Nedozrievajúce vajíčka: príčiny, vplyv na plodnosť a šance na tehotenstvo

Problém s počatím vytúženého bábätka nie je v dnešnej hektickej dobe žiadnou novinkou. Neplodnosť trápi každý šiesty pár a podľa WHO je zadefinovaná jednoznačne a to, že ak sa pár snaží pri nechránenom styku o graviditu viac ako rok.

V minulosti bola neplodnosť hlavne „ženský problém“, teraz je to problémom tak žien, ako aj mužov. Príčinou môže byť porucha ovulácie, pri ktorej vajíčko nedozrieva alebo sa neuvoľní z vaječníka, znížená ovariálna rezerva, zhoršená kvalita vajíčok, hormonálna nerovnováha, ochorenie reprodukčných orgánov alebo zhoršené parametre spermií.

Čo znamená, keď vajíčko nedozrieva

Aby mohlo dôjsť k oplodneniu, je nevyhnutná ovulácia. Pri nej sa dozreté vajíčko uvoľní z vaječníka a putuje do vajcovodu, kde môže byť oplodnené spermiou.

Vajíčko dozrieva vo folikule, obale zloženom z buniek s vyživovacou a hormonálnou funkciou. Ak má žena 28-dňový menštruačný cyklus, tak k ovulácii dochádza približne na 14. deň od začiatku menštruačného krvácania.

Čas, keď je vajíčko pripravené na oplodnenie, je zhruba 12 - 24 hodín po ovulácii. Počas menštruačného cyklu existuje len 6 dní, kedy môže žena otehotnieť. Toto tzv. plodné okno zahŕňa päť dní pred ovuláciou a samotný deň ovulácie.

Ak folikul nerastie správne, vajíčko sa v ňom nevyvinie do potrebného štádia alebo nedôjde k ovulácii, spermia nemá k dispozícii zrelé vajíčko, ktoré by mohla oplodniť. Problémy s ovuláciou sa vyskytujú približne u 25 % žien.

Najčastejšie príčiny nedozrievania vajíčok

Poruchy ovulácie a hormonálna nerovnováha

Okrem štrukturálnych odchýlok v reprodukčnom systéme môže byť problém s otehotnením spôsobený aj hormonálnou nerovnováhou. Ženská plodnosť je výsledkom jemne vyladenej súhry rozmanitých hormónov.

Či je po hormonálnej stránke všetko v poriadku sa dá ľahko identifikovať na základe krvných testov, známych ako hormonálny profil. Hormonálny profil patrí k základným vyšetreniam na posúdenie plodnosti ženy.

Ak je problém s ovuláciou, vieme im pomôcť s výživovými doplnkami s obsahom myo-inozitolu alebo liekmi (niekedy aj injekciami) na vyvolanie ovulácie.

Syndróm polycystických ovárií

Pri pacientkach so syndrómom polycystických ovárií sa môžu objaviť nepravidelný cyklus bez ovulácií a nadbytok mužských hormónov.

Pri syndróme polycystických ovárií môže byť narušené dozrievanie folikulov a ovulácia. Pri pacientkach so syndrómom polycystických ovárií sa odporúča doplnenie myo-inozitolu na podporu ovulácie a zníženie hyperandrogenizmu a inzulínovej rezistencie.

„Prišlo sa na to, že ženy so syndrómom polycystických ovárií (prejavmi sú nepravidelný cyklus bez ovulácií a nadbytok mužských hormónov) majú nízke hladiny myo-inozitolu a abnormálne črevné osídlenie, ktoré spôsobuje chronický zápal. Čo vedie potom k inzulínovej rezistencii a aj metabolickým zmenám. Ukázalo sa, že mliečny proteín - alfalaktalbumín, by mohol zlepšiť vstrebateľnosť myo-inozitolu z čreva,“ upresňuje MUDr.

