Nezaopatrené dieťa a výživné: dokedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov

Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).

Čo znamená nezaopatrené dieťa pri výživnom

V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných.

• Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav.
• Posudzuje sa štúdium.
• Zohľadňuje sa schopnosť zamestnať sa a schopnosť vykonávať prácu.
• Sledujú sa odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby.
• Posudzujú sa aj majetkové pomery a pod.

V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády.

Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Výživné nie je viazané na vek 18 ani 26 rokov

Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.

Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov nezaniká.

Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

„Teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 ZR) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé.

Ak dieťa nie je schopné, vlastným úsilím a prácou uhrádzať svoje odôvodnené náklady na život, potom rodičia musia stále plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Štúdium a príprava na budúce povolanie

Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu.

Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá.

Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie.

V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže.

V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť.

Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.

Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus.

Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné.

Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.

Ďalšie štúdium a druhá škola

Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku.

V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom.

U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.

Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.“

Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.

Príjem dieťaťa, brigáda a schopnosť samostatne sa živiť

Do pozornosti by sme chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti.

V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať.

Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.

V takomto prípade je však rozhodujúce, či ide o príjem úplný a trvalý, nie iba o krátkodobé alebo nepravidelné zabezpečenie niektorej časti životných potrieb.

„Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku.

Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.“

Výživné je rodič povinný platiť do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.

Túto schopnosť nadobúda, keď si dokáže vlastnou prácou zadovážiť prostriedky na úhradu nevyhnutných životných potrieb.

Zdravotný stav a plnoleté dieťa

V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje.

Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.

Zdravotný stav preto patrí medzi okolnosti, ktoré sa pri posudzovaní schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť vyhodnocujú spolu s vekom, vzdelaním, pracovnými možnosťami, majetkom a odôvodnenými potrebami.

Výživné po plnoletosti a návrh na súd

„Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.“

Pri plnoletých deťoch platí, že návrh na určenie výživného podáva samotné plnoleté dieťa.

Ak už nechce pokračovať v štúdiu a máte za to, že je schopný pracovať a starať sa o seba a máte súdom určené výživné, potom odporúčam podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.

V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd.

Ak ju súdom stanovenú nemáte, potom mu môžete napr.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

To znamená, že rodič by nemal svojvoľne prestať platiť výživné iba preto, že sa domnieva, že dieťa už ukončilo štúdium alebo začalo pracovať.

Výživné na vysokoškoláka

V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného.

Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje.

Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.

Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď.

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke.

Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.

Čo sa nepovažuje za pravidelné výživné

Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv.

Štipendium a výživné

V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom.

Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.

„Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“

Minimálne výživné pre nezaopatrené dieťa

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), zaviedol od 01.04.2005 nový inštitút v oblasti vyživovacej povinnosti rodičov k deťom.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 ZR „ Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30℅ zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“

Do nášho právneho poriadku tak bola inkorporovaná úprava tzv. minimálnej vyživovacej povinnosti, ktorej výška sa odvíja od sumy životného minima ustanovenej v § 2 pís. c) zákona č. 601/20036 Z. z.

Povinnosť rodiča plniť minimálne výživné sa vzťahuje nie len na maloleté deti, ale aj na deti plnoleté, ak nie sú schopné samé sa živiť.

Po nadobudnutí plnoletosti však prichádza do úvahy vylúčenie aplikácie tohto ustanovenia použitím § 75 ods. 2 ZR (výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi).

Zároveň treba zdôrazniť, že zavedenie minimálneho výživného nemá vplyv na ostatné kritériá určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a tie zostali aj naďalej platné a relevantné.

Súd je aj naďalej povinný skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, odôvodnené potreby dieťaťa a posudzovať jednotlivé prípady diferencovane, aby nebol ohrozený alebo porušený záujem dieťaťa.

Až v situácii, keď na základe uvedených kritérií pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, vrátane potencionality príjmov a zhodnotenia iných výdavkov, celková príjmová a majetková situácia povinného neumožňuje určiť výšku výživného v zmysle štandardných kritérií, alebo by bola výška výživného takto určeného nižšia, ako tzv. minimálne výživné, aplikuje sa inštitút minimálnej vyživovacej povinnosti.

