Takmer každé tretie dieťa môže mať problém s váhou, obezita postihuje dokonca aj deti vo veku od 1 do 3 rokov. Kľúčovú úlohu pri priberaní zohráva nevyvážená a neprimeraná strava.
Ak má vaše dieťa nadváhu alebo je dokonca obézne, treba to začať riešiť. Dieťa by malo v prvom rade cítiť podporu. Zdravá zmena však nemá byť trestom, hladovaním ani dôvodom na hanbu, ale spoločným rodinným spôsobom, ako jesť a žiť zdravšie.
Čo znamená nadváha a obezita u detí
Obezita je nadmerná hmotnosť spôsobená hromadením tukového tkaniva. V detskom veku môžu za pribúdanie váhy aj iné faktory, ako napríklad rast kostí či svalovej hmoty. O obezite hovoríme len v súvislosti s hromadením tuku.
Na jej posúdenie slúži známy Body Mass Index (BMI), teda index telesnej hmotnosti, ktorý si vieme vypočítať podľa jednoduchého vzorca - svoju hmotnosť vydelíme druhou mocninou svojej výšky.
Do úvahy však musíme brať aj vek a pohlavie jednotlivca. U detí slúžia na posúdenie obezity percentilové grafy, ktoré si vedie lekár. O nadváhe hovoríme pri hodnote percentilu 90 - 97. Ak je hodnota vyššia, ide o obezitu, no pre pediatra je už nadváha varovným signálom.
Aj u detí je možné spočítať BMI = Body Mass Index, teda výpočet ideálnej váhy podľa výšky. U detí však počiatočným výsledkom nekončíme. Ďalej sa pracuje s percentilovými, resp. normalizovanými hodnotami a ich rozpätím.
Nadmernú hmotnosť hraničiacu s obezitou predstavujú hodnoty tesne pod 90. a nad 90. percentilom. Hodnoty pod 3. percentilom sú alarmujúce. Je nutné zistiť príčinu takejto nízkej hmotnosti.
Okrem výšky berte do úvahy váhu dieťaťa aj podľa veku. U dospievajúcich chlapcov je napríklad nutné prihliadať na rozvoj svalovej hmoty. Vyššie hodnoty BMI nemusia v týchto prípadoch vždy jednoznačne znamenať zvyšujúci sa podiel tukovej zložky.
Prečo deti priberajú
Dieťa sa obézne nenarodí, stáva sa takým v priebehu života - konzumuje len potraviny a jedlá, ktoré mu ponúknu a pripravia rodičia. Záleží tiež, ako rodičia s deťmi trávia čas, či uprednostňujú sedavé hry a televízor alebo ich vezmú na prechádzku.
Ak navyše dieťaťu v útlom veku začnú rodičia ponúkať chuťovo atraktívne potraviny, ako sú sladkosti, slané pochutiny, ako napríklad čipsy, džúsy, bude ich dieťa prirodzene uprednostňovať, aj keď bude staršie.
Nejaký vplyv má určite aj genetika, ale len v zmysle predispozície na obezitu: buď máme predispozíciu, ktorá nás do istej miery pred vznikom obezity chráni, alebo riziko obezity zvyšuje. Závisí však vždy aj od vonkajších okolností, akými sú životný štýl, fyzická aktivita, stravovanie.
Otvorte očkovací preukaz svojho dieťaťa. Genetické faktory - ak sa vo vašej rodine vyskytuje nadváha a obezita, genetická predispozícia na vznik obezity sa často prejaví aj pri ďalšej generácii.
Poznáme obezitu exogénnu, teda spôsobenú vonkajšími faktormi. Iný typ obezity vzniká následkom nejakého iného ochorenia, ako napríklad poruchy štítnej žľazy či genetických syndrómov, ako je Downov syndróm.
Treba dodať, že tento typ tvorí iba 5 % všetkých prípadov obezity a vo veľkej väčšine je obezita spôsobená vonkajšími faktormi.
Vplyv veku a prvých rokov života
S obéznymi deťmi sa pritom stretávame už od dojčenského veku, no vtedy nemôžeme rodičovi povedať, aby jeho dieťa schudlo, vtedy sa snažíme priberanie spomaliť najmä úpravou stravy a neprekrmovaním.
V útlom veku dieťaťa sa preventívne prehliadky robia častejšie, lekár si môže lepšie odsledovať, ak aj niečo s váhou nie je v poriadku.
