Očkovanie proti žltačke počas tehotenstva a pri plánovaní bábätka

Očkovanie proti hepatitíde A a B spravidla nemá vplyv na otehotnenie, neznižuje jeho pravdepodobnosť a po očkovaní nie je potrebné dodržiavať osobitný interval pred pokusom o počatie.

Pri posudzovaní očkovania počas tehotenstva je dôležité rozlišovať medzi jednotlivými typmi hepatitídy, dôvodom očkovania a rizikom možného kontaktu s infekciou. Hepatitída A a hepatitída B sa odlišujú spôsobom prenosu, priebehom ochorenia aj odporúčaniami pre očkovanie v gravidite.

Očkovanie proti hepatitíde A a B pri plánovaní tehotenstva

Očkovanie proti VHA a VHB nemá vplyv na otehotnenie, neznižuje jeho pravdepodobnosť.

Keďže sa jedná o neživú očkovaciu látku, tehotenstvo nie je absolútnou kontraindikáciou podania tejto očkovacej látky.

Všeobecne sa odporúča očkovať mimo tehotenstva, ale zároveň nie je potrebný žiaden interval od očkovania vakcínou proti VHA a VHB a termínom otehotnenia.

Ak sa žena po očkovaní dozvie, že je tehotná, náhodné podanie tejto vakcíny počas tehotenstva nie je dôvodom na jeho prerušenie.

Rovnako sa nezistilo poškodenie plodu pri podaní vakcíny tehotnej žene, samozrejme údaje o takýchto prípadoch sú obmedzené.

Nemusíte sa obávať nejakého poškodenia plodu.

Čo ak tehotenstvo nastane medzi jednotlivými dávkami?

Vakcína Twinrix má odlišnú schému očkovania.

Očkuje sa troma dávkami vakcíny, druhá mesiac po prvej dávke a tretia pol roka po prvej dávke.

V prípade, že sa nestihnete zaočkovať 3. dávkou, lebo už budete tehotná a rozhodnete sa očkovať až po pôrode, aj to je možné.

Dlhší interval od očkovania neznižuje imunogenicitu a účinnosť vakcíny, je to potrebné potom však čím skôr.

Druhá dávku treba podať po 6 - 12 mesiacoch, to znamená v období dojčenia alebo po ňom.

Ak žena znovu otehotnie, možno očkovať podľa riadnej schémy.

Skoršie očkovanie ako po 6 mesiacoch nezabezpečí dlhodobú ochranu, predĺženie intervalu do 5 rokov už nemá významný klinický efekt.

SituáciaOdporúčanie
Očkovanie proti hepatitíde A a B pred otehotnenímPo očkovaní nie je potrebné čakať pred pokusom o otehotnenie.
Náhodné očkovanie na začiatku tehotenstvaNie je dôvodom na prerušenie tehotenstva.
Vynechanie tretej dávky pre tehotenstvoOčkovanie možno dokončiť po pôrode.
DojčenieOčkovanie možno podať aj dojčiacej žene.

Hepatitída A v tehotenstve

Očkovanie proti hepatitíde A sa v tehotenstve neodporúča, pretože nie je dostatok klinických údajov o vplyve očkovania na plod či matku.

Predpokladá sa však, že riziko očkovania je zanedbateľné, pretože tieto vakcíny patria medzi tzv. inaktivované (patogény, ktoré sa nachádzajú vo vakcíne, sú „usmrtené“).

Inaktivovaná vakcína proti hepatitíde A je indikovaná, ak je tehotná žena v ďalších rizikových podmienkach alebo ak existujú ďalšie indikácie.

V praxi to pre územie SR najčastejšie znamená, že ak sa tehotná dostane do kontaktu s chorým na hepatitídu A, epidemiológ to označí ako rizikový kontakt, ženu treba zaočkovať.

Druhou skupinou indikácií je cestovanie ženy do krajiny s vysokým riziko ochorenia na hepatitídu A.

Očkujú sa len tie ženy, ktoré neprekonali hepatitídu A a doposiaľ neboli očkované.

Očkovanie proti hepatitíde A a brušnému týfusu je relatívne kontraindikované, teda je odporúčané v prípade, že úžitok z očkovania prevyšuje riziko vedľajších príhod.

Všeobecne je povolené očkovanie tehotných žien proti hepatitíde B.

Hepatitída B v tehotenstve

Tehotnosť nie je kontraindikáciou vakcinácie.

Vakcíny obsahujú neinfekčný antigén, ktorý nepredstavuje riziko pre plod.

Tehotné ženy, ktoré sú vystavené riziku infekcie VHB, majú byť zaočkované.