Z dikcie minimálneho výživného teda vyplýva, že ho súd bude musieť určiť vždy a to aj v situácii, že povinným rodičom je napríklad osoba sama odkázaná na výživu.

Ako sme už uviedli, sumy minimálneho výživného sa odvíjajú od súm životného minima a rovnako reagujú na ich zmeny, nakoľko životné minimu je hranicou minimálneho príjmu fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze.

Sumy životného minima sa upravujú spravidla k 1. 7. kalendárneho roka a ustanovuje ich Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktoré je zverejňované v Zbierke zákonov SR.

K rovnakému dátumu (najčastejšie k 1.7.) sa teda menia aj sumy minimálnej vyživovacej povinnosti, ktoré sú určené ako 30℅ zo sumy životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa.

Rozsudok a zmena sumy minimálneho výživného

Pre rozsudok je podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto súd vychádza zo súm životného minima, ktoré sú rozhodujúce v čase jeho rozhodovania.

S inštitútom minimálneho výživného je spojená aj problematika znenia výroku súdneho rozhodnutia, ktorým sa minimálne výživné priznáva.

Bezprostredne po zavedení tohto inštitútu do slovenského rodinného práva, súdy pri určovaní výšky minimálneho výživného v rozhodnutí vyčíslovali konkrétnu aktuálnu sumy minimálneho výživného.

Ak však súd určil výšku vyživného pevnou sumou, musel následne rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne samo dieťa, podať na súd návrh na zvýšenie výživného vždy, keď došlo k zmene súm životného minima.

Keďže takýto postup potom neprimerane zaťažoval rodičov dieťaťa a aj súdy, novela Občianskeho súdneho poriadku zaviedla možnosť, že výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci s osobitného predpisu,[2] pričom zákonodarca mal pri osobitnom predpise na mysli najmä zákon o životnom minime a § 62 ods. 3 zákona o rodine.

Rovnakú právnu úpravu prevzal aj Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 218 ods. 3.

Ak teda v súčasnosti súdy priznávajú minimálne výživné, mali by to vyjadriť takým výrokom, podľa ktorého je povinný rodič zaviazaný prispievať na výživu a výchovu maloletého dieťaťa nie pevnou sumou, ale sumou vo výške 30℅ zo sumy životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ dôjde k zmene výšky súm životného minima, v nadväznosti na túto zmenu sa adekvátne zmení aj výška výživného pre dieťa a rodičia sú povinní, počnúc od účinnosti zmeny, platiť výživné v sume vypočítanej ako 30% z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté zaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime.

Ak však oprávnený disponuje rozhodnutím súdu o určení minimálneho výživného, v ktorom je výška výživného určená pevnou sumou, musí po zmene sumy životného minima podať návrh na súd na zvýšenie výživného, ak chce, aby povinný rodič plnil výživné v tejto zmenenej výške.

Ako súd určuje výšku výživného

Podľa § 62 zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

Majetkové pomery povinného rodiča sú spravidla tvorené jeho pravidelným príjmom a osobným majetkom.

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.

Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.

V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti.

Zmena alebo zníženie výživného

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Ak sa Vaša finančná situácia oproti poslednému stavu, kedy bolo upravené výživné zhoršila a nemôžete už platiť doterajšiu sumu, potom môžete na súde žiadať, aby znížil výšku výživného.

Ak chce Váš syn znížiť sumu výživného, je potrebné, aby podal na príslušný súd návrh na zmenu vyživovacej povinnosti.

Čo sa týka exekučného konania prostredníctvom ktorého sa vymáha dlžné výživné, na to rozhodnutie súdu o znížení výživného nemá žiaden vplyv.

Ak by súd Vášmu synovi znížil výšku výživného na dieťa, táto nová znížená výška výživného by bola účinná až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zmene výživného.