Dojčenský vek je kritickým obdobím, ktoré môže rozhodnúť o sklone k obezite do budúcnosti. Ak sa dieťa už vtedy prekrmuje, tukové bunky sa v tejto fáze viac rozmnožujú, zvyšuje sa ich počet, v dospelosti sa už rozmnožovať nedokážu, len sa zväčšujú - preto ak im v tomto veku dáme priestor, viac buniek má neskôr potenciál zväčšiť sa.
Čím skôr sa obezita objaví u dieťaťa, tým je väčšie riziko, že bude pokračovať až v dospelosti. Hoci vidíme, že deti z nej často vyrastú, netreba sa na to spoliehať, ale včas problém podchytiť.
U rastúceho dieťaťa je v kostrovom systéme výrazne zrýchlený metabolizmus. Je preto pochopiteľné, že u dieťaťa s obezitou je kostra výrazne zaťažená a dochádza k častým poruchám.
Zdravotné následky obezity
Obezita je zásadným prvým krokom k rozvoju metabolického syndrómu, ktorý zvyšuje kardiovaskulárne riziko.
Pri nadmernom príjme cukrov pankreas reaguje zvýšenou tvorbou hormónu inzulín, ktorý je zodpovedný za presun cukru dovnútra buniek, ktoré ho nevyhnutne potrebujú na svoj život.
Pri zvýšenej tvorbe inzulínu sa tieto bunky postupne stanú na inzulín rezistentné, prestanú naň reagovať, a teda síce máme aj veľa cukru, aj veľa inzulínu, no cukor sa do buniek nevie dostať.
Zvýšená tvorba inzulínu zároveň vedie aj k zvýšenej tvorbe tukov v tele a podporuje tak obezitu. Napokon sa pankreas vyčerpá, nedokáže ďalej inzulín produkovať. Výsledkom je v konečnom dôsledku rozvoj ochorenia diabetes mellitus, teda cukrovky.
Obezita vedie aj k vysokému krvnému tlaku, v krvi prevažuje zlý cholesterol nad dobrým.
Stretávame sa s tým, že už deti majú problémy s kosťami, kĺbmi, majú zlé držanie tela, ploché nohy, bolesti chrbta.
Obézne deti sa často horšie zotavujú z obyčajných respiračných infektov, liečenie zápalu priedušiek trvá dlhšie.
Obezita môže ovplyvniť aj pubertu. Začiatok puberty totiž závisí od dosiahnutia istej telesnej hmotnosti. Telo si uvedomí, že má dostatočnú váhu, teda je dostatočne vyvinuté, aby mohlo prejsť komplikovaným procesom prechodu z dieťaťa na dospelého.
Dochádza vtedy k zrýchleniu rastu, dieťa pohlavne dozrieva a zažíva psychické zmeny. Rast do výšky spôsobujú rastové štrbiny na koncoch kostí, po ich uzatvorení na konci puberty sa rast zastaví.
Lenže ak dieťa začne rásť následkom obezity skôr, nakoniec bude nižšie ako jeho rovesníci a rovesníčky.
Obezita a psychika dieťaťa
Obézne deti, bohužiaľ, bývajú terčom šikanovania. Preto môžu psychicky trpieť a niektoré svoje smútky navyše ešte zajedajú. Ocitajú sa v „začarovanom“ kruhu, z ktorého by ste im mali pomôcť dostať sa von.
K poruchám príjmu potravy, či už k prejedaniu sa, alebo odmietaniu jedla, vedú najmä duševné bolesti.
Deti s obezitou sa často izolujú, cítia sa zranené, cítia zúfalstvo, keď si nedokážu samy pomôcť. Môžu byť úzkostlivé, prehnane citlivé.
Keď vidia, že spolužiaci lepšie behajú a ony sú neobratnejšie, nelichotí to ich psychike a obezita sa tak môže stupňovať.
Obézne deti majú štatisticky horší prospech v škole.
Ak je dieťa obézne, je na mieste vyhľadať aj psychológa, psychologičku. Deti totiž vedia, že sú obézne, určite im to dávajú pocítiť aj v kolektíve, môžu byť terčom posmeškov. Niekedy im v tejto fáze vie lepšie pomôcť psychológ či psychologička ako rodičia.
Ako s dieťaťom hovoriť o hmotnosti
Deti vedia byť bezprostredne úprimné, a preto je ich váha citlivá téma.
Často rodičia reagujú urážlivo, odmietavo, nepripúšťajú si problém. Treba im však zdôrazniť, že obezita je choroba ako každá iná.
Čím je dieťa menšie, tým väčší podiel viny za obezitu nesú rodičia, čím sú deti staršie, tým väčší vplyv môže mať kolektív, sociálne siete a reklamy.
