Pre väčšinu žien je pôrod významným prechodom zo stavu tehotnej mamičky do stavu mamičky novorodenca. Nie vždy však prebehne bez komplikácií a nie vždy zostane krásnym zážitkom. Niekedy je pôrod veľmi traumatizujúcim zážitkom, ktorý môže mať vážne telesné aj psychické následky pre matku a dieťa.
Pod pojmom nesprávne vedený pôrod sa zvyčajne rozumie situácia, keď neboli včas rozpoznané komplikácie, nebol zvolený primeraný spôsob ukončenia pôrodu, nebola poskytnutá potrebná starostlivosť alebo došlo k pochybeniu pri sledovaní matky a plodu. Samotná komplikácia ešte automaticky neznamená nesprávny postup. Každý pôrod je veľmi individuálny a pri každom pôrode sa môže niečo skomplikovať.
Kedy môže byť pôrod traumatizujúci
Príčinou traumy môže byť neočakávaný zvrat v priebehu pôrodu, pôrod pomocou zvonu či klieští, veľký strach o seba či dieťatko, veľké pôrodné poranenia a podobne.
Za normálnych okolností novopečená mamička veľmi rýchlo zabudne na bolesť aj strach z pôrodu, keď v náručí drží krásne novorodeniatko. Avšak nie vždy sú okolnosti normálne.
Traumatický pôrod neznamená automaticky rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy. Dôležitá je schopnosť ženy traumu spracovať a jej vnímanie prežitého. Riziko PTSD sa zvyšuje, ak žena cíti bezmocnosť, nedostatok starostlivosti a podpory počas pôrodu.
Bezcitný prístup zdravotníckeho personálu pri komplikovanom pôrode zvyšuje pravdepodobnosť dlhodobých nepriaznivých následkov na psychike ženy. Počas pôrodu je mamička extrémne vnímavá na prejavy starostlivosti a empatie, pretože ide o situáciu, ktorá si vyžaduje jej plné nasadenie a v hre sú dva - pre ňu najdôležitejšie - životy.
Nedostatok záujmu, ignorácia jej obáv či strachu a hrubé alebo neúctivé správanie sa môžu na žene podpísať viac než situácie, v ktorých má všetko pod kontrolou. Ak sa toto všetko ešte znásobuje komplikáciami pri pôrode, môže to spôsobiť ťažký stres s dlhodobými následkami.
Najzávažnejšie komplikácie počas pôrodu
V ideálnom prípade prichádza miminko na svet prirodzenou cestou pri nekomplikovanom pôrode. Za jednu z najzávažnejších komplikácií pôrodníci považujú strádanie dieťaťa z nedostatku kyslíka, napríklad následkom obtočenia pupočníka okolo končatiny či krku plodu, zauzlovania pupočníka alebo iných porúch pupočníka.
Pôrod je v takýchto prípadoch potrebné rýchlo ukončiť, aby nedošlo k nevratnému poškodeniu mozgu dieťaťa kvôli nedostatku prívodu kyslíka tkanivám plodu, označovanému ako hypoxia.
Dieťa má určité rezervy, ale nie je schopné ich tolerovať dlho. Deti, ktoré sú normálne veľké, majú schopnosť tolerancie väčšiu než deti, ktoré sú malé. Menšie deti majú vyššiu pravdepodobnosť, že počas vaginálneho pôrodu nebudú schopné zátěž zvládnuť, pretože tieto rezervy nemajú.
Hypoxia a distres plodu
Z dôvodu možnej hypoxie plodu je potrebné čo najrýchlejšie riešiť aj výhrez pupočníka, ku ktorému môže dôjsť súčasne s odtokom plodovej vody, či odlúčenie placentárneho lôžka, pri ktorom žena krváca, pretože krv netečie do placenty, ale vytéká von.
Komplikácie pôrodnej činnosti a pôrodu môžu byť spojené s distresom plodu, abnormálnou srdcovou frekvenciou plodu, mekóniom v plodovej vode alebo s biochemickými a inými známkami ohrozenia plodu.
Nesprávna poloha plodu a poruchy pôrodného mechanizmu
Pri vaginálnom pôrode, keď plod prechádza pôrodnými cestami, môžu nastať ďalšie komplikácie. Môže ísť o traumy hlavy či končatín alebo ramienkovú dystokiu, pri ktorej ramená uviaznu v kostenej panve a plod sa potom nedá porodiť.
