrodu o 30 až 40 percent bez ohľadu na to, či išlo o opakovanú alebo novodiagnostikovanú depresiu.

Depresia budúceho otca, ktorú diagnostikovali v posledných 12 mesiacoch, znamenala až o 38 percent vyššie riziko veľmi predčasného pôrodu.

Partnerova depresia býva častým pôvodcom stresu u nastávajúcej mamičky, čo môže negatívne vplývať na funkcie placenty. Medzi časté príznaky depresie u mužov patrí strata energie, neprimeraná podráždenosť a výbuchy zlosti.

Psychická záťaž preto nie je iba problémom matky. Aj otec môže prežívať šok, smútok, strach, pocit viny alebo bezmocnosť, pričom svoje ťažkosti môže skrývať za hnev, prácu alebo mlčanie.

Strata predstáv a prijatie novej reality

Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím môže znamenať stratu predstavy o tom, ako bude vyzerať rodinný život. Rodič si možno predstavoval uprataný byt, pokojné dni, spoločné aktivity a dieťa bez vážnych zdravotných komplikácií. Realita však môže vyžadovať časté návštevy lekárov, rehabilitácie, špeciálnu starostlivosť a neustále prispôsobovanie plánov.

Spracovanie tejto zmeny býva bolestivé a časovo náročné. Rodič môže súčasne cítiť lásku k dieťaťu aj smútok za životom, ktorý si predstavoval. Tieto pocity sa navzájom nevylučujú.

Pre niektorých rodičov je náročné hovoriť o vlastných potrebách, pretože všetka pozornosť smeruje na dieťa. Môžu mať pocit, že nemajú právo byť unavení, nahnevaní alebo smutní. Dlhodobé potláčanie emócií však môže zvyšovať psychické vyčerpanie.

Vplyv na partnerský a rodinný život

Starostlivosť o dieťa so zdravotným postihnutím môže zasiahnuť rodinnú, pracovnú, sociálnu, partnerskú i sexuálnu oblasť života. Partneri môžu reagovať na stres odlišne. Jeden môže potrebovať hovoriť o pocitoch, zatiaľ čo druhý sa snaží situáciu riešiť prakticky alebo sa uzatvára do seba.

Rozdielne spôsoby zvládania môžu viesť k nedorozumeniam. Rodičia môžu mať menej času na oddych, rozhovor a intimitu. Nedostatok spánku a neustála starostlivosť môžu podporovať podráždenosť, konflikty a pocit osamelosti aj vtedy, keď sú obaja rodičia fyzicky prítomní.

Rodičovská záťaž môže byť ešte výraznejšia, ak chýba opora partnera alebo rodiny. Je dôležité nebyť na to sama ani sám. Hovorte o svojich pocitoch, nebojte sa požiadať o pomoc.

Stres a fungovanie organizmu

Stres je neoddeliteľnou súčasťou moderného života. Jeho negatívne dopady na zdravie, ako sú problémy so srdcom, imunitou či trávením, sú dobre zdokumentované.

Keď sa nachádzame v stresujúcej situácii, naše telo reaguje aktiváciou sympatického nervového systému - tzv. režimom „bojuj alebo uteč“. Táto reakcia je evolučne navrhnutá na krátkodobé prežitie.

Pri dlhodobom psychickom napätí môže byť pre rodiča ťažšie spať, odpočívať, sústrediť sa a plánovať. Každodenné povinnosti spojené so starostlivosťou o dieťa môžu vytvárať začarovaný kruh vyčerpania, úzkosti a ešte väčšej bezmocnosti.

Pocity viny, hanby a otázky „prečo práve nám?“

Rodičia môžu hľadať príčinu zdravotného postihnutia dieťaťa vo vlastnom správaní. Môžu si klásť otázky, či niečo neurobili zle, či mohli komplikácii zabrániť alebo či za ňu nenesú zodpovednosť.

Pocit viny môže byť veľmi silný, no sám osebe neznamená, že rodič skutočne niečo zavinil. Pri náročných zdravotných okolnostiach je prirodzené, že človek hľadá vysvetlenie a pokúša sa spätne nájsť okamih, ktorý by mohol všetko objasniť.