Hoci rodič má na staršie dieťa menší dosah, stále zohráva hlavnú úlohu - rodič musí dieťa usmerniť a edukovať, zabezpečiť mu vyváženú stravu aj motivovať k pohybu.
V praxi sa snažím vyhýbať necitlivej komunikácii v zmysle: vaše dieťa je tučné, urobte s tým niečo.
Deti nesmú túto informáciu brať ako urážku, sú veľmi citlivé a uvedomujú si, že majú problém, no bez rodiča ho nemajú veľkú šancu zmeniť.
Rodič najlepšie pozná svoje dieťa a vie, čo naň platí. Určite by mu nemal hovoriť, že toto nemôžeš jesť, lebo budeš tučný.
Dieťaťu nevysvetľujte iba to, že musí svoje stravovacie návyky zmeniť a začať sa viac hýbať. Ukážte mu to.
Rodič musí prísť na spôsob, ako dať dieťaťu najavo, že mu nikto nechce zle a že sladkosti nie sú jedlo.
Treba deťom vysvetliť, že majú choré telo. Dá sa to prirovnať aj k inej chorobe, z ktorej sa vždy vyliečia - rovnako tak aj z obezity.
Čo by mala obsahovať vyvážená strava
Poznáme makroživiny a mikroživiny - medzi makroživiny patria cukry, tuky, bielkoviny.
U dieťaťa by mali tvoriť 50 % príjmu potravy cukry (sacharidy), ale skôr zložené cukry, ovocie, zelenina, obilniny, strukoviny.
Druhou zložkou výživy sú tuky, ktoré by mali u detí predstavovať 30 až 35 % príjmu.
Záleží aj na tom, aké tuky. Poznáme nenasýtené omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú hlavne v semiačkach, rybách a ovplyvňujú vývoj nervovej sústavy.
Mastným živočíšnym tukom by sme sa nemali úplne vyhýbať, ale mali by sme ich obmedziť, aby väčší podiel v strave dieťaťa pochádzal z rastlinných tukov.
Bielkoviny by dieťa malo prijímať vo forme rastlinných strukovín, obilnín a aj z mäsa či mlieka.
Medzi mikroživiny patria vitamíny, napríklad takmer každé dieťa má nedostatok vitamínu D a železa.
Pri príjme minerálov sa stretávame s veľkým prísunom soli. Denná potreba soli pre deti je 3 až 6 gramov, čo je malinké množstvo, ktoré prijmeme aj bez toho, aby sme si prisolili potraviny.
Jednoduché cukry a zložené sacharidy
Cukor je najdôležitejším zdrojom energie, má však rôzne formy.
Dieťa potrebuje v prvom rade zložené cukry, takzvané polysacharidy, ktoré nespôsobia taký rýchly vzrast cukru v krvi, čím mu energiu dávajú postupne. Nájdeme ich napríklad v obilninách, zelenine, orechoch.
Potom poznáme monosacharidy, jednoduché cukry, ktoré sa rýchlo vstrebávajú. Cukor v krvi po ich zjedení rýchlo vyskočí, ale aj ľahko poklesne a vráti sa pocit hladu.
Dieťa si dá keksík, no už o hodinu chce ďalší.
Sladkosti bez úplných zákazov
Nemyslím si, že by sme sladkosti mali úplne zakazovať. Veď aké by to len bolo detstvo bez čokolády či cukríka?
Príjem sladkostí však treba obmedziť do zdravej miery a dávať pozor, aby sa nestali náhradou normálnej stravy, aby nevypĺňali čas medzi hlavnými jedlami.
Dieťa by jednoducho nemalo mať stály a neobmedzený prístup k sladkostiam.
Ani v procese chudnutia nemôžeme úplne odoprieť dieťaťu sladkosti, no treba mu to vysvetliť, napríklad: „Dobre, dáš si len tri cukríky, lebo viac bude škodiť tvojmu brušku a môžu sa ti pokaziť zúbky.“
Ako zostaviť jedálny lístok
Naplánujte si pestrý jedálny lístok na celý týždeň.
Prebieha väčšinou v školskej jedálni, preto nie je v našich silách úplne ho ovplyvniť. Vedeli ste však, že existujú odporúčané jedálne lístky pre deti predškolského, mladšieho školského veku aj pre staršie deti?
Podľa noriem sa stanovuje energetické zloženie a skladby jedálneho lístka.
Možno má vaše dieťa možnosť si vopred zvoliť z dvoch variantov jedál. Postrážte jeho výber.
Ak má dieťa veľký energetický výdaj, môže si dať ďalší kúsok ovocia alebo müsli tyčinku.
Inak stačí zelenina, najlepšie zase sezónna, v kombinácii s napríklad ražným chlebom s domácou tvarohovou nátierkou a zeleninou.