Jedným z následkov môže byť poranenie pažného pletenca alebo kľúčnej kosti, teda zlomenina. V určitých prípadoch môže ísť o poranenia nezvratné.
Plod vykonáva v priebehu pôrodu pomerne zložitý komplex pohybov, ktorý je náchylný na chybu. Stačí, keď je dieťa len trochu nesprávne natočené alebo má nesprávne natočenú hlavu, pôrod sa môže zaseknúť a nepokračuje.
Prvá či druhá pôrodná doba potom môže trvať príliš dlho, čím sa znižuje schopnosť maternice vytlačiť plod von a žena je vyčerpaná.
Slabá pôrodná činnosť a predĺžený pôrod
Zásadnú komplikáciu na strane matky predstavuje predovšetkým slabá děložná činnosť počas pôrodu. Žena má slabé kontrakcie, ktoré nevedú k otváraniu pôrodných ciest.
Poruchy pôrodnej činnosti môžu byť primárne alebo sekundárne slabé, hypertonické, nekoordinované či predĺžené. Pôrod môže byť predĺžený v prvej alebo druhej pôrodnej dobe.
Ak žena nie je schopná miminko vytlačiť, používa sa vacuumextractor, slangovo „vex“, teda podtlakový zvon, ktorý sa aplikuje na hlavičku a pomocou ktorého sa miminko vytiahne, alebo nástroje spadajúce do kategórie klieští.
Aby mohol byť vaginálny pôrod dokončený inštrumentálne, musia byť splnené určité podmienky. Ak splnené nie sú, existuje riziko, že by sa mohol poraniť plod aj matka, a v takých prípadoch sa vykonáva cisársky rez.
Krvácanie a poranenia matky
V súvislosti s treťou pôrodnou dobou môže dôjsť k rizikovému stavu u rodičky následkom toho, že sa maternica nestiahne a žena v pomerne krátkom čase stratí veľké množstvo krvi.
K popôrodným komplikáciám patria rôzne traumy. Maternica môže byť porušená, natrhnutá alebo roztrhnutá, prípadne odtrhnutá. Problémom môže byť aj nedostatočné odlúčenie placenty alebo stav, keď placenta zostane celá v maternici.
Medzi ďalšie možné komplikácie patria natrhnutie hrádze, poranenie krčka maternice, vysoká trhlina pošvy, poranenie panvových orgánov, poškodenie panvových kĺbov a väzov, hematóm panvy, krvácanie počas pôrodu alebo krvácanie po pôrode.
| Oblasť komplikácie | Príklady |
|---|---|
| Plod | Hypoxia, distres plodu, abnormálna srdcová frekvencia, poranenie pažného pletenca, zlomenina kľúčnej kosti |
| Pupočník | Výhrez pupočníka, ovinutie pupočníka okolo krku, zauzlenie pupočníka, poškodenie ciev pupočníka |
| Priebeh pôrodu | Slabá pôrodná činnosť, predĺžený pôrod, nesprávna poloha a naliehanie plodu, dystokia pliec |
| Matka | Krvácanie, natrhnutie hrádze, ruptúra maternice, poranenie panvových orgánov, šok |
| Placenta a šestonedelie | Zadržanie placenty, zadržanie častí placenty a blán, krvácanie po pôrode |
Odborné označenia komplikovaného pôrodu
Komplikácie pôrodu sa v klasifikácii označujú viacerými kódmi. Patria medzi ne poruchy pôrodnej činnosti, predĺžený pôrod, nepokračujúci pôrod spôsobený nesprávnou polohou alebo naliehaním plodu, nepokračujúci pôrod spôsobený abnormalitami panvy matky, dystokia pliec, krvácanie, distres plodu, poruchy pupočníka, pôrodné poranenia, krvácanie po pôrode a zadržanie placenty.
- O61 - neúspešná indukcia pôrodnej činnosti.
- O62 - porucha pôrodnej činnosti.
- O63 - predĺžený pôrod.
- O64 - nepokračujúci pôrod zapríčinený nesprávnou polohou a naliehaním plodu.
- O65 - nepokračujúci pôrod zapríčinený abnormalitami panvy matky.
- O66 - iný nepokračujúci pôrod vrátane dystokie pliec.
- O67 - pôrod komplikovaný krvácaním.