Znížená ovariálna rezerva

Ak má žena zníženú ovariálnu rezervu, teda zníženú zásobu vajíčok, v tom prípade len zmena životného štýlu nepomôže.

Pri plánovaní tehotenstva sa často spomína ovariálna rezerva. Tá vyjadruje zásobu folikulov vo vaječníkoch. Najčastejšie ju odhadujeme pomocou AMH a počtu antrálnych folikulov na ultrazvuku.

AMH (Anti Müllerian Hormone) - ukazovateľ ovariálnej rezervy, t.j. počtu vajíčok, nachádzajúcich sa vo vaječníkoch. Vyšetruje sa pri podozrení na predčasné ovariálne zlyhávanie alebo u pacientok nad 35 rokov.

AMH je tzv. Anti-Müllerov hormón, ktorý sa v súčasnosti považuje za najlepší ukazovateľ ovariálnej rezervy.

Počet vajíčok prirodzene klesá s vekom, no niekedy môže byť pokles väčší ako je bežné. Takáto znížená rezerva vajíčok vo vaječníkoch znižuje šance na otehotnenie.

Tieto vyšetrenia vedia pomôcť odhadnúť, ako budú vaječníky reagovať na hormonálnu stimuláciu, napríklad pri IVF.

Žena môže mať na svoj vek relatívne priaznivé AMH, no kvalita vajíčok môže byť už znížená. A naopak, nižšia ovariálna rezerva ešte automaticky neznamená, že tehotenstvo nie je možné.

Vek a kvalita vajíčok

Žena sa rodí s konečnou zásobou vajíčok. Počas života sa nové nevytvárajú a ich počet prirodzene klesá. S vekom sa navyše mení aj ich kvalita.

Najviac vajíčok sa nachádza vo vaječníkoch ešte nenarodeného dievčatka približne v polovici tehotenstva (asi 6 až 7 miliónov). Pri narodení má dievčatko 1 až 2 milióny vajíčok. Do puberty ich zostáva už len okolo 300 000 až 500 000.

Plodnosť ženy je najvyššia medzi 20. a 30. rokom života a po tridsiatke sa postupne znižuje. Výrazný pokles kvality vajíčok nastáva okolo 35. roku života.

Ženská plodnosť je najvyššia v 20. rokoch a na začiatku 30. rokov života. Pokles sa začína už v skorých 30. rokoch, výraznejší býva po 35. roku a ešte prudší po 40. roku.

V polovici 30. roku života ženy začína plodnosť rýchlo klesať, čo je do značnej miery výsledkom klesajúcej kvality vajíčok.

Pravidelný menštruačný cyklus pritom ešte neznamená, že plodnosť je zachovaná. Mnohé ženy majú aj po štyridsiatke pravidelnú menštruáciu, no ich reprodukčný potenciál už môže byť výrazne nižší.

Vek patrí medzi najdôležitejšie faktory ženskej plodnosti, pretože priamo ovplyvňuje počet aj kvalitu vajíčok.

Chromozómové chyby vo vajíčkach

S vekom narastá podiel vajíčok s chybným počtom chromozómov, a tým sa znižuje šanca na vznik zdravého embrya.

Spermie a vajíčka sú špecializované bunky, nazývané gaméty, a sú jedinečné v porovnaní s väčšinou ostatných buniek v tele, pretože obsahujú iba 23 chromozómov, čo je len polovica ich obvyklého počtu.

K väčšine chromozómových chýb dochádza v skutočnosti krátko pred ovuláciou, v štádiách procesu delenia, zvaného meióza. Ak proces v ktorejkoľvek fáze zlyhá, konečným výsledkom je nadbytočná alebo chýbajúca kópia chromozómu.

Najznámejším príkladom chromozomálnej abnormality je Downov syndróm. V 95 percentách prípadov je Downov syndróm spôsobený tým, že vajíčko poskytne jednu kópiu chromozómu 21 navyše, plod má teda tri kópie namiesto zvyčajných dvoch. Z tohto dôvodu sa Downov syndróm nazýva aj trizómia 21.