Exekútor by teda vymáhal rovnakú čiastku ako doteraz, samozrejme dokiaľ by Váš syn nesplatil celé dlžné výživné.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženie výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Každý rodič (aj ten s najnižším príjmom) však je povinný platiť výživné aspoň 30 % životného minima.

Platenie výživného plnoletému dieťaťu

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke.

Otec mohol aj mimo Vašej komunikácie písomne dcére oznámiť, že jej tieto peniaze bude posielať na účet.

Otec na mna posiela vyzivne 200 eur a v rozhodnuti sudu je napisane, ze to musi byt v mojich rukach do 15. dna nasledujuceho mesiaca.

Najprv Vám ako advokát odporúčam upozorniť Vášho otca, najlepšie písomnou výzvou, aby Vám výživné platil riadne, v súdom stanovenej lehote, inak sa dostane do omeškania, čo môže mať za následok podanie návrhu na vymáhanie výživného prostredníctvom súdneho exekútora.

Čo robiť, ak rodič výživné neplatí

Rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, prispieť na jeho výživu je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Návrh na vykonanie exekúcie podáva oprávnený.

Orgány činné v trestnom konaní nevymáhajú od povinného rodiča dlžné výživné, vymáhanie je možné len v rámci exekučného konania.

V rámci exekučného konania môžete podať súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie zadržaním vodičského preukazu.

Ak povinný rodič po začatí exekúcie dlh uhradí, je potrebné uchovať doklady o všetkých platbách a bezodkladne ich oznámiť exekútorovi.

Podľa exekučného poriadku je však exekútor povinný upustiť od exekúcie, ak povinný (teda Váš manžel) splnil, čo mu ukladá rozhodnutie.

Upustenie od exekúcie upravuje § 46 ods. 8 Exekučného poriadku.

V takomto prípade samotný súdny exekútor rozhodne o ukončení exekúcie, ak sú na to splnené zákonné dôvody - čo vo Vašom prípade spĺňate, keďže uvádzate, že Váš manžel celý dlh splatil.

Ak Vaša snaha i naďalej zostane neúspešná, a domnievate sa, že postup exekútora nebol v súlade so zákonom, čiže nereagoval na Vašu komunikáciu, a suma určená exekútorom je nereálna, aj napriek tomu, že exekútor je oprávnený vymáhať aj exekučné trovy konania, máte možnosť obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov so sťažnosťou.

Náhradné výživné

Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z.

Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenejosoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba (t.j.

Podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov má oprávnená osoba v prípade, ak si povinný rodič neplní povinnosť platiť výživné v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a povinný rodič nezačal platiť výživné, má oprávnený rodič nárok požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné.

Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškouvýživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnouosobou.

Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhovýdôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životnéhominima pre nezaopatrené dieťa.

Oprávnená osoba je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pretrvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.

Trestné stíhanie voči jeho osobe nie je podmienkou, ani prekážkou pre poskytnutie náhradného výživného.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy

Ak tento rodič následne nebude plniť svoju vyživovaciu povinnosť najmenej tri mesiace v období dvoch rokov čo aj z nedbanlivosti, dopustí sa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa §207 zákona č. 300/2005 Z.z.

Trestného činu zanedbania povinnej výživy sa podľa § 207 ods.

Vyšetrovateľ je povinný skúmať trestné oznámenie, či bola naplnená skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods. 1 Trestného zákona, ktorý ustanovuje, že kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Skutočnosť, že ste podali návrh na zníženie výživného ešte neznamená, že nebol spáchaný trestný čin, alebo že vyšetrovateľ nebude v konaní ďalej postupovať.

Trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy zaniká vtedy, ak povinný, teda Váš bývalý manžel, svoju povinnosť zaplatiť dlh na výživnom dodatočne splní, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky.

Výživné pri živote rodiča v zahraničí

To, že žijete s deťmi v Anglicku, neznamená, že otec nemá vyživovaciu povinnosť.

Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom vzniká priamo zo zákona a otec ju má plniť bez ohľadu na to, kde deti bývajú.

