Novorodenec si zvykol na ruky: potrebuje blízkosť alebo ho treba odnaučiť?

Niektoré bábätká chcú byť neustále na rukách, a to nielen počas spánku, ale aj keď sú hore. Keď sa tak nedeje, nechcú prestať plakať. To môže byť veľmi frustrujúce hlavne pre rodičov.

Takéto správanie má svoje hlboké korene v prirodzenom vývoji dieťaťa a jeho emocionálnych potrebách. Nosenie dieťaťa na rukách je prirodzenou súčasťou starostlivosti o bábätko, najmä v prvých mesiacoch života.

Prečo chce byť novorodenec na rukách

„Bábätká chcú byť v blízkosti primárneho opatrovateľa. Keď je dieťa nepokojné alebo má nejaké fyzické či emocionálne potreby, často reaguje plačom, a vtedy túži po tom, aby ho rodič vzal na ruky.

Pre novorodenca je svet mimo maternice úplne nový a neznámy. Pocit bezpečia, ktorý zažíval počas deviatich mesiacov v tele matky, je teraz nahradený množstvom podnetov, ktoré môžu byť pre neho stresujúce.

Byť na rukách poskytuje dieťaťu pocit blízkosti, tepla a ochrany. Túžba byť na rukách je tiež prejavom emocionálneho spojenia.

Keď rodič drží dieťa na rukách, dochádza k posilňovaniu ich vzájomného puta. Deti sa od svojich rodičov učia neverbálne komunikačné signály - prostredníctvom dotykov, úsmevov a očného kontaktu.

Bábätká prichádzajú na svet s veľmi silnou potrebou telesného kontaktu s matkou. Deväť mesiacov boli súčasťou jej tela a potrebujú túto blízkosť aj naďalej, aby sa cítili v bezpečí.

Je to úplne prirodzená ľudská potreba a mali by sme na ňu brať ohľad. Vaše nakŕmené a prebalené dieťa nemusí spokojne ležať v postieľke, môže plakať a byť nervózne, lebo mu chýba vaša blízkosť.

Novorodenca nemožno rozmaznať nosením

Mnohí ľudia veria, že ak budú svoje bábätko často pestovať na rukách a nosiť, bude dieťa rozmaznané, nebude chcieť byť samo a bude stále vyžadovať nosenie.

Podobne aj s plačom a našou reakciou naň - ak hneď pribehneme, keď dieťa zaplače, bude podľa presvedčenia mnohých ľudí plakať viac, lebo sa naučí, že plačom si nás privolá.

Napriek tomu, že ide o veľmi hlboko zakorenené názory, ktorými sa mnohí rodičia riadia aj v dnešnej dobe, nie je to celkom tak. Malé bábätko sa v podstate nedá rozmaznať.

Akým spôsobom rozmaznáte dieťa? Nie je to láskou ani pozornosťou. Mýty o rozmaznávaní , ktoré sa predávali z generácie na generáciu, bohužiaľ, stále nevymizli a veria im mnohí rodičia.

Prvé mesiace ba aj roky nevie inak komunikovať ako plačom, a práve ním dáva najavo, ak vás potrebuje a že nie je niečo v poriadku.

„Novorodenca nemožno rozmaznať. Pokiaľ sa vaše dieťa upokojí, ak ho vezmete na ruky, potrebuje byť vzaté na ruky. Dôležitejšie však je, že nadobudne istotu, že zareagujete na jeho potreby,“ hovorí doktorka Maurice J. Elias , autorka knihy Emocionálne inteligentný rodič.

„Kritickým bodom v tomto štádiu je nadobudnúť dôveru vo svet, že sa o nás postará. Ak plačete a kričíte, a nikto nereaguje, dôveru si nevybudujete,“ dodáva.

Dieťa, ktorému rodič odmieta náruč a pozornosť, dáva najavo, že nie je hodnotné a milované. Dieťa teda nevyrastá v bezpečnom a istom prostredí, pretože ho rodič nevytvára.

Naopak je nutné, aby deti mali pozornosť rodiča, kontakt a blízkosť - tie im pomáhajú vyvinúť sa ako fyzicky tak aj kognitívne.

S rodičom, ktorý reaguje na ich volanie, sa stanú silnými osobnosťami, ktoré nemajú ubolené ego a nekompenzujú si ho neadekvátnym chovaním.