Mitochondrie a energia vajíčka

Vajíčko potrebuje v kritických časoch energiu, ktorá poskytuje palivo pre rôzne procesy spojené s delením chromozómov.

Rastúce vajíčko potrebuje veľa energie vo forme chemickej zlúčeniny adenozíntrifosfátu - ATP -, a preto má viac ako pätnásťtisíc bunkových štruktúr - mitochondrií. Je ich desaťkrát viac, ako má ktorákoľvek iná bunka v tele.

V priebehu času a v reakcii na oxidačný stres dochádza k poškodeniu mitochondrií a tie sú potom menej schopné produkovať energiu.

Ďalšie príčiny problémov s otehotnením

Nepriechodné alebo poškodené vajíčkovody

Tento pojem označuje poškodenie či nepriechodnosť vajíčkovodov. Tubárna neplodnosť zabraňuje oplodneniu uvoľneného vajíčka, ku ktorému dochádza vo vajíčkovodoch.

Obštrukcia vajíčkovodov patrí medzi najčastejšie príčiny neplodnosti u žien. Zhoršená priechodnosť vajíčkovodov môže mať rôzne príčiny.

Tubárna neplodnosť sa štandardne zisťuje laparoskopickým vyšetrením, v ktorom sa skúma priechodnosť a poškodenie vajíčkovodov. Vajíčkovody je možné vo väčšine prípadov operačne spriechodniť.

HyFoSy je ambulantné ultrazvukové vyšetrenie, pri ktorom sa pozoruje prechod inertného kontrastného gélu vajíčkovodmi.

Pokiaľ máte nepriechodný či poškodený len jeden vajíčkovod, stále máte šancu na prirodzené počatie.

Endometrióza a zmeny v maternici

Príčiny ženskej neplodnosti sa môžu ukrývať aj v samotnej maternici. Najčastejším dôvodom neplodnosti na úrovni maternice je endometrióza, ktorá sa vyskytuje u 20 až 50 % žien snažiacich sa otehotnieť.

Neplodnosť môžu spôsobiť aj nezhubné nádory, výrastky na maternici, rôzne vývojové defekty či zápaly.

Ak máte endometriózu, môže byť pre vás ťažšie otehotnieť. Liečba endometriózy závisí od závažnosti ochorenia, veku a celkového zdravotného stavu ženy.

Cervikálny hlien

Cervikálny hlien produkuje krčok maternice a pomáha „víťaznej“ spermii ľahšie prekonať všetky prekážky. Ak sa ho však netvorí dostatok, spermia sa nedostane do svojho cieľa.

Telesná hmotnosť

Telesná hmotnosť má významný vplyv na šance otehotnieť. Nadváha až obezita sú spojené so zníženou plodnosťou.

Negatívny vplyv na plodnosť ženy má aj opačný extrém, a to podváha.

Ak trpí pacientka nadváhou alebo obezitou, odporúčam zníženie hmotnosti.

Stres, spánok a fyzická aktivita

Tak ako u mužov aj žien môže byť za neúspechom zlý životný štýl, stres, nedostatok spánku.

Dostatok kvalitného spánku je nevyhnutný pre správne fungovanie tela a hormonálnu rovnováhu.

Stres je jedným z hlavných faktorov, ktoré môžu ovplyvniť plodnosť. Aj faktory súvisiace so stresom zohrávajú úlohu v našej schopnosti otehotnieť.

Aj keď sa môže zdať, že odporúčanie obmedziť stres patrí medzi babské rady ako otehotnieť, opak je pravdou. Štúdia ukázala, že ženy s vysokými hladinami stresových látok majú menšiu pravdepodobnosť otehotnenia.