- O68 - komplikácie pôrodu spojené s distresom plodu.
- O69 - komplikácie pôrodu pre poruchy pupočníka.
- O70 - natrhnutie hrádze pri pôrode.
- O71 - ruptúra maternice a iné pôrodné poranenia.
- O72 - krvácanie po pôrode.
- O73 - zadržanie placenty a plodových blán bez krvácania.
- O75 - iné komplikácie pôrodnej činnosti a pôrodu.
Čo môže naznačovať nesprávny postup pri pôrode
Pri posudzovaní vedenia pôrodu je dôležité sledovať, či bol stav matky a dieťaťa primerane monitorovaný, či zdravotníci včas reagovali na zhoršenie stavu a či zvolený postup zodpovedal okolnostiam.
Významné môžu byť najmä situácie, keď nebol včas rozpoznaný nedostatok kyslíka, nebol vykonaný potrebný cisársky rez, došlo k neodôvodnenému predlžovaniu pôrodu, nesprávne alebo neúspešne sa použil vákuový extraktor či kliešte, nebola riešená dystokia pliec, nebolo primerane reagované na krvácanie alebo neboli rozpoznané poranenia matky či dieťaťa.
Samotné použitie vákuového extraktora, klieští alebo cisárskeho rezu však neznamená nesprávny postup. V niektorých situáciách môže byť práve rýchle inštrumentálne ukončenie pôrodu alebo cisársky rez najbezpečnejším riešením pre matku aj dieťa.
Pôrod sa nedá naplánovať do všetkých podrobností. Je o komunikácii a o zmenách. Nikto nevie stopercentne povedať, ako bude pôrod prebiehať, preto je dobré byť otvorená aj iným možnostiam, ktoré vyplynú zo situácie, a s rozumom prehodnocovať postup podľa toho, ako sa pôrod vyvíja.
Význam sledovania plodu a dokumentácie
Pri pôrode je nevyhnutné sledovať stav plodu a matky. Ozvy plodu, kontrakcie a ďalšie vyšetrenia pomáhajú posúdiť, či dieťa pôrodnú záťaž toleruje.
V jednom opísanom prípade sa pacientka dostavila do nemocnice po 22.00 h a o 24.00 h dieťa porodila. O 00.45 h bola po pokusoch o resuscitáciu konštatovaná smrť dieťaťa.
Pacientka pravidelne navštevovala prenatálnu poradňu od 14.05.2012, keď jej bola diagnostikovaná gravidita zodpovedajúca 6. týždňu a 6. dňu tehotnosti. Spolu absolvovala 10 prenatálnych prehliadok.
Dňa 05.12.2012 bolo pri vyšetrení prietokov zistené, že plod nevykazuje známky ohrozenia hypoxiou. Dňa 14.12.2012 bola pacientka prijatá ako secundigravida v 39. týždni gravidity s pravidelnou pôrodnou činnosťou.
Pri prijatí pohyby plodu cítila dobre, nekrvácala, bolesti udávala každých 10 minút a plodová voda bola zachovaná. Rozmery panvy boli v norme. Vo vaginálnom náleze bolo hrdlo takmer spotrebované, bránka na 2 cm a hlavička naliehala na vchod vo vaku blán.
Pacientka bola prijatá na pôrodnú sálu. Ozvy plodu boli auskultačne 138 za minútu a kontrakcie boli v trojminútových intervaloch. CTG záznam sa však v zdravotnej dokumentácii nenachádzal.
Úplnosť zdravotnej dokumentácie môže byť pri posudzovaní postupu významná, pretože umožňuje spätne vyhodnotiť, ako sa stav matky a plodu menil, aké rozhodnutia zdravotníci prijali a v akom čase boli jednotlivé úkony vykonané.
Následky pre dieťa
Najzávažnejším následkom nesprávne vedeného alebo neskoro ukončeného pôrodu môže byť poškodenie mozgu dieťaťa z nedostatku kyslíka. Následky môžu byť dočasné, ale aj trvalé.
Martin má už 6 rokov a jeho rodičia nepoznajú nič iné než 24-hodinovú starostlivosť o dieťa, ktoré nevidí, nepočuje a má nespočetné množstvo závažných diagnóz, ktoré sú následkom problematického pôrodu.
V inom prípade sa plánovaný pôrod skončil ochrnutím, slepotou a hluchotou dieťaťa, ktoré následne vyžadovalo celodennú starostlivosť.