Bez pozornosti a kontaktu sa deti zameriavajú na prežitie na úkor progresu. Takže nie, dvíhaním dieťa na ruky a láskou ho nemožno rozmaznať.

Čo sa dieťa učí vďaka blízkosti

Pravdou je však presný opak. Už počas samotného prvého roka života je medzi deťmi nosenými a nenosenými na rukách vidno podstatný rozdiel.

Deti s dostatkom telesného kontaktu sú spokojnejšie, menej plačú, svoj bdelý život tak môžu viac venovať pozorovaniu, učeniu. Ich telo nemusí znášať nadmerné výkyvy stresových hormónov.

Podstatné je však aj to, ako starostlivosť v prvom roku života dieťaťa podmieňuje jeho ďalší psychický vývoj. V tomto období, hoci si naň neskôr človek vôbec nepamätá, sa kladú hlboké základy vnútorného psychického života.

Človek na nich stavia po celý život. Sú poskladané z jednotlivých, väčšinou sa opakujúcich zážitkov a pocitov bábätka.

Ak sa rodičia citlivo starajú o potreby dieťaťa, nenechajú ho nevšímavo plakať a neustálym fyzickým kontaktom mu dávajú najavo svoju lásku, naučí sa im dieťa dôverovať.

Pocit dôvery sa zvnútorňuje a stáva sa z neho základ pre sebadôveru. Zároveň dieťa nadobúda základy zdravej sebaúcty a sebavedomia.

Takto "vyzbrojené" dokáže v ďalších vývojových štádiách lepšie prekonávať prekážky a pokračovať v zdravom psychickom raste (samozrejme naďalej láskavo a múdro vychovávané).

Počas dospievania mu vnútorná sila, ktorú nadobudlo počas ranného detstva, pomôže odolávať nástrahám, akými sú drogy či iné nezdravé spôsoby života.

Bude odolnejšie voči úzkostným a depresívnym poruchám.

Dieťatko často nosené dostáva i základy emočnej inteligencie. Rodič sa učí lepšie poznávať dieťa, no i dieťa, ktoré trávi veľa času s rodičom, sa účastní na jeho emočnom prežívaní.

Dostáva tak základy súcitu. V správaní voči druhým ľuďom je spočiatku opatrné, ale po chvíli už ústretové, a preto býva veľmi obľúbené.

Človek, ktorý nosí hlboko v duši maminu náruč plnú lásky, je viac schopný druhým lásku dávať a konať nezištne, altruisticky, smerom k vznešeným cieľom.

Plač novorodenca nie je manipulácia

Novorodenci a malé bábätká nedokážu manipulovať, hoci si to mnohí rodičia myslia.

Bábätká ale naozaj neplačú preto, aby vás manipulovali a cvičili s vami. Plačú preto, že sa niečo deje, niečo nie je v poriadku.

Nedokážu to povedať inak, ako svojím plačom. A vašou úlohou by malo byť prísť na to, čo vášmu bábätku chýba, ak plače.

Dieťa vyjadruje svoju nepohodu a bezmocné volá všemocného rodiča, aby prišiel, pomohol, pritúlil, pofúkal.

Nesklamte jeho dôveru. Nenechávajte ho osamotené. Poskytnite mu životodárne ľudské teplo, pocit bezpečia a istoty, ktorý získa vo vašej náruči.

Je dieťa samostatnejšie, keď ho nenosíme?

Niektorí rodičia sa zdráhajú dlhšie nosiť svoje bábätko na rukách, pretože sa obávajú, aby sa "na ruky" nenaučilo, aby nezostalo na rodičoch a na ich náručí závislé.

Chcú, aby bolo dieťatko samostatné a domnievajú sa, že samostatnosť je najlepšie začať trénovať hneď od narodenia.

U malého dojčaťa je závislosť na rodičoch pochopiteľná, prirodzená a zdravá. Inštinkty zakódované v nižších častiach mozgu mu signalizujú, že bez tesného telesného kontaktu s rodičom mu hrozí nebezpečenstvo.