Opakované neúspešné pokusy môžu stres ešte zvýšiť, čím vzniká začarovaný kruh, v ktorom sa počatie stáva ešte ťažším. Preto je pri snahe otehotnieť dôležité venovať starostlivosť svojmu zdraviu a znížiť stres čo najviac.

Výhody pravidelnej fyzickej aktivity sú nesporné. Na druhej strane je známe, že nadmerná fyzická aktivita môže mať negatívne účinky na celé telo, vrátane narušenia menštruačného cyklu, ovulácie zníženia plodnosti.

Fyzická aktivita hrá kľúčovú rolu nielen pri plodnosti, ale aj pri celkovom zdraví. Naopak, príliš intenzívne a vyčerpávajúce cvičenie môže narušiť ovuláciu a hormonálnu rovnováhu, čím ovplyvní vašu plodnosť negatívne.

Fajčenie a životné prostredie

Dôležitú úlohu pri zhoršovaní kvality vajíčok zohrávajú aj faktory prostredia a životného štýlu.

Fajčenie neprospieva ani mužskej plodnosti, pretože je spojené s významným poklesom koncentrácie, počtu aj pohyblivosti spermií.

V súčasnosti neexistuje overená liečba, ktorá by vedela zvýšiť vekovo podmienenú kvalitu vajíčok. Rovnako nevieme reálne navýšiť ovariálnu rezervu.

Výživa a doplnky pri podpore dozrievania vajíčok

Nielen správna výživa, ale aj doplnky stravy môžu byť užitočné pri snahe o podporu plodnosti a zdravia vajíčok.

Správna výživa hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní hormonálnej rovnováhy a celkového zdravia, čo sú základné faktory pre úspešné otehotnenie.

Hoci neexistuje žiadna univerzálna diéta pre otehotnenie, príjem určitých živín dokáže podporiť plodnosť u žien s poruchami ovulácie.

• Polysacharidy a cukry: zamerajte sa na vysoký príjem polysacharidov s vysokým obsahom vlákniny a nízkym glykemickým indexom.
• Tuky: pre podporu plodnosti je dôležité vyberať si zdravé tuky.
• Bielkoviny: proteíny sú dôležitým prvkom stravy na podporu plodnosti.

Myo-inozitol

Inozitolom sa hovorí aj vitamíny mladosti. Konkrétne myo-inozitol nie je žiadne béčko napriek tomu, že patrí do skupiny vitamínov B.

Inozitol je forma cukru a prirodzene sa nachádza v ľudskom tele. Najviac ho nájdeme v mozgu.

Dve hlavné formy inozitolu sú myo-inozitol (MYO) a D-chiro-inozitol (DCI). MYO je dlhodobo známy pre svoje podporné účinky na ženskú plodnosť.

Zohráva dôležitú úlohu v metabolizme glukózy práve v ováriách. Pre nádejné mamičky je dôležitá jeho schopnosť ustáliť cyklus a zvýšiť kvalitu vajíčok.

DCI sa pridáva k doplnkom výživy s obsahom MYO, pretože bolo dokázané, že zvyšuje účinok samotného MYO.

Štúdia z roku 2019 sa zamerala na optimálny pomer MYO a DCI. V štúdii porovnávali dve skupiny účastníčok s PCOS podstupujúce umelé oplodnenie.

Okrem toho bolo v skupine 3,6 : 1 zaznamenané viac ako 5-násobne nižšie riziko syndrómu ovariálnej hyperstimulácie (OHSS).

Naše zdravie a vstrebávanie vitamínov závisí aj od nášho mikrobiómu (baktérií, ktoré máme v čreve).

Ukázalo sa, že mliečny proteín - alfalaktalbumín, by mohol zlepšiť vstrebateľnosť myo-inozitolu z čreva.

Kyselina listová

Dostatok kyseliny listovej (známa aj ako kyselina folová alebo vitamín B9) je pred a počas tehotenstva nesmierne dôležitý, pretože znižuje riziko vzniku defektov neurálnej trubice, ako napríklad rázštep chrbtice (spina bifida) alebo anencefália.