Takéto poškodenie môže výrazne zmeniť život celej rodiny. Dieťa môže potrebovať nepretržitú zdravotnú, rehabilitačnú a osobnú starostlivosť, zatiaľ čo rodičia čelia dlhodobému fyzickému, psychickému, sociálnemu a finančnému zaťaženiu.
Právne a finančné následky
Právny zástupca pacientky môže požiadať o prešetrenie zdravotnej starostlivosti poskytnutej v súvislosti s pôrodom. Pri posudzovaní sa skúma zdravotná dokumentácia, postup zdravotníkov, časová následnosť udalostí, príčinná súvislosť a rozsah poškodenia.
V jednom prípade mala nemocnica zaplatiť 206-tisíc eur za to, že chlapec mal 90-percentné sťaženie spoločenského uplatnenia. Obaja rodičia mali dostať po 50-tisíc eur za nemajetkovú ujmu, teda za to, že poškodenie ich dieťaťa ich zasiahlo po psychickej stránke aj v spoločenskom postavení.
Advokáti rodičov žiadali sumu 400-tisíc eur, pričom požadovali 200-tisíc eur pre každého rodiča. Podľa vyjadrenia súdu bola uvedená suma skutočne vysoká, hoci poškodenie dieťaťa bolo strašné a život matky bol ťažký.
Advokáti poškodeného chlapca a jeho rodičov uviedli, že rozsudok má nedostatky a napadnú ho v odvolaní. Súd totiž nepriznal nemajetkovú ujmu v hodnote ani jedného eura samotnému poškodenému chlapcovi, hoci rodičia žiadali 600-tisíc eur.
Vinohradská nemocnica sa odvolala proti výške odškodnenia 30,3 milióna korún, ktoré podľa dosiaľ neprávoplatného rozhodnutia mala zaplatiť rodine chlapca, ktorý sa v roku 2009 narodil v tomto pražskom zariadení ochrnutý.
Nárok rodiny na odškodnenie nemocnica nespochybňovala, usilovala sa však o mimosúdne vyrovnanie. Nemocnica uviedla, že vníma tragickosť prípadu, veľké a trvalé poškodenie dieťaťa aj utrpenie rodiny, ale stanovená výška odškodného bola pre ňu príliš vysoká.
Pri právnom posudzovaní nestačí preukázať, že dieťa utrpelo poškodenie počas pôrodu. Potrebné je posudzovať, či existuje súvislosť medzi postupom alebo opomenutím zdravotníckeho zariadenia a vzniknutým následkom.
Posttraumatická stresová porucha po pôrode
Negatívne zážitky z pôrodu môžu viesť k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy, teda PTSD. Hoci si PTSD obyčajne spájame s vojnovými veteránmi, touto poruchou môže trpieť aj matka po pôrode.
Ide o úzkostnú poruchu spôsobenú veľmi stresujúcim zážitkom, obrovským strachom alebo nepokojom. Pri PTSD je človek vystavený závažnému fyzickému ohrozeniu alebo poraneniu, vlastnému alebo týkajúcemu sa druhých, pričom na toto ohrozenie reaguje pocitmi strachu, bezmocnosti alebo hrôzy.
Údajov o počte žien trpiacich PTSD v dôsledku pôrodu je málo. Niektoré štúdie uvádzajú 4 % pôrodov, iná štúdia tvrdí, že PTSD postihne až tretinu žien po traumatickom pôrode.
Zaujímavé však je, že touto poruchou môžu trpieť aj otcovia, ktorí sú svedkami traumatického pôrodu svojej ženy.
Príznaky PTSD po pôrode
- nočné mory;
- záblesky stresujúcich udalostí;
- nechcené spomienky na traumu z pôrodu;
- záchvaty paniky a stresu;
- pocit neustálej hrozby;
- vyhýbanie sa všetkému, čo súvisí s prežitou traumou;
- odmietanie rozprávať o pôrode;
- obsesívne správanie;
- extrémny strach o dieťa;
- nespúšťanie dieťaťa z očí;
- odmietanie zveriť dieťa do starostlivosti inej osoby;
- ťažkosti so spánkom a jedením;
- pochybnosti o vlastných rodičovských schopnostiach.