Opustenie môže znamenať aj smrť. Potrebuje dostať to, čo jeho prvé vývojové štádium vyžaduje - uspokojovanie potrieb, tíšenie plaču, veľa telesného a verbálneho kontaktu, pocit maminej hrejivej lásky,. Tak sa postupne učí dôverovať.

Zároveň sa rozvíja motoricky. Keď má približne rok, začína chodiť. Absolútna závislosť pominie.

Vývoj rúk od narodenia do prvého roka

Máte doma bábätko a chcete vedieť, či sa jeho ruky vyvíjajú správne a zároveň ako podporiť ich vývin?

Novorodenec - 1. mesiac

Ruka vášho novorodenca je počas prvého mesiac pevne zovretá v päsť.

Ak ale otvoríte drobnú pästičku bábätka a vložíte do nej prst, budete prekvapení, ako silno vám dieťa zovrie.

Je to však len reflex (úchopový). Dieťatko v tomto čase nebude schopné držať predmety, hračky.

Rúčky má väčšinou zovreté v päsť a palček schovaný.

Občas si rukami môže mávať pred tvárou, až sa nimi udrie a rozplače sa.

Aj keď je pohľadom na svoje ruky dieťa fascinované, ešte nevie, že vlastne patria k jeho telu.

Vo veku cca 6 týždňov si začne „ruky zoznamovať“ a bude sa snažiť otvoriť jednu rúčku druhou.

2. - 3. mesiac

Vo veku asi 8 týždňov sa rúčky vášho bábätka začnú otvárať - rozvíjať.

V druhom mesiaci života sú dlane bábätka väčšinou otvorené a prsty sú ohybnejšie a dieťa si ich viacej sleduje a hrá sa s rukami.

Dieťa začne postupne trénovať uchopovanie hračiek, na začiatku najmä tých visiacich, napr. z detskej hrazdičky.

Dajte u do ruky hrkálku - ak ňou zatrasie, zvuk ktorý vytvorí, mu pomáha uvedomiť si, že je to JEHO/JEJ ruka, že patrí k jeho telu.

Všetko, čo bude schopné udržať v ruka, skončí v jeho ústach J

Na konci tretieho mesiaca by už bábätko malo objaviť svoje ruky. Začať si ich dávať pred tvár a do úst.

Pomaly by sa mal začať objavovať fantómový úchop čo znamená, že dieťatko pri kŕmení začína chytať fľašu.

4. mesiac

V tomto čase sú už pohyby ruky dieťatka účelnejšie, nielen akoby náhodné.

Schopnosť dieťaťa dočahovať hračky je podporená obojručným uchopovaním .

Dieťa sa v tomto čase začína hrať na chrbátiku tak, že už je vyrovnané okolo stredovej osi svojho tela, hračku drží v oboch rukách a hrá sa s ňou nad sebou.

V 4. mesiaci by sa u dieťatka malo začať rozvíjať uchopovanie zo strany.

Podporiť to môžeme tak, že mu budeme zo strany podávať malé ľahké hračky.

Hračky bábätku nevkladajte priamo do rúk, len mu ich podávajte.

Dieťatko hračky začne dávať do úst, opäť je to prirodzené, preto mu to nezakazujte.

V 4. mesiacoch sa ešte nedá povedať, či bude dieťatko pravák alebo ľavák.

5. mesiac

Od tohto času sú ruky vášho dieťaťa prevažne otvorené (nemá ich zovreté v päsť), čo mu umožňuje poznávať svet cez dotyk.

Stisk ruky je čoraz silnejší a dieťa dokáže držať hračku v prstoch i dlaniach.

To mu uľahčuje prekladanie hračky z jednej ruky do druhej.

Dieťatko by už malo vedieť hračku zobrať do ruky z každej strany a zároveň ju vedieť prekladať.

Hračku by si už nemalo len vkladať do úst, ale aj obzerať.

6. mesiac

V tomto veku dieťa vie uchopiť niečo medzi palec a ukazovák.

S prstami však ešte nevie príliš dobre manipulovať. Pracuje však na tom neustálym dvíhaním hračiek a predmetov.

Zároveň sa učí predmety z ruky pustiť.

Bábätko v tomto veku môže napodobňovať vás, keď tlieskate.

Dieťatko sa najviac zaujíma o svoje nohy, dáva si dole ponožky a vkladá si nohy do úst.