Kyselina listová - dôležitý vitamín v prevencii vývojových chýb plodu. S jej užívaním sa odporúča začať minimálne jeden mesiac, no ideálne aspoň 3 mesiace pred plánovaným otehotnením.

Gynekológovia sa zhodujú, že kyselinu listovú je vhodné dopĺňať už 3 mesiace pred otehotnením. V tomto období je denná odporúčaná dávka kyseliny listovej 400 mikrogramov.

Často sa tvrdí, že pomáha otehotnieť, no nie je to celkom tak.

Niektoré výživové doplnky obsahujú kyselinu listovú priamo v jej aktívnej forme (5-metyltetrahydrofolát, 5-MTHF) pod označením Quatrefolic®.

Antioxidanty a minerály

Antioxidanty sú látky, ktoré bránia naše telo pred nepriaznivým vplyvom voľných radikálov. Voľné radikály sú reaktívne častice, ktoré poškodzujú bunky (aj ženské vajíčka) a spôsobujú tzv. oxidačný stres.

Medzi silné prírodné antioxidanty patria napríklad vitamín E, selén či zinok. Vysokú antioxidačnú aktivitu má aj granátové jablko.

• Zinok (Zn): kritický pre správnu funkciu reprodukčného systému mužov aj žien. U žien podporuje ovuláciu a udržiavanie hormonálnej rovnováhy, zatiaľčo u mužov je nevyhnutný pre tvorbu a pohyblivosť spermií.
• Selén (Se): dôležitý stopový prvok a silný antioxidant. Chráni bunky pred oxidačným stresom, čím podporuje správnu funkciu ženského reprodukčného systému a podporuje plodnosť.
• Železo (Fe): nevyhnutné pre tvorbu hemoglobínu, ktorý je kľúčový pre transport kyslíka v krvi.
• Horčík (Mg): dôležitý minerál pre mnoho biochemických reakcií v tele, vrátane syntézy DNA, RNA a bielkovín.
• Vápnik (Ca): hrá dôležitú úlohu vo funkcii vaječníkov a všeobecne ženského reprodukčného systému.

Vo vaječníkoch vápnik ovplyvňuje vývoj folikulov a dozrievanie vajíčok. Jeho dostatočný príjem je nevyhnutný pre zdravé fungovanie vaječníkov, ako aj vývoj kvalitných embryí.

Čo môže žena urobiť pre podporu plodnosti

Žene, ktorej záleží na kvalite svojich vajíčok a plánuje potomka odporúčame pripravovať svoje telo.

Tehotenstvo totiž nestojí a nepadá len na jednom jedinom vitamíne, tak ako u ženy, tak aj u muža.

Udržiavanie zdravej hmotnosti, vyvážená strava a vyhýbanie sa negatívnym vplyvom vám môžu pomôcť zvýšiť vašu prirodzenú plodnosť a pripraviť vaše telo na budúce tehotenstvo.

• udržiavajte zdravú telesnú hmotnosť;
• jedzte vyváženú stravu s dostatkom vlákniny, zdravých tukov a bielkovín;
• dbajte na dostatok kvalitného spánku;
• zaraďte pravidelnú, ale nie nadmerne vyčerpávajúcu fyzickú aktivitu;
• vyhýbajte sa fajčeniu a ďalším negatívnym vplyvom prostredia;
• venujte pozornosť menštruačnému cyklu a plodným dňom;
• pri plánovaní tehotenstva zvážte po dohode s lekárom kyselinu listovú a ďalšie doplnky.

V neposlednom rade je pri otehotnení dôležité dbať na menštruačný cyklus a nezabúdať na plodné dni. Ich správne počítanie vám môže výrazne zvýšiť šance na otehotnenie.