Rodič sa môže hanbiť aj za to, že cíti závisť voči rodinám so zdravými deťmi, hnev na zdravotnícky systém alebo únavu zo starostlivosti. Je dôležité rozlišovať medzi emóciou a konaním. Pocit môže byť nepríjemný, no jeho samotná existencia z rodiča nerobí zlého človeka.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Odbornú pomoc je vhodné vyhľadať vtedy, ak smútok, úzkosť, strach alebo beznádej trvajú dlhšie, zhoršujú sa alebo výrazne zasahujú do každodenného života.

• ak rodič nedokáže spať ani vtedy, keď má možnosť odpočinku;
• ak sa objavujú opakované panické stavy alebo vtieravé spomienky;
• ak rodič nedokáže prežívať radosť alebo záujem o dieťa a vlastný život;
• ak sa objavuje výrazná podráždenosť, hnev alebo výbuchy zlosti;
• ak rodič začína používať alkohol alebo iné návykové látky na zvládanie situácie;
• ak má pocit úplnej beznádeje alebo premýšľa o sebapoškodení či samovražde.

Pomôcť môže psychológ, psychoterapeut, psychiater, ale aj praktický lekár alebo gynekológ. Pri akútnom ohrození života je potrebné okamžite vyhľadať urgentnú zdravotnú pomoc.

Depresia je choroba, nie je to vaše zlyhanie. Rodičia rozhodne nie sú sami a odborná pomoc môže znížiť psychickú záťaž, zlepšiť spánok a podporiť fungovanie celej rodiny.

Čo môže rodičom pomôcť

Psychologická podpora môže rodičom pomôcť spracovať šok, smútok, strach, hnev aj pocit viny. Pri traumatickej skúsenosti môže byť užitočná psychoterapia zameraná na traumu, úzkosť a depresívne príznaky.

Pomôcť môže aj otvorený rozhovor s blízkymi. Rodič nemusí vysvetľovať všetko naraz. Niekedy stačí povedať, že potrebuje praktickú pomoc, chvíľu ticha, možnosť vyspať sa alebo priestor na rozhovor.

Plánovanie relaxu môže zahŕňať pravidelné prestávky, dovolenky alebo len víkendové výlety. Aj krátky čas bez povinností môže pomôcť obnoviť psychické sily.

• prijmite pomoc rodiny, partnera alebo priateľov;
• hovorte o svojich pocitoch bez obáv z hodnotenia;
• nezanedbávajte spánok a odpočinok;
• rozdeľte si praktické povinnosti;
• udržiavajte kontakt s ľuďmi, pri ktorých sa cítite bezpečne;
• vyhľadajte odbornú starostlivosť, ak ťažkosti pretrvávajú;
• nezabúdajte, že starostlivosť o rodiča je súčasťou starostlivosti o dieťa.

Život rodiča po narodení dieťaťa so zdravotným postihnutím

Život rodiča sa môže zmeniť v mnohých oblastiach. Starostlivosť o dieťa môže ovplyvniť zamestnanie, finančnú situáciu, sociálne kontakty, partnerský vzťah, voľný čas aj predstavy o budúcnosti.

Rodič môže mať pocit, že jeho vlastný život ustúpil do pozadia. Človek si nemusí zorganizovať deň, nič naplánovať a môže mať pocit, že všetko sa riadi iba podľa zdravotných potrieb dieťaťa.

Postupne však môže vzniknúť nový spôsob fungovania. Rodič môže objaviť zdroje podpory, naučiť sa rozdeľovať povinnosti, prijímať pomoc a vytvárať realistické očakávania. Prijatie novej situácie neznamená, že rodič popiera náročnosť života alebo že sa vzdáva svojich potrieb.

Cesta rodičovstva môže byť dlhá a náročná, ale s podporou, trpezlivosťou a správnym prístupom je možné znižovať psychickú záťaž a postupne si vytvoriť stabilnejší každodenný život.

tags: #narodenie #poskodeneho #plodu #psychokaa #vplyv #na