Na brušku sa otáča do oboch strán a berie si hračky z podložky.

7. - 8. mesiac

Vaše bábätko je pravdepodobne schopné samo sa nakŕmiť - samozrejme s veľkým neporiadkom okolo seba a zrejme si aj vie podržať pohárik na pitie - hoci samotné pitie z neho môže byť preň ešte veľkou výzvou.

V siedmom mesiaci sa bábätko najviac zaujíma o veci vo výške, za ktorými sa naťahuje.

Je schopné pinzetového úchopu, čo znamená, že zbiera omrvinky zo zeme a dokáže udržať v rukách aj veľmi malý predmet.

Dokáže hádzať predmety a začína sa mu rozvíjať jemná motorika.

Preto by ste mali dieťatku ponúkať predmety rôzneho tvaru, materiálu a veľkosti.

9. - 10. mesiac

Vaše dieťa v tomto čase zrejme začne na označenie toho, čo chce, používať ukazovák.

Asi ho nebude používať stále, ale skutočnosť, že s tým začalo znamená, že čoskoro asi začne používať pinzetový úchop - pohyb, kedy uchopí drobné a jemné predmety (niekedy aj smeti, či veľmi drobné čiastočky) medzi palec a ukazovák.

Tento pohyb je ako by vrcholom jemnej motoriky v prvom roku života dieťaťa.

11. - 12. mesiac

Dieťatko zdokonaľuje pinzetový úchop.

Trénuje tým, že stavia na seba kocky, stohuje rôzne hračky, otáča stránky v detských knihách.

Postupne sa dieťatko v uchopovaní zdokonalí natoľko, že bude na mieste vaša väčšia ostražitosť.

Pre dieťa sa stanú veľmi zaujímavé rôzne skrinky, smetné koše …

V tomto čase bude dieťa pravdepodobne natoľko zručné, že sa bude vedieť nakŕmiť lyžicou a napiť z pohárika.

Netrápte sa však, ak by mu to trvalo o pár týždňov dlhšie J

Čo robiť, ak nosenie vyčerpáva rodiča

Avšak, dlhodobé nosenie dieťaťa na rukách môže byť pre matku fyzicky náročné a vyčerpávajúce.

Mnoho mamičiek sa preto pýta, ako odučiť dieťa od nosenia na rukách, keď už nevládzu alebo chcú nájsť alternatívne riešenia.

Starostlivosť o dieťa je práca na plný úväzok, často bez prestávky na odpočinok a bez nároku na dovolenku.

Niekedy sa mamička dostane do situácie, keď už nevládze a radosť z materstva si pre pocit zúfalstva nedokáže vychutnávať.

Mamičky, ktoré už majú obdobie problémových návykov svojho potomka za sebou, vedia, že pri zvládnutí tejto životnej etapy bude dieťa potrebovať mnoho pozornosti, nehy, dotykov, rozhovorov a hrania.

Mama sa zasa musí vyzbrojiť trpezlivosťou, ktorá ju dovedie k úspešnému zvládnutiu problémového obdobia.

Nosič alebo šatka ako náhrada za ruky

Existujú dva hlavné prístupy k riešeniu problému nosenia na rukách:

• Náhrada nosenia na rukách za nosenie v nosiči alebo šatke: Tento spôsob umožňuje matke uspokojiť potrebu dieťaťa po blízkosti, pričom zároveň uvoľňuje ruky a znižuje fyzickú záťaž.
• Úplné odučenie bez akejkoľvek náhrady nosenia: Tento prístup vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť, ale môže byť účinný pri postupnom znižovaní závislosti dieťaťa od nosenia na rukách.

Nosenie na rukách nahraďte nosením v ergonomickom nosiči alebo šatke.

Mnohé mamičky na fórach odporúčajú túto metódu ako omnoho pohodlnejšiu pre matku aj pre dieťa.

V ergonomickom nosiči je telo dieťaťa uložené spôsobom, ktorý zabezpečuje, že má zaguľatený chrbát, zadok je nižšie ako kolená a spolu tvoria písmeno M.

Klasický nosič tzv. babyvak maminy neodporúčajú, pretože nie je anatomicky riešený pre chrbát toho, kto dieťa nosí a ani nedokáže zabezpečiť ideálnu polohu pre dieťa.