V dôsledku enormného stresu pri vzniku PTSD dochádza k ukladaniu spomienok na iné miesto v mozgu než za bežných okolností. Z tohto miesta ich nie je možné spracovať obvyklým spôsobom.
Bez akejkoľvek kontroly sa môžu vynárať napríklad pri zhliadnutí obrázkov pôrodu, ale mozog ich nevyhodnotí ako normálne spomienky. Správa sa, akoby žena bola opäť v nebezpečenstve, čím sa spúšťajú úzkostné reakcie.
Vplyv traumy na rodinu a vzťahy
PTSD sa môže prejavovať nadmernou úzkosťou a obavami o zdravie dieťatka. Žena môže dieťa neustále kontrolovať, odmietať pomoc okolia a nedokáže si od neho oddýchnuť.
Takéto správanie môže narušiť vzťahy s partnerom aj s ďalšími deťmi. Jedna zo žien opísala, že nejedla ani nespala, nedala svojho synčeka nikomu postrážiť, staršie deti sa spoliehali na otca, pretože ona bola príliš sústredená na bábätko, a jej vzťah k dvojročnej dcérke utrpel ujmu.
Veľa žien s PTSD po pôrode uvádza negatívny dopad tejto poruchy na vzťahy s partnerom. Odmietajú intímne spolužitie a obviňujú partnera z udalostí sprevádzajúcich pôrod.
Často dochádza aj k narušeniu vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom. Matka môže dieťatko po ťažkom pôrode odmietať, hoci časom sa to obyčajne zlepší.
PTSD môže byť chybne diagnostikovaná ako popôrodná depresia, ktorá však má iné príznaky. Preto je dôležité, aby žena s dlhodobými úzkosťami, vtieravými spomienkami, nočnými morami alebo vyhýbaním sa pôrodnej téme vyhľadala odbornú pomoc.
Kto má vyššie riziko PTSD
Vo väčšom ohrození sú ženy, ktoré boli obeťami sexuálneho zneužívania v detstve, ženy s predchádzajúcou PTSD, depresiou alebo úzkosťou.
U týchto žien je až päťnásobne vyššia pravdepodobnosť rozvoja PTSD po pôrode.
Riziko však môže zvýšiť aj samotný priebeh pôrodu, pocit ohrozenia života matky alebo dieťaťa, urgentný cisársky rez, inštrumentálne ukončenie pôrodu, závažné pôrodné poranenia, odlúčenie od dieťaťa a necitlivé správanie zdravotníkov.
Komunikácia a rešpekt počas pôrodu
Pôrod sa považuje za prirodzenú vec a na ženu sa prirodzene tlačí, aby ho zvládla bez „zbytočných cavikov“. Ľahko sa to však hovorí mužom alebo ženám, ktoré nerodili alebo zažili bezproblémový pôrod.
Nikto sa nemôže čudovať mamičkám, ktoré v extrémnych situáciách a v pocite ohrozenia vlastného života alebo života svojho bábätka cítia obrovský stres.
Dôležité pre ženu, ktorá rodí, sú informácie. Žena sa má pýtať aj opakovane na tú istú vec. Keď má odpovede na svoje otázky, je pokojnejšia, menej vystresovaná a lepšie prijíma starostlivosť o seba aj o dieťa.
Mať informácie znamená mať väčšiu pohodu. Pokiaľ je žena vystresovaná a nervózna, môže prežívať pôrod aj starostlivosť o dieťa v negatívnom zmysle.
Úlohou zdravotníkov je vytvoriť podmienky na bezpečný priebeh pôrodu, komunikovať so ženou a byť pripravení na komplikácie, ktoré môžu nastať. Ak sa žena cíti rešpektovaná a informovaná, ľahšie prijíma aj zmeny pôrodného plánu, ktoré si vyžiada zdravotný stav.
Úloha pôrodného plánu
Pôrodný plán nemôže zaručiť, že pôrod prebehne presne podľa predstáv. Pôrod sa nedá naplánovať a nikto nevie stopercentne povedať, ako bude prebiehať.
Je dobré byť otvorená aj iným možnostiam, ktoré vyplynú zo situácie, byť otvorená radám lekárov a s rozumom prehodnocovať postup podľa toho, ako sa pôrod vyvíja.
To však neznamená, že žena nemá mať právo na informácie, súhlas a rešpekt. Zdravotníci majú vysvetliť, prečo odporúčajú konkrétny postup, ak to naliehavosť situácie umožňuje.