Kedy vyhľadať lekára

Väčšine párov sa podarí splodiť dieťa do jedného roka, pokiaľ majú pravidelný nechránený sex.

Ak má žena menej ako 35 rokov, vyšetrenie sa zvyčajne odporúča po 12 mesiacoch neúspešného snaženia. Po 35. roku už po 6 mesiacoch a po 40. roku je vhodné obrátiť sa na odborníka skôr.

Niekedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc, inokedy postačí zmena životného štýlu, stravovania a príjmu zázračného myo-inozitolu.

Len vďaka správnej diagnostike je možné stanoviť vhodnú liečbu neplodnosti.

Vyšetrenie by mali absolvovať obaja partneri. Niekedy môže byť žena zdravá, ale žiaľ, spermiogram muža nie je dobrý.

Ak je počet spermií alebo pohyblivosť len mierne pod normou, je vhodné užívať vyživové doplnky s myo-inozitolmi a antioxidantmi.

U mužov je veľmi dôležitá kvalita a počet spermií s dostatočnou pohyblivosťou a životaschopnosťou.

Aj vek muža má význam, hoci jeho vplyv býva menej prudký než u ženy. S pribúdajúcim vekom sa môže zhoršovať kvalita spermií a predlžovať čas do otehotnenia.

Kvalita mužského semena sa za posledných 40 rokov zhoršila o 50 až 60 %. Ukazuje sa, že kvalita spermií je úzko spojená so stravou a celkovým životným štýlom.

Všetky vyšetrenia máte vy aj partner v poriadku? V tom prípade patríte k 5 až 10 percentám párov, u ktorých nie je známa príčina neplodnosti.

Možnosti liečby pri poruche dozrievania vajíčok

Pri poruche ovulácie môže lekár odporučiť výživové doplnky s obsahom myo-inozitolu alebo lieky, niekedy aj injekcie, na vyvolanie ovulácie.

Pri výraznejšie zníženej kvalite vajíčok môže byť jednou z možností aj liečba darovanými vajíčkami pri vyššom veku, ktorá býva úspešnejšia najmä u pacientok po 40.

Ak žena tehotenstvo zatiaľ neplánuje, jednou z možností môže byť mrazenie vajíčok. Najväčší význam má spravidla v mladšom veku, keď je kvalita vajíčok vyššia.

Moderná reprodukčná medicína vie mnohým párom výrazne pomôcť, ale ani IVF nevie úplne nahradiť pokles plodnosti súvisiaci s vekom ženy.

Ak sa používajú darované vajíčka, výsledky bývajú menej závislé od veku príjemkyne a viac od veku darkyne.

Vyšší vek neznamená automaticky nemožnosť otehotnieť. Tehotenstvo vo vyššom veku je dnes bežnou realitou, no čas hrá pri plodnosti čoraz dôležitejšiu úlohu.

Riziká tehotenstva vo vyššom veku

Tehotenstvo po 35 je dnes veľmi časté, no šanca na spontánne otehotnenie postupne klesá a riziko potratu rastie.

S vyšším vekom ženy sa zvyšuje nielen problém otehotnieť, ale aj riziko, že sa tehotenstvo skončí potratom.

Tehotenstvo vo vyššom veku je zároveň spojené s vyšším rizikom vysokého krvného tlaku, preeklampsie, tehotenskej cukrovky, predčasného pôrodu či cisárskeho rezu.

Riziko však nezávisí iba od veku. Vek síce zmeniť nevieme, no životný štýl má stále význam.

Zdravý životný štýl síce nedokáže „omladiť“ vajíčka, ale môže pomôcť nezhoršovať situáciu ďalšími faktormi.

S vekom klesá počet aj kvalita vajíčok, rastie riziko potratu a niektorých tehotenských komplikácií a znižuje sa aj úspešnosť IVF s vlastnými vajíčkami.

tags: #nedozrievajuce #vajicka #na #plodnost #tehotenstvo