Riziko môže predstavovať napríklad sexuálny partner počas posledných 6 mesiacov podozrivý na infekciu alebo partner, ktorý sa lieči na sexuálne prenosné ochorenia.

Rizikom je tiež užívanie injekčných drog v minulosti alebo v súčasnosti alebo HBsAg pozitívny partner.

Očkujú sa len ženy, ktoré ešte neboli v minulosti očkované.

V SR sú platné indikácie, pri ktorých je vakcinácia hradená podľa § 9 ods. 3 vyhlášky u:

  • osôb dispenzarizovaných pre chronické ochorenia pečene,
  • hemofilikov,
  • diabetikov,
  • osôb s cystickou fibrózou,
  • narkomanov s intravenóznym užívaním drog,
  • homosexuálov,
  • promiskuitných osôb.

Prečo môže byť hepatitída A v tehotenstve problémom?

Infekcia žltačkou typu A v tehotenstve nevedie k poškodeniu plodu.

Tehotenstvo samotné priebeh ochorenia nezhoršuje.

Rovnako tak nemá choroba za normálnej situácie vplyv na priebeh tehotenstva.

Mnoho nakazených žien bez problémov otehotnie, donosí a porodí zdravé dieťa.

Ochorenie sa spravidla vylieči, nezanecháva trvalé následky.

Liečba však môže byť časovo, psychicky a fyzicky náročná.

V niektorých prípadoch môže vyžadovať aj dlhú hospitalizáciu a izoláciu.

Inkubačná doba hepatitídy A býva od 15 do 50 dní.

Ako sa hepatitída A prenáša?

Žltačkou typu A sa ročne nakazí na celom svete 1,5 milióna ľudí.

Najčastejšie skonzumovaním kontaminovaného jedla alebo pitia.

Infikované môže byť ovocie, zelenina, ale aj kocka ľadu, ak bola vyrobená z nakazenej vody.

Obzvlášť opatrní by sme mali byť v prípade, že sa chystáme za exotikou, napríklad do južnej oblasti Ázie, Južnej Ameriky, Afriky alebo Indonézie.

V týchto oblastiach je hygienická úroveň nižšia a taktiež počet infikovaných ľudí je podstatne vyšší ako u nás.

Ani doma nie sme úplne v bezpečí.

Hepatitídu A si totiž môžeme odniesť napríklad z verejných záchodov.

Najmä deti si občas zabudnú po použití toalety umyť ruky a infekcia sa tak môže bez problémov šíriť ďalej.

Prenos hepatitídy A kontaminovaným jedlom

Príznaky hepatitídy typu A

Vírusová žltačka typu A sa prejavuje:

  • horúčkami,
  • zažltnutím kože,
  • nechutenstvom,
  • teplotami,
  • zvracaním,
  • stmavnutím moču,
  • svetlou stolicou.

Nemusia sa však vyskytnúť všetky príznaky.

U niekoho sa hepatitída A prejaví napríklad len únavou alebo sa vôbec žiadne príznaky nedostavia.

Najmä deti ochorenie lepšie zvládajú.

To ale neznamená, že vírus nemôžu prenášať na ostatných.

U bezpríznakových prenášačov vírusu hepatitídy A je tak nebezpečenstvo prenosu ešte vyššie, pretože chorý ani nevie o tom, že sa nakazil.

Chorý človek je pritom infekčný už 1 - 2 týždne pred objavením prvých príznakov choroby.

Čo robiť po kontakte s hepatitídou A?

Ak sa tehotná žena dostane do kontaktu s chorým na hepatitídu A, kontakt treba oznámiť lekárovi a príslušnému epidemiológovi.

V prípade rizikového kontaktu môže byť očkovanie proti hepatitíde A v tehotenstve indikované.

Ak sa u tehotnej ženy objavia nejaké príznaky, treba ísť k lekárovi.

Dôležitou súčasťou prevencie je dôkladná hygiena rúk.

Treba poriadne dezinfikovať záchod a kuchyňu a dávať pozor na potraviny, ktoré sa konzumujú.

Každé jedlo treba poriadne umyť, rovnako aj poháre a ďalšie predmety používané v domácnosti.

Preventívne opatrenia by mali dodržiavať aj osoby žijúce v okolí tehotnej ženy.

Očkovanie pred cestou do zahraničia

Pred cestou do Indonézie alebo inej krajiny s vyšším rizikom hepatitídy A môže byť očkovanie dôležitou súčasťou prevencie.

Vakcínou Havrix sa očkuje jednou dávkou, a to najmenej 2 týždne pred možným stretnutím s vírusom hepatitídy A.

Ak je to možné, je lepšie dodržať interval 4 týždňov pred touto expozíciou.

Ďalej sa odporúča podať posilňujúcu dávku v čase 6 - 12 mesiacov po prvej dávke.