Náhradou za ergonomický nosič môže byť ešte šatka na nosenie.

Oproti nosiču má tú výhodu, že dieťatko v nej možno nosiť rôznymi spôsobmi.

• Uvoľnenie rúk: Matka má voľné ruky na vykonávanie bežných činností.
• Zníženie fyzickej záťaže: Ergonomické nosiče a šatky rozkladajú váhu dieťaťa rovnomerne, čím znižujú zaťaženie chrbta a kĺbov.
• Uspokojenie potreby blízkosti: Dieťa je v tesnom kontakte s matkou, čo mu dáva pocit bezpečia a istoty.
• Praktickosť: Nosenie v nosiči/šatke umožňuje matke pohybovať sa s dieťaťom aj v prostrediach, kde je kočík nepraktický.

Ako postupovať pri postupnom odúčaní

Ak sa rozhodnete pre úplné odučenie od nosenia na rukách, je dôležité postupovať pomaly a s trpezlivosťou.

• Vytvorte dieťaťu bezpečné prostredie: Zabezpečte, aby sa dieťa cítilo bezpečne a pohodlne aj bez nosenia na rukách. Vytvorte mu príjemné miesto na hranie s obľúbenými hračkami.
• Postupne znižujte frekvenciu nosenia: Namiesto okamžitého odmietnutia nosenia, postupne znižujte čas, ktorý dieťa trávi na rukách.
• Ponúknite alternatívy: Keď dieťa žiada nosenie, ponúknite mu inú aktivitu, napríklad hru, čítanie knižky alebo prechádzku po byte.
• Buďte trpezliví a dôslední: Odučenie od nosenia na rukách môže trvať určitý čas. Je dôležité byť trpezlivý a dôsledný v svojom prístupe.
• Reagujte na potreby dieťaťa: Aj keď sa snažíte odučiť dieťa od nosenia, nezabúdajte na jeho potreby. Ak je dieťa unavené, vystrašené alebo potrebuje upokojiť, vezmite ho na ruky.
• Zapojte otca alebo iných rodinných príslušníkov: Zapojenie ďalších osôb do starostlivosti o dieťa môže pomôcť znížiť závislosť dieťaťa od matky a jej nosenia.
• Rozprávajte sa s dieťaťom: Vysvetlite dieťaťu, prečo ho nemôžete stále nosiť na rukách. Aj malé deti dokážu pochopiť jednoduché vysvetlenia.
• Využívajte pozitívne posilňovanie: Chváľte a odmeňujte dieťa, keď sa mu darí byť samostatné a hrať sa bez nosenia.

Keď má dobrú náladu do kresielka/ohradky/na deku na zem/atď. a hraj sa s ním.

Zaujmi ho nejakou hračkou, chvíľku sa s ním pohraj. Keď bude zaujatý hrou, nechaj ho sa hrať samého.

Podľa možností, ale ostaň v jeho dohľade. Už môže mať separačnú úzkosť a potrebuje ťa minimálne vidieť.

Teda ak potrebuješ spraviť niečo v kuchyni, daj si kresielko do kuchyne, aby ťa videl. Rozprávaj mu a ukazuj, čo robíš.

Keď sa potrebuješ od neho vzdialiť tak, že ťa nebude vidieť, rozprávaj sa s ním.

Teda povedz mu, že ideš do špajze (napríklad) a rozprávaj sa s ním aj ďalej po ceste tak, že mu hovor, že musíš niečo zobrať/nájsť a že sa už vraciaš a kuk! Už si spiatky.

Separačná úzkosť a potreba náručia

Okolo šiesteho až ôsmeho mesiaca života sa u detí často objavuje tzv. separačná úzkosť.

Ide o fázu vývoja, kedy si dieťa začína uvedomovať, že jeho rodič nie je neustále prítomný, a to môže vyvolávať strach.

Neskôr zistíte, že bábätko viete položiť z rúk najmä v doobedných hodinách, no s pribúdajúcim časom bude chcieť byť viac a viac na rukách.

Je to normálne, pretože dieťatko sa pribúdajúcim dňom prestimulováva viac a chce byť pri vás.

Môžete si tiež skúsiť vytvoriť nejaké upokojujúce rituály pred spaním alebo počas nepohody, ako napríklad spievanie alebo jemné hojdanie.