Nemusí byť každý deň nutne teplá.
Večera 2 - 3 hodiny pred spaním, pokiaľ ide o aktívne dieťa s väčším výdajom energie cez deň, môžete zaradiť aj druhú ľahkú večeru.
Praktické pravidlá doma
- Nenechajte deťom v izbe žiadne vrecká s čipsami alebo cukríkmi.
- Doma stolujte, pokiaľ možno, všetci spoločne.
- Zoznámte so svojím zámerom blízke okolie, hlavne staré mamy.
- Určite pochopia, keď ide o zdravie, a nebudú deťom kupovať maškrty.
- Naplánujte si pestrý jedálny lístok na celý týždeň.
Pohyb ako súčasť každodenného režimu
Dostaňte deti do pravidelného pohybu. Stačí ich zdvihnúť od obrazoviek a telefónov.
A to aj v nepriaznivom počasí. Čo takto vrátiť sa do detských čias, obuť si čižmy a ísť sa spoločne prejsť v daždi?
Pubertiak bude najskôr prevracať oči, ale skákanie v kalužiach ho chytí.
U väčších detí by nejaká pohybová aktivita mala byť na dennom poriadku. Mali by sme však brať do úvahy, čo vedia zvládnuť - napríklad nebrať 6-ročné deti do fitka.
Vhodná môže byť prechádzka alebo plávanie, dieťaťu je dobré nájsť nejaký krúžok, kde bude rado chodiť, je dôležité, aby bolo motivované a necítilo to ako povinnosť, ale zábavu.
Rodič aj tu zohráva kľúčovú úlohu, mal by byť aktívny spolu s dieťaťom.
Neviete, aký šport by vaše dieťa bavil? Pozorujte ho.
Kope si sem-tam loptu, prechádza sa v prírode a hľadá chrobáky alebo radšej pláva?
Jeho záujem spoločne prehlbujte a keď je dieťa pripravené, prihláste ho do príslušného krúžka, kam bude chodiť každý týždeň napríklad aj viackrát.
Úloha školy a prostredia
Vzdelávacia inštitúcia by mala umožniť stravovať sa zdravo a deti viesť týmto smerom.
Preto by mali z chodieb škôl zmiznúť nápojové automaty, prípadne by sa mohol ich obsah upraviť.
Telocvik by nemal byť otravnou, ale vítanou pohybovou prípravou na ďalšie športy, ktorým sa potom dieťa venuje vo voľnom čase.
Stravovanie v školských jedálňach nie je ideálne a ani telovýchova úplne nespĺňa svoj účel.
Obezita po období izolácie a sedavého režimu
Mnohí rodičia u nás uznávajú, že za posledné dva roky ich dieťa pribralo, lebo bolo zavreté doma, malo málo pohybu, viac času trávilo pred televízorom alebo s videohrami, chýbala mu telesná výchova.
Navyše keď boli rodičia v práci, zostávalo doma samo a jeho strava sa zhoršila.
Nastúpil aj väčší pocit izolácie, dieťa bolo bez kamarátov, krúžkov.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Pediater dieťa sleduje, musí ho nasmerovať a vylúčiť iné príčiny obezity než vonkajšie faktory.
V školskom a pubertálnom veku to môže byť aj psychologická príčina - k poruchám príjmu potravy, či už k prejedaniu sa, alebo odmietaniu jedla, vedú najmä duševné bolesti.
Ak máte obavy z hmotnosti dieťaťa, riešte ich s pediatrom. Odborné posúdenie je dôležité najmä vtedy, keď hmotnosť výrazne rastie, dieťa má zdravotné ťažkosti, objavujú sa poruchy príjmu potravy alebo výrazné psychické problémy.
Ak je dieťa obézne, je na mieste vyhľadať aj psychológa, psychologičku.
Pediater môže podľa potreby odporučiť ďalšie vyšetrenia a odborníkov, ktorí pomôžu nastaviť vhodnú stravu, pohyb aj psychologickú podporu.
Čomu sa pri detskej diéte vyhnúť
- Nepoužívajte hanlivé označenia ani dieťa nezosmiešňujte.
- Nevytvárajte z jedla odmenu alebo trest.
- Nezakazujte bez vysvetlenia všetky sladkosti.
- Nevážte dieťa pred celou rodinou ani pred spolužiakmi.
- Nenúťte dieťa do športu, ktorý neznáša.
- Nenechávajte rozhodovanie iba na dieťati, ak doma zostávajú dostupné čipsy, cukríky a sladené nápoje.
Dieťa by malo v prvom rade cítiť podporu.