Možnosti vedenia pôrodu a zásahy
Pôrod v pôrodnici sa označuje ako aktívne vedený pôrod. Prebieha pod dohľadom lekárov, ktorí v prípade nutnosti aktívne zasahujú do jeho priebehu. Pôrod je vnímaný ako lekársky úkon.
Vo väčšine slovenských pôrodníc sa rodí v polosede s vyvýšenou hlavou a nohami spustenými smerom dole. Ak žena chce rodiť v inej polohe, je možné rodiť na boku alebo na pôrodnej stoličke.
Pôrodná stolička je veľmi nízka a je komplikovanejšie chrániť hrádzu, preto je pri nej väčšie riziko poranenia. Väčšinou sa odporúča viacrodičkám, ktorých pôrodné cesty už prešli pôrodným procesom raz alebo viackrát.
Nástrih hrádze sa nerobí paušálne, ani prvorodičkám, ani viacrodičkám. O epiziotómii sa rozhoduje podľa priebehu pôrodu, zostupu dieťaťa v pôrodných cestách, vyčerpania ženy, poklesu ozýv plodu alebo rizika veľkého poranenia.
Riziko roztrhnutia je pri pôrode prítomné aj napriek príprave hrádze. Záleží od tuhosti hrádze a svalstva konkrétnej ženy, veľkosti bábätka, jeho rotácie a ďalších faktorov.
Pri pôrode je dôležité reagovať na inštrukcie pôrodníka, napríklad tlačiť intenzívnejšie, zakašľať alebo predýchať kontrakciu. Aj tým, že žena reaguje a prijíma takéto rady, môže predísť veľkým poraneniam.
Bonding a starostlivosť po pôrode
Keď sa narodí bábätko, položí sa na bruško matky, aby sa s ním zoznámila a pochopila, že sa stala mamou. Prvotný bonding má imunologický, emocionálny aj sociálny význam.
Dieťa sa osídľuje baktériami matky a kontakt koža na kožu priaznivo pôsobí na rozvoj laktácie. Blízkosť dieťaťa pri prsníkoch podporuje tvorbu prolaktínu a oxytocínu, ktoré sú zodpovedné za tvorbu mlieka.
Pri fyziologickom pôrode môže pupočník dotepať. Väčšinou dotepe za 5 až 7 minút, ak je dieťa v poriadku, dýcha a plače. Ak sa však objavia komplikácie, bábätko sa horšie adaptuje alebo je potrebné ho ošetriť, môže byť lepšie prestrihnúť pupočník skôr.
Po pôrode dieťaťa sa placenta rodí obvykle približne 10 až 15 minút. Niekedy sa odlúči a vyjde sama, inokedy je potrebné potiahnuť za pupočník alebo zatlačiť. Pôrod placenty nie je bolestivý.
Po pôrode placenty lekár skontroluje krčok a pošvu, či sa v nich nenachádzajú poranenia. Ak poranenie existuje, zašíva sa vstrebateľnými stehmi. Stehy vo vnútri sa vstrebú samy a stehy na hrádzi zvyčajne vypadávajú približne po 10 až 14 dňoch.
Po ošetrení poranení môže žena zostať približne dve hodiny na pôrodnom boxe. Sleduje sa krvácanie, zavinovanie maternice a stav pôrodných poranení. Vhodné je, aby sa počas tohto času bábätko prisalo na prsník, pretože dojčenie podporuje laktáciu aj zavinovanie maternice.
Kedy vyhľadať psychologickú pomoc
Pomoc je vhodné vyhľadať vtedy, keď žena nedokáže na pôrod prestať myslieť, opakovane prežíva udalosti v spomienkach alebo snoch, má záchvaty paniky, vyhýba sa lekárom a všetkému, čo pôrod pripomína, alebo má trvalý pocit ohrozenia.
Odborná pomoc je potrebná aj vtedy, keď žena neje, nespí, nedokáže zveriť dieťa inej osobe, zanedbáva staršie deti, odmieta partnera alebo má pocit, že nezvláda svoju rodičovskú úlohu.
Trauma z pôrodu nie je prejavom slabosti ani nevďačnosti. Žena nemusí svoje pocity zľahčovať preto, že dieťa prežilo alebo že „iné ženy to zvládli“. Každý pôrod je individuálny a každá žena ho prežíva inak.