Rozdiel je najmä v tom, ktorý štát a ktorý súd bude vo veci konať.

Ak deti žijú dlhodobo v Anglicku, chodia tam do školy alebo škôlky a majú tam centrum života, spravidla majú v Anglicku obvyklý pobyt.

Ak otec žije na Slovensku alebo tu má príjem či majetok, po získaní rozhodnutia o výživnom môžete riešiť jeho uznanie a výkon na Slovensku cez mechanizmy medzinárodného vymáhania výživného.

Ak by deti mali obvyklý pobyt stále na Slovensku, podával by sa návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vrátane zverenia detí do Vašej osobnej starostlivosti a určenia výživného.

K návrhu sa prikladajú najmä rodné listy detí, údaje o rodičoch, náklady na deti, Vaše príjmy a návrh, koľko má otec mesačne platiť.

Súd určuje výživné aj vtedy, keď rodičia spolu nežijú alebo keď jeden rodič dobrovoľne neprispieva.

Ak otec nie je zapísaný v rodnom liste, najskôr treba riešiť určenie otcovstva.

Kto má platiť výživné

Ak nie ste rodičom dieťaťa, potom nie ste povinný platiť výživné na dieťa svojej partnerky.

Nikto Vás nemôže o túto platbu žiadať, a to ani súdne.

Vy, z titulu toho, že ste partner matky dieťaťa, no nie jeho rodič, nie ste povinný plniť vyživovaciu povinnosť.

Túto povinnosť od Vás nikto nemôže vymáhať prostredníctvom súdu, či exekútora.

Na druhej strane sa fakticky podieľate na úhrade výživného tým, že prispievate do rozpočtu.

Rovnako pri určovaní výživného súd prihliada na majetkové pomery rodiča, teda aj na Váš príjem.

Kedže s matkou dieťaťa nežijete v manželstve, neexistuje ani bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ani vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá vychádza z rovnakej životnej úrovne.

Svojimi príjmami alebo nadobudnutým vlastníctvom sa teda na majetkových pomeroch matky nepodieľate.

Premlčanie dlžného výživného

Všeobecne podľa ustanovení § 110 Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch.

Ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia.

Pokiaľ bolo v rozhodnutí určené, že Váš manžel má zaplatiť zameškané výživné na dieťa za určitú dobu a toto výživné bolo v rozsudku vyčíslené pevnou sumou, oprávnený sa ho môže domáhať v rámci desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Ak v právoplatnom rozhodnutí o určení výživného bolo určené, že Váš manžel má platiť výživné vždy k určitému dňu mesiaca a Váš manžel je v omeškaní od určitého mesiaca s určitou výškou výživného, tak premlčacia doba je tri roky.

Teda mesačné platby výživného sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote.

Premlčanie plynie osobitne pri každej platbe.

Praktické doklady a komunikácia

• Výživné posielajte spôsobom uvedeným v rozhodnutí súdu.
• Pri plnoletom dieťati poukazujte výživné priamo na jeho účet.
• Uschovajte si výpisy z účtu, poštové poukážky a ďalšie potvrdenia o platbách.
• Pri zmene príjmu alebo pomerov podajte návrh na zmenu výživného na príslušný súd.
• Do právoplatnosti nového rozhodnutia plňte pôvodnú povinnosť v určenej výške.
• Pri neplatení možno podať návrh na vykonanie exekúcie.
• Pri splnení dlhu bezodkladne informujte exekútora a doložte platby.
• Pri splnení podmienok možno požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné.

V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa odôvodnené potreby dieťaťa často zvyšujú najmä vtedy, ak študent býva mimo svojho domova a musí uhrádzať internát, stravu, dopravu a ďalšie náklady.

Pri posudzovaní nároku na výživné je rozhodujúce, či dieťa dokáže svoje relevantné životné potreby zabezpečovať úplne a trvale, nie iba príležitostným príjmom alebo krátkodobou brigádou.

tags: #nezaopatrene #dieta #vo #vaube #vyzivne