Vakcíny Havrix Junior a Twinrix Paediatric sú určené pre deti od 1 do 15 rokov, vakcína Avaxim pre deti od 2 rokov.

V Slovenskej republike je registrovaných 5 vakcín proti hepatitíde A:

  • Avaxim 160 (nie je v súčasnosti dostupná),
  • Havrix 720 Junior,
  • Havrix 1440,
  • Twinrix Adult,
  • Twinrix Paediatric.

Vakcíny Twinrix sú súčasne proti hepatitíde typu B.

Očkovanie proti hepatitíde B je obsiahnuté v povinnej hexavakcíne Infanrix Hexa.

Dávkovanie a dlhodobá ochrana

Vakcíny Havrix Junior a Twinrix Paediatric sú určené pre deti od 1 do 15 rokov, vakcína Avaxim pre deti od 2 rokov.

Vakcína Twinrix má odlišnú schému očkovania.

Očkuje sa troma dávkami vakcíny, druhá mesiac po prvej dávke a tretia pol roka po prvej dávke.

Nebolo zatiaľ pevne stanovené, či je u vakcín proti hepatitíde A nutné preočkovanie.

Najnovšie štúdie však preukázali, že protilátky proti vírusu hepatitíde A pretrvávajú 21 - 27 rokov, preto posilňujúca dávka po 10 rokoch nie je potrebná.

Kedy očkovanie odložiť?

Očkovanie sa musí odložiť v prípade akútneho horúčkovitého ochorenia.

Vakcíny proti hepatitíde A obsahujú stopové množstvo neomycínu a ďalšie pomocné látky, preto sa nesmie očkovať, ak má človek na tieto látky alergiu.

Pri tehotenstve sa rozhodnutie o očkovaní proti hepatitíde A posudzuje individuálne podľa rizika nákazy a možných následkov infekcie.

Očkovanie proti hepatitíde A pri dojčení

Pre očkovanie dojčiacich žien nie sú rovnako dostupné údaje, neboli doposiaľ robené žiadne odpovedajúce štúdie.

Neživé ani živé očkovanie látky podané dojčiacim matkám neovplyvňujú bezpečnosť dojčenia pre samotné ženy ani ich deti.

Neživé očkovacie látky neznamenajú pre dojčiacu matku a dieťa žiadne riziko.

Ak sa tretia dávka vakcíny nestihne podať počas tehotenstva, možno ju podať po pôrode, a to aj v období dojčenia.

Rozdiel medzi neživými a živými vakcínami

Z doterajších poznatkov vyplýva, že očkovanie neživými očkovacími látkami je možné aj u tehotných.

Očkovacie látky proti hepatitíde A, B a brušnému týfusu sú neživé očkovacie látky.

Z nasledovného dôvodu nie sú striktné kontraindikácie na ich podanie aj počas tehotenstva.

Očkovanie tehotnej by však malo byť zvážené najmä vtedy, keď riziko expozície ochoreniu je vysoké a infekcia by mohla závažne ohroziť zdravie tehotnej alebo plodu.

Ostatné očkovania počas tehotenstva

Očkovanie proti HPV

Očkovanie proti HPV nie je indikované u tehotných žien, aj keď ide o neživé očkovacie látky.

Ak žena zistí, že je tehotná po začatí očkovania, očkovanie v 3-dávkovej schéme sa dokončí po pôrode tou istou vakcínou, akou sa začalo.

Ak sa podala dávka HPV vakcíny tehotnej, netreba robiť žiadne ďalšie kroky.

Pred očkovaním netreba vylúčiť tehotnosť.

Do dnešného dňa je hlásených viac ako 1300 gravidít pri očkovaní oboma doteraz dostupnými vakcínami.

Neboli zistené žiadne negatívne účinky na matku alebo plod.

Živé vakcíny proti osýpkam, mumpsu, ružienke a varicele

Podávanie vakcíny proti osýpkam, rubeole a mumpsu nie je počas tehotenstva indikované.

Ide o živú vakcínu a riziko pre plod sa nedá vylúčiť.

Vakcíny s obsahom varicely (ovčie kiachne) nie sú určené na očkovanie počas tehotenstva.

Ženy vo fertilnom veku by mali byť chránené proti rubeole a varicele.

V predkoncepčnom období je potrebné opýtať sa ženy, či prekonala varicelu a či je očkovaná MMR/MMRV/V vakcínou.

Ak treba ženu očkovať, musíme ju informovať, že by nemala aspoň 28 dní po očkovaní otehotnieť.

Pritom je jedno, či ideme očkovať kombinovanou, alebo monokomponentnou vakcínou.

Čierny kašeľ a chrípka

U každej tehotnej je indikované očkovanie proti čiernemu kašľu a chrípke.

Čierny kašeľ, známy aj ako pertussis, je vysoko infekčné bakteriálne ochorenie pľúc a dýchacích ciest.

Môže ísť o závažné ochorenie u ľudí každého veku, ale u neočkovaných dojčiat alebo detí, ktorých biologická matka nebola nedávno alebo počas tehotenstva zaočkovaná, môže byť mimoriadne závažné.

Ak sa žena počas tehotenstva nechá zaočkovať proti čiernemu kašľu, jej telo si proti tomuto ochoreniu vytvorí ochranné protilátky.

Tieto protilátky potom prechádzajú aj na nenarodené dieťa.

V súčasnosti nemáme dôkazy, že schválené vakcíny spôsobujú poškodenie plodu.

Meningokokové vakcíny

Tehotnosť nie je kontraindikovaná pri vakcínach proti meningokokom skupiny C, skupín AC a skupín ACWY.

Očkovanie ako hradená liečba je indikované v rámci povinného očkovania u osôb v priamom kontakte s chorou osobou s meningokokovou meningitídou na základe rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva o lekárskom dohľade alebo zvýšenom zdravotnom dozore.

Vakcína ako hradená liečba sa indikuje v rámci odporúčaného očkovania u osôb pred splenektómiou alebo s funkčnou, alebo anatomickou aspléniou.

Očkovanie proti meningokokom skupiny B

Očkovanie proti meningokokom skupiny B je v klinickej praxi veľmi krátko, neexistujú preň jasné indikácie v tehotnosti, pretože nie je dostatočne preskúmaná bezpečnosť pre plod, aj keď nejde o neživú očkovaciu látku.

Na jej podanie v gravidite existuje ustanovenie 4.6 v SPC vakcíny, kde je uvedené, že ak je tehotná vystavená zjavnému riziku meningokokovej infekcie sérotypom B, vakcinácia môže byť podaná.

Očkovanie proti pneumokokom

Očkovanie konjugovanou 13-valentnou vakcínou je v tehotnosti málo zdokumentované, preto doposiaľ nie je odporúčané, ale odborníci nevidia kontraindikáciu podania vakcíny.

13-valentná vakcína má užšie spektrum ako 23-valentná, ale má vyššiu imunogenicitu.

Očkovanie proti pneumokokom v SR má význam nielen z hľadiska ochrany matky pred pneumokokovou infekciou, ale môže pomôcť aj deťom v prvých týždňoch života.

Poliomyelitída

Ak je tehotná žena v riziku nákazy poliomyelitídy a je potrebná okamžitá ochrana pred poliomyelitídou, možno očkovať inaktivovanou vakcínou podľa schémy pre dospelých.

Kliešťová encefalitída

Očkovanie proti KE nie je indikované u tehotných žien, aj keď ide o neživé očkovacie látky.

Doposiaľ nie sú dostatočné skúsenosti.

Ak žena zistí, že je tehotná po začatí očkovania, očkovanie v 3-dávkovej schéme sa dokončí po pôrode tou istou vakcínou, ako sa začalo.

Treba však očakávať nižšiu účinnosť.

Ak sa podala dávka vakcíny proti KE tehotnej, netreba robiť žiadne opatrenia.

Vakcíny počas gravidity sú indikované iba vtedy, ak je potrebná okamžitá ochrana pred vírusom kliešťovej encefalitídy.

Postupuje sa podľa schválených schém.

Besnota

Vakcíny proti besnote sa podávajú tehotným ženám po expozícii besnote za tých istých podmienok ako netehotným ženám.

Nebol zdokumentovaný žiaden vzťah medzi očkovaním proti besnote a poškodením plodu.

Ak je podozrenie na kontakt s besnotou, tak je indikovaná profylaxia.

Cestovateľské vakcíny

Existujú špecifické vakcíny na prevenciu ochorení, ak tehotná žena cestuje do endemickej oblasti.

Aplikácia týchto vakcín prebieha v špecializovaných ambulanciách tropickej a cestovateľskej medicíny.

Kedy vyhľadať lekára

Ak ste tehotná a boli ste v kontakte s osobou s hepatitídou A alebo B, nečakajte na vznik príznakov a kontaktujte svojho gynekológa, všeobecného lekára alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Ak sa u vás objavia horúčky, výrazná únava, nechutenstvo, vracanie, stmavnutý moč, svetlá stolica alebo zažltnutie kože či očí, vyhľadajte lekára.

O vhodnosti očkovania počas tehotenstva rozhoduje lekár podľa typu vakcíny, času možnej expozície, zdravotného stavu ženy a rizika samotnej infekcie.

tags: #ockovanie #zltacka #tehotenstvo