Taktiež mu môžete dať mojkáčika alebo plienku, ktoré budú voňať ako vy.

Postupne uvidíte, že sa to bude zlepšovať.

Uspávanie na rukách

Uspávanie na rukách je častý spôsob, akým uspávame naše ratolesti.

Často sa stretávam s tým, že rodičia mi píšu a myslia si, že robia chybu, ak uspávajú bábätko napr. na rukách.

Tu je naozaj veľmi dôležité povedať, že uspávanie napr. na rukách nie je žiadna chyba ani zlozvyk.

Je to úplne v poriadku.

Mnohým rodinám to funguje, dieťatko zaspí rýchlo a cez deň aj v noci spí dobre, nebudí sa príliš často, denné spánky sú pekné dlhé a všetci sú, primerane veku bábätka oddýchnutí.

Na druhej strane si musíme povedať aj ďalší fakt, a to, že v niektorých prípadoch uspávanie na rukách aj nefunguje, prípadne spôsobuje, že sa dieťatko v noci non stop budí na to, že ho rodičia položili.

A viete čo? Je úplne v poriadku to zmeniť.

Nie, nemusíte dieťatko položiť do postieľky a odísť, už sa nevrátiť. Je milión iných spôsobov, ako to urobiť.

Ale vedzte, že je v poriadku zmeniť spôsob uspávania ak nefunguje, vám už nevyhovuje (lebo napr.).

Zmeniť uspávanie na rukách na zaspávanie na posteli, či v postieľke viete urobiť rôznymi spôsobmi, v závislosti aj od veku bábätka, či dieťatka.

Predtým než začnete, sa však uistite, že máte správne nastavenú spánkovú hygienu, prvky bezpečného spánku, či štruktúru denného spánku.

Následne viete postupným uberaním pomoci dieťatko pomaly presunúť z rúk na želané miesto spánku.

Čomu sa pri odúčaní vyhnúť

Nechať dieťa vyplakať? Dokonca mnohí rodičia nedajú dopustiť na „vyplakávaciu“ metódu ako spoľahlivý prostriedok, ktorý naučí dieťa samé zaspávať.

Opäť je to ale chyba. Odborné štúdie a štatistiky ukazujú, že deti, ktoré rodičia nenechávali vyplakať, sú neskôr v živote samostatnejšie a sebaistejšie.

V detstve sa totiž naučili, že na ich potreby rodičia reagovali, že ich plač ako jediný komunikačný prostriedok nebol ignorovaný.

Dieťa, ktoré necháte vyplakať, síce po čase naozaj zaspí, naučí sa totiž, že je zbytočné dávať najavo svoje potreby, lebo nikoho nezaujímajú.

Jeho potreba vašej blízkosti vás nezaujíma a ono po čase rezignuje a zmieri sa s týmto stavom.

Psychológovia varujú pred týmto spôsobom učenia detí samostatne zaspávať, nakoľko môže mať veľmi negatívne dôsledky na psychiku dieťaťa, i na vzťah medzi dieťaťom a rodičom.

Bezpečné nosenie a praktická pomoc

Najbezpečnejšie a najpríjemnejšie sa bábätko cíti v nosiči typu šatky či vaku, schúlené v polohe, ktorá mu je dôverne známa zo života pred narodením.

Táto poloha je preň najvhodnejšia aj z telesného hľadiska.

Dieťatko môžete bez obáv neobmedzene nosiť na rukách. Veľa tým získa nielen ono, ale aj vy.

A váš vzájomný vzťah dosiahne dosiaľ netušené rozmery a bude sa nádherne rozvíjať.

Keď potrebujete nájsť vlastnú cestu

Rozhodnutie, či a ako odučiť dieťa od nosenia na rukách, je veľmi individuálne a závisí od potrieb dieťaťa, možností matky a rodinnej situácie.

Nakoniec si každý nájde svoje vlastné riešenie, ktoré sa mu osvedčí.

Možno to bude nosenie v šatke alebo nosiči, možno pomalé odopieranie nosenia na rukách a možno najskôr skúsite jedno a potom druhé.

Každý to máme inak a každému funguje niečo iné.

tags: #novorodenec #si #zvykol